Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7SaZ/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200702
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200702.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:

Taher AL HEREZI alias A. B. C. C., nar. dňa XX.XX.XXXX alias XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť
D. E., bez cestovného dokladu, toho času Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,
zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so
sídlom Pivonková 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-
DS-192-10/2023-DŽ zo dňa 03.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.05.2023, doručenou súdu dňa 10.05.2023, sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-DS-192-10/2023-DŽ zo dňa 03.04.2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu žalobca
odôvodnil tým, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa
15.03.2023 bol žalobca zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Kolárovo v katastri
obce Kameničná, kde bol predvedený k ďalším úkonom na Oddelenie cudzineckej polície Policajného

zboru Nové Zámky, nakoľko nevedel preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území
Slovenskej republiky. Následne bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v inom členskom
štáte Európskej únie, na území Rumunskej republiky. Dňa 31.03.2023 Rumunská republika akceptovala
prijatie žalobcu späť v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. S napadnutým
rozhodnutím žalovaného žalobca v celom jeho rozsahu nesúhlasí, do Rumunska odovzdaný byť
nechce a má za to, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že podmienky

pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch sú dostatočné a to, že Európska komisia nezačala voči
Rumunsku konanie o porušení záväzkov vyplývajúcich z právnych aktov EÚ podľa neho neznamená, že
sú prijímacie podmienky v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Žalobca s jeho odovzdaním nesúhlasí.
2. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol dňa
15.03.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Kolárovo v
katastri obce Kameničná, nakoľko vzniklo podozrenie, že sa zdržiava na území Slovenskej republiky
nelegálne. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu, bolo podľa čl. 9 ods. 5 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a
mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských
štátov (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 604/2013“), zistené, že žalobca dňa27.01.2023 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Rumunska. Dňa 23.03.2023 žalovaný
zaslal dožiadanie o prijatie späť rumunskému partnerskému úradu. Rumunsko dňa 31.03.2023 podľa
článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 akceptovalo prijatie späť žalobcu a zároveň v

súlade s čl. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení
nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady
(ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej
len „nariadenie Komisie“), súhlasilo s jeho prijatím na svoje územie. Rumunsko je členským štátom

Európskej únie, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za prijatie späť žalobcu a
vyjadril tým súhlas s jeho prijatím na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú
ochranu podľa článku 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o
spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „smernica 2013/32/
EÚ“). Žalovaný dôkladne posúdil informácie z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového
konania a prijímacích podmienok v Rumunsku a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho

zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Žalovaný v
rozhodnutí podrobne popísal aktuálnu situáciu v Rumunsku týkajúcu sa vyššie uvedeného na základe
čoho dospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je dôvodné domnievať sa, že v Rumunsku by cudzincovi
hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Európskeho dohovoru.
3. Ďalej žalovaný uviedol, že Rumunsko dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o

medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.
júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované
znenie), taktiež smernicu 2013/32/EÚ a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.
decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho
občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb

oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie). Do
dnešného dňa Európska komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a
zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej únie na základe svojich vlastných
vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, neiniciovala žiaden postup voči Rumunsku a ani
nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní či prijímacích podmienkach

krajiny. Žalobca v správnej žalobe nijako bližšie nekonkretizoval, v čom vidí nedostatočné podmienky pre
žiadateľov o azyl v táboroch a žiadnymi dôkazmi to nepodložil. Žalovaný preto považoval túto námietku
za neodôvodnenú a uplatnenú len formálne, a navrhol, aby na ňu súd neprihliadal.
4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 15.03.2023 bol žalobca kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Kolárovo v katastri obce Kameničná. Vykonanými lustráciami

bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rumunsku. Dňa 15.03.2023 bola so žalobcom
za prítomnosti tlmočníka spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, kde žalobca okrem iného uviedol,
že z Jemenu legálne vycestoval v auguste 2022 do Jordánska, kde si vybavil študentské vízum do
Rumunska. V decembri 2022 odišiel do Turecka a následne do Jemenu. Z Jemenu išiel do Egypta a po
vybavenívízdoTurecka.VTureckusanakontaktovalnaprevádzača,ktorýhomalza7.000,-USDdostať

do Nemecka. Autom sa dostali na grécke hranice, ktoré prekročili na člne a pokračovali ďalej autom na
macedónske hranice a išli ďalej na srbské hranice. Hranicu do Maďarska prekročili cez plot za pomoci
rebríkov. V Maďarsku išiel autom, ktorým sa dostal až na Slovensko. Cieľom jeho cesty je Nemecko.
V Rumunsku požiadal o azyl v januári 2023, brali mu odtlačky, nevedel uviesť, ako bolo rozhodnuté
o jeho žiadosti. O azyl požiadal, aby mal lepší život. Nemá v úmysle požiadať o azyl na území SR.

5.Žalobcaboldňa15.03.2023rozhodnutímozaisteníPPZ-HCP-BA12-321-012/2023-AVzaistenýpodľa
§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a
výkonu jeho prevozu podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013.
6. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.03.2023 začatie konania podľa nariadenia (EÚ) č.
604/2013. Žalobca bol v arabskom jazyku poučený o právach a povinnostiach podľa zák. č. 480/2002 Z.

z. o azyle v rámci konania o odovzdaní do iného štátu a takisto mu boli v arabskom jazyku poskytnuté
informácie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, na ktorých sa uplatňuje dublinský postup podľa čl.
4 nariadenia (EÚ) č. 604/2013.
7. Dňa 23.03.2023 bolo rumunskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť.
Partnerský úrad v Rumunsku dňa 31.03.2023 písomne akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18

ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň v súlade s článkom 4 nariadenia komisie.
8. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle rozhodol, že žalobca, ktorý má
na území SR neoprávnený pobyt, bude odovzdaný na územie Rumunskej republiky s tým, že v súlade
s čl. 29 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 a odovzdanie cudzinca do Rumunska uskutočnínajneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia
o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.
9. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 06.04.2023.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem zhrnutia dovtedajšieho priebehu konania
uviedol, že dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne
dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Rumunsku a
možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie
späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Už samotné nariadenie (EU) č. 604/2013, ako to vyplýva z

jeho preambuly, rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte
základných práv Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Rumunsko je samozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o
právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára
1967. Rumunsko je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú
rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Rumunsko je plnohodnotným partnerom, ktorý

dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Väčšina žiadateľov je ubytovaných
v regionálnych centrách pre ubytovanie a konanie o azyl. Celková kapacita regionálnych centier je
1100 miest, doposiaľ sa nestalo, že by žiadatelia o azyl zostali bez ubytovania kvôli nedostatku miest
v prijímacích centrách. Žiadatelia o azyl môžu tiež požiadať o možnosť nájsť si súkromné ubytovanie
na vlastné náklady.

11. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal podmienky žiadateľov o azyl
v regionálnych centrách v Rumunsku (z hľadiska stravovania, ubytovania, hygieny, aktivít, praktizovania
náboženstva, učenia rumunského jazyka, zdravotnej starostlivosti a pod.) aj s odvolávkou na zdroj
uvedených informácií (príslušné webové stránky). Napokon žalovaný uviedol, že Rumunsko taktiež
dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica

Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EU z 26. júna 2013, taktiež procedurálnu smernicu 2013/32/EÚ
a kvalifikačnú smernicu 2011/95/EU. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili
v Rumunsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam
po ich transfere z iných členských štátov. Ani Európska komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu
právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva EÚ na základe

svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov doteraz neiniciovala žiadne postup voči
Rumunsku, a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích
podmienok krajiny. Žalovaný zhrnul, že vzhľadom na to, že v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) nariadeniu
(EÚ) č. 604/2013 členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom
je Rumunsko a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Rumunsku by cudzincovi hrozilo neľudské

a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv, bude žalobca
odovzdanýzúzemiaSRvsúladesčl.19od.1nariadeniu(EÚ)č.604/2013apodľa§46azákonaoazyle.
12. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej
republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného
predpisu 20b) (ďalej len "konanie o odovzdaní do iného štátu"), je príslušné ministerstvo; konanie sa

začína na podnet ministerstva.
Poznámka 20b), vzťahujúca sa na predchádzajúci odsek znie nasledovne: Nariadenie Komisie (ES) č.
1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady
(ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného
za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov

(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú
kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z
členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

13. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú
splnené podmienky podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát,
do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
14. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak
tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a

právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
15. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny
orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.16. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. Podľa čl. 3 ods. 2, druhá veta Dublinského nariadenia III, ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do

členského štátu, ktorý je primárne určený ako zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno
domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte
systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v
zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania
zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť,
či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto

odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do
prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský
štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu.
19. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

20. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
23. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
24. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide

o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d.)
25. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).
26. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie jej pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

27. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.
28. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

29. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1
sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

31. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.
32. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva
z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,

vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a §
13 ods. 3 SSP), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov
konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobné
námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania,
nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ustanovením
§ 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu.33. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Vecne žalobca žalobu odôvodnil iba tým, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že

podmienky pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch sú dostatočné a to, že Európska komisia
nezačala voči Rumunsku konanie o porušení záväzkov vyplývajúcich z právnych aktov EÚ podľa neho
neznamená, že sú prijímacie podmienky v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Žalobca uviedol, že
nesúhlasí s odovzdaním do Rumunska.
34. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 15.03.2023 bol žalobca kontrolovaný hliadkou

Obvodného oddelenia Policajného zboru Kolárovo. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov
žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26.bolo zistené, že
žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rumunsku. Dňa 15.03.2023 bol so žalobcom za prítomnosti
tlmočníka vykonaný pohovor, kde potvrdil, že podal žiadosť o azyl v Rumunsku. Z administratívneho
spisujednoznačnevyplýva,ažalobcatoanivkonanínepopieral,žežalobcapožiadaloazylvRumunsku.
V SR o azyl nepožiadal a ani nemal záujem požiadať. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 je štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu Rumunsko, čo opäť žalobca nespochybňoval. Dňa 23.03.2023 bolo rumunskému partnerskému
úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť. Partnerský úrad v Rumunsku dňa 31.03.2023 písomne
akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Boli teda
dodržané lehoty podľa čl. 24 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

35. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba pravidlá sekundárneho práva Únie, vrátane
ustanovení nariadenia Dublin III, vykladať a uplatňovať pri rešpektovaní základných práv zaručených
Chartou (pozri analogicky, pokiaľ ide o nariadenie Dublin II, rozsudok z 21. decembra 2011, B. F.
a i., C-411/10 a C-493/10, EU:C:2011:865, body 77 a 99). Zákaz trestov alebo neľudského alebo
ponižujúceho zaobchádzania, upravený v článku 4 Charty, má v tejto súvislosti podstatný význam,

keďže tento zákaz je absolútny, pretože je úzko spojený s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti upravenej
v článku 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C-404/15
a C-659/15 PPU, EU:C:2016:198, body 85 a 86). Vo svojom rozsudku z 21. decembra 2011, N. S.
a i. (C-411/10 a C-493/10, EU:C:2011:865, body 86 až 94 a 106), však Súdny dvor zdôraznil, že
odovzdanie žiadateľov o azyl v rámci dublinského systému môže byť za určitých okolností nezlučiteľné

so zákazom upraveným v článku 4 Charty. Rozhodol tak, že žiadateľ o azyl podstupuje skutočné riziko,
že bude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle tohto článku v prípade
odovzdania do členského štátu, v ktorom je namieste vážne sa obávať, že existujú systémové chyby
v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov. V súlade so zákazom upraveným v uvedenom
článku teda prináleží členským štátom neuskutočniť v rámci dublinského systému odovzdania do

členského štátu, keď v tomto štáte nemôžu ignorovať existenciu takýchto chýb. Žiadateľa o azyl
možno v rámci nariadenia Dublin III odovzdať iba za podmienok vylučujúcich, že toto odovzdanie so
sebou prináša skutočné riziko, že dotknutá osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu v zmysle článku 4 Charty. Článok 4 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že aj keď
neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že v členskom štáte zodpovednom za posúdenie žiadosti

o azyl existujú systémové chyby, odovzdanie žiadateľa o azyl v rámci nariadenia Dublin III možno
uskutočniť iba za podmienok vylučujúcich, že toto odovzdanie so sebou prináša skutočné a preukázané
riziko, že dotknutá osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle
tohto článku (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 16. februára 2017 vo veci C-578/16 PPU).
36. Žalobca sa v zásade žalobou snaží dosiahnuť, aby sa v jeho prípade postupovalo v súlade

s čl. 3 ods. 2 veta druhá Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Žalobca sám však v žalobe ani len
neuviedol, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v Rumunsku systémové
chyby, ani že by jeho odovzdanie do Rumunska prinieslo skutočné a preukázané riziko, že žalobca
bude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Na takéto nedostatky nepoukazoval
ani v administratívnom konaní. A už vôbec na preukázanie takýchto skutočností v konaní pred

súdom nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy. Žalovaný sa pritom v napadnutom rozhodnutí
podrobne zaoberal podmienkami žiadateľov o azyl v regionálnych centrách v Rumunsku (z hľadiska
stravovania, ubytovania, hygieny, aktivít, praktizovania náboženstva, učenia rumunského jazyka,
zdravotnej starostlivosti a pod.), pričom uviedol aj zdroj týchto informácií. Žalobca tieto skutočnosti,
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ničím nevyvrátil. Rumunsko je pritom právoplatným

členom Európskej únie, ratifikovalo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
a je vo všeobecnosti považované inými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu. Súdu nie je
známe, že by na úrovni Európskej únie či už zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
Súdneho dvora Európskej únie, bolo vydané nejaké aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčaniepre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické
nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu
v Rumunsku obsahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo, že by bolo aktuálne

vydané stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať
sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu do Rumunska zo strany Úradu vysokého komisára
OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a
Newyorského protokolu.
37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že

žalovanýdostatočnezistilskutkovýstavavecsprávneprávneposúdil,žalobounapadnutérozhodnutieje
vsúladesozákonomanevykazujeznakysvojvôle(arbitrárnosti),obsahujevšetkyzákonompožadované
náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP
zamietol.
38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §

5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).