Rozhodnuté bolo na súde Špecializovaný trestný súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Mačura
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 11T/4/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100165
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2023:9523100165.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ŠpecializovanýtrestnýsúdvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MariánaMačuruačlenovsenátu
JUDr. Igora Králika a JUDr. Rastislava Stieranku v trestnej veci obž. Z. K. pre obzvlášť závažný zločin
úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom v Banskej Bystrici dňa 19. júna 2023 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
Z. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom A., N. L. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,
j e v i n n ý , ž e
po predchádzajúcom partnerskom vzťahu s poškodenou B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.,
R.. XXXX/XX, aktuálne bytom R. XX, B., ktorý trval približne dva roky, až do októbra 2022, kedy v
presne nezistených obdobiach bývali v spoločnej domácnosti, pričom v priebehu ich vzťahu a aj po
ňom dochádzalo medzi nimi k častým hádkam najmä kvôli nadmernému požívaniu alkoholu obvineným,
a po predchádzajúcich textových správach, v ktorých sa poškodenej vyhrážal zabitím slovami: „Ale ty
chcípneš ver že na teba príde čoskoro viem kade chodíš do práce ešte zatiaľ“, „Teba kurva rozparam“,
„Buď rada že len teba B. mne je úplne jedno ver“, „...ty ma poznáš málo ale nevieš čo mám v hlave
za myšlienky ty proste pôjdeš ale ešte pred tým ma budeš prosiť ty špina“, „...neboj ťa uvidím ale
ty mňa nie“, „Ty už si nič len upozorni deti že vyrastú bez matky B. dosť bolo srandy ja ťa nájdem
viem o tebe všetko a ráno je skoro tma“, „Nesrandujem ver“, „...že ťa zabijem“, ktoré jej zasielal z
rôznych miest a v rôznych dňoch minimálne od 25.10.2022, a v ktorých jej naznačoval, že ju má v pláne
zabiť, následne z dôvodu, že B. M. už nemala záujem pokračovať v ich spoločnom vzťahu a napísal
mu, že má niekoho iného, v dopoludňajších hodinách dňa 01.12.2022 vycestoval zo svojho trvalého
bydliska, vlakom z Rožňavy cez Bratislavu do Skalice, kde v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. prešiel
pešo do predajne Tesco Hypermarket Skalica nachádzajúcej sa na ulici Mallého č. 53, kde si v čase
o 18.56 hod. zakúpil nôž o celkovej dĺžke 33 cm, s čepeľou o dĺžke 18 cm, pričom jeho výberom z
pomedzi rôznych druhov venoval cca 20 sekúnd, z predmetného noža pred predajňou odstránil obal,
následne sa presunul k bytovému domu na adrese Skalica, Lúčky č. 2649/18, kde v úmysle naplniť svoje
predchádzajúce vyhrážky voči poškodenej s vopred uváženou pohnútkou, sa v čase okolo 21.00 hod.
dostal do uvedeného vchodu, kde najskôr búchal na bytové dvere poškodenej, ktorá ich však neotvorila,
následne vyšiel von, kde vyliezol na balkón patriaci k prízemnému bytu poškodenej, udieral a kopal
do sklenenej výplne balkónových dverí, ktorú sa mu neskôr podarilo rozbiť kameňom, ktorý našiel pod
balkónom a cez rozbitú sklenenú výplň balkónových dverí, vošiel do bytu, pričom v byte sa nachádzala
poškodená so svojimi dvomi maloletými deťmi K. V., nar. XX.XX.XXXX a N. R., nar. XX.XX.XXXX, s
ktorými zo strachu utiekla z bytu na ulicu pred obytný dom kričiac nech ich nechá, pričom obvinený ich
dobehol a po tom, čo ho poškodená opätovne prosila, aby ich nechal a aby zahodil nôž, ju obvinený
v prítomnosti jej maloletých detí ťahal za vlasy s naliehaním, aby sa porozprávali, čomu sa poškodená
vzpierala, následne ju obvinený jeden krát bodol vopred na ten účel zadováženým nožom, zakúpeným
toho dňa v predajni Tesco Hypermarket Skalica, do oblasti hrudníka, pričom mu v pokračovaní útoku adokonaní skutku zabránili až osoby, ktoré sa nachádzali v blízkosti miesta činu, a to traja muži V.D, F.Š.
a J.N., ktorí obvineného použitím intenzívnej fyzickej sily, nakoľko nechcel pustiť nôž z ruky, spacifikovali
a držali až do príchodu policajnej hliadky, pričom obvinený poškodenej B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., R.. XXXX/XX svojim konaním spôsobil bodno-reznú ranu lineárneho tvaru, lokalizovanú v
blízkosti dolnej časti hrudnej kosti vľavo, na vnútornom okraji prsníka, o rozmere 5 × 2 cm, hĺbky 5 cm,
ktorá smerovala kaudálne (smerom nadol) vpravo a prechádzala dolnou časťou hrudnej kosti, smerom
do prednej časti stredného pľúcneho laloka vpravo, kominutívnu (trieštivú) zlomeninu hrudnej kosti a
chrupaviek rebier cca 8. - 9. rebra vpravo, plášťový pneumothorax (prítomnosť voľného vzduchu v
pohrudnicovej dutine) pravej pohrudnicovej dutiny (do 18 mm), s následnou minimálnou progresiou (do
20 mm), haemothorax pravej pohrudnicovej dutiny do 27 mm (prítomnosť krvi v pohrudnicovej dutine), s
následnou progresiou a nutnosťou zavedenia hrudnej drenáže, haemoperikard do 6 mm (prítomnosť krvi
v osrdcovníku), pomliaždenia pľúcneho parenchýmu (tkaniva), teda jej spôsobil ťažké poranenia, ktoré si
vyžiadali urgentnú zdravotnú starostlivosť, pričom celková doba práceneschopnosti a tiež obmedzenia
na bežnom spôsobe života poškodenej B. M. predstavujú dobu rozmedzí 3-4 týždňov,
t e d a
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle iného usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného
motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním,
čím spáchal
- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, spáchaný
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, § 36 písm. n), § 37 písm. f), písm. h), § 38
ods. 8, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
3 (tri) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - nôž s rukoväťou bielej farby.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Sociálna
poisťovňa, pobočka Senica, Sotinská 1577/A, 905 01 Senica, IČO: 30 807 484, škodu vo výške
245,20 Eur (slovom: dvestoštyridsaťpäť eur, dvadsať centov) a poškodenému D?VERA zdravotná
poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 1.578,14 Eur (slovom:
jedentisícpäťstosedemdesiatosem eur, štrnásť centov).
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
28.04.2023, v spojení s úpravou právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2023, obžalobu
na obvineného Z. K., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d),
písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b)
Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinomporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. e) Trestného zákona tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, kladenému mu v obžalobe prokurátora za vinu. Následne
súd za splnenia zákonných podmienok uvedené vyhlásenie prijal, keďže zodpovedalo dôkazom
zabezpečeným v danej trestnej veci a vo vzťahu ku tomuto obžalovanému vykonal dôkazy len vo vzťahu
ku výroku o treste a náhrade škody.
Vo vzťahu k obžalovanému Z. K. bolo preto potrebné posúdiť skutok ako pokus obzvlášť závažného
zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona k § 14 ods. 1 Trestného zákona
vsúbehusprečinomporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť s vopred uváženou
pohnútkou na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu
trestného činu nedošlo, a súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný Z. K. konal v
priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedenom v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto
zákonom.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného Z. K. súd zistil, že je slobodný, z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne,
ako plynie zo správy o povesti vypracovanom obcou Betliar. Z výkonu väzby bol hodnotený kladne. Z
výpisu z ústrednej evidencie priestupkov plynie, že v posledných piatich rokoch bol štyrikrát priestupkovo
prejednávaný za menej závažné priestupky, z toho dvakrát na úseku občianskeho spolunažívania pre
fyzické resp. slovné napadnutie iného. Vo všetkých prípadoch bol však prejednaný napomenutím resp.
pokarhaním. V odpise registra trestov má päť záznamov o tom, že bol súdom prejednávaný, a to
naposledy v roku 2017, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol súdený.
Na základe uvedeného prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, kde zákon predpokladá uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie, keďže tento
trestný čin bol najprísnejším trestným činom (prečin porušovania domovej slobody podľa § 194, ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona je spojení s trestom odňatia slobody na 1 až 5 rokov).
Nezistiac v konaní podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 Trestného
zákona, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov.
Súd ďalej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a to, že obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, čo plynie zo skutočnosti, že urobil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Uvedená poľahčujúca okolnosť fakticky
pokrýva aj jeho priznanie. Súd taktiež zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. f), písm.
h) Trestného zákona, pretože spáchal trestný čin verejne (pred viac ako dvomi súčasne prítomnými
osobami,atopredbytovýmdomom,ažespáchalviactrestnýchčinov).Súdvšakzvýšeniedolnejhranice
ustanovenej trestnej sadzby nepoužil, keďže v zmysle § 38 ods. 8 alinea druhá Trestného zákona, išlo o
prípad, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo
doživotie, avšak súd na uvedené zistenia prihliadal pri ukladaní trestu.
Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom
na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania
Súd berúc do úvahy, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré sa svojou povahou blíži takmer ku uzatvoreniu dohody o
vine a treste, a prihliadajúc na to, že k nenapraviteľnému následku nedošlo len vďaka tomu (na vôli
obžalovaného nezávislej okolnosti), že mu v dokonaní činu zabránili tretie osoby, mal za to, že účel
trestu je možné v danom prípade dosiahnuť úhrnným trestom odňatia slobody mimoriadne zníženýmpod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to v trvaní 20 rokov. Súd na tomto mieste považuje za potrebné
uviesť, že napriek skutočnosti, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, a tomu, že uvedené umožňuje
súdu možnosť uloženia trestu odňatia slobody až o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej
sadzby, táto možnosť nie je automatickým nárokom obžalovaného, ale súd uvedené vyhodnocuje s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Súd pri ukladaní trestu nemohol neprihliadať na osobnostnú
výbavu obžalovaného Z. K., v ktorom ide o osobu náchylnú k porušovaniu pravidiel občianskeho
spolunažívania, čo plynie nielen z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, ale aj z odpisu registra
trestov (aj keď vzhľadom na to, že sa na obžalovaného hľadí vo všetkých prípadoch akoby nebol
súdený, uvedené záznamy možno vyhodnocovať vo vzťahu ku hodnoteniu osoby obžalovaného). Zo
znaleckého posudku č. 13/2023, ktorý vypracoval Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a
Psychiatrii spol. s r. o. na obžalovaného Z. K.alej vyplýva, že tento má afektivitu labilnú, pod slabšou
racionálnou kontrolou, oblasť vyšších citov je nedostatočne rozvinutá, pričom osobnosť vyšetrovaného
je abnormálne štruktúrovaná s črtami dissociálnej a histriónskej poruchy, má sklon k fyzickej agresii,
prevažuje u neho potreba moci, kontroly a ovládania druhých. Pri ukladaní trestu z hľadiska jeho
individuálnej prevencie súd prihliadal aj na to, že z trestného spisu neplynie, že by sa obžalovaný
doposiaľ nejakým spôsobom pokúsil o ospravedlnenie poškodenej, či aspoň o čiastočnú náhradu
spôsobenej škody, a tak súd v tomto kontexte vníma obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyjadrenú
„ľútosťˇ“ nad skutkom skôr v rovine sociálne žiadúcej verbalizácie pred súdom, ako skutočným
spracovaným osobným postojom.
Súd obžalovaného Z. K. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom nezistil podmienky pre
zmiernenie výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to predpokladá ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného
zákona.
Keďže súd odsudzoval obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody,uložilmuvzhľadomnazávažnosťčinupodľa§76ods.1,§78ods.1Trestnéhozákonaochranný
dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
V konaní bol zaistený aj nôž s bielou rukoväťou, ktorým obžalovaný napadol poškodenú, a ktorý bol v
jeho vlastníctve, preto súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest
jeho prepadnutia.
V trestnom konaní si riadne a včas uplatnili náhradu škody aj poškodení Sociálna poisťovňa vo výške
245,20 Eur, ktorá predstavovala vyplatené nemocenské dávky poškodenej B. M. a D?VERA zdravotná
poisťovňa, a. s. vo výške 1.578,14 Eur, ktorá predstavovala vyplatené liečebné náklady na lekársku
starostlivosť poškodenej B. M.. Uvedené nároky boli preukázané jednak z potvrdenia o nemocenských
dávkach, a jednak prehľadom vynaložených nákladov, pričom ich výšku obžalovaný nespochybňoval, a
tak súd obžalovaného Z. K. na ich úhradu zaviazal.
Pre úplnosť konajúci súd poznamenáva, že poškodená B. M. si do skončenia vyšetrovania riadne a
včas svoj nárok na náhradu škody neuplatnila, a tak o jej nároku súd ani nerozhodoval. Uvedené však
poškodenej nebráni, aby si svoje nároky uplatnila v civilnom procese.
Napriek tomu, že zo znaleckého posudku č. 13/2023, ktorý vypracoval Ústav pre znaleckú činnosť v
Psychológii a Psychiatrii spol. s r. o. na obžalovaného Z. K. vyplýva, že znalec odporúčal uložiť
obžalovanému protitoxikomanické liečenia ambulantnou formou po výkone trestu, súd uvedené liečenie
neukladal, nie len z dôvodu predpokladaného dlhšieho výkonu trestu odňatia slobody a z toho plynúcej
pochybnosti o účelnosti takéhoto liečenia, ale i z dôvodu, že obžalovaný neprejavil záujem o takéto
liečenie,abezaktívnejspoluúčastiprobantapovažovalsúduloženietakéhotodruhuochrannéholiečenia
ako neúčelné, a preto ho ani neuložil.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle iného usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného
motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním,Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Špecializovaného trestného súdu na Najvyšší súd SR. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením jeaždoručenierozsudku.Rozsudokmôžeodvolanímnapadnúťprokurátorprenesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba
pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti
alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to
nie je proti jeho vôli. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.