Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412200882
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8412200882.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu
JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingridy Kalinákovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807
484, proti povinnému I. H., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky 654,42
euro odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 3Er/144/2012-11 zo dňa

14.06.2019, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v odvolaním napadnutej časti, t.j. v časti o zastavení exekúcie vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod spisovou značkou EX XXX/XXXX.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,11 Eur. O nároku
oprávneného a povinného na náhradu trov exekučného konania exekučný súd rozhodol tak, že im
nárok nepriznal. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie vyplýva nemajetnosť povinného. Exekučný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp.zn. I ÚS XXX/XXXX, III.ÚS XXX/XXXX a mal za to, že oznámenie exekútora o nemajetnosti
povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia
inej zložky justičného systému. Exekučný súd konštatoval, že exekútor nesie zodpovednosť za poklady
predložené na rozhodnutie o nemajetnosti, ktoré súdu predkladá. Súd konštatoval, že exekútor súdu
oznámil nemajetnosť povinného a to na základe zistení, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
nemá účty v banke a nie je poberateľom dôchodku a dávok v nezamestnanosti ani iných dávok a na

povinného sú vedené ďalšie exekúcie. Výrok o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora
exekučný súd oprel o § 196, § 200, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z..

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom nesúhlasila so
zastavením exekúcie. Považuje konštatovanie nemajetnosti za predčasné, keďže má sama vedomosť

o tom, že povinný bol v čase exekučného konania opakovane zamestnaný a to na základe opakovane
uzavretých dohôd o pracovnej činnosti v obdobiach od 17.6.2014 do 31.8.2014, od 16.6.2015 do
17.11.2015, od 13.6.2016 do 31.12.2016, od 8.9.2017 do 31.12.2018 a naposledy od 1.1.2019 doteraz.
Oprávnená má preto za to, že zo strany súdneho exekútora neboli realizované všetky nevyhnutné
úkony riadne na to, aby došlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Navrhla uznesenie
exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.9.2019 uviedol, že odvolanie oprávneného
považuje za účelové, keďže tento nepreukázal, že povinný disponuje akýmkoľvek majetkom. Čo sa týka
výšky príjmu povinného, tak z uvedeného nie je možné vykonávať zrážky, pretože príjem povinného

nepostačuje na vykonávanie zrážok. Poukázal na to, že exekúcia je neúspešne vedená od roku 2012.
Taktiež poukázal na to, že voči povinnému je vedených 9 exekučných konaní. Od roku 2017 môže
Sociálna poisťovňa vymáhať pohľadávky aj sama, preto ak má oprávnený za to, že je povinný majetný,
môže túto pohľadávku vymáhať vo vlastnej réžií a nie zo súkromného majetku exekútora. Uviedol,
že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia

a aj na uznesenia sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku, ak nie je v zákone uvedené inak.
Súdny exekútor zároveň uviedol, že si plne uvedomuje svoju zodpovednosť za podanie návrhu na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a možné dôsledky vyplývajúce z podania takého
návrhu. K prípadnému nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie exekútor uviedol, že zastavenie
exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní
exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, avšak

takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Súdny exekútor vymenoval zoznam úkonov, ktoré vykonal
od 7.3.2019 do 2.9.2019, pričom sa jednalo o lustrácie v Sociálnej poisťovni, Centrálnom registri
exekúcií, katastri nehnuteľností, v bankách, v evidencií Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom
mal za preukázané, že povinný nemá zriadený bankový účet, nevlastní motorové vozidlo, nevlastní
nehnuteľnosť, je na neho vedených 9 exekučných konaní a nie je poberateľom dávok zo Sociálnej

poisťovne s výnimkou toho, že od 1.1.2019 jeho príjem predstavuje príjem z Dohody o pracovnej činnosti
zo spoločnosti E. s.r.o..

4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP

preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380
CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného k 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je
dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Z obsahu spisového materiálu odvolaciemu súdu vyplýva, že oprávnená podala dňa 18.1.2012 návrh
na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, rozhodnutia zo dňa 22.11.2011
č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX v celkovej sume 654,42 Eur. Dňa 22.2.2012 bolo exekučným súdom

udelené poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad E.. Dňa 13.5.2019
podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

11. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí
exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného

poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví
exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného
podloženúšetrením.Vzmyslezákonnejúpravyjeúlohousúdnehoexekútorazisťovaťmajetkovépomery
povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť zapreukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny
exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z
takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s

prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v
budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

12. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu rovnako ako exekučnému súdu zrejmé, že súdny
exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s
čím sa odvolací súd stotožňuje. Šetrením súdneho exekútora a z predloženého exekučného spisu je
odvolaciemu súdu zrejmé, že povinný pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti od 1.1.2019,
pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že povinného príjem predstavuje sumu 30,- Eur
mesačne, tento nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani nie

je vlastníkom motorového vozidla. Lustrácia povinného v evidencii bánk bola negatívna, teda tento nemá
zriadený ani žiaden účet vo bankových inštitúciách. Z Centrálneho registra exekúcií taktiež vyplýva, že
voči povinnému je vedených 9 exekučných konaní. Nemenej významnou je aj skutočnosť, že uvedená
exekúcia je vedená od roku 2012, pričom v nej nebolo vymožené žiadne plnenie od povinného a na
strane povinného za uvedené obdobie nedošlo k zmene majetkových pomerov. Na základe uvedeného

aj odvolací súd dospel k záveru o neexistencii majetku povinného, ktorý by bolo možné postihnúť
exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v
rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.

13. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to
pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť,
pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom aj na hospodárnosť a účelnosť
konania, toto exekučné konanie nemožno ďalej viesť a exekučný súd postupoval v súlade so zákonom,

ak predmetnú exekúciu v zmysle ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

14. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak
existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie,
navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v roku 2012, by bolo mimo rozumného

rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
preskúmavanérozhodnutievodvolanímnapadnutejčastipotvrdilakovecnesprávne(§387ods.1CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).