Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému H. L. pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného
zákona a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.12.2019 č.k. 4T/115/2019-351, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 12.3.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný H. L., nar. XX.XX.XXXX v W., trvalé bydlisko
X., Q. č. XXXX/XX C, t. č. vo výkone väzby v ústave na výkon väzby Leopoldov
odsudzuje:
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, §§ 36 písm. l) 37 písm. h) 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41
ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 4
(štyri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 18.12.2019 č. k. 4T/115/2019-351 rozhodol tak, že
obžalovaného H. L. uznal za vinného, že
1.) dňa 25.04.2019 v čase okolo 21.20 hod. na ceste č. 11/572 v km 42,00 zv. Hlavná ulica pri súkromnej
strednej odbornej škole v Dunajskej Strede ako vodič po tom, čo požil presne nezistené množstvo

alkoholu, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia evidenčného čísla GA085EB po Hlavnej ulici
smeromodcentramestanaKomárno,pričomzdôvodunesprávnejtechnikyjazdy,ktoráspočívalavtom,
že sa riadne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nenatočil riadenie v smere jazdného pruhu,
ktorý bol určený pre jeho smer jazdy, ale vozidlo nasmeroval vpravo mimo cesty, kde prešiel na cestičku,
ktorá je určená len pre cyklistov a prednou ľavou časťou vozidla narazil do jemu oproti prichádzajúceho
cyklistu H. C., ktorý v dôsledku nárazu a následného pádu utrpel trieštivú zlomeninu prednej časti
lebečnej klenby a prednej jamy lebečnej spodiny, zakrvácanie pod blany mozgu a do komôr mozgu,

pomliaždenie mozgu, zlomeninu šiesteho krčného a štvrtého hrudného stavca, zlomeninu viacerých
rebier obojstranne s trhlinou pohrudnice a zakrvácaním do pohrudnicových dutín, pomliaždenie pľúc,
prítomnosť krvi v dýchacích cestách, vykĺbenie ľavého lakťového kĺbu, pomliaždenie podkožného tuku apovrchových vrstiev svalstva na prednej ploche oboch predkolení, ktorým po prevoze do NsP Dunajská
Streda dňa 26.4.2019 v čase o 02:10 hod. podľahol,
2.) dňa 25.04.2019 v čase okolo 21.20 hod. na ceste č. 11/572 v km 42,00 zv. Hlavná ulica, pri súkromnej

strednej odbornej škole v Dunajskej Strede, po spôsobení dopravnej nehody a po uvedomení si jej
následkov, bez toho aby sa riadne presvedčil, aké zranenia utrpel poškodený H. C., ktorý prejavoval
známky ťažkého ublíženia na zdraví, bez akéhokoľvek ďalšieho poskytnutia potrebnej pomoci, prípadne
privolania sanitky, alebo akejkoľvek inej osoby, obvinený z miesta činu s vozidlom ušiel a pokračoval v
jazde až na CS Slovnaft na Komárňanskej, kde zastavil a kde bol následne príslušníkmi Oo PZ Dunajská

Streda obmedzený na osobnej slobode a prostredníctvom elektrického prístroja AlcoQuant 6020 plus
mu bola v čase o 21.39 hod. nameraná hodnota 0.25 mg/1 alkoholu v dychu, pričom obvinený svojim
konaním,obsiahnutýmvbodoch1/a2/porušil ustanovenia§4ods.1písm.c)ods.2písm.d),§65písm.
a), § 137 ods.2 písm. a), c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
teda v bode 1 inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a v bode 2 ako vodič po dopravnej nehode,

na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví potrebnú pomoc, hoci
tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,
čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného
zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, §
37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona
k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa §
48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek

1 , odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú P. P., nar.
XX.XX.lXXX, bytom P. W., C. XXX/X so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Prokurátor sa
práva podať odvolanie vzdal. Z písomného odôvodnenia odvolania obhajcu obžalovaného vyplynulo, že

toto smeruje proti výroku o treste a spôsobe výkonu trestu odňatia slobody v rozsudku okresného súdu.
Obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania uviedol:
3. Pri ukladaní trestu za dva trestné činy vychádzal súd prvého stupňa primárne správne zo zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom zákonodarca určil rozpätie trestnej sadzby

na dva roky až päť rokov; podľa § 34 ods. 6 druhej vety Trestného zákona pritom za tieto trestné činy
súd prvého stupňa vôbec nemusel uložiť trest odňatia slobody. V nadväzujúcom rozhodovacom procese
ukladania trestu odňatia slobody a rozhodovania o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody
však súd prvého stupňa opakovane pochybil, prvýkrát vtedy, keď nesprávne ustálil skutočnosť, že v
mojom prípade je pomer priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností vyrovnaný.

4. Súd prvého stupňa u mňa totiž síce správne zistil iba jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom,
že som spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona], avšak nad rámec priznanej
poľahčujúcej okolnosti, že som sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
[§ 36 písm. l) Trestného zákona] mi nepriznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorá spočíva v tom, že
som viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona]. Pokiaľ totiž

ide o podklad na rozhodnutie súdu prvého stupňa, týmto boli v súlade s § 278 ods. 2 Trestného
poriadku, keďže nešlo o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa
§ 232 ods. 5 alebo 6 Trestného poriadku, výlučne len tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom
pojednávaní, a rovnako výlučne len dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Zo zvukového
záznamu hlavného pojednávania konaného v mojej trestnej veci dňa 18.12.2019 vyhotoveného podľa

§ 61a Trestného poriadku je pritom nepochybné, že na tomto hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa
oboznámil iba môj odpis registra trestov, z ktorého ale nijako nevyplynulo, že by som pred spáchaním
trestného činu neviedol riadny život, práve naopak, vyplynulo z neho, že sa na mňa hľadí, ako keby
som nebol odsúdený; pritom z výroku napadnutého rozsudku a v nadväznosti naň aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je nesporné, že súd prvého stupňa mi nekládol na ťarchu ako priťažujúcu

okolnosť ani skutočnosť, že som bol už za trestný čin odsúdený.
5. V mojom prípade preto na rozhodnutie súdu prvého stupňa nejestvoval žiaden taký podklad, ktorý
by v súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku bol prebratý na hlavnom pojednávaní alebo vykonaný
na hlavnom pojednávaní a z ktorého by akokoľvek vyplýval dôvod na to, aby mi nebola zohľadnenápoľahčujúca okolnosť, ktorá spočíva v tom, že som viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§
36 písm. j) Trestného zákona]; táto otázka je pritom skutkovou otázkou a keďže zo žiadneho z podkladov
na rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno vyvodiť skutkový záver o tom, že som pred spáchaním

trestného činu neviedol riadny život, bolo potrebné u mňa vedenie riadneho života prezumovať.
6. Súd prvého stupňa v súvislosti s posudzovaní pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností pochybil rovnako aj v tom, že mi nad rámec priznanej poľahčujúcej okolnosti, že som sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona] nepriznal
ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorá spočíva v tom, že som napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]; podľa ustálenej rozhodovacej praxe totiž platí,
že ak obžalovaný urobí na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku a súd takéto vyhlásenie prijme, potom je vzhľadom najmä na § 38 ods. 2 až ods. 4 Trestného
zákona povinný na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona priznať obžalovanému tiež poľahčujúcu
okolnosť, ktorá spočíva v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti podľa § 36
písm. n) Trestného zákona (rozsudok Krajského súdu Trenčín pod spis. zn. 23To/70/2015 publikovaný v

časopise Zo súdnej praxe pod číslom 8/2019).Dôsledkom tohto nesprávneho postupu (teda neustálenia
prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností) pritom bolo, že súd prvého stupňa v mojom prípade o
jednu tretinu neznížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (päť rokov) a teda v rozpore
s § 38 ods. 3 Trestného zákona nedošlo k úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného
zákona pri ustanovení § 149 ods. 2 Trestného zákona v môj prospech tak, aby horná hranica trestnej

sadzby bola štyri roky, čo v konečnom dôsledku predstavuje výraznú zmenu trestnej sadzby, z ktorej
vyplýva potreba pri uložení trestu uvažovať v úplne iných intenciách ako to urobil súd prvého stupňa.
7. Ďalším pochybením súdu prvého stupňa bolo, že na usmrtenie poškodeného, teda na okolnosť,
ktorá je imanentným zákonným znakom prečinu usmrtenia, prihliadal ako na (podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku v podstate jedinú konkrétnu) okolnosť, ktorá u mňa odôvodňovala uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd prvého stupňa totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku
žiadnym iným konkrétnym spôsobom potrebu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody
nevysvetľuje a teda pri použití zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo),
ktorá sa uplatní aj pri hodnotení pravidiel pre ukladanie trestu odňatia slobody a spôsobu výkonu tohto
trestu, je potrebné ustáliť, že súd prvého stupňa u mňa žiadnu inú okolnosť odôvodňujúcu uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody nezistil; všeobecné konštatovanie súdu prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov
považuje „(vzhľadom) na okolnosti, následky a charakter páchanej trestnej činnosti za primeraný a
zákonu zodpovedajúci“ totiž nemožno považovať za konkrétny a najmä preskúmateľný dôvod uloženia
takéhoto trestu odňatia slobody.

8. V nadväznosti na tieto skutočnosti a pri súčasnej absencii akýchkoľvek ďalších konkrétnych úvah
súduprvéhostupňaoakýchkoľvekďalších,jasnýchdôvodochuloženianepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody, je v mojom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody neprimerane prísne,
pričom vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery bolo na mieste uložiť mi podmienečný tresty odňatia
slobody, prípadne použiť inštitút mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného

zákona.
9. V posudzovanom prípade je pritom nesporné, že vzhľadom na moju osobu, najmä s prihliadnutím
na môj doterajší život a prostredie, v ktorom žijem a pracujem, a na okolnosti prípadu, treba mať
dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a moju nápravu výkon trestu odňatia slobody
nie je nevyhnutný a preto bolo namieste uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby a následné podmienečné odloženie výkonu takto uloženého trestu odňatia
slobody.
10. Bez významu pritom nie je ani skutočnosť, že v podstate od okamihu spáchania obidvoch
skutkov, za ktoré ma súd prvého stupňa uznal vinným, som nepretržite (v čase vypracovania tohto
odôvodnenia odvolania proti napadnutému rozsudku už takmer deväť mesiacov) vo väzbe, čo v

intenciách § 45 Trestného zákona predstavuje vo svojej podstate u mňa fakticky výkon trestu odňatia
slobody premietnutý v potrebe započítať doba strávenú vo väzbe do prípadne uloženého (úhrnného)
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
11. Výkon väzby totiž predstavuje podstatný zásah do práva na osobnú slobodu a hoci formálne
nie je trestom či sankciou za spáchaný trestný čin, materiálne je odňatím slobody, čo sa prejavuje

tiež už spomínaným inštitútom započítania väzby do trestu odňatia slobody a postihuje páchateľa a
zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvára podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne páchateľa aj iných
odrádza od páchania trestných činov.12. Na základe uvedených skutočností je nesporné, že v mojom prípade je uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov zjavne neprimerané a že na naplnenie účelu trestu podľa § 34
ods. 1 Trestného zákona a na ochranu spoločnosti a dovŕšenie mojej nápravy v každom prípade postačí

aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, podmienečný odklad výkonu tohto trestu a prípadné uloženie probačného dohľadu nad mojim
správaním v skúšobnej dobe, pretože uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre
mňa vzhľadom na okolnosti prípadu, moju osobu i môj postoj k prejednávanej trestnej veci neprimerane
prísne.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

13. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.14.Popreskúmanínapadnutéhovýrokuotreste,vrozsahupodanéhoodvolaniaadôvodov,ktoréuvádza
obžalovaný,akoajkonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo,dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolanie
obžalovaného je dôvodné.

15. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. §
138 písmeno h) Trestného zákona a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.
16. Z vykonaného dokazovania vykonaného k rozhodnutiu o treste vyplynulo, že obžalovaný bol v
minulosti jedenkrát súdne trestaný, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Išlo

o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.6.2011 pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného
roka so skúšobnou dobou na dva roky bol obžalovanému odpustený amnestiou prezidenta republiky.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom na rozhodnutie o treste, avšak zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil, pretože nevzal
do úvahy niektoré dôležité skutočnosti, ktoré zistil a tie skutočnosti, ktoré vzal do úvahy, nesprávne

vyhodnotil.
18. K rozhodnutiu o treste, vo vzťahu k ustáleniu trestnej sadzby, v rámci ktorej trest ukladal
prvostupňový súd uviedol, že na strane obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona.
Pri rovnováha poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona do úvahy

prichádza uloženie úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona. Za prečin usmrtenia podľa §
149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zákon ustanovuje trestnú sadzbu od 2 do 5 rokov.
Vzhľadom na závažné následky, keďže obžalovaný spáchaním predmetného skutku prečinu usmrtenia
spôsobil poškodenému smrť, resp. poškodený následkom utrpených zranení závažného charakteru po
prevoze do nemocnice podľahol súd obžalovanému uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere tri roky, ktorý trest považuje na okolnosti, následky a charakter páchanej trestnej činnosti za
primeraný a zákonu zodpovedajúci.
19. Odvolací súd konštatuje, že zistenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti bolo zo strany
prvostupňového súdu správne. Zohľadnenie poľahčujúcich okolností tak, ako to žiada obžalovaný,
neprichádza v tomto prípade do úvahy.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou obhajcu obžalovaného týkajúcej sa priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Nie je možné súhlasiť s tvrdením obhajoby,
že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, vzhľadom na skutočnosť, že sa v
minulosti dopustil trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Na obžalovaného sa síce hľadí
akoby nebol odsúdený, táto fikcia však nebráni tomu, aby sa súd pri hodnotení osoby páchateľa prizeral

na skutočnosť, že páchateľ opakovane spáchal trestný čin, a aby z toho vyvodil príslušné záver. Právna
fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený znamená v podstate právny zánik skutočností
odsúdenia, ale neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin. Ide o
dve právne skutočnosti s rozdielnym odkazom, ktoré majú rozdielny význam a dopad. Obžalovaný v
minulosti spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, pričom toto odsúdenie je v súčasnosti

zahladené. Po právnej stránke sa táto skutočnosť nepovažuje za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, nakoľko došlo k zahladeniu odsúdenia, avšak na druhej strane, zahladením
predmetného odsúdenia nedošlo aj k zániku skutočnosti, že obžalovaný v minulosti spáchal trestný čin.
Na základe uvedeného, nie je na mieste použitie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný preukázateľne v minulosti neviedol riadny život, keď sa dopustil trestného

činu.
21. Odvolací súd zároveň nesúhlasí s názorom, že vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré urobil na
hlavnom pojednávaní a ktoré súd prijal, má mať za následok, že mu bude priznaná poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti pri vyhlásení obžalovaného o vine bolo

predmetom rozhodovacej činnosti trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
prijal stanovisko z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti
priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku.
V súlade s týmto stanoviskom samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou

podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. K tomuto odvolací súd dodáva, že súd rozhodujúci o obžalobe nie
je orgánom určeným na objasňovanie trestnej činnosti. Aj preto priznanie obžalovaného v konaní pred
súdom automaticky nemôže mať za následok použitie § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný vtejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktoré však nie je v súlade s týmto
stanoviskom a nie je relevantné pre tunajší súd pre rozhodnutie o tejto otázke.
22. Možnosť, v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a po jeho prijatí súdom, aplikovať analogicky

ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, je podmienená
existenciou konkrétnych skutočností, ktoré takýto postup odôvodňujú. V prípade obžalovaného nie je
namieste mimoriadne znižovať dolnú hranicu trestu odňatia slobody, ustanovenú Trestným zákonom,
nakoľko u obžalovaného neboli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré by
odôvodňovali použitie tohto inštitútu.

23. Odvolací súd sa však plne stotožňuje s námietkou obhajcu obžalovaného, ktorú cituje v odseku
7 tohto rozhodnutia. Prvostupňový súd nesprávne postupoval, keď uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody (aj) za prečin usmrtenia založil z väčšej miery na následkoch spôsobených týmto
trestným činom (spôsobenie smrti poškodenému). Následok spáchania trestného činu usmrtenia
je zahrnutý v skutkovej podstate tohto trestného činu, a preto musia existovať aj iné konkrétne
okolnosti, ktoré odôvodňujú v prípade obžalovaného uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Všeobecné konštatovania prvostupňového súdu týkajúce sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody (okolnosti a charakter trestnej činnosti) nemožno taktiež považovať za správne. Takto uložený
trest prvostupňovým súdom považuje odvolací súd za nedostatočne odôvodnený a v konečnom
dôsledku za neprimerane prísny s ohľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu.
24. S poukazom na skutočnosti a závery, ku ktorým dospel odvolací súd, vznikla potreba zrušiť

obžalovaným napadnutý výrok o treste obžalovaného, nakoľko tento je neprimerane prísny. Na podklade
dostatočne vykonaného dokazovania potom mohol odvolací súd postupovať v zmysle ustanovenia §
322 ods. 3 Trestného poriadku a sám rozhodnúť o treste pre obžalovaného.
25. Odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 149
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorej hornú ani dolnú hranicu neupravoval, nakoľko vyrovnaný

počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neodôvodňoval úpravu dolnej alebo hornej hranice trestnej
sadzby. Odvolací súd pritom vzal do úvahy jednak skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil jedného z
trestných činov z nedbanlivosti a obžalovaný sa považuje za prvotrestaného. V neposlednom rade
zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine v zmysle §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, na základe ktorého bola ustálená vina obžalovaného.

26. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne potom odôvodňujú uloženie miernejšieho trestu
obžalovanému, ktorý odvolací súd vyjadril tak, že po zrušení napadnutého výroku o treste uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, teda trest v minimálnej výške, ktorého výkon mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Takto uložený trest plní najmä účel individuálnej
prevencie a môže výrazným spôsobom napomôcť k náprave páchateľa. Stanovenie dlhšej skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia vytvorí dostatočný priestor pre štátne orgány, aby v prípade, že účel
individuálnej prevencie nebude naplnený, mohli realizovať prísnejší postih obžalovaného, vo forme
premeny podmienečného trestu. S uložením úhrnného trestu odňatia slobody, odvolací súd, rovnako
ako prvostupňový súd, uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 5 rokov.

27. S poukazom na vyššie uvedené zistenia rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.