Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201129
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818201129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej, sudkyne JUDr.

Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sídlisko
Lúčna 824, Sídlisko Lúčna 824, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 936 719, zastúpeného advokátkou
JUDr. Zuzanou Petriganovou, so sídlom Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Z. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX D. T. U., zastúpenému advokátom JUDr. Igorom Lakatošom,
so sídlom M.R.Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/16/2018-55 zo dňa 15.11.2018 v spojení s
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/16/2018-76 zo dňa 10.12.20118 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:
„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudomáhaltoho,abysúdžalovanémuuložil
zaplatiť mu sumu 7.332,25 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.04.2017 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania, a to z dôvodu, že žalovaný, ako bývalý štatutár žalobcu, porušil všeobecne
záväznýmprávnympredpisomustanovenúpovinnosťapovinnosťvyplývajúcuzoZmluvyospoločenstve
vlastníkov bytov tým, že v rokoch 2005 až 2013 nakúpil občerstvenie z finančných prostriedkov
spoločenstva v celkovej výške 178,13 eura, pričom na takýto nákup nemal súhlas nadpolovičnej väčšiny

vlastníkov bytov a nebytových priestorov; v rokoch 2005 až 2008 doložil do účtovníctva spoločenstva
faktúry za vykonané práce, ktoré neboli vystavené deklarovanými zhotoviteľmi, a to od dodávateľa B.N.
Y. na sumu 24.000,- Sk zo dňa 25.11.2005 a faktúru od dodávateľa C. G. na sumu 10.010,- Sk zo dňa
26.02.2008; v roku 2007 z finančných prostriedkov spoločenstva zakúpil samolepiacu tapetu v hodnote
1.365,- Sk a DVD RW Samsung a USB kábel v hodnote 1.039,- Sk, pričom uvedené veci použil pre svoju
potrebu; dňa 30.09.2010 pri zmene spoločnosti vedúcej účtovníctvo pre spoločnosť si pre svoju potrebu
ponechal finančné prostriedky z pokladne v sume 332,27 eura, čím uvedeným konaním spôsobil škodu

žalobcovi v sume spolu 7.332,25 eura. Trestným rozkazom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou
zo dňa 31.10.2016, č.k. 13T/109/2016-710, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.12.2016, bol žalovaný za
uvedené skutky uznaný za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 1.500,-eur a poškodený žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Poukázal, že
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, každý

zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Protiprávnym konaním žalovaného
vznikla žalobcovi škoda v sume 7.332,25 eur. Výška spôsobenej škody bola v trestnom konaní vyčíslená
znaleckýmiposudkamiIng.Z.H.,PhD.aIng.U.I.. Poprávoplatnostitrestnéhorozkazužalobcapísomne
doporučenou poštovou zásielkou vyzval žalovaného na náhradu spôsobenej škody v termíne do 25.
apríla 2017. Žalovaný na doručenú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a spôsobenú škodu v určenej

lehote nezaplatil, splnenie povinnosti má mu uložiť súd.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania a
žiadal žalobu zamietnuť žiadajúc, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu
vzniknutých.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že trestným rozkazom, č.k. 13T/109/2016-710
zo dňa 31.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03.12.2016, bol žalovaný Okresným súdom

Vranov nad Topľou uznaný vinným z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Totiž, v rokoch 2005 až 2013 ako štatutár Spoločenstva
vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 nakúpil občerstvenie z finančných prostriedkov SVB v celkovej
výške 178,13 eura, pričom občerstvenie nie je režijným nákladom SVB a na takýto nákup nemal v zmysle
zákona súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím takto spôsobil škodu

Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 v sume najmenej 178,23 eura, V rokoch 2005 až
2008 vo D. nad U. doložil do účtovníctva spoločenstva najmenej dve faktúry za vykonané práce, ktoré
neboli vystavené deklarovanými zhotoviteľmi, a to faktúru od dodávateľa B. Y. na sumu 24.000,- Sk zo
dňa 25.11.2005 za pomocné práce pri vymurovkách okolo vchodových dverí, omietkach, vysprávkach
omietok a vymaľovaní a faktúru od dodávateľ a C. G. zo dňa 26.2.2008 na sumu 10.010,- Sk na výstavbu

a rekonštrukciu bytových priestorov, čím spôsobil Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824
škodu v sume najmenej 34.010,- Sk (t. j. 1.128,95 eura); v presne nezistenom čase v roku 2007 vo
Vranove nad U. doložil pracovníkom spoločnosti, ktorá im v tom čase viedla účtovníctva (Mestskému
bytovému podniku Vranov nad Topľou, teraz v konkurze), doklady z ERP zo dňa 13.12.2007 na nákup
samolepiacej tapety v hodnote 1.365,- Sk a zo dňa 20.12.2007 na nákup DVD RW Samsung a USB

kábel v hodnote 1.039,- Sk, pričom tieto veci nepoužil v prospech spoločenstva, ale ponechal si ich pre
seba, čím takto spôsobil škodu Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 v sume najmenej
2.404,- Sk (t. j. 79,80 eura); dňa 02.01.2011 vo D. nad U. akceptoval dodatok k zmluve o dielo na
stavbe: dodávka a montáž solárnej techniky v rozpore so zákonom, nakoľko nemal tento dodatok
odsúhlasený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, a sám nemohol rozhodnúť o úhrade finančných

prostriedkov v takej výške, aj napriek tomu súhlasil s preplatením faktúry od dodávateľa Byterm VT
s. r. o. Vranov nad Topľou, číslo XXXXXXX zo dňa 21.01.2011 v celkovej sume 2.995,- eur, čím takto
spôsobil škodu Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 v sume najmenej 2.995 eur. Ďalej
dňa 24.06.2010 vo D. nad U. si ako štatutár Spoločenstva vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 objednal
v spoločnosti R. s. r. o. vypracovanie projektu na zateplenie bytového domu na G. W. č. XXX vo D. nad

U. v rozpore so zákonom, nakoľko na takúto objednávku nemal súhlas vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a následne dňa 15.09.2010 na základe jeho súhlasu došlo k preplateniu faktúry od dodávateľa
R. s. r. o. v celkovej sume 2.618 eura, pričom k realizácii zateplenia bytového domu nedošlo, čím takto
spôsobil škodu Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 v sume najmenej 2.618 eur. Okrem
toho dňa 30.09.2010 vo D. nad U. ako predseda a štatutár Spoločenstva vlastníkov bytov - Sídlisko

Lúčna 824 pri zmene spoločnosti, ktorá vedie účtovníctvo z Mestského bytového podniku Vranov nad
Topľou na BYTERM Vranov nad Topľou s. r. o. zatajil finančné prostriedky vedené v účtovníctve v
pokladni,ktorémal vhotovosti usebavsumenajmenej332,27eura,tietonáslednenevložildopokladne
SVEB ani na účet SVB, čím spôsobil škodu Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko Lúčna 824 vo sume
najmenej 332,27 eura, čím takto svojim konaním spôsobil Spoločenstvu vlastníkov bytov - Sídlisko

Lúčna 824, so sídlom Sídlisko Lúčna 824, Vranov nad Topľou, IČO: 37 936 719 spolu škodu v sume
7.332,25 eura. Tým spáchal prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku § 237 ods. 1,
2 písm. a) Trestného zákona, a za to bol odsúdený k peňažnému trestu 1.500,- eur, ktorý mu bolo
umožnené zaplatiť v mesačných splátkach po 150,- eur a bol mu uložený aj trest náhrady. Žalobca, ako
poškodený, bol s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na civilný proces. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť 03.12.2016.
Súd prvej inštancie z trestného spisu zistil, že trestné stíhanie začalo na základe trestného oznámenia
žalobcu. Trestné oznámenie bolo podané 05.05.2015 na Okresnú prokuratúru vo Vranove nad Topľou,
kde bolo predložené aj vyčíslenie vzniknutej škody, minimálne v rozsahu 30.255,92 eura. Žalovaný bolpredsedom žalobcu od roku 2003 do roku 2013, kedy bola za predsedníčku zvolená pani S. R. a po pol
roku, v novembri 2013, bola za predsedníčku zvolená V.. S.. Štatutárna zástupkyňa žalobcu vo výpovedi
24.08.2015 uviedla, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody, ktorá bola trestným činom

spôsobená, v celkovej výške 26.655 eur.
Súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa zaoberal tým, či bol nárok žalobou
podanou na súde dňa 17.04.2018 uplatnený včas. Podľa súdu prvej inštancie žalobca si mohol prvýkrát
uplatniť náhradu škody v roku 2014, po zmene predsedu, keďže k prvej zmene predsedu došlo v
prvom polroku 2013, kedy bola zvolená za predsedu žalobcu S. R.. Podľa súdu prvej inštancie od tejto

doby začala plynúť 2-ročná subjektívna a 3-ročná objektívna lehota na uplatnenie náhrady škody. Táto
prestala plynúť 24.08.2015, keď sa štatutárna zástupkyňa žalobcu pripojila k trestnému stíhaniu a do
zápisnice prehlásila, že žiada náhradu škody v plnej výške 26.655 eur. Premlčacia lehota opätovne
začala plynúť po skončení trestného stíhania dňa 03.12.2016, kde v trestnom rozkaze žalobca bol
odkázanýnanáhraduškodyvcivilnoprávnomkonaní.Odpodaniažalobyuplynulaobjektívnapremlčacia
lehota a uplynula taktiež lehota subjektívna dvojročná, preto súd prvej inštancie žalobu pre premlčanie

zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,
2, § 112.
Úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v
konaní v celom rozsahu úspešný.

Uznesením č.k. 4C/16/2018-76 z 10.12.2018 súd prvej inštancie opravil poučenie rozsudku súdu prvej
inštancie z 15.11.2018 č.k. 4C/16/2018-55 a uviedol text správneho poučenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP majúc
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nakoľko

súd nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby. Žalobca poukázal na to, že konštatovanie súdu prvej
inštancie, že štatutárny orgán žalobcu sa už v novembri 2013, kedy bola pani S. zvolená do funkcie,
moholdozvedieťokonanížalovanéhoavzniknutejškodezprotokolovoodovzdanídokladovjetvrdením,
ktoré je nemožné nakoľko sa odovzdávali len protokoly o odovzdaní dokladov mimo účtovných dokladov,
ku ktorým pani S. nemala prístup. Účtovníctvo žalobcovi spravoval do septembra 2010 Mestský bytový

podnik Vranov nad Topľou a od októbra 2010 firma BYTERM. Všetky skutočnosti o spôsobených
škodách sa žalobca dozvedel pri vykonaní kontroly účtovných dokladov, ktorú iniciovali samotní vlastníci
na základe petície na vykonanie kontroly účtovných dokladov v roku 2014, pričom následne ihneď
po vykonaní kontroly bolo schválené podanie trestného oznámenia, teda nebolo možné pri preberaní
dokladov pani S. zistiť nejakú škodu. Tieto veci vyšli najavo až po vykonaní kontroly. Žalobca uviedol,

že podľa konštatovania súdu prvej inštancie si mohol žalobca prvýkrát uplatniť náhradu škody odo dňa
16.12.2014, kedy sa konalo zhromaždenie vlastníkov, avšak žalobca sa skôr ako ku dňu 23.11.2016,
kedy mu bol doručený trestný rozkaz, nemohol dozvedieť o tom, kto zodpovedá za škodu nakoľko
až trestným rozkazom z 31.10.2016, ktorý bol štatutárnemu zástupcovi žalobcu doručený 23.11.2016,
sa žalobca mohol dozvedieť o tom, kto zodpovedá za škodu nakoľko týmto trestným rozkazom bol

žalovaný uznaný za vinného. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že premlčacia doba prestala plynúť
24.08.2015, kedy sa štatutárna zástupkyňa žalobcu pripojila k trestnému stíhaniu, poukázal na to, že
v ten deň štatutárny orgán žalobcu odovzdal vyšetrovateľke účtovníctvo, avšak trestné oznámenie
podal už 22.04.2015, teda týmto dňom mala prestať plynúť premlčacia doba a ďalej začala plynúť
po právoplatnom skončení trestného stíhania dňa 03.12.2016. Pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval

začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej doby od 16.12.2014 do podania žaloby,
do 17.04.2017, nemohlo dôjsť k uplynutiu lehôt nakoľko uplynulo len 627 dní. Podľa žalobcu súd prvej
inštancie mal aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa najneskôr právo
na náhradu škody premlčí za 10 rokov, nakoľko žalovaný bol trestným rozkazom uznaný za vinného.
Žalobca uviedol, že v uplatnenom nároku o náhradu škody mohol pokračovať od 23.11.2016 a aj

pokračoval, keďže dňa 17.04.2018 podal žalobu v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Žiadal
preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobe žalobcu vyhovel.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Súd
prvej inštancie z dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil.

V danej problematike existuje rozsiahla judikatúra, a v jej intenciách bolo žalovaným počas celého
súdneho konania, v písomných aj ústnych vyjadreniach, namietané premlčanie. Uviedol, že žalobca,
jeho štatutárny zástupca a členovia „auditovej“ skupiny sa o pravdepodobnej výške škody a o tom kto
za ňu zodpovedá, dozvedeli najneskôr pri zvolávaní zhromaždenia vlastníkov bytov a spoločenstvoprijalo16.12.2014uznesenieopodanítrestnéhooznámenianažalovaného.Tototrestnéoznámeniebolo
podané22.04.2015,prípadne05.05.2015,štatutárnyzástupcažalobcunamietal,žekonaniežalovaného
bolo v rozpore s vôľou spoločenstva a v rozpore so zmluvou o založení spoločenstva. Nárok na

náhradu škody žalobca uplatnil v trestnom konaní po vznesení obvinenia pri svojom výsluchu dňa
27.04.2016 tak, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody vo výške minimálne 26.655
eur. Nie je pravdou, že žalobca nevedel o vzniku škody, jej výške a dôvodoch a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Do premlčacej doby sa započítava doba, ktorá uplynula pred začatím trestného konania
16.12.2014 do 26.04.2016, ako aj doba, ktorá plynula počas tohto konania (27.04.2016 do 23.11.2016)

a aj doba po konaní, doručení trestného rozkazu (24.11.2016 do 16.04.2018). Aj keď súd prvej inštancie
podľa žalovaného nesprávne priradil začiatok spočívania lehoty ku dňu 24.08.2015, kedy žalobca
vystupoval len v postavení oznamovateľa, a nie ku dňu 27.04.2016, kedy po vznesení obvinenia mu
ako poškodenému dával Trestný poriadok oprávnenie uplatniť nárok na náhradu škody. Táto skutočnosť
nemá žiaden vplyv na to, že bezpochyby dvojročná subjektívna premlčacia doba márne uplynula. V
danom prípade už neprichádza do úvahy ani 10-ročná premlčacia doba, ktorej sa žalobca dožaduje.

Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca žalobu v nepodloženej výške 5.613,13 eura doplnil, konkretizoval
až vo svojom podaní z 28.08.2018 po ďalších 4 mesiacoch. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že na zhromaždení vlastníkov

nebola špecifikovaná žiadna výška škody, čo vyplýva aj zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov zo
dňa 16.12.2014 a prijatých uznesení. Uviedol taktiež, že to, či bolo účtovníctvo vedené s platnou
legislatívou, a či vôbec nejaká škoda spoločenstvu vznikla a kto za ňu zodpovedá, nie sú kompetentní
posúdiť vlastníci. Uviedol taktiež, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov je štatutárnym orgánom,
ale spoločenstvo malo v tom čase podpísanú mandátnu zmluvu s firmou, ktorá na jej základe vykonávala

činnosti súvisiace so správou bytového domu a viedla pre bytový dom účtovníctvo. Z tohto dôvodu
nemohlo byť vlastníkom na zhromaždení jasné, či nezrovnalosti a nedostatky v účtovníctve a prípadná
škoda vznikla z dôvodu zanedbania povinnosti vyplývajúcej z mandátnej zmluvy alebo zanedbaním
povinnosti predsedu SVB, a teda nebolo zrejmé zo strany koho došlo k pochybeniu. Mandatár, rovnako
ako predseda SVB, mal prístup aj na bankový účet SVB, preto v písomnom hlasovaní bolo rozhodnuté o

podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Samotná výška škody bola presne vyčíslená a
trestnoprávna zodpovednosť vyvodená až vynesením trestného rozkazu dňa 31.10.2016 nadobudnutím
právoplatnosti 03.12.2016. Dňa 02.07.2015 bolo síce začaté trestné stíhanie, ale nebolo konkretizované
voči komu. Konkrétnej osobe, teda žalovanému, bolo obvinenie vznesené až 29.02.2016. Skutočnosť,
že po vznesení obvinenia sa žalobca dňa 27.04.2016 pripojil k trestnému stíhaniu a žiadal náhradu

škody vo výške 26.655 eur nemení nič na tom, že žalovaný bol síce obvinený, ale v tom čase ešte
nebol uznaný vinným a nebola súdom uznaná spôsobená škoda. Žalobca zopakoval aj s odkazom
na v písomnosti citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že od 22.04.2014 do
nadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuvtrestnomkonaní,t.j.do03.12.2016premlčacialehotaspočívala,
teda neplynula. K pripomienke žalovaného, že až v priebehu konania bola doplnená, resp. opravená

žalovaná suma, nebolo to v dôsledku pochybenia žalobcu, ale jeho predchádzajúceho právneho
zástupcu.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca
svojim vyjadrením a poukázaním na zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov 16.12.2014 potvrdil tvrdenie

žalovaného, že o škode vedel a to tým, že spracoval zoznam všetkých kontroverzných dokladov, s čím
boli oboznámení vlastníci. Tvrdenie žalobcu, že na zhromaždení vlastníkov nebola špecifikovaná žiadna
výška škody je zavádzajúce, odporujúce predchádzajúcemu tvrdeniu, že vlastníci boli oboznámení s
výsledkami kontroly účtovných dokladov. Predsa výstupom z kontroly je vlastné zistenie o prebytku/
manka na účtovných finančných a zverených hodnotách, súlad/porušenie vnútorných alebo všeobecne

záväzných právnych predpisov s konaním žalovaného. Je síce pravdou, že to či škoda vznikla a kto ju
spôsobil, posudzuje v konečnom dôsledku súd, ale o tom aké právne kroky sa prijmú, či bude zaslaná
výzva, či bude podaná žaloba, rozhoduje aj tak spoločenstvo, vlastníci, čo sa stalo práve na tomto
zhromaždení. Žalovaný poukázal na to, že vedomosť o vzniku škody a jej výške a osobe škodcu stačí v
miere ich pravdepodobnosti, nie právnej preukaznosti. Žalobca ako poškodený si v danom prípade dňom

27.04.2016, t.j. 16 mesiacov od konania schôdze, uplatnil svoj nárok na náhradu škody. Poukázal na to,
že po prevzatí trestného rozkazu žalobca zostal nečinným ďalších 16 mesiacov a žalobu čo do zvyšku
rozdielu vo výške 5.613,13 eura doplnil svojim podaním až 30.08.2018 po uplynutí ďalších 4 mesiacov.
Zopakoval, že tak 2-ročná subjektívna ako aj 3-ročná objektívna premlčacia doba uplynuli, preto správnesúd prvej inštancie rozhodol, keď žalobu pre premlčanie zamietol; žalobca v reakcii na toto podanie
žalovaného uviedol, že sa s ním nestotožňuje, zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom mal za
to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania či doplnenia
dokazovania ani dôležitý verejný záujem. Pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

bol odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu tak ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej
lehote. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 20.02.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie
žalobcu dôvodným nebolo.

7. Z listín zo spisu vyplýva, že predmetom konania bol nárok na náhradu škody uplatnený

žalobcom na súde dňa 17.04.2018, voči ktorému vzniesol žalovaný námietku premlčania. Súd prvej
inštanciesapretosprávneprioritnezaoberaltým,činárokbolnasúdeuplatnenývčas,dôsledkomúčinne
relevantnýmvznesenejnámietkypremlčaniajetotižnemožnosťautoritatívnejvynutiteľnostinároku,ktorý
je predmetom konania, tiež to, že súd v takom prípade žalobu zamietne nepreskúmavajúc ju po stránke
vecnej.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

9. Vychádzajúc z citovaného ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pri úprave nároku na
náhradu škody je premlčacia doba stanovená ako doba kombinovaná, a to subjektívna a objektívna.
Začiatok plynutiach týchto lehôt je upravený odlišne, sú na sebe nezávislé z hľadiska začiatku aj konca

ich plynutia, ak však skončí plynutie dní, ktoré z nich právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu.
Začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je daný dňom, kedy sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Súdnou praxou aj právnou teóriou je konštantne prijímané, že poškodený sa o osobe, ktorá zodpovedá

za vzniknutú škodu dozvie akonáhle získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe
konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých si môže
urobiť záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu, konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby.
Nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a jeho zodpovednosti nemusí byť daná.
Nie je rozhodujúce to, kedy si poškodený utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby alebo o

dôvodnosti a výške svojho nároku (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudok z 28.05.2010
sp.zn. 1Cdo/82/2009, Najvyšší súd Českej republiky, rozsudok z 29.09.2009 sp.zn. 25Cdo/2891/2007).
Žalobca sa na zhromaždení vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 16.12.2014 zaoberal správou o
výsledku kontroly finančných prostriedkov z fondu opráv SVB za obdobie rokov 2003-2013, pričom na
tomto zhromaždení sa vlastníci ohradili voči hospodáreniu s finančnými prostriedkami, vyjadrili nesúhlas

vo vzťahu k dispozícii s finančnými prostriedkami, či už v hotovosti alebo z bežného účtu žalovaným.
Vlastníci navrhovali, aby v prípade, ak žalovaný nevysvetlí použitie finančných prostriedkov, má byť
podané trestné stíhanie na neznámeho páchateľa. Predsedajúcim tohto zhromaždenia bola N. S., podľa
žalobcu vykonávajúca činnosť jeho štatutárneho orgánu od novembra 2013.
Z uvedeného je zrejmé, že žalujúci subjekt k uvedenému dňu keď sa zaoberal výsledkami kontroly

finančných prostriedkov vyjadrujúc nesúhlas s ich dispozíciou, mal už vedomosť o skutkových
okolnostiach, ktoré mohli viesť k zodpovednosti žalovaného, keďže sa zaoberal výsledkami kontroly
toho, ako bolo s finančnými prostriedkami ním za určité obdobie nakladané, pričom prítomní vlastníci
vyjadrili s disponovaním nesúhlas. Od uvedeného dňa, od 16.12.2014, preto začala plynúť subjektívnapremlčacia doba, plynutie ktorej spočívalo v období od 24.08.2015, kedy sa žalobca pripojil k trestnému
stíhaniu žalovaného žiadajúc náhradu škody, do dňa 03.12.2016, kedy nadobudol právoplatnosť trestný
rozkaz vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou č.k. 13T/109/2016-710 zo dňa 31.10.2016. Od

právoplatnosti platobného rozkazu pokračovalo plynutie subjektívnej doby, t.j. od začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby do pripojenia sa s návrhom na náhradu škody uplynulo 7 mesiacov a 37
dní. Od právoplatnosti trestného rozkazu, od 03.12.2016 do podania žaloby na súde uplynul 1 rok 10
mesiacov a 83 dní. Dvojročná subjektívna lehota je lehotou hmotnoprávnou, do uplynutia ktorej musí
byť žaloba podaná na súd nakoľko žalobca tak realizoval až dňa 17.04.2018, žalobu podal po uplynutí

dvoch rokov, dôvodne preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

10. Pokiaľ mal žalobca za to, že pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je podstatný trestný rozkaz,
z ktorého sa mohol žalobca dozvedieť o tom, kto zodpovedá za škodu, vtedy bol žalovaný uznaný za
vinného, je potrebné uviesť, že rozhodnutie v trestnom konaní s vedomosťou poškodeného o škode a
škodcovipriamonesúvisí,vedomosťpoškodenéhosaviažekokamihu,kedyzískainformáciunazáklade

ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Samotný dátum
právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní závisí od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu
konania (Najvyšší súd Českej republiky, rozsudok z 13.11.2003, sp.zn. 25Cdo/519/2002).

11. K odvolacej argumentácii o tom, že spočívanie lehoty je potrebné datovať k 23.04.2015

je potrebné uviesť, že riadnym uplatnením práva s účinkami spočívania lehoty v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka v rámci trestného konania v adhéznom konaní, ktoré má za účinok spočívanie
premlčacej doby, nie je podanie trestného oznámenia pokiaľ neobsahuje požiadavku, aby bola
konkrétnej osobe uložená povinnosť nahradiť škodu v určitej výške (Najvyšší súd Českej republiky,
sp.zn. 25Cdo(2478/2004).

Podanie trestného oznámenia 22.04.2015 dôsledky spočívania premlčacej doby nevyvolalo nakoľko
jeho obsahom nebol nárok a konkrétna náhrada škody voči žalovanému.

12. Pri konštatovaní premlčania žalobou uplatneného nároku pre uplynutie subjektívnej premlčacej
doby nebolo už potrebné zaoberať sa objektívnou premlčacou dobou, ani tým či by v danom prípade

mala byť aplikovaná 3-ročná alebo 10-ročná objektívna premlčacia doba.

13. Odvolací súd, z dôvodov ktoré uviedol, konštatuje správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku ktorým žalobu zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý
je odrazom výsledku konania a zakladá nárok žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania v

zmysle § 255 ods. 1 CSP.
Podľa § 387 ods. 1 CSP preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 CSP, podľa §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný. Odvolací súd mu preto priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsah s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.