Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203959
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5715203959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: X. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., W. X/X, zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom
Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti odporcovi: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W., T. X, zast. JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom X., W. S. XXXXX/XXB, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode,
maloleté deti: X. R., nar. XX.XX.XXXX. a X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,

naodvolanienavrhovateľkyaodporcuakorodičovmaloletýchdetíprotirozsudkuOkresnéhosúduMartin
č.k. 19P/89/2015-984 zo dňa 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o rozvode manželstva ponecháva nedotknutý.

Vo výrokoch II. až VIII. o úprave styku a uloženom výchovnom opatrení m e n í tak, že otec detí je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 9,00 hod.
do 17,00 hod., pričom deti si prevezme pred bytom matky, kde ich aj odovzdá späť.

V ostatných výrokoch (II. až IX.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté deti X. a
X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. výživné vo výške 170,00 Eur a maloletej X.
výživné vo výške 170,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc

právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otcovi upravil tak, že tento je oprávnený a povinný
stretávať sa s maloletými deťmi v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina,
sosídlomPredmestská1613,vrozsahuavčasepodľapokynovpsychológapracujúcehovtomtocentre.
Súd uložil výchovné opatrenie rodičom maloletých detí v povinnosti podrobiť sa poradenstvu v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, so sídlom Predmestská 1613, v počte
pätnástich stretnutí podľa pokynov psychológa pracujúceho v tomto centre. Rodičom uložil povinnosť
riadiť sa pokynmi psychológa a dodržiavať časový harmonogram stretnutí. Za účelom zhodnotenia

účinnosti výchovného opatrenia uložil Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Žilina predložiť súdu správu o priebehu výkonu výchovného opatrenia každé tri mesiace. Týmto zmenil
rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/88/2015 zo dňa 22.04.2015 vo výroku upravujúcom výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden zúčastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24, § 62
a § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím na ust. § 100 CMP, pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov
je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil

práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, vzájomný
vzťah rodičov a detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnych zástupcov, v zákonom stanovenej lehote podali
odvolania obaja rodičia, pričom napadli výroky, ktorými súd upravil práva a povinnosti rodičov a

maloletých detí. Matka maloletých detí napadla najmä výrok, ktorým súd uložil rodičom výchovné
opatrenie a povinnosť podrobiť sa poradenstvu v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie Žilina. Odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Výrok,
ktorým súd uložil výchovné opatrenie rodičom, považuje za neurčitý, keď síce konkretizoval, kde sa
má vykonať, ako aj počet stretnutí, ale absentuje účel a cieľ výchovného opatrenia a medzi kým sa
majú vzťahy zlepšiť, resp. kto sa má podrobiť poradenstvu a v akej kombinácii (otec a matka, matka a

deti, otec a deti, deti samotné). Uviedla, že od doručenia rozsudku sa uskutočnili v centre pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie stretnutia v počet 5, avšak psychológ nevedel, akým smerom
má poradenstvo viesť. Tiež uviedla, že nerozumie odôvodneniu súdu, kde na jednej strane chce chrániť
deti pred traumatizáciou vyplývajúcou zo stretávania sa s otcom, na druhej strane uvažuje nad použitím
§ 25 ods. 4 Zákona o rodine, i keď nebolo preukázané, že matka bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk. Vzhľadom na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola u nej zistená, je
stresujúce byť v prítomnosti bývalého manžela. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Otec maloletých detí v odvolaní uviedol, že
súd síce zveril deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi umožnil stretávanie s maloletými deťmi v
Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina v rozsahu a v čase podľa pokynov

psychológa, avšak týmto sa nevyriešil jeho vzťah s deťmi, keď samotné konanie trvá viac ako 4 roky
a súd, opatrovník, resp. znalci, ale hlavne maloleté deti po 4 rokoch riešia len následok, nie príčinu
celého vzťahu, čo je podľa neho najpodstatnejšie. Tým, že súd takýmto spôsobom upravil stretávanie
sa s deťmi, znížil mu možnosť stretávania oproti stavu, ktorý bol určený rozhodnutím 19P/88/2015. Otec
maloletých detí iniciatívne oslovil centrum za účelom zúčastniť sa stretnutí a zlepšiť komunikáciu a vzťah

otca s deťmi, avšak matka sa na nie všetkých sedeniach zúčastnila. Vzhľadom na tieto skutočnosti
je na mieste uvažovať o zmene rozhodnutia, kedy by sa maloleté deti zverili otcovi. Na to, ako sa
maloleté deti aktuálne správajú k otcovi, má veľký vplyv matka. Svojvoľné alebo nelogické odmietanie
otca preferenčným rodičom je zneužívaním práva dieťa vychovávať. Pokiaľ jeden z rodičov nie je
schopný zabezpečiť druhému právo podieľať sa na výchove dieťaťa, možno potom dôvodne pochybovať

o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil,
vyhovel návrhu otca, resp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie vo veci.

3. Vo svojom vyjadrení matka k odvolaniu otca uviedla, že odmietanie detí stretávať sa s otcom vyplynulo

z jeho správania. Keď bol upravený styk rozsudkom OS Martin sp.zn. 19P/88/2015, chodil na stretnutia
sporadicky, menil si čas stretnutí, niekedy neprišiel tri mesiace, potom sa objavoval so svojou matkou,
resp. prišiel aj pod vplyvom alkoholu. To, že sa stal zavrhnutým rodičom, vyplýva z jeho správania voči
maloletým deťom. Otec nevyužil tento čas na zbližovanie sa s deťmi. Uviedla, že centrum pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie bolo oslovené najprv ňou týždeň po vynesení rozsudku a prvý

termín sedenia bol 18.04.2019. Sedenia v súčasnosti prebiehajú a bolo ich doteraz 9. Sama sa stretnutí
nezúčastnila dvakrát, avšak z objektívnych príčin, keď došlo cestou na stretnutie k automobilovej nehode
a druhýkrát sa neporozumela so psychológom Mgr. P., keď myslela, že na stretnutie má doviesť len
deti. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že okresný súd nikde v rozsudku neuviedol,
že by stretávanie s otcom malo u maloletých detí vyvodiť traumatizáciu, len konštatoval, že deti sú

emocionálne naviazané na matku a ich odlúčenie by mohlo spôsobiť psychickú depriváciu. Avšak na to,
ako sa deti správajú k otcovi, má primárny vplyv matka, ktorá ich negatívne ovplyvňuje v tomto vzťahu.
Je zarážajúce, ak si matka myslí, že konanie trvajúce viac ako 4 roky je pre otca jednoduché, s deťmi
nemá prakticky žiadny kontakt. Aj keď matka tvrdí, že deťom povie, aby išli s otcom na stretnutie, je to
v rozpore s jej činmi, čo bolo preukázané aj v rámci znaleckého dokazovania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP
a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny potvrdil a zároveň v časti úpravy práv a povinnostík maloletým deťom zmenil (doplnil) o výrok, ktorý stanovil termín stretávania sa otca s maloletými deťmi
mimo spôsobu, ako to ustanovil súd prvej inštancie. Výrok o rozvode manželstva ostal nedotknutý.

5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu, odvolací súd zistil, že predmetom
konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o
právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o
odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné
pre vydanie rozhodnutia o zverení maloletých detí na čas po rozvode do výchovy jednému z rodičov,

resp. či vhodným spôsobom zabezpečil stretávanie sa druhého rodiča s maloletými deťmi, prípadne či
je postačujúci rozsah upraveného styku. Obaja odvolatelia namietali najmä spôsob úpravy styku otca
s maloletými deťmi, resp. vhodnosť uloženia výchovného opatrenia rodičom podrobiť sa poradenstvu v
Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina. Z obsahu spisu ako aj rozsudku
súdu prvej inštancie vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi komplikované. Spory pri riešení
vzťahov ako manželov sa preniesli aj do sporov o spôsobe výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Už

v priebehu konania o rozvod manželstva bola vykonaná úprava práv a povinností rodičov a maloletých
detí, najmä bol upravený styk otca s deťmi. Otec však tvrdí, že v styku je mu bránené najmä postojom
matky detí, ktorá navonok deklaruje, že má záujem, aby sa deti s otcom stretávali, avšak reálne
negatívne ovplyvňuje konanie detí. Do riešenia konfliktov bol zapojený aj orgán starostlivosti o deti, ktorý
sa pokúsil primäť rodičov ku spolupráci pri výchove a styku s maloletými deťmi, navrhol spoluprácu s

referátom psychologicko-poradenských služieb, resp. aj s inými organizáciami, v súčinnosti s ktorými
by bolo možné vzťahy medzi rodičmi navzájom a vzťahy s deťmi zmeniť. V konaní boli podané aj
znalecké posudky, z ktorých vyplynulo, že momentálne deti odmietajú stretávanie s otcom, avšak deti
sa vo veľkej miere identifikujú s pohľadom matky na otca, pričom matka takýmto spôsobom negatívne
kontaminuje deti v postoji k otcovi. Maloleté deti sa stavajú do pozície ochrancu matky pred otcom,

pretože sú presvedčené, že matka je vo vzťahu s otcom tá slabšia, ktorej bolo ublížené. Vzhľadom
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie považoval za najlepšie riešenie zverenie maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk otca s maloletými deťmi by mal byť bližšie nadviazaný
prostredníctvom odbornej starostlivosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
v Žiline a následne by prípadne mohlo dôjsť k rozšíreniu styku. V prípade, že rodičia nie sú schopní sa

dohodnúť na právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom, tak aby to bolo v ich prospech, súd
prvej inštancie s prihliadnutím na záujmy maloletých detí sa snažil upraviť styk s prihliadnutím na citové
potreby deti, ich vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ale aj s prihliadnutím na
právo rodiča a dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvoma rodičmi. Upravil preto styk otca s deťmi tak, že sa budú stretávať s Centre pedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie Žilina podľa pokynov psychológa a v rozsahu a v čase, ako to
bude on považovať za vhodné. Zo samotných odvolaní, resp. následných vyjadrení rodičov vyplynulo,
že tieto stretnutia sa realizujú. V tomto prípade súd vychádzal z odporúčania znalca, ako aj Referátu
psychologicko-poradenských služieb Martin, ktorí navrhli, aby sa styk realizoval za prítomnosti odborne
spôsobilej osoby, ktorá napomôže obnove vzťahu otca s deťmi. Z tohto pohľadu potom odvolací súd

sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnil a na jeho odôvodnenie rozsudku, ako aj na právne závery
ním prijaté poukazuje a s týmito sa stotožňuje. Aby však v čo najväčšej miere boli zachované práva
otca na pravidelné stretávanie, navyše odvolací súd (vzhľadom už aj na realizované stretnutia v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline) upravil styk otca tak, že tento má
možnosť s deťmi sa stretávať každú párnu sobotu (v párnom týždni) v roku, pričom nie je vylúčené, aby

v budúcnosti, ak sa upravia základné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, bol tento styk rozšírený. Týmto
spôsobom je možné realizovať styk otca s deťmi aj prostredníctvom súdneho výkonu tohto rozhodnutia.

6. Odvolací súd má tak za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré správne
právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine, či už pre určenie

vyživovacej povinnosti rodičov a detí, alebo pre zverenie detí do výchovy jednému z rodičov a úprave
styku s druhým rodičom. So závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, na tieto poukazuje,
pričom rodičia maloletých detí v odvolaniach neuviedli žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie okrem výroku o rozvode manželstva, ktorý ostal nedotknutý,

výroky týkajúce sa výchovy a výživy na čas po rozvode potvrdil, zároveň zmenil rozhodnutie v tom, že
otcovi upravil styk s deťmi aj takým spôsobom, že tento je oprávnený sa s nimi stretávať v uvedenom
čase a mieste každú párnu sobotu, čo predstavuje ešte ďalšie rozšírenie styku otca s maloletými deťmi.
V prvom rade je v záujme oboch rodičov, aby sa vedeli dohodnúť o základných právach a povinnostiachvo vzťahu k maloletým deťom, pričom by v prvom rade mali mať záujem na tom, aby deti vyrastali v
kľudnom prostredí bez stresov zapríčinených najmä neschopnosťou rodičov spolu komunikovať tak, aby
v čo najväčšej miere boli preferované záujmy maloletých detí a nie záujmy rodičov.

7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil,
že žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).