Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405203090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8405203090.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti
povinnému:U.J.,X..XX.XX.XXXX,D.XXX/XX,H.R.,ovymoženiesumy165,96euraspríslušenstvoma
trovexekúcie,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarokč.k.3Er/404/2005-34

zo dňa 12.02.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e s a uznesenie.

II. Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a .

III. Účastníkom sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
exekučným titulom, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. 3Zm XXX/XX-X zo dňa 30.09.1999. V

exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše
oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. V tejto súvislosti poukázal na to, že v exekučnom titule je ako
navrhovateľ označený oprávnený, a nie jeho právny predchodca spoločnosť TRANSINVEST, a. s., ktorá
medzičasom zanikla. Oprávnený exekučnému súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, iba

odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto
skutočností. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že postupník preberal od postupcu kompletnú
dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto oprávnený mal možnosť podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. platí, že sú
tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Oprávnený si

svoju zákonnú povinnosť o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil a preto exekúciu v súlade s
týmto ustanovením zastavil. Na záver vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia nemal ich vyčíslenie k
dispozícii.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvej

inštancie vec nesprávne posúdil, oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom a neúplne zistil
skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.Poukázal na tie isté skutočnosti ako v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, najmä na to, že nevie
priložiť exekučnému súdu dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s

povinným. Za daného stavu mal exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Zároveň nesúhlasil s právnym hodnotením
exekučného súdu, ktorý ustálil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s
poukazom na ust. § 52 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka. Zároveň exekučný súd nemal pri
svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu

domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku., ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná.
Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny
predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
žeoprávnenýtonemoholrozumnepredpokladať.Nazákladeuvedenéhooprávnenýžiadal,abyodvolací

súdnapadnutéuzneseniezmenil,abyprehodnotilprávnezáveryprvoinštančnéhosúdu,prípadnedoplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Prešove

dňa 30.09.1999 č. k. 3Zm XXX/XX-X. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 19.08.2005.
S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený dňa 20.01.2016 doplnil návrh na
vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a
doplnený Exekučný poriadok.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 243f a § 39 ods. 4 boli do Exekučného zákona zavedené

zákonom č. 438/2015 Z. z., pričom nadobudli účinnosť dňa 23.12.2015 a zaviedli povinnosť exekučných
súdov ex offo prihliadať v exekučných konaniach v prípade vymáhania nárokov zo zmenky proti
povinným, ktorí sú fyzickými osobami, že v prípade ak tieto súdy dospejú k záveru, že povinný má v
kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými,
ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa

predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú
vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú.
Z uvedeného vyplýva, že po 23.12.2015, t.j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených
zákonom č. 438/2015 Z. z., mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od účinnosti

zákona aj vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, ktoré síce začalo pred 23.12.2015, avšak v
zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sa táto povinnosť vzťahovala aj na exekučné konania začaté
pred týmto dátumom.9. Exekučný poriadok v intertemporálnom ust. § 243f ods. 4 upravil vyvrátiteľnú domnienku podľa ktorej,
ak sa nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Dôkazné bremeno (t.j. povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným) mal

oprávnený, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

10. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného na
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil

oprávnenému podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa
začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhunavykonanieexekúcienáležitostipodľa§39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorej
je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že
nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny
spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Zm XXX/XX. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným

nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade
označených skutočností a dôkazov exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

11. Z pripojeného spisu 3Zm XXX/XX vyplýva, že spoločnosť GLOBNET, s.r.o. podala dňa 19.05.1999

návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý odôvodnila len existenciou samotnej zmenky,
ktorábolazostranypovinnéhovystavenádňa09.12.1996bezbližšiehouvedeniaaopísaniaskutočností,
na základe akých bola uvedená zmenka vystavená, teda či medzi povinným a spoločnosťou GLOBNET,
s.r.o. existoval nejaký právny vzťah. Povinný bol v tomto pôvodnom konaní identifikovaný výlučne údajmi
ako fyzická osoba nepodnikateľ.

12.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodolzmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,

že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho

dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f
ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

13. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že právny poriadok Slovenskej republiky v čase

základného konania úpravu spotrebiteľských zmlúv neupravoval.

14. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné).

15. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa
má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

17. Odvolací súd nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva
založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého
dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebiteľovi tých istých služieb
odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá.Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna,
nekalá podmienka.

18. V súvislosti s rozhodovaním súdu v tejto veci odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti
nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009 vydaný pod spis. zn. I.ÚS 342/09, v ktorom sa
udáva: „Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol však výslovne upravený v
Občianskom zákonníku až novelou vykonanou zákonom č. 367/2000 Sb., a to s účinnosťou od 1.1.2001.
Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu českého zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom,

resp. s aquis communautaire, dosiahnutého v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú
relevantnénajmäsmerniceRady85/577/EHSzodňa20.12.1985oochranespotrebiteľavprípadezmlúv
uzavretých mimo obchodné priestory a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy

je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie
vôle. Ústavný súd je presvedčený, že takýchto podmienok je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím
účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 367/2000 Sb., lebo materiálne nahliadané pozícia kontrahenta
uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa

uzavierajúceho zmluvu už v režimu spotrebiteľských zmlúv.“. Z uvedeného právneho názoru plne
aplikovateľnéhovprostredínášhoprávnehoporiadkuvyplýva,žeprávadodávateľavzniknuténazáklade
zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp.
neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege
neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Preto sú odvolacie námietky oprávneného neopodstatnené.

19. K návrhu na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu
ust. § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR odvolací súd poznamenáva, že cieľom právnej úpravy
zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a
kvalite predpokladanom právom EÚ a reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.

20. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych
záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na
ochranu ich záujmov.

21. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy

SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 243f, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v
znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017 patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu
čl. 38 Charty ZP EÚ.

22. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 243f
Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli tak
splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom
podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na

zaujatie stanoviska.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď povinnému ani exekútorovi žiadne trovy v konaní nevznikli,

by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).