Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010191
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010191.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému O. C., nar. X.X.XXXX v J., trvale
bytom J. - B., Y. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.b)
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 3. júna 2019,

sp.zn. 2T/31/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného O. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

E. J. a prokurátora
_______________________________________________________________________________________________
Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 3. júna 2019, sp.zn. 2T/31/2019 bol obžalovaný O. C. uznaný vinným

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm.b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva
povinnosť starať sa o výživu svojich detí I. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P 83/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorej nadobudol právoplatnosť
dňa 20.10. 2010, mu bola určená s účinnosťou od 01.09.2010 suma na výživné na syna I. vo výške
130,- euro a na syna D. vo výške 100,- euro, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky detí I. C.,

nar. XX.XX.XXXX, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci, v období od 01.01.2011 do
03.06.2019 v Kamenci pod Vtáčnikom, okres Prievidza, v Bratislave, ako aj všade tam, kde sa zdržiaval,
sa plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu, pokiaľ bol
zamestnaný, tak vyživovaciu povinnosť zamestnávateľom nenahlásil, v čase, keď bol nezamestnaný,
sa nezaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nepožiadal o sprostredkovanie práce, vo
väzbe, ani v ústave na výkon trestu odňatia slobody vyživovaciu povinnosť nenahlásil, čím zostal dlhovať

svedkyni - poškodenej I. C. za obdobie od 01.01.2011 do 23.09.2016 sumu vo výške 7.030,- euro, synovi
I. C. za obdobie od 14.01.2011 do 31.08.2012 a od 01.09.2013 do 03.06.2019 sumu vo výške 11.440,-
euro a synovi D. C. za obdobie od 23. 09. 2016 do 31. 08. 2018 sumu vo výške 2.300,- euro.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v
trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti výroku o treste ihneď po vyhlásení citovaného rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré
odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch zopakoval, že odvolanie je podané jeho

v prospech a smeruje proti výroku o treste, pričom sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa,
ktorý mu ukladal trest samostatný. Má za to, že súd mal ukladať súhrnný trest vzhľadom na jehopredchádzajúce odsúdenia. Okresný súd neuloženie súhrnného trestu odôvodnil tým, že obžalovaný
páchal trestnú činnosť zanedbania povinnej výživy aj po doručení iného odsudzujúceho rozhodnutia,
teda až do doby vyhlásenia rozsudku 2T 31/2019 v aktuálne prejednávanej veci. Obžalovaný však

poukazuje na to, že po doručení predchádzajúcich rozhodnutí nepáchal trestný čin zanedbania povinnej
výživy,
nakoľko sa nepretržite nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a plniť svoju vyživovaciu povinnosť
nemohol. Nestotožňuje sa ani s odôvodnením výšky trestu aj v prípade ukladania samostatného trestu.
Okresnému súdu vytýkal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. napriek tomu,

že sa k trestnej činnosti priznal a svoj čin oľutoval a jediné, čo rozporoval, bola výška dlžného výživného
vzhľadom na to, že synom prispieval na ich výživu i keď nepravidelne a v podstatne menšom rozsahu,
ako bol povinný. Okresný súd mu mal uznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona a
nemal potom zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, ale ukladať
trest podľa základnej trestnej sadzby. Na základe uvedených skutočností, pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, lebo boli napadnutým rozsudkom
porušené ustanovenia Trestného zákona, žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321
ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil a sám rozhodol tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu, resp.
uloží súhrnný trest, vzhľadom predchádzajúce odsúdenia, alebo uloží samostatný trest odňatia slobody
na dolnej hranici základnej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaní, konanom v zmysle § 293 ods. 7 Tr.por. v
neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
správny a zákonný vo všetkých smeroch, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov podaného odvolania a navrhuje
zohľadniť aj to, že obžalovanému na „nakopili“ uložené tresty odňatia slobody a podľa jeho názoru by
mu mala byť priznaná jedna poľahčujúca okolnosť a to, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a
túto oľutoval.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

V prvom rade odvolací súd zistil, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním
obžalovaného podaným proti výroku o treste, preto odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo,

a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny
princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku , čo však odvolací súd nezistil.
Uvedené odvolací súd zvýrazňuje z dôvodu, že obžalovaný napriek tomu, že odvolanie podal len proti
výroku o treste, v odôvodnení odvolania spochybňuje i skutkové závery okresného súdu (čas ukončenia
páchania skutku), teda i výrok o vine, ktorý však odvolací súd mohol preskúmať len z pohľadu zistenia
chýb, ktoré odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Takéto chyby však vo vzťahu

k výroku o vine nezistil. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že okresný súd správne ustálil
skutkový stav a vinu obžalovaného a to aj vzhľadom na zistenie, že obžalovaný vyživovaciu povinnosť
na synov I. a D. ani po nástupe na výkon trestu nikdy ústavu nenahlásil. Nahlásil len svoju vyživovaciu
povinnosť na syna S. C., ktorého má s bývalou manželkou Patríciou Martincovou. Správne okresný súd
na podklade vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav a konanie obžalovaného kvalifikoval ako

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm.b) Tr. zákona.Odvolací súd vzhľadom na uvedené preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý výrok o treste
a konanie mu prechádzajúce, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Priukladanítrestuokresnýsúdvsúladesozákonomprihliadolnavšetkyskutočnostiazásadypodľa§34
ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. Obžalovaný ako zistil odvolací súd z odpisu registra trestov bol doteraz 14 krát súdne trestaný,
pričom od roku 2013 bol odsúdený 8 krát za rôznu najmä majetkovú trestnú činnosť. Z posledných

odsúdení je potrebné uviesť odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4, sp.zn. 2T/68/2013,
zo dňa 03.07.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To 113/2017, zo dňa
05.12.2017, pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a), kedy mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, za
súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.12.2013,
sp.zn. 5T 69/2013, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 14.08.2014, sp.zn.

1T 43/2014 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.06.2017, sp.zn. 1T 9/2016.
Následne bol ďalším rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 2T 31/2012 zo dňa 05.03.2019,
právoplatným dňa 05.03.2019, uznaný vinným opäť z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4, sp.zn. 2T/68/2013, zo dňa

03.07.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To 113/2017. Naposledy bol
obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4, sp.zn. 2T/29/2019, zo dňa 22.05.2019,
pre trestný čin podľa § 221 ods. 1, ods.2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v
trvaní3rokynepodmienečnesozaradenímdoústavusminimálnymstupňomstráženia.Uobžalovaného
bola teda správne súdom prvého stupňa zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného

zákona (bol už za trestný čin odsúdený), pričom súd prvého stupňa tiež nepochybil, keď obžalovanému
nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr. zák. Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako
na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností

a súčasne páchateľ úprimne oľutoval trestnú činnosť. V danom prípade aj vzhľadom na verbálne
vyjadrenia obžalovaného pred okresným súdom ani krajský súd nezistil splnenie podmienok na
priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Napokon aktuálne prejednávaný skutok obžalovaný páchal až do
03.06.2019,neprichádzalodoúvahyukladaniesúhrnnéhotrestuodňatiaslobodyvovzťahukniektorému
z predchádzajúcich odsúdení, ako sa to obžalovaný domáhal. Vzhľadom na uvedené potom okresný súd

v súlade so zákonom ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia
§ 207 ods. 3 Tr.zák., upravenej s použitím ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona od 28 mesiacov
do 5 rokov. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest
odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa pri spodnej hranici takto upravenej trestnej sadby vo

výmere 30 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods.2 písm.
a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je trestom zákonným,
primeraným, zohľadňujúcim tak okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného a bude ním splnený účel
v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto
ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.