Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bibiána Ťažiarová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619202702
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619202702.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., L. XXX/X, zastúpenej AK: JUDr. Agata Džačovská, so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315,
proti povinnému z neodkladného opatrenia: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., L. XXX/X, o návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Senica č. k. 0C/9/2019-28 zo dňa 17. decembra 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Povinnému z neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na neodkladné opatrenie zamietol.
2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), §
328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 329 ods. 2. Vecne argumentoval tým, že mal preukázané, že v
minulosti bolo proti synovi navrhovateľky vedené trestné konanie, ktorý bol právoplatne odsúdený pre
prečin nebezpečného vyhrážania sa navrhovateľke na pol roka podmienečne so skúšobnou dobou 1 rok.
V súvislosti s tým bolo dňa 11.4.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo podložené v tom čase
existujúcim podozrením zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, a to až do rozhodnutia
v trestnom konaní. Uzavrel, že v návrhu navrhovateľka netvrdila, že by sa v súčasnosti jej syn k nej
správal spôsobom, ktorý by zakladal akékoľvek podozrenie z násilia voči nej. Obava navrhovateľky,
že by ju syn mohol po skončení trestu opätovne napadnúť, nie je ničím podložená. Preukázanie
existencie dôvodného podozrenia z násilia pritom zaťažuje navrhovateľku. Syn navrhovateľky je stále
na slobode a po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní sa násilného konania voči navrhovateľke
nedopustil. Nie sú dané a ani navrhovateľkou tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a jej synom. Z uvedených dôvodov návrh ako
nedôvodný zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorým navrhla napadnuté uznesenie zrušiť
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového
poriadku.Argumentovalatým,žepoútokochsynamáneustálestrach,navštevujelekárku,leboúzkostné
stavy, ktoré mala po útokoch syna sa opakujú. Po rokoch zmizla reklamná tabuľa firmy, stali sa rôzne
schválnosti, ktoré síce nevie preukázať, ale podozrieva z nich syna, má neustále obavy.
4. Povinný z neodkladného opatrenia odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľke sa nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie je vo výroku vecne právne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
podľa § 387 CSP.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty navrhovateľky predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP <. absentuje jeho základný predpoklad a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity
fyzického či psychického násilia zo strany syna navrhovateľky, ktorého by sa mal dopúšťať vo vzťahu k
navrhovateľke, a ktoré by odôvodňovalo nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštanciesprávnekonštatoval,žesynnavrhovateľkybolprávoplatneodsúdenýpreprečinnebezpečnéhovyhrážania sa navrhovateľke na pol roka podmienečne so skúšobnou dobou 1 rok (správne 1,5
roka pozn. odvolacieho súdu) a práve v súvislosti s trestným konaním bolo dňa 11.4.2018 nariadené
neodkladné opatrenie, ktoré bolo podložené v tom čase existujúcim podozrením zo spáchania trestného
činu nebezpečného vyhrážania, a to až do rozhodnutia v trestnom konaní. Následne správne uzavrel, že
v návrhu navrhovateľka netvrdila, že by sa v súčasnosti jej syn k nej správal spôsobom, ktorý by zakladal
akékoľvek podozrenie z násilia voči nej, teda obava navrhovateľky, že by ju syn mohol po skončení
trestu opätovne napadnúť, nie je ničím podložená. Aj odvolací súd má za to, že v konaní nebolo nijakým
spôsobom osvedčené, že po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní sa syn navrhovateľky voči
nej dopustil (akéhokoľvek) násilného konania.
23. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné
opatrenie pritom zaťažuje samotnú navrhovateľku, pričom povinnosťou navrhovateľky je osvedčiť,
že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Ide predovšetkým o
lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a iné dôkazy, ktorými je možné jej
tvrdenia preukázať. V danej veci navrhovateľka svoje tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia podľa odvolacieho súdu žiadnym spôsobom neosvedčila. Súd prvej inštancie správne
vychádzal z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania, dokladov založených v spise vyplýva len to, že medzi stranami sú narušené vzťahy,
ktoré vygradovali práve správaním sa syna navrhovateľky, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený
ešte vo roku 2018. Avšak podstatné je, že v konaní nebolo podľa odvolacieho súdu preukázané
(osvedčené) psychické a fyzické násilie požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia
voči navrhovateľke, potom ako bol syn navrhovateľky právoplatne odsúdený.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, keď ani podané odvolanie neobsahovalo také odvolacie
argumenty, ktoré by mohli zvrátiť správny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.
25. Povinný z neodkladného opatrenia má voči navrhovateľke podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods.
1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v
súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
26. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.