Čiastočný rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/5/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709200078
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1709200078.23

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej
veci žalobcu: G../. B. F., A.. XX.X.XXXX, W. S. XXX/XXX, W., G../. U. F., A.. X.X.XXXX, W. S. XXX/XXX,
W. v zastúpení: JUDr. Jozef Holič, advokát, Lužická 7, Bratislava proti žalovanému: G../. W., X..H..E.., G.:
XXXXXXXX X. X. A. F. XX, A. v konkurze, zastúpená správcom konkurzu Konkurzná a reštrukturalizačná
v.s.o., Farská 31, Nitra, v X./. O. F., Y..X.., Q. G. L., Š. X, W., G.: XX XXX XXX, zastúpená advokátom

JUDr. Félixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o ochranu osobnosti a finančné
zadosťučinenie titulom nemajetkovej ujmy a o zaplatenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I.Súd návrh žalobcov voči žalovanému 2/ zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1] Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a žalovanému 2/
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcami

1/ a 2/ voči žalovanému 2/ sú premlčané, a preto prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú
žalovaným 2/, žalobu voči nemu zamietol.

2] V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobcovia sa upresnením zo dňa 02.09.2015 od
žalovaných 1/ a 2/ domáhali zaplatenia finančného zadosťučinenia titulom nemajetkovej ujmy vo výške
13.277,57 eur žalobkyni 1/, zaplatenia finančného zadosťučinenia titulom nemajetkovej ujmy vo výške

13.277, 57 eur žalobcovi 2/ a zaplatenia 2.225,67 eur spoločne žalobcom 1/ a 2/ titulom náhrady škody.
Uviedol, že svoj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy odvodzovali z ust. § 11 Obč. zák., argumentujúc, že dňa 12.09.2006 došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bol usmrtený ich syn G. F., pričom za škody spôsobené dopravnou nehodou
zodpovedá žalovaný 1/, nakoľko ku škode došlo prevádzkou motorového vozidla v jeho vlastníctve.
Pasívnu legitimáciu žalobcu 2/ odvodzovali zo skutočnosti, že žalovaný 1/ mal so žalovaným 2/ uzavretú

zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Titulom náhrady škody podľa ust. § 420 a nasl. Obč. zák. sa tiež
pôvodne domáhali zaplatenia 5.064,67 eur. Keďže žalovaný 2/ v priebehu konania uhradil 2.839 eur,
zotrvali na nároku na zaplatenie 2.225,67 eur.

3] Mal za preukázané, že žaloba bola dňa 09.01.2009 pôvodne podaná voči žalovanému 1/. Uviedol, že
žalovaný 2/ vzniesol na pojednávaní dňa 10.01.2017 námietku premlčania nároku voči nemu, tvrdiac,

že premlčacia doba vo vzťahu k nároku z titulu nemajetkovej ujmy začala plynúť dňa 13.09.2006, keďže
k úmrtiu syna žalobcov 1/ a 2/ G. F. pri dopravnej nehode došlo dňa 12.09.2006, a uplynula dňom13.09.2009, nakoľko ide o trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Poukázal na to, že žalobcovia si nárok
voči nemu uplatnili na súde až dňa 06.07.2011, kedy podali návrh na jeho pristúpenie do konania. Za
premlčaný mal aj nárok na náhradu škody, ktorý si žalobcovia uplatnili v súlade s ust. § 420 a nasl.

Obč. zák., keď na tento sa vzťahuje dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba.
Žalobcovia nesúhlasili tvrdiac, že premlčacia doba počas trestného konania voči vodičovi S. H., ktorý
zavinil dopravnú nehodu, neplynula. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že trestné konanie voči S.
H. bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 31.03.2008, právoplatným dňa 10.05.2008,
ktorým bol S. H. uznaný vinným zo spôsobenia dopravnej nehody, pri ktorej zahynul G. F.. V tejto

súvislosti argumentoval žalovaný 2/ tým, že trestné stíhanie bolo vedené voči S. H., teda vodičovi, ktorý
zavinil dopravnú nehodu, pričom ani on ani žalovaný 1/ neboli účastníkmi trestného konania, a preto
trestné stíhanie nemohlo mať vplyv na plynutie premlčacej doby.

4] Vec posúdil právne podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 420 ods. 2, § 427, § 11, §
101, § 106 ods. 1 a 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že námietka premlčania bola žalovaným 2/ vznesená

dôvodne, a že nárok žalobcov 1/ a 2/ je voči žalovanému 2/ premlčaný.

5] Ustálil, že škodu spôsobil žalovaný 1/ ako zamestnávateľ S. H., ktorý vykonával funkciu vodiča a
ku škode došlo pri jeho pracovnej ceste, ktorú vykonal pre žalovaného 1/, a preto v zmysle § 420 ods.
2 Obč. zák. za vzniknutú škodu nezodpovedá. Vyhodnotil, že zodpovednosť žalovaného 1/ je daná

ust. § 427 Obč. zák.. Ohľadom zodpovednosti žalovaného 1/ za neoprávnený zásah do osobnostných
práv v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej, ak bol takýto
zásah spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej
osoby, považuje sa tento zásah za spôsobený priamo právnickou osobou (rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo 228/2012), a vyvodil záver, že v posudzovanej veci za zásah do osobnostných práv žalobcov

nezodpovedá priamo vodič S. H., ale žalovaný 1/ ako jeho zamestnávateľ.

6] S tvrdením žalobcov o neplynutí premlčacej doby počas trestného konania voči vodičovi S.E. H. sa
nestotožnil, nakoľko S. H. nebol osobou, ktorá škodu spôsobila. V tejto súvislosti poukázal na odkaz č.
22 k § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001, ktorý odkazuje na § 106 Obč. zák., pričom z uvedeného ustanovenia

treba vychádzať k osobe, ktorá zodpovedá za škodu. V danom prípade za škodu žalobcov zodpovedá
žalovaný 1/ a nie S.Á. H.. S poukazom na ust. § 112 Obč. zák. a na skutočnosť, že trestné konanie na
Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. XT XX/XXXX nebolo vedené voči žalovanému 1/ ani žalovanému
2/, ale voči vodičovi S. H., vyhodnotil, že uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní nemalo vplyv na
plynutie premlčacej doby vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/.

7] Záverom uviedol, že rozhodol rozsudkom iba vo vzťahu k žalovanému 2/ vzhľadom na námietku
premlčania, pretože konanie proti žalovanému 1/ je prerušené v zmysle ust. § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005
Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

8] Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ včas odvolanie a žiadali ho zmeniť a rozhodnúť,
že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ finančné zadosťučinenie titulom nemajetkovej ujmy vo
výške 13.277,57 eur, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ finančné zadosťučinenie titulom
nemajetkovej ujmy vo výške 13.277,57 eur, a že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ titulom
náhrady škody sumu 2.225,67 eur. Namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď súdu

prvej inštancie vytkli, že riadne skutkovo a právne nevymedzil svoj záver o premlčaní ich nároku voči
žalovanému 2/. Poukázali na to, že v čase podania žaloby dominoval právny názor, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je súčasťou práva na ochranu osobnosti a ako osobnostné právo
nepodliehapremlčaniu.SpoukazomnarozhodnutieNSČRsp.zn.XXCdoXXXX/XXXXzastávaliprávny
názor, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa nepremlčuje. Za nelogické považovali,

aby sa niektorá z foriem ochrany práva na ochranu osobnosti premlčovala, ak samotné právo, ochranu
ktorému má súd poskytnúť, premlčateľné nie je. Súdu prvej inštancie ďalej vytkli, že sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal ust. § 3 Obč. zák. v súvislosti s námietkou premlčania
vznesenou žalovaným 2/, keďže výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznili, že
žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania po viac ako 5 rokoch trvania sporu. Zastávali tiež názor, že

ak by právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podliehalo premlčaniu, po prvýkrát je možné ho
uplatniť až v deň nasledujúci po dni, v ktorom došlo k ukončeniu zásahu do osobnostných práv (ktorý
stále trvá), a preto sa toto nimi uplatnené právo nemohlo premlčať, keďže premlčacia doba ešte nemohla
uplynúť. Aj právnu úvahu súdu prvej inštancie, že trestné stíhanie plynutie premlčacej doby neprerušuje,považovali za nesprávnu. Zdôraznili, že poisťovňa titulom zákonného zmluvného poistenia alebo titulom
inej poistnej zmluvy vzniknutú škodu uhradí až po ustálení zavinenia škodcu, teda vodiča motorového
vozidla - zamestnanca poisteného, z čoho vyvodili, že zamestnávateľ a poisťovňa plní a škodu uhrádza

až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, ktorým bol vodič motorového vozidla uznaný vinným.
Mali za to, že lehota na uplatnenie ich nároku môže začať plynúť až odo dňa, keď sa dozvedeli, kto je
škodcom, ktorý zavinil vzniknutý následok. Vedeli, že nastal smrteľný následok, vedeli ustáliť aj výšku
nákladov spojeným s pohrebom, ale "oficiálne" nevedeli, že škodovú udalosť zavinil vodič Tomáš Repka.
Až rozhodnutím súdu o vine mohli označiť škodcu a uplatniť si svoj nárok u jeho zamestnávateľa a

poisťovateľa. Uviedli, že si nárok na náhradu škody vo výške 152.578,50 Sk u žalovaného 2/ uplatnili
už dňa 25.09.2008, na čo im žalovaný 2/ oznámil, že k likvidácii škody je potrebný rozsudok Okresného
súdu Nitra vo veci trestného činu usmrtenia. Predmetný rozsudok, ktorým bol obž. S. uznaný vinným z
prečinu usmrtenia, nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2008. Za inú vadu konania označili skutočnosť,
že po tom, ako podali na Ústavný súd SR sťažnosť pre prieťahy v konaní, sa už zákonný sudca nesprával
nestranne a nezávisle, keď sa snažil v časovej tiesni vec skončiť. Namietal aj rozhodnutie o trovách

konania, pri ktorom súd prvej inštancie nezvážil dôvody hodné osobitného zreteľa na ich strane.

9] Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Podľa ust. § 380 ods. 2 C.s.p. odvolací súd prihliadol na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (i keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené), a teda na skutočnosť, že v konaní pred
súdom prvej inštancie došlo k závažným procesným vadám, ktoré mali za následok jednak porušenie
práva žalobcov na spravodlivý súdny proces ako i nesprávne rozhodnutie v spore.

10] Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu prvej inštancie dňa
09.01.2009 žalobu smerujúcu len proti žalovanému 1/ (W., X..H..E..) a žiadali vydať rozsudok, ktorým
bude žalovanému (1/) uložená povinnosť zaplatiť im titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady
škody z poistnej udalosti sumu 31.619,80 eur (800.000,- Sk + 152.578,50 Sk). V žalobe špecifikovali,
že sumu 26.555,13 eur si uplatňujú ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch, a sumu

152.578,50 Sk (5.064,67 eur) titulom náhrady škody z poistnej udalosti.
Podaním doručeným súdu dňa 16.02.2009 zobrali žalobcovia žalobu v časti o zaplatenie 2.839 eur späť
z dôvodu, že im poisťovňa (v súčasnosti žalovaný 2/) túto sumu uhradila a žiadali konanie v späťvzatej
časti zastaviť a rozsudkom rozhodnúť o povinnosti žalovaného (1/) zaplatiť im titulom nemajetkovej ujmy
v peniazoch a náhrady škody z poistnej udalosti sumu 28.780,80 eur. Uznesením č.k. XC X/XXXX zo

dňa 03.02.2010 súd prvej inštancie konanie o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.839 eur zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2010.
Dňa 06.07.2011 doručili žalobcovia súdu návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania podľa ust.
§ 92 ods. 1 O.s.p., a to žalovaného 2/, s odôvodnením, že žalovaný 1/ mal so žalovaným 2/ uzatvorenú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, a do

rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla spadá náhrada škody ako aj náhrada nemajetkovej ujmy. Žalobcovia v tomto podaní nenavrhli
pripustenie zmeny petitu žaloby (žalobného návrhu). Súd prvej inštancie uznesením č.k. XC X/XXXX-
XXX zo dňa 07.07.2011 pripustil vstup poisťovne do konania ako žalovaného 2/.
Žalobcovia doručili dňa 03.01.2012 súdu podanie, ktorým navrhli pripustiť zmenu petitu žaloby a žiadali

rozhodnúť, že "Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ titulom
nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody z poistnej udalosti sumu 28.780,80 eur." (č.l. 202). Na
pojednávaní dňa 22.03.2012, vykonanom v neprítomnosti žalovaného 2/, vyhlásil súd prvej inštancie
uznesenie, ktorým zmenu petitu žaloby zo dňa 03.01.2012 pripustil. Zo zápisnice z tohto pojednávania
vyplýva,žepredmetnéuzneseniebolovyhlásené,odôvodnenéavzhľadomnaneprítomnosťžalovaného

2/ bude vyhotovené písomne a účastníkom doručené (č.l. 208).
Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napriek tomu, že uznesenie o pripustení zmeny
petitu žaloby vyhlásil v neprítomnosti jednej zo strán (žalovaného 2/), uznesenie písomne nevyhotovil a
stranám nedoručil. Vyhlásené uznesenie preto nenadobudlo právoplatnosť.
Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. XC X/XXXX-XXX zo dňa 29.03.2012 právoplatným v

spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.01.2013 konanie
prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnej otázke v konaní pod č. I.-XX/XX, vedenom
na podnet Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. XCo XXX/XXXX. Počas prerušeného konania bol
na majetok žalovaného 1/ dňa 25.02.2013 vyhlásený konkurz a za správcu úpadcu bola ustanovenáKonkurzná a reštrukturalizačná v.o.s., ktorá oznámila, že súdne konanie proti žalovanému 1/ je ex lege
podľa ust. § 47 ods. 1 ZKR prerušené a výslovne uviedla, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní
(č.l. 257). Po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vydal súd prvej inštancie uznesenie č.k. 4C 5/2009-264 zo

dňa 24.09.2014 o pokračovaní v konaní a na strane žalovaných ďalej pojednával len so žalovaným 2/.
Na pojednávaní dňa 12.05.2015 vyzval súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobcov na odstránenie
vád petitu s poukazom na zmenu petitu pripustenú na pojednávaní dňa 22.03.2012 a pojednávanie z
dôvodu odstránenia vád a špecifikácie nároku odročil.
Dňa 07.09.2015 doručili žalobcovia súdu podanie zo dňa XX.XX.XXXX nazvané upresnenie petitu,

ktorým žiadali pripustiť zmenu petitu (č.l. 329) v znení: "Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/
finančné zadosťučinenie titulom nemajetkovej ujmy vo výške 13.277,57 eur s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/
finančné zadosťučinenie titulom nemajetkovej ujmy vo výške 13.277,57 eur s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/ a
2/ titulom náhrady škody sumu 2.225,67 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť

druhého žalovaného." O pripustení resp. nepripustení žalobcami navrhovanej zmeny petitu súd prvej
inštancie nerozhodol.
Na pojednávaní dňa 08.09.2015 za účasti zástupcu žalobcov a žalovaného 2/ vyhlásil uznesenie,
ktorým vyzval žalobcov vzhľadom na doplnené znenie petitu na opätovné odstránenie vád skutkového
vymedzenia nároku a ozrejmenie, či zotrvávajú na petite, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého,

nakoľko pokiaľ na petite zotrvajú, konštatoval, že konanie bude prerušené s poukazom na zákon č.
7/2005 Z.z.. Žalobcovia na pojednávaní dňa 10.01.2017 uviedli, že sa pridržiavajú petitu žaloby z ich
podania zo dňa 02.09.2015. Súd prvej inštancie ani po tomto ich vyjadrení o navrhovanej zmene petitu
(žalobného návrhu) nerozhodol. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, zrejme
čiastočným (keďže pojednávanie pred jeho vyhlásením odročil na vyhlásenie čiastočného rozsudku),

hoci ho tak neoznačil, ktorým žalobu voči žalovanému 2/ z dôvodu premlčania žalovaných nárokov
zamietol.

11] Po preskúmaní predloženého spisu, napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel odvolací súd k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie ako i samotné rozhodnutie

postihujú vady, ktoré v odvolacom konaní nie je možné odstrániť. Najskôr je s poukazom na do
30.06.2016 platné a účinné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku potrebné uviesť, že konanie
sa začalo podaním žaloby, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ obrátili na súd, aby o ich v žalobe vymedzenej
veci rozhodol. Základnou zložkou žaloby je jej predmet, ktorý je vymedzený petitom a skutkovým
odôvodnením. Z petitu žaloby, tzv. žalobného návrhu, musí byť zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú,

teda ako žiadajú, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby
súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd bol totiž v občianskom súdnom konaní a v
súčasnosti je v civilnom sporovom konaní (ktoré je ovládané dispozičnou zásadou) viazaný žalobou, a
teda nesmie stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí petit
žaloby svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť (s výnimkou prípadov stanovených

v ust. § 216 ods. 2 C.s.p.). Žaloba je teda určujúca pre vymedzenie predmetu konania. V priebehu
konania však žalobcom prináležia procesné práva svojimi dispozitívnymi úkonmi predmet konania,
žalobu, alebo jej petit meniť návrhom na jej zmenu. O návrhu žalobcov na zmenu žaloby resp. jej
petitu je vždy súd povinný rozhodnúť. Zmenu žaloby (petitu žaloby) pripustí súd buď na pojednávaní
vyhlásením uznesenia, alebo mimo pojednávania písomne uznesením. Uznesenie, ktorým súd pripustil

zmenu žaloby, musí súd doručiť do vlastných rúk subjektom, ktoré neboli prítomné na pojednávaní, na
ktorom nastala zmena.

12] Súd prvej inštancie však nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku, keď žalobu žalobcov 1/ a 2/ prejednal a rozhodol

o nej vo vzťahu k žalovanému 2/ čiastočným rozsudkom bez toho, aby sa procesne vysporiadal
s navrhovanými zmenami žalobného návrhu, ktoré sa týkali práve aj žalovaného 2/, od ktorého sa
predsa žalobcovia pred nimi navrhnutými zmenami žaloby (zo dňa 03.01.2012 a 07.09.2015) pôvodnou
žalobou ničoho nedomáhali. Súd prvej inštancie o pripustení "prvej" zmeny žaloby síce rozhodol
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.03.2012 (v neprítomnosti žalovaného 2/), avšak z

dôvodu,žeuzneseniepísomnenevypracovalažalovanému2/dovlastnýchrúknedoručil,totouznesenie
nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. O následnom návrhu žalobcov na pripustenie ďalšej zmeny
žalobného návrhu (zo dňa 07.09.2015) do času vyhlásenia rozsudku nerozhodol vôbec. Je potom
namieste prijať záver, že súd prvej inštancie tým, že o návrhoch žalobcov na pripustenie zmenyžalobného petitu nerozhodol, jednoznačne im uprel ich zákonom dané procesné práva a zároveň porušil
ich právo na spravodlivý súdny proces.

13] Napriek tomu, že uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby, vyhlásené dňa 22.03.2012,
nenadobudlo právoplatnosť, a o ďalšom návrhu na pripustenie žalobcami navrhovanej zmeny žalobného
návrhu nerozhodol, rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom, ktorým žalobu voči žalovanému 2/
zamietol a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Vzhľadom na tieto
závažné procesné pochybenia nastala potom situácia, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

zamietol voči žalovanému 2/ žalobu, ktorá však v čase vyhlásenia rozsudku voči žalovanému 2/ vôbec
nesmerovala. Jediným žalobným návrhom, o ktorom bolo v tom čase možné konať (rozhodnúť však
nie, pretože boli podané návrhy žalobcov na pripustenie jeho zmeny) bol žalobný návrh, uvedený v
žalobe zo dňa 09.01.2009 v spojení s následným čiastočným zastavením konania, smerujúci výlučne
proti žalovanému 1/ (vo vzťahu ku ktorému je však konanie dokonca zo zákona prerušené). Všetky tieto
procesné pochybenia majú za následok, že celé konanie, ktoré pred súdom prvej inštancie po pripustení

žalovaného 2/ do konania avšak bez pripustenia zmeny žalobného návrhu prebehlo, je vadné, zmätočné
a nepreskúmateľné, a meritórne rozhodnutie, vydané na jeho základe, trpí rovnakou vadou, ktorú nie je
možné v odvolacom konaní odstrániť, čo zakladá bez ďalšieho v odvolacom konaní dôvod pre zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14] Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia dospel odvolací súd tiež k záveru, že bolo porušené
právo na spravodlivý súdny proces vo vzťahu ku všetkým stranám sporu, nakoľko žalobcom súd prvej
inštancie odoprel realizáciu ich procesných práv, ktoré im pôvodne priznával Občiansky súdny poriadok
a v súčasnosti Civilný sporový poriadok, keď pred vydaním napadnutého rozsudku (procesne správne)
nerozhodol o nimi požadovaných zmenách petitu žaloby, a žalovaných zas uviedol do právnej neistoty

ohľadom predmetu konania. Možno totiž konštatovať, že predmet konania pred súdom prvej inštancie
doposiaľ nie je ustálený.

15] Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. v
spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

vktorombudepostupovaťprocesnesprávneapoprejednaníveciopätovneožalobežalobcovrozhodne.
Najskôrvyhotovíuznesenieopripustenízmenypetitu,vyhlásenénapojednávanídňa22.03.2012(keďže
vyhláseným uznesením je súd viazaný), a doručí ho žalovanému 2/. Bude zisťovať stav konkurzného
konania vyhláseného na majetok žalovaného 1/ a podľa výsledku zisťovania vyhodnotí, či môže v konaní
vzhľadom na znenie žalobného návrhu, ktoré síce pripustil, ale nie je doposiaľ právoplatné, pokračovať

a rozhodnúť o ďalšej žalobcami navrhnutej zmene žalobného návrhu zo dňa 07.09.2015 za stavu, keď je
konanie voči žalovanému 1/ zo zákona prerušené. V konaní bude pokračovať podľa procesnej situácie
v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

16] Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uznesenie o zmene petitu zo dňa 22.03.2012

doručil žalobcom dňa 6.2.2020 a žalovanému v 1.rade cestou správkyne konkurznej podstaty ako aj
žalovanému v 2.rade cestou jeho právneho zástupcu dňa 5.2.2020.

17] Súd zároveň písomne vypracoval uznesenie o zmene žalobného návrhu zo dňa 13.12.2019 a toto
rozhodnutie doručil žalobcom v 1.a 2.rade dňa 6.2.2020 a žalovaným v 1.a 2.rade dňa 5.2.2020, čím

rozhodnutie o zmene petitu nadobudlo právoplatnosť.

18] Ďalej súd zisťoval stav konkurzného konania vyhláseného na majetok žalovaného v 1.rade a zistil,
že konkurz aj naďalej prebieha a nie je skončený.

19] Súd dospel k záveru, že vzhľadom na charakter konania náhrada nemajetkovej ujmy a náhrada
škody, ktoré si uplatňujú žalobcovia v 1.a 2.rade voči žalovanému v 1.rade, ktorý škodu spôsobil a
žalovanému v 2.rade z titulu zákonného poistenia, tak súd konštatuje, že v danom prípade sa medzi
žalovaným v 1. a 2.rade nejedná o nerozlučné spoločenstvo a v konaní môžu každý vystupovať
samostatne. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že na majetok žalovaného je vyhlásený konkurz a toto

konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade je prerušené nebráni súdu pokračovať v konaní o žalobe voči
žalovanému v 2.rade a vo veci čiastočným rozsudkom rozhodnúť.20] Z uvedeného dôvodu súd opätovne vec prejednal, právne túto posúdil podľa ustanovenia § 15 ods.
1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 ods.2, § 427, § § 11, § 101, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákona a
žalobu žalobcov 1. a 2.rade voči žalovanému v 2.rade zamietol z dôvodu premlčania.

21] V danom prípade mal súd za preukázané, že škodu spôsobil žalovaný v 1.rade ako zamestnávateľ
S. H., ktorý vykonával funkciu vodiča a ku škode došlo pri jeho pracovnej ceste, ktorú vykonal pre
žalovaného v 1.rade a z uvedeného dôvodu, teda v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákona
za vzniknutú škodu nezodpovedá. Zodpovednosť žalovaného v 1.rade je daná ustanovením § 427

Občianskeho zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že v zmysle zaužívanej súdne praxe
rozhodnutia XCdo XXX/XXXX Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.9.2013 aj za neoprávnený
zásah do osobnostných práv v zmysle § 11 a nasledovné Občianskeho zákona, ak bol spôsobený
niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa
takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je
určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plnenie danej činnosti.

22] Na základe uvedeného citovaného rozhodnutia možno konštatovať a vyvodiť právny záver, že i
za zásah do osobnostných práv, v danom prípade nezodpovedá priamo S. H. - vodič, ale zodpovedá
žalovaný v 1.rade, nakoľko ako vodič na služobnej ceste bol použitý svojim zamestnávateľom na
realizáciu činnosti zamestnávateľa.

23] Pre posúdenie premlčacej doby vo vzťahu k zodpovednosti za neoprávnený zásah do ochrany
osobnostní v zmysle § 11 platí ustanovenie § 101 Občianskeho zákona.

24] Podľa citovaného ustanovenia, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25] V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.11.2012 spisová značka XCdo
XXX/XXXX právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré
sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej doby náhrady na nemajetkovú ujmu je

viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu v objektívne spôsobilému porušiť, alebo
ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začala plynúť od okamihu, keď došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. K neoprávnenému zásahu došlo okamihom smrti a
nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba, teda v danom prípade všeobecná
premlčacia doba začala plynúť dňa 13.9.2006 a uplynula 13.9.2009. Pokiaľ si teda žalovaný v 1.a 2.rade

uplatnili nárok odvíjajúci sa od § 11 na súde voči žalovanému v 2.rade, dňom 6.7.2011, tak tento nárok
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. s poukazom na § 106 Občianskeho zákona
je premlčaný.

26] Čo sa týka náhrady skutočnej škody uplatnenej v zmysle ustanovenia § 442 a nasledovné, tak

v danom prípade je otázka premlčania upravená v § 106 Občianskeho zákona. Podľa § 106 ods. 1
Občianskehozákona,právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodenýdozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

27] Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákona, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, v ktorej škoda
vznikla. To neplatí ak ide o škodu na zdraví.

28] V danom prípade pre účely uvedenej náhrady škody platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota,
ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ale najdlhšia

trojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danom
prípade škoda k udalosti, ktorá vznikla k dopravnej nehode došlo dňa 12.9.2006 a teda všeobecná
objektívna trojročná premlčacia doba rovnako začala plynúť dňa 13.9.2006 a uplynula dňa 13.9.2009. z
uvedeného dôvodu aj v tejto súvislosti je nárok priamo uplatnený proti žalovanému v 2.rade v zmysle §
15 ods. 2 zákona č. 381/2001 s poukazom na § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákona premlčaný.

29] Súd zároveň poukazuje i na to, že námietka o zotrvaniu premlčacej lehoty počas trestného konania
voči vodičovi S.E. H. je nedôvodná, nakoľko vodič S. H. v danom prípade nebol osobou, ktorá škodu
spôsobila. V tejto súvislosti súd poukazuje na odkaz č. 22 k § 15 ods. 2 zákona 381/2001, ktorýodkazuje na § 106 Občianskeho zákona, pričom z uvedeného ustanovenia treba vychádzať k osobe,
ktorá zodpovedá za škodu. V danom prípade za škodu žalovaným v 1. a 2.rade zodpovedá žalovaný v
1.rade a nie S. H.. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 112 Občianskeho zákona, podľa ktorého ak

veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia.

30] Trestné konanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod spisovou značkou XT/XX/XXXX nebolo
vedené voči žalovanému v 1. ani žalovanému v 2.rade, ale toto bolo vedené voči vodičovi S. H. a
takéto uplatnenie náhrady škody v tomto konaní nemalo vplyv na plynutie premlčacej doby vo vzťahu
k žalovaným v 1. a 2.rade.

31] Súd v danom prípade rozhodol rozsudkom iba vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, vzhľadom na tú

skutočnosť, že konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade je prerušené, v zmysle § 47 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z.z. Toto prerušené konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade však nebránilo meritórne
rozhodnúť vzhľadom na námietku premlčania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade.

32] Súd vo vzťahu k žalovanému v 2.rade rozhodol o náhrade trov konania, keď súd priznal žalovanému

v 2.rade plnú náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a súd teda rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalovanému v 2.rade priznal plný nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p.