Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/253/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201604
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201604.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: SYQUEST spol. s r.o., so
sídlom Skýcovská 241/5, 851 10 Bratislava, IČO: 35 774 118, zastúpený: Advokátska kancelária
MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019 a o návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 22.11.2019,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019,

ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100691779/2019 zo dňa 19.03.2019
o vyrubení rozdielu dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2017.

2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej

len „SSP“). Uviedol, že nemá k dispozícii takú vysokú finančnú sumu, aby ju mohol zaplatiť, v
dôsledku čoho by sa stal daňovým dlžníkom. V prípade, ak sa dlžníkom daňového úradu, tento
údaj je dostupný v databáze dlžníkov a na základe tohto ho budú obchodní partneri považovať
ako nedôveryhodného a budú s ním ukončovať podnikateľské aktivity. Ako najpodstatnejší dôvod na
priznanie odkladného účinku uviedol, že aj čiastočná úhrada vyrubenej dane by mohla mať pre neho
likvidačné dôsledky. Má uzatvorené dodávateľské a odberateľské zmluvy, pričom výkonom napadnutého

rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dôjde k paralyzácií jeho podnikania, vzniku
platobnej neschopnosti, dôsledkom čoho môže byť až zánik podnikania. Žalobca bol názoru, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe súdom nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže
sa zachováva právny stav, ktorý tu bol až do napadnutého rozhodnutia a ktorý žalovaný subjektívne
považujezazákonný.Akžalovaný,resp.prvostupňovýorgánpristúpikvymáhaniužalobounapadnutých
rozhodnutí, tak s poukazom na § 88 ods. 12 daňového poriadku je navrátenie do predošlého stavu v

daňovom exekučnom konaní vylúčené, teda v prípade úspechu v tomto konaní by si škody spôsobené
nezákonným rozhodnutím musel vymáhať od štátu. Mal tak za to, že priznanie odkladného účinku je
tak aj v záujme ochrany štátnej pokladnice. Záverom poukázal na uznesenia Krajského súdu v Žiline
č.k. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 a sp. zn. 10S/26/2006 zo dňa 10.11.2006 a bol názoru, že sú
tu zákonné dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko mu okamžitým výkonom
rozhodnutia hrozí závažná ujma.3. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril
žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.02.2020. K návrhu na priznanie
odkladného účinku uviedol, že výška vyrubenej dane z pridanej hodnoty po daňovej kontrole nebola pre

žalobcu likvidačná a nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje.
Poukázal na účelové konanie žalobcu, ktorý svojim konaním, neoprávneným uplatnením nároku na
odpočítanie DPH, ukrátil štátny rozpočet. Vzhľadom na uvedené žiadal nepriznať správnej žalobe
odkladný účinok.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny
súd, len na návrhu žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v zmysle
§ 185 písm. a), b) SSP.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva

na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok,
ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe
je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody -
hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny
resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba
vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a
jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,

že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne,
s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobca svoj návrh na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodnilkonštatovaním špecifikovanýmvbode2.tohtouznesenia,

pričom podľa názoru správneho súdu však žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie
(závažná ujma - hospodárska, resp. finančná škoda) nijako nepreukázal. Správny súd pri rozhodovaní
o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku
správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému

vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom
žalobca nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali, že nepriznaním odkladného účinku mu hrozí
závažná ujma. Žalobca taktiež správnemu súdu nijako nepreukázal, že úhrada, resp. čiastočná úhrada
vyrubenej dane by pre neho mala likvidačné dôsledky, alebo že by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia došlo k paralyzácií jeho podnikania, vzniku jeho platobnej neschopnosti, čoho dôsledkom by

mohol byť až zánik jeho podnikania. Žalobca svoje tvrdenia pred správnym súdom nepodložil žiadnymi
dôkazmi, o ktoré by ich mohol opierať. Správny súd ďalej uvádza, že hrozba musí byť reálna a okamžitá
v čase podania návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe

prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny
charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba
hľadieť ako na zákonný a vecne správny. V zmysle uvedeného, je potom akákoľvek žalobcova
argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie

odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok
vyplývajúcich z § 185 SSP.

14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na skutočnosť, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa

zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľnéhonásledkudotýkajúcehosažalobcu,resp.životnéhoprostrediaakoajrozporsverejným
záujmom.

15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy,
ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov dostatočne
nepreukázal, správny súd potom dospel k záveru, že ním uvádzané dôvody pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sú len účelové. Potom je treba prijať záver, že neboli splnené podmienky
stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188

SSP tento návrh žalobcu žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.e/ SSP).