Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711210095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8711210095.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: P.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. S., O. XXXX/X, pr. zast. AK SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717
395, proti žalovanému: Horská záchranná služba, Horný Smokovec 52, Vysoké Tatry, IČO: 37 879 693,
o určenie, že služobný pomer trvá s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 20C/138/2011-366 zo dňa 31.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žiadnej zo strán sporu
náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že jeho
služobný pomer u žalovaného trvá. Žalobca tvrdil, že pri rozhodovaní o skončení jeho služobného
pomeru žalovaný postupoval nezákonne a diskriminačne. Po úspešnom výberovom konaní dňa
01.05.2010 bol vymenovaný do funkcie mladší záchranár v prípravnej štátnej službe. Po nástupe do
služobného pomeru sa voči žalobcovi náčelník oblastného strediska Q. S. začal správať v rozpore
s dobrými mravmi, vydával mu príkazy, a to napriek tomu, že vedel, že žalobca ich nemôže splniť

z dôvodov na strane žalovaného. Žalobca absolvoval potrebné kurzy a nadstavbové štúdium a bol
zaradený do Záchrannej činnosti na lyžiarskej trati. Dňa 26.02.2011 sa mal podrobiť skúške odbornej
spôsobilosti, po absolvovaní ktorej v časti lyžovanie a skialpinizmus bol hodnotený „nevyhovel“. Dňa
01.03.2011 sa mal podrobiť opravnej skúške, pritom bol po 24 hodinovej službe, ktorú ukončil o 8.00
hodine ráno a o 9.00 sa mal zúčastniť opravnej skúšky. Skúšobná komisia nebola ustanovená zákonným
spôsobom a žalobca bol opätovne hodnotený stupňom „nevyhovel“. Následne mu bolo doručené
rozhodnutie riaditeľa odboru o skončení služobného pomeru. V dôsledku odvolania proti uvedenému

rozhodnutiu došlo k zrušeniu rozhodnutia ako nezákonného. Dňa 19.05.2011 mu bolo doručené
potvrdenie o skončení služobného pomeru ku dňu 01.03.2011 z dôvodu uplynutia prípravnej štátnej
služby, nakoľko žalobca úspešne nevykonal skúšku na získanie odbornej spôsobilosti. Uvedený postup
žalovaného považuje za nezákonný a šikanózny, preto navrhol určiť ďalšie trvanie jeho služobného
pomeru. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

2. Vo veci bolo opakovane rozhodnuté súdom prvej inštancie, a to dňa 19.11.2011 a dňa 09.12.2013,

obe rozhodnutia boli zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie po opätovnom vyhodnotení dôkazov a doplnení dokazovania citujúc ust. § 12
ods. 1, 2, 7; § 13 ods. 1 písm. e), § 18 ods. 1 písm. b); § 23 ods. 1, 2; § 59 ods. 1 písm. d), ods.3; § 63 ods. 1 písm. a), ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore; § 12 ods. 2,
6 z. č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe s poukazom na články 6 ods. 1 a 8 CSP zistil, že
dňa 01.05.2010 bol žalobca vymenovaný do funkcie mladší záchranár v prípravnej štátnej službe so

zaradením pre oblasť Q. S.. V zmysle služobného zaradenia od uvedeného dátumu vykonával činnosť
vo funkcii mladšieho záchranára. V dňoch 21.02. až 26.02.2011 sa zúčastnil školenia pre získanie
skúšky odbornej spôsobilosti, a to základnej záchrannej činnosti, v ktorej bol hodnotený stupňom
„nevyhovel“. Následne dňa 01.03.2011 sa bez toho, aby o opravnú skúšku žiadal mal podrobiť opravnej
skúške pre získanie odbornej spôsobilosti, v ktorej bol opätovne hodnotený stupňom „nevyhovel“. Na

základe nevyhovujúcich výsledkov mu bolo rozhodnutím riaditeľa HZS zo dňa 01.03.2011 deklarované
skončenie služobného pomeru, v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok. Rozhodnutím štátneho
tajomníka Ministerstva vnútra SR bolo toto rozhodnutie zrušené ako nezákonné a dňa 19.05.2011 bolo
žalobcovi doručené potvrdenie o skončení služobného pomeru uplynutím zákonom predpísanej doby
maximálneho trvania prípravnej štátnej služby. Nakoľko žalobca s postupom žalovaného pri výkone
skúšky odbornej spôsobilosti nesúhlasil, domáhal sa určenia, že jeho služobný pomer naďalej trvá.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí a mal za to, že služobný pomer žalobcu skončil, nakoľko v
zákonom predpísanej dobe žalobca nesplnil podmienky pre status stálej štátnej služby.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor kontroly,
oddelenie sťažností ako nadriadený orgán žalovaného vykonal kontrolu a v jeho úradnom zázname

zo dňa 26.09.2011, č. X., bolo konštatované opakované pochybenia žalovaného pri vykonaní skúšky
odbornej spôsobilosti a bolo zistené, že „ skúšky na získanie odbornej spôsobilosti po absolvovaní
špecializovanej prípravy tak, ako to vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj
Skúšobného poriadku HZS vykonané neboli a to aj napriek tomu, že ich vykonanie je deklarované členmi
odbornej komisie v protokole o skúškach. Tým došlo k postupu, ktorý nie je v súlade so súvisiacimi

všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj platným Skúšobným poriadkom HZS.“ Kontrolný orgán
tiež konštatoval, že postupom odbornej skúšobnej komisie došlo k porušeniu súvisiacich ustanovení
Skúšobného poriadku HZS a zároveň bolo neúspešnému odporcovi, vzhľadom na krátkosť času,
znemožnené zdokonalenie v príprave tak, aby opravnou skúškou mohla byť jeho spôsobilosť objektívne
preverená. Nakoľko žiaden z členov komisie nie je príslušníkom Školiaceho strediska, .... došlo tým k

nerešpektovaniu ust. čl. 43 ods. 2 Skúšobného poriadku. Priebeh opravnej skúšky nezodpovedal ust.
čl. 33 Skúšobného poriadku. S ohľadom na závery kontroly boli prijaté opatrenia, v zmysle ktorých malo
dôjsťknáprave,bolipodanédisciplinárnenávrhyprotičlenomvedeniažalovaného,ktorédoposiaľneboli
právoplatne skončené.

5. V ďalšom prvoinštančný súd uviedol, že v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať
strany sporu na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých
dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s
ustanovením čl. 8 CSP, ale aj so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom
práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v ustanovení § čl. 8

CSP. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy
je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity strán sporu.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní
uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich

vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri
zisťovaní skutkového stavu súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán
sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno,
následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

7. Z vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd prvej inštancie uzavrel, že návrh
žalobcu nie je dôvodný. Konštatoval, že voči žalobcovi sa pracovníci žalovaného nesprávali v súlade s
predpísanými pravidlami pre vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti, o čom svedčia závery uvedené
v úradnom zázname o vykonaní operatívnej kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, odboru kontroly, oddelenia sťažností, zo dňa 26.09.2011, č. X., a ktorý

konštatoval opakované porušenie predpisov a svojvôľu žalovaného pri vykonávaní skúšky odbornej
spôsobilosti žalobcu, avšak ani uvedené závery nemôžu zhojiť uplynutie maximálnej doby trvania
prípravnej štátnej služby stanovenej ust. § 23 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., o Hasičskom a
záchrannom zbore.8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP s tým, že v konaní úspešný žalovaný si
náhradu trov neuplatnil, preto súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní
uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesporné
žalobca považoval to, že mu vznikol u žalovaného služobný pomer vymenovaním - rozhodnutie
žalovaného zo dňa 29.04.2010, č. X-X-XXXXXXX-XXXX a zložením služobnej prísahy žalobcu dňa

01.05.2010. Tento služobný pomer mal údajne skončiť zo zákona podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) z.
č. 315/2001 Z.z. dňa 19.05.2011, o čom žalobcovi bolo vydané potvrdenie podľa ods. 2 uvedeného
paragrafu. Dôvodom ukončenia služobného pomeru malo byť nevykonanie skúšky odbornej spôsobilosti
v časti „lyžovanie a skialpinizmus“. V odvolaní ďalej žalobca poukázal na závery úradného záznamu
o vykonaní operatívnej kontroly zo dňa 26.09.2011, kedy bolo konštatované, že služobný pomer so
žalobcom nebol skončený platne, lebo žalobcovi nebolo zo strany žalovaného umožnené zúčastniť

sa regulérneho a férového preskúšania. Vyslovil svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že
ani závery uvedeného úradného záznamu nemôžu zhojiť uplynutie maximálnej doby trvania prípravnej
štátnej služby podľa § 23 ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z. Podľa odvolateľa ide o formálny výklad uvedeného
ustanovenia. Nepochybným faktom je to, že žalobcovi bolo postupom žalovaného ublížené. Ak žalobcovi
nebolo počas trvania prípravnej štátnej služby protiprávne umožnené vykonať riadnu skúšku odbornej

spôsobilosti na jeho prijatie do stálej štátnej služby, a kým sa tak nestane, nie je možné, aby jeho
služobný pomer v prípravnej službe zanikol uplynutím času. V ďalšom citoval ust. § 23 z. č. 315/2001
Z.z. Poukázal na odsek 6 uvedeného zákona, podľa ktorého obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo
dňa vzniku služobného pomeru a končí sa u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie
odbornejspôsobilostipodľaosobitnéhopredpisu.Žalobcovidodnešnéhodňaneboloumožnenévykonať

riadnu skúšku odbornej spôsobilosti, preto nie je možné aplikovať naň § 23 ods. 2 o obmedzení
trvania prípravnej štátnej služby na 2 roky, čím by došlo k svojvôli školiteľov bez možnosti brániť
sa, keď skúšku vykonať nie je umožnené. Uvedené ustanovenie zakotvuje, že obmedzenie trvania
prípravnej štátnej služby na 2 roky platí, iba ak nie je ustanovené inak. Keďže bolo žalobcovi vydané iba
potvrdenie o skončení služobného pomeru, nebolo možné proti nemu podať opravný prostriedok, žalobu

o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve alebo o neplatnom skončení služobného pomeru.
Žalobcom formulovaný petit o vyslovenie trvania služobného pomeru v prípravnej službe na základe
Rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.04.2010 a zložením služobnej prísahy 01.05.2010 je aplikovaním
§ 23 ods. 6 z. č. 315/2001 Z.z. na predmetný skutkový stav spolu s vyslovením nároku na náhradu
mzdy počas celého trvania súdneho sporu podľa § 64 uvedeného zákona. Zamietnutím žaloby došlo k

protiprávnemu a nesprávnemu aplikovaniu § 23 ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

10. Odvolateľ uviedol ako odvolacie dôvody ust. § 265 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP. Poukázal na to,
že na poslednom pojednávaní vo veci dňa 02.10.2017 si uplatnil voči žalobcovi nárok podľa § 9 ods.
2 z. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou

titulom primeraného zadosťučinenia sumu 25.000 eur a titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 25.000
eur podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona. Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona označil ako
dôkaz jeho diskriminácie, ktorým je úradný záznam o vykonaní operatívnej kontroly zo dňa 26.09.2011,
č. X., vydaný Ministerstvom vnútra SR, kde je vyslovene uvedené, že postup žalovaného voči žalobcovi
bol diskriminačný. Išlo o žiadosť o pripustenie zmeny petitu (jeho rozšírenie), na čo nebolo potrebné

vykonávať žiadne naviac dokazovanie, stačilo prečítať iba úradný záznam, čo sa aj udialo. Žalovaný
neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona a nepreukázal, že
by ku diskriminácií žalobcu nedošlo. Súd o tomto návrhu nerozhodol. Rozsudok preto v tejto časti
je nepreskúmateľný, arbitrárny, porušujúci právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia práva žalobcu na súdnu a inú

právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR. Diskrimináciou zo strany žalovaného došlo k porušeniu
práva žalobcu podľa Ústavy SR na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena, porušeniu práva na prácu a na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, práva
na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácií v zamestnaní. V ďalšom
citoval články 19, 35, 36 a 46 Ústavy SR. Navrhol preto, aby v zmysle ust. § 390 CSP rozhodol odvolací

súd tak, že najprv rozhodne o pripustení zmeny petitu v znení: „Súd určuje, že služobný pomer medzi
žalobcom P. T. Q., bytom O. XXXX/X, XXX XX X. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan X. a žalovaným
Horská záchranná služba, so sídlom Horný Smokovec č. 52, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 37 879 693,
vzniknutý dňa 01.05.2010 vymenovaním žalobcu do funkcie mladší záchranár v prípravnej štátnej službena základe Rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.04.2010, č. X-X-XXXXXXX-XXXX a zložením služobnej
prísahy žalobcu dňa 01.05.2010 trvá v prípravnej štátnej službe. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 684,08 eur mesačne odo dňa 19.05.2011 až do dňa právoplatnosti rozsudku, a to v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 € a sumu 25.000
€ v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Slavomíra Dubjela, advokáta, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia o trovách, ktoré bude vydané po právoplatnosti rozsudku.“ Navrhol takémuto petitu vyhovieť

v zmysle § 392 CSP.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.12.2017 tak, že rozsudok považuje
za vecne správny. Ďalej uviedol, že ust. § 23 z. č. 315/2001 Z.z. prípravná štátna služba trvá najviac
2 roky, ktorú je možné predĺžiť o 1 rok. V tomto období je čakateľ Horskej záchrannej služby povinný
získať odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu, a to z. č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej

službe, ktorá sa získava špecializovanou prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred odbornou
komisiou.Žalobcatútoodbornúspôsobilosťnavýkonzáchrannejčinnostinezískal.Vprocesezískavania
odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti žalobca mal možnosť pokračovať aj po dátume
19.05.2011, kedy mu bolo doručené potvrdenie o skončení služobného pomeru (a to ako fyzická osoba,
teda už nie ako príslušník HZS). Do dnešného dňa žalobca nezískal odbornú spôsobilosť na vykonanie

záchrannej činnosti, nie je teda možné, aby jeho služobný pomer v prípravnej štátnej službe, do ktorej
bol vymenovaný, trval naďalej tak, ako to tvrdí v odvolaní. Aj v prípade, ak čakateľ bez svojho zavinenia
nezíska osobitnú odbornú spôsobilosť, prípravnú štátnu službu možno predĺžiť najviac o 1 rok, čo
vyplýva z ust. § 23 ods. 4 citovaného zákona. V zmysle § 29 ods. 2 citovaného zákona nevyhnutnou
podmienkou na vymenovanie príslušníka do stálej štátnej služby je získanie odbornej spôsobilosti na

výkon záchrannej činnosti. Preto výklad žalobcu prezentovaný v jeho odvolaní je mylný. K tvrdeniu súdu
prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia rozsudku uviedol, že úradný záznam o vykonaní operatívnej
kontroly zo dňa 26.09.2011 nie je verejnou listinnou, s ktorou by sa mal súd stotožniť bez ďalšieho
skúmania jej obsahu a pravdivosti. Navyše so závermi záznamu sa žalovaný nestotožňuje. Aj keď
úradný záznam sa odvoláva na § 27 ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z., v zmysle § 193 citovaného zákona sa na

príslušníkov HZS nevzťahuje. Preto závery vyslovené v úradnom zázname nie sú relevantné a právne
záväzné. Žalovaný vyjadril svoj súhlas so závermi súdu o plynutí maximálnej doby trvania prípravnej
štátnej služby podľa § 23 ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z., a so záverom, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
K navrhovanej zmene petitu uviedol, že po 6 rokoch súdneho sporu a po zrušujúcich uzneseniach
odvolacieho súdu si žalobca uvedomil nesprávnu formuláciu petitu žaloby a dôvodnosť žaloby, preto

nemôže to zhojiť v odvolacom konaní návrhom na zmenu petitu. Žalovanému nebolo súdom prvej
inštancie doručené žiadne podanie žalobcu zo dňa 15.01.2016 o zmene petitu, ku ktorému by sa mohol
vyjadriť. Stotožnil sa s nepripustením zmeny petitu o zaplatenie 2 x 25.000 eur. Tiež uviedol, že k tvrdenej
diskriminácií nedošlo, zatiaľ nebola ani preukázaná. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

12. K replike žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.01.2018 tak, že trvá
na všetkých odvolacích dôvodoch ako boli uvedené v odvolaní. Bolo viackrát uvádzané aj preukázané,
že žalovaný žalobcovi neumožnil riadne vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, čo konštatoval aj
kontrolný orgán so záverom, že služobný pomer so žalobcom nebol skončený platne. Namietal tvrdenia
a argumentáciu žalovaného o tom, že služobný pomer v prípravnej štátnej službe môže trvať iba 2 roky

pri dokázanom protiprávnom a diskriminačnom konaní žalovaného voči žalobcovi. Opätovne poukázal
na ust. § 23 ods. 6 z. č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo
dňa vzniku služobného pomeru a končí sa u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie
odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu. Do dnešného dňa nebolo umožnené žalobcovi
vykonať riadnu skúšku odbornej spôsobilosti. Keďže nebola riadne obsadená ani skúšobná komisia,

skúšajúci sa nedostavil na jeho skúšku, závery skúšky odbornej spôsobilosti nemožno akceptovať.
Je možné teda konštatovať, že služobný pomer žalobcu u žalovaného v prípravnej štátnej službe
jednoznačne trvá. V ďalšom sa opätovne zaoberal uplatneným nárokom podľa § 9 ods. 2 z. č. 365/2004
Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a nárokom
2 x po 25.000 eur, keď tvrdil, že postup žalovaného voči žalobcovi bol diskriminačný. S poukazom

na § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona uviedol, že žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by ku diskriminácií žalobcu nedošlo. Rozsudok v uvedenej časti vníma ako
nepreskúmateľný a arbitrárny a mal za to, že u neho došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny
proces a na súdnu a inú právnu ochranu. Opätovne navrhol odvolaciemu súdu, aby sám najprv rozhodolo pripustení zmeny petitu, ktorý špecifikoval už v odvolaní a následne, aby takémuto petitu v zmysle §
392 CSP vyhovel.

13. K replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol
žiadne nové argumenty, ktoré by mali mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Opätovne
zdôraznil, že rozsudok považuje za vecne správny. Zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácií s
tým, že žalobca nezískal odbornú spôsobilosť na vykonávanie záchrannej činnosti do dnešného dňa,
nie je možné teda, aby jeho skúšobný pomer v prípravnej štátnej službe naďalej trval tak, ako žiada.

Maximálna doba trvania prípravnej štátnej služby podľa § 23 ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom
a záchrannom zbore už uplynula tak, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Opätovne uviedol,
že po 6 rokoch súdneho sporu a po dvoch zrušujúcich uzneseniach žalobca žiadal pripustiť zmenu
petitu žaloby, no žiadne podanie žalobcu zo dňa 15.01.2016 mu nebolo doručené na vyjadrenie. Súdom
nebola pripustená zmena petitu o zaplatenie 2 x 25.000 eur, s čím sa stotožnil. Poukázal na to, že zatiaľ
nebolo preukázané, aby konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bolo diskriminačné. Navrhol potvrdiť

rozsudok.

14. K uvedenej replike žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.04.2018, v ktorom zotrval
na odvolaní a na doterajších svojich vyjadreniach a dôvodoch uvedených v predchádzajúcich jeho
podaniach. Žiadal, aby odvolací súd pripustil zmenu petitu a rozhodol v zmysle nej.

15. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 06.09.2018 reagoval na podanie žalobcu zo dňa 17.04.2018 tak,
že zotrval na doterajších argumentoch a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

16. Žalobca podaním zo dňa 30.09.2018 reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.09.2018 tak,

že právne zastúpenie žalobcu prevzala Advokátska kancelária SD Legal, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3,
Košice, v mene ktorej koná JUDr. Slavomír Dubjel, advokát a konateľ. Ďalej uviedol, že trvá na všetkých
odvolacích dôvodoch, ako aj dôvodoch uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. Opätovne navrhol
pripustiť rozšírenie žaloby a vyhovieť jej.

17. Žalovaný podaním zo dňa 13.11.2018 zaujal svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu zo dňa
30.09.2018, v ktorom uviedol, že sa pridržiava predošlých vyjadrení a argumentov, napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

18. Žalobca sa k podaniu žalovaného zo dňa 13.11.2018 už nevyjadril.

19. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 19CoPr/3/2018-431 zo dňa 15.11.2018 vrátil vec súdu prvej
inštancie na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu žaloby s poukazom na ust. § 371 CSP, podľa
ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Keďže o návrhu na zmenu petitu nerozhodol súd
prvej inštancie napriek tomu, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 02.10.2017 žalobca

žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby, bola vec vrátená súdu prvej inštancie na rozhodnutie o uvedenom
návrhu.

20. Uznesením č. k. 20C/138/2011-434 zo dňa 11.11.2019 súd prvej inštancie návrh na pripustenie
zmeny žaloby zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2019.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s

tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajskému súdu v Prešove dňa 07.02.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen

vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argumentv opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav.

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver.Rovnakosastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuasjehozáverom,žežalobenebolo
možné vyhovieť a určiť, že žalobcov služobný pomer vo funkcii mladší záchranár v prípravnej štátnej

službe u žalovaného trvá. Tiež nebolo možné vyhovieť nadväzujúcemu výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi mesačne á 684,08 eur od 19.05.2011 až do právoplatnosti rozsudku, ako náhradu jeho
priemerného služobného príjmu. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu uplynutia maximálnej doby trvania prípravnej štátnej služby
stanovenej v § 23 ods. 2 z. č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore tak, ako to vyhodnotil aj

súd prvej inštancie. V uvedenom sa súd odvolací stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
v uvedenom rozsahu.

25. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník
vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak.
V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ horskej záchrannej
služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu (§ 12 z. č. 544/2002 Z.z. v znení zmien).
Prípravná štátna služba trvá najviac 2 roky, ak ďalej nie je ustanovené inak. Prípravnú štátnu službu

možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a
čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu, najviac však o 1
rok. Obdobie štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie
osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie odbornej
spôsobilosti podľa osobitného predpisu (§ 23 ods. 2, 4, 6 z. č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom

zbore).

26. Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa končí na základe zákona podľa
§ 63. Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa ods. 1 písm. d) vydá vedúci
služobného úradu (§ 59 ods. 1 písm. d), ods. 3 cit. zákona).

27. Služobný pomer príslušníka sa končí dňom uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne
vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby
skúška odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad
vzdelania podľa § 165. Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje

deň, ktorým sa služobný pomer skončil a dôvod skončenia služobného pomeru (§ 63 ods. 1 písm. a),
ods. 2 citovaného zákona).

28. Odbornáspôsobilosťjesúhrnteoretickýchvedomostíapraktickýchschopností,ktorésúpotrebnéna
riadny výkon záchrannej činnosti podľa tohto zákona. Odborná spôsobilosť sa získala špecializovanou

prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred odbornou komisiou, ktorej členov vymenúva riaditeľ
z horskej služby. Žiadateľ o vykonanie skúšky môže opakovať skúšku iba raz na opravnej skúške;
ak nevyhovie na opravnej skúške, môže vykonať novú skúšku až po opakovanom absolvovaní
špecializovanej prípravy (§ 12 ods. 1, 2, 6 z. č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe).

29. Odvolací súd má tiež rovnako ako súd prvej inštancie za to, že neboli splnené zákonné podmienky
na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť v znení, ktorá bola pripustená súdom prvej inštancie rozsudkom
č. k. 20C/138/2011 - 255 zo dňa 09.12.2013. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zákonná doba, po ktorú
bolo možné, aby žalobca bol v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe, ktorá vznikla 01.05.2010jeho vymenovaním na základe Rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.04.2010, č. X-X-XXXXXXX-XXXX
a zložením služobnej prísahy žalobcu dňa 01.05.2010 uplynula. Uvedený služobný pomer mohol
trvať najdlhšie po dobu 3 rokov, teda ku dňu 01.05.2013, ku ktorému však žalobca nesplnil zákonné

podmienky na to, aby mohla medzi ním a žalovaným vzniknúť stála štátna služba, keďže žalobca
nezískal odbornú spôsobilosť úspešným vykonaním skúšky. Služobný pomer u žalobcu zanikol v zmysle
ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 písm. a), 2 citovaného zákona. V tomto smere
odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.

30. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné, aby obdobie prípravy štátnej služby u žalobcu
mohlo trvať dlhšie ako zákonom stanovenú dobu, t.j. v zmysle § 23 ods. 2, 2 roky, ktoré mohlo byť
predĺžené o ďalší 1 rok. Táto lehote už uplynula bez toho, aby žalobca preukázal splnenie zákonných
podmienok na to, aby mohol vykonávať stálu štátnu službu.

31. Ak žalobca tvrdil, že jediným dôvodom prečo sa tak nestalo je to, že pri opravnej skúške, v ktorej

bol hodnotený ako neúspešný malo byť nesprávne obsadenie skúšobnej komisie, čo bolo deklarované
aj v zázname z kontroly Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.09.2011, je nutné skonštatovať, že ani
prípadné nesprávne obsadenie skúšobnej komisie nemôže nahradiť splnenie podmienok žalobcu na
to, aby bolo možné určiť, že jeho služobný pomer u žalovaného trvá, a to ani v prípravnej službe,
ktorá bola ukončená uplynutím doby 3 rokov od jej vzniku. Ak žalobca tvrdí, že bolo s ním naložené v

rozpore s antidiskriminačným zákonom, bolo na ňom uplatniť si príslušné nároky v zmysle uvedeného
zákona. Odvolací súd má za to, že žalobca nesplnil v zákonnej lehote podmienky na vykonávanie stálej
štátnej služby v lehote 3 rokov, t.j. úspešne vykonať skúšku v lehote ustanovenej zákonom. K ukončeniu
služobného pomeru došlo preto zo zákona, a to uplynutím času.

32. V zmysle ustanovení § 23 ods. 4 z. č. 315/2001 Z.z. prípravnú štátnu službu možno predĺžiť,
ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej
záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu, najviac však o 1 rok. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že po uplynutí doby 3 rokov (2+1 po predĺžení) nie je možné jej predĺženie aj na
ďalšie obdobie. Ku skončeniu služobného pomeru dochádza uplynutím dočasnej štátnej služby v zmysle

§ 63 ods. 1 písm. b) z. č. 315/2001 Z.z. Keďže ide o výslovné znenie zákona, nie je ho možné meniť,
resp. neprihliadať naň z iných dôvodov, ako z dôvodu uplynutia doby dočasnej štátnej služby.

33. Odvolací súd má preto za to, že odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že judikatúra súdov vrátane Európskeho

súdunevyžaduje,abynakaždýargumentstranyboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porovnaj
rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn.
III.ÚS/209/04).

34. K ďalším odvolacím námietkam, týkajúcim sa tvrdenia, že žalobca si uplatnil voči žalovanému
aj nárok podľa § 9 ods. 2 z. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a zmene niektorých zákonov, a to nárok na zaplatenie 25.000 eur titulom
primeraného zadosťučinenia a sumu vo výške 25.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa ods.

3 diskriminačného zákona, o čom súd prvej inštancie nerozhodol, preto navrhol, aby odvolací súd v
zmysle § 390 OSP o tom rozhodol tak, že pripustí zmenu petitu a zároveň o nej rozhodne, odvolací
súd uvádza, že v zmysle § 371 CSP žalobu v odvolacom konaní nie je možné meniť. Preto bol spis
pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní vrátený na rozhodnutie prvoinštančnému súdu o návrhu
na pripustenie zmeny žaloby, o čom prvoinštančný súd rozhodol tak, že návrh na pripustenie zmeny

žaloby zamietol. Rozhodol tak uznesením zo dňa 11.11.2019 č. k. 20C/138/2011-434, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 29.11.2019. Keďže nárok žalobcu na zaplatenie 25.000 eur ako primeraného
finančného zadosťučinenia a v ďalšej výške 25.000 eur z titulu nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa antidiskriminačného zákona nebol predmetom konania, nebol ani predmetom odvolacieho
konania, preto nie je možné, aby odvolací súd k uvedeným návrhom zaujímal stanovisko v rámci tohto

odvolacieho konania.

35. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a to aj spolu s
výrokom o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 a podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu nemohla byť

priznaná náhrada trov konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania
nepriznal, lebo tento si trovy odvolacieho konania nežiadal. Bolo preto vyslovené, že stranám sporu sa
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).