Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215019
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117215019.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: F.. E. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. 4, XXX XX K., korešpondenčná adresa: S. J. XX, XXX XX K., štátny občan
SR, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom vo
Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so

sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v
konaní o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
12Csp/137/2017-42 zo dňa 18.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu
k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 52 a § 551 ods.2, § 35 ods.2,3, § 40
ods.3 Občianskeho zákonníka a ust.§ 2 písm.a/, d/, § 9 ods.2 písm.c/, f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva č. XXXXXXXXX je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1
Obč. zák. Žalobkyňa v odôvodnení tvrdila, že zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ). Súd prvej inštancie poukázal

na bod č. 5, kde je uvedený text zo zmluvy v ktorom sa uvádza kde je možné uplatniť sťažnosť a
reklamáciu, text bol jasne čitateľný a zrozumiteľný. Mal za to, že predmetná zmluva v tomto smere
obsahovala náležitosť požadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o náležitosť § 9
ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v zmluve bolo uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je 60 mesiacov po
poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Súd prvej inštancie nepoprel, že bežne sa
rozhoduje, že táto musí byť určená presným dátumom a byť súčasťou priamo zmluvy, čo v podstate

tvrdí aj žalobkyňa v tejto veci. Slovenská republika však vo vyjadrení k veci vedenej na SD EÚ ako
C - 42/15 (vyššie uvedená predbežná otázka OS Dunajská Streda) uviedla, že formulácie týkajúce sa
splatnosti vo forme - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru alebo dátum
splatnostidruhejanasledujúcichsplátokjevždy15.deňkalendárnehomesiaca považujezadostatočné.
Z týchto dôvodov pri hodnotení dôvodnosti žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy ani uvedenú námietku žalobkyne nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ ide o - výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveruna účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. 1/ZoSÚ) od 31.03.2015 písm. k/ ZoSÚ, tu súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 vydané dňa
22. februára 2018 ( podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. Čl.2 Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo), ktorý uviedol, že: Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné

interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Súd prvej inštancie sa spravovalvyjadreným

právnym záverom ale aj v rozhodnutím NS SR sp.zn. 5Cdo/132/2017 a 4Cdo/211/2017 má za to, že
ani uvedená námietka žalobkyne vo vzťahu k absencii náležitosti zmluvy neobstojí. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobkyne, že podpisovala zmluvu o úvere a nemala možnosť ju odmietnuť obsah predložených listín
však toto tvrdenie žalobkyne nepotvrdzuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako samostatná
listinasjasnýmnadpisom„Dohodaozrážkachzomzdy“aježalobkyňouosobitnepodpísaná.Inédôkazy

žalobkyňa na preukázanie tvrdenia, že nemohla dohodu odmietnuť podpísať nenavrhla vykonať.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa nemôžu ísť tak ďaleko,
aby umožňovali spotrebiteľovi bez ďalšieho spochybniť svoju vôľu prejavenú podpisom listiny. Opačný
postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by spotrebiteľovi stačilo následne

vyhlásiť, že nechcel prejaviť vôľu vtelenú do ním podpísanej listiny. Žalobkyňa navyše má vysokoškolské
ekonomické vzdelanie, možno teda počítať s jej istou intelektuálnou úrovňou a schopnosťou vystupovať
s druhou zmluvnou stranou a teda ak mala nejaké otázky nejasné nemusela uzavrieť zmluvu o úvere
a ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie o opaku s odstupom času sa javí ako účelové. V
prerokúvanej veci pritom nejde o taký osobitný prípad, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola „skrytá“

medzi iné ustanovenia zmluvy a konanie veriteľa by v tomto zmysle bolo nepoctivé. Naopak, ako už
bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom,
ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj
podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať, že prejav v listine mohol žalovaný
opodstatnene považovať za jej prejav vôle. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako inštitút je upravená v

§ 551 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne predpokladá, že predložením dohody zamestnávateľovi
nadobúda veriteľ právo na zrážky zo mzdy. Preto nemôže táto podstata dohody o zrážkach zo mzdy
(možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi) robiť z nej úkon rozporný s dobrými mravmi. Okrem
toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia
úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Tak napr. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie týmto spôsobom za predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju odmietnuť. Podobne aj § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z.
(aj keď v znení, ktoré v čase zmluvy nebolo účinné) dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského
úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dojednaných za podmienok ustanovených zákonom.
Rovnako v zákone nemá oporu ani tvrdenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť

budúcu pohľadávku. Takéto obmedzenie z § 551 Obč. zák. nevyplýva a bolo by aj málo logické, keďže
zabezpečenie má pre veriteľa zmysel práve len vtedy, ak je poskytnuté skôr než dlžníkovi poskytne úver.
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku
veriteľa - žalovaného. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ
môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny dvor

EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama
skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne,
priamo),niejevrozporesosmernicou93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo
mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje

účinná následná súdna kontrola. Predmetné závery sú použiteľné aj v danej veci - predbežnú kontrolu
uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť cestou predbežného opatrenia
a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná. Navyše žalobkyňa má stále možnosti na iné formy žalobya teda obrany pokiaľ by mala za to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a
bezpoplatkový. Predmetom tohto sporu bola prioritne dohoda o zrážkach zo mzdy.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1 v spojení s ust.§ 262 Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.). V konaní bol žalobca takmer v celom rozsahu úspešný, preto mu
priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie veci. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu
zamietol v prvom rade preto, že nezistil, aby poskytnutý úver bol bezúročný a bezpoplatkový a ďalej
preto, že je žalobkyňa vysokoškolsky vzdelaná s titulom Ing. a sama pracuje v bankovom sektore.
Zároveň, že jej dohoda bola daná na podpis a prečítala si ju a svoju vôľu prejavila, zároveň, že
úverová zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti a má možnosť na iné žaloby a ochranu práv.

Konštatovala, že uloženia povinnosti žalovanému sa domáha preto, lebo Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje žalovanému vymôcť od nej podstatne
vyššiu sumu aká mu patrí, nakoľko podľa jej názoru na rozdiel od zistenia súdu prvej inštancie ide v danej
veci o úver bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa mýli, ak sa domnieva, že vysokoškolské
vzdelanie spotrebiteľa robí z neprijateľnej zmluvnej podmienky prijateľnú. Podľa zákona je zmluvná

podmienka neprijateľnou, ak obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. K mylným názorom čo sa týka zistenia
súdu prvej inštancie, že predmetný úver nie je bezúročný a bezpoplatkový poukázala na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Čo sa týka odvolacích námietok, v celom rozsahu sa stotožňuje
s právnou argumentáciou obsiahnutou v uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/13/2018 zo

dňa 28.06.2018, z ktorého citovala. Okrem iného aj to, že odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil,
že princíp právnej istoty prevažuje. Smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi
jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou
masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov

a poplatkov. K argumentácií k uzneseniam Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/13/2018 zo dňa
28.06.2018asp.zn.22Co/20/2018zodňa05.04.2018poukázalažalobkyňanačlánok10ods.2písm.h/a
článok 10 ods.2 písm.j/ Smernice. Zároveň uviedla, že zákon pozná spotrebiteľské úvery s amortizáciou
istiny a úvery bez amortizácie istiny (§ 9 ods.2 písm.l/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Amortizačná tabuľka v
nijakom prípade nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy. Zákon spotrebiteľovi len dáva právo vyžiadať

si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu zmluvy amortizačnú tabuľku ako povinnú
náležitosť. Nedostatok amortizačnej tabuľky, bezúročnosť a bezpoplatkovosť nespôsobuje. V prípade
prijatia argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by nemali byť pochybnosti o dôvodnosti
žaloby žalobkyne a to bez ohľadu na skutočnosť, že dohoda je na samostatnej listine a že ide o inštitút
upravený zákonom. Odvolacie námietky oprela žalobkyňa aj o rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.

6Co/103/2017 z 29.05.2015, ale i ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorých citovala. Okrem iného,
že dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s okolnosťami veci
predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto plne
opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie. Oporu v zákone nemá na zamietnutie žaloby
ani to, že podľa súdu prvej inštancie má žalobkyňa aj iné možnosti kontroly uplatňovania práv veriteľa

z dohody o zrážkach zo mzdy, čo môže docieliť cestou predbežného opatrenia, keď následnú súdnu
kontrolu neobmedzuje žiadna norma. Tejto argumentácii súdu prvej inštancie žalobkyňa neporozumela,
lebo podľa jej názoru tak v súdenej veci postupuje a súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rovnako
ani zistenie súdu prvej inštancie, že má stále možnosti na iné formy žaloby a teda obrany, pokiaľ sa
domnieva, že úver je bezúročný a bezpoplatkový nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak má

viaceré možnosti nápravy, malo by byť na vôli žalobkyne akú možnosť a aké prostriedky použije a to
či už samostatne, alebo aj popri sebe a limitom by mohli byť len prekážky postupu v konaní akou je
prekážka začatého konania alebo prekážka rozhodnutej veci. Preto navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie žalobkyne bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému prostredníctvom jeho právneho
zástupcu. Vyjadrenie do spisu predložené nebolo.8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Najprv sa zaoberal námietkou žalobkyne, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne posúdenie.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo
7/2010).

11. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah
spotrebiteľský, na ktorý správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa,
ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací
súd v predmetnom prípade nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami je vzťahom
spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

12. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tento inštitút
je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia

nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
Inštitútdohodyozrážkachzomzdytakumožňujeveriteľovidosiahnuťuspokojeniepohľadávkysiahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Výšku dlhu

si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený výlučne konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

13. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“)

a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane
neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 C.s.p.

14. Ak má byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Aj podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie

a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia
povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

15. Odvolací súd k tomu uvádza, že to bol práve žalovaný ako veriteľ, ktorý mal v predmetnom prípade
preukázať, že žalobkyni ako spotrebiteľke boli poskytnuté všetky potrebné informácie a tiež, že bola

oboznámená s prípadnými následkami uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 19. poukázal na to, že žalobkyňa
má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, možno teda počítať s jej istou intelektuálnou úrovňou aschopnosťou vystupovať s druhou zmluvnou stranou a teda ak nemala nejaké otázky nejasné nemusela
uzavrieť zmluvu o úvere a ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie o opaku s odstupom
času sa javí ako účelové. Zároveň konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako

samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť
zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať,
že prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu preto, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Uvedené konštatovala aj vo svojom odvolaní. Aj keď súd prvej inštancie správne

posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, ďalej sa nezaoberal znením
ust.§ 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného vyplýva, že toto
právo mala a má aj žalobkyňa, a to bez ohľadu na svoje vzdelanie, či zamestnanie. Súd prvej inštancie
preto v postupoval nesprávne, ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na gramatický výklad ust.
§ 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa uzavrel, že boli splnené podmienky pre platné uzatvorenie

Dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci je odvolanie žalobkyne dôvodné, pretože aj napriek tomu,
že súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, nedostatočne
aplikoval ustanovenia Zákona 129/2010 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež Smernicu 93/13/EHS. Súd
prvej inštancie síce poukázal na to, že zo zmluvy jasne vyplýva kto je veriteľom a u koho je možné podať
reklamáciu v prípade potreby a zároveň vysvetľoval, že nie je potrebné rozčlenenie splátok na istinu,
úroky a iné poplatky v zmluve a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/2015, ale tým, či zmluva neobsahuje iné neprijateľné zmluvné podmienky a či dohoda

o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a či skutočne úver je bezúročný a
bez poplatkov sa naďalej riadne nezaoberal. Nesprávne vyhodnotil aj to, že zmluva obsahuje termín
konečnej splatnosti a dobu trvania úveru.

18. Žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov súd
uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzenie neznamená ľubovôľu
hodnotenia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dokazovaním dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a na prejednávanú vec aj nesprávne aplikoval právne predpisy, ktoré sa jej týkajú.

Žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že napáda dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorila so žalovaným
dňa 02.09.2015. So žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu. Žalovaný jej však predložil listiny
s tým, že ak chce, aby bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Až od svojho
zamestnávateľa so žiadosťou o výplatu zrážok zo mzdy z 22.03.2017, ktorá bola zamestnávateľovi
žalobkyne doručená dňa 28.03.2017 sa dozvedela, že podpísala aj dohodu. Zároveň tvrdila, že

dohoda umožňuje žalovanému, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly. Tvrdila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať adresu veriteľa, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. So záverom súdu prvej inštancie, ktorý
uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 12.) odvolací súd súhlasí teda s tým, že predmetná zmluva
obsahovala náležitosť požadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch. V bode 5 zmluvy je text, kde je

možné uplatniť sťažnosť a reklamáciu. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že zmluva neobsahuje dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2
písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. S názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve bol uvedený
termín konečnej splatnosti úveru 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci
postačuje (bod 13) a že súd prvej inštancie potom čo sa stotožnil s rozhodnutím C-42/15, uvedené

považuje za dostatočné, odvolací súd nesúhlasí. V bode 36 zmluvy je uvedený počet splátok 60, v
bode 39 zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci. Teda podľa názoru odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru a
doba trvania zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. absentuje. Počet
splátok 60, respektíve určenie termínu konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do

15. dňa v poslednom mesiaci je údaj nepostačujúci. Vychádzajú z formulácie termín konečnej splatnosti
je nepochybné, že tento musí byť určený dátumovo, minimálne mesiacom a rokom a nemožno termín
nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní
zmluvy akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.129/2010 Zbierky zákonov je informovať spotrebiteľa odkedy dokedy má úver splácať. S neuvedením
tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ spája sankciu vo forme bezúročnosti a

bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

19. Súd prvej inštancie sa zaoberal hlavne otázkou, či musí zmluva obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, táto otázka vo vzťahu k rozhodnutiu nie je

rozhodujúca. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k tejto otázke existujú rôzne rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky, ale aj konajúceho Krajského súdu v Prešove.

20. Odvolací súd znova uvádza, že nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku
dohodou o zrážkach zo mzdy pri súčasnom rešpektovaní ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany
tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť,
ktoré s účinnosťou od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov

spotrebiteľa dohodu o zrážkach zo mzdy. Vyslovuje však právny názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy
môže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňuje
žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných
zmluvných podmienkach tak ako sa to mohlo stať v danom prípade, keď odvolací súd zistil a uviedol to
už vyššie, že zmluva o úvere neobsahuje riadny údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva,
že zmluvy rovnakého typu obsahujú aj iné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré však žalobkyňa v
žalobe neuviedla.

21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť

dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenia z neprijateľných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 SIMMENTHAL).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernica 93/13/EHS jej užitočného účinku.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právna úprava nebráni uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. Uvedené

však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemusí mať nárok (ak je úver bezúročný a bez poplatkov)
čo má za následok jej neplatnosť.

23. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil

napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených vyššie -
posúdiť zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a Smernice 93/13/

EHS, tzn. zistiť, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom prepísané náležitosti, alebo absencia
niektorých náležitostí spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo vzťahu Dohode o zrážkach zo
mzdy bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke
dostatočné informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle

zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov prvoinštančného
konania ako aj konania odvolacieho v zmysle ust. § 396 ods. 3 C.s.p.26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.