Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919202334
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7919202334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci manželov N. C.Z.,
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na C.Q. ul. č. XXXX/XX v Y.B. X. zastúpeného JUDr. Petrom Pórom,
advokátom so sídlom na Kováčskej ul. 32 v Košiciach a V.E. C. rod. S., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na C.
ul. č. XXX/X v Y. X. zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom advokátom so sídlom na ul. Majlátha 2518/14
v Kráľovskom Chlmci v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov č. k. 15Pc/33/2019-40 zo dňa 4.9.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Právne posúdil vec podľa ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na rozvod manželstva účastníkov, keďže bolo nepochybne preukázané, že manželstvo
účastníkov neplní svoj účel spočívajúci vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia
žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si potrebnú podporu a pomoc. Napriek pretrvávajúcemu

nesúhlasu manželky s návrhom na rozvod dospel k záveru, že v manželstve pretrváva rozvrat už
dlhšiu dobu, manželské spolužitie účastníkov je dlhodobo vážne narušené a niet možnosti na jeho
obnovenie. Aj keď manželka deklarovala snahu o obnovenie manželského spolužitia, z dlhodobého
hľadiska nepodnikla žiadne kroky k tomu, aby sa zlepšil vzťah účastníkov. Postoj manželky, ktorá
deklarovala záujem o obnovenie manželského spolužitia sa preto u manžela nestretol s pochopením.
Základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov musí byť ochota oboch manželov
hľadať riešenia a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. Manželstvo je

dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka možnosti obnovenia manželského spolužitia
je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Manželia nie sú v
kontakte, spoločne nehospodária, dlhodobé odcudzenie účastníkov a známosť, ktorú manžel nadviazal
s inou ženou, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť, viedli k ukončeniu spolužitia manželov. Manžel o
obnovenie manželského spolužitia neprejavil záujem a manželka nepreukázala, že by od prerušenia
spolužitiapodniklareálnekrokykobnoveichvzťahu.Vtejtosituáciinemožnoreálneočakávaťobnovenie
manželského spolužitia, preto vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku rozsudku o rozvode manželstva v zákonnej lehote podala manželka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie azamietol návrh manžela na rozvod manželstva podľa ust. § 388 CSP alebo alternatívne zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. Odvolanie
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa jej názoru manželstvo účastníkov konania nie

je trvalo a hlboko rozvrátené do takej miery, aby boli splnené podmienky na rozvod manželstva podľa
ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine a súd neprihliadol na skutočnosť, že manžel mal ľahkomyseľný postoj
k manželstvu a konal unáhlene, keď sa dňa 7.5.2019 odsťahoval zo spoločnej domácnosti účastníkov
konania a dňa 21.5.2019 podal návrh na začatie konania o rozvod manželstva. Od podania návrhu na
začatie konania do rozhodnutia súdu uplynula len štvormesačná doba, ktorá je krátka na konštatovanie

rozvratu a nefunkčnosti manželstva. Vykonané dokazovanie, najmä výpovede svedkov Z. S. a D. S.,
preukázalo, že účastníci konania žili usporiadaným manželským životom a manželka nedala dôvod na
podanie návrhu na rozvod manželstva, keďže sa starala o domácnosť, medzi manželmi neboli vážne
hádky, či nedorozumenia, manžel sa nikdy nesťažoval, že nie je v manželstve spokojný. Účastníci
konania síce žili v rodinnom dome s manželkinými rodičmi, avšak v rodinnom dome mali osobitnú časť
so samostatným vchodom. Nie je pravdivé tvrdenie manžela, že nechcela chodiť na rôzne výlety a nikdy

nemal námietky voči tomu, že sa starala o domácnosť a o včely, čo bolo aj zdrojom príjmu. Žili v rodinnom
dome jej rodičov a takýmto spôsobom prispela k spoločnému hospodáreniu, keďže podľa dohody s jej
rodičmi, v rodinnom dome mohli bývať bezodplatne. Manžel sa správal nezodpovedne a ľahkomyseľne,
keď nadviazal známosť s inou ženou a túto skutočnosť počas celej doby známosti pred manželkou tajil.
Z jej strany nedošlo k ochladeniu citovej náklonnosti, len manžel sa rozhodol, že s ňou nechce žiť, preto

jeho rozhodnutie nemusí mať oporu v Zákone o rodine, lebo uzavreli manželstvo tak, že si sľubovali
vernosť, pochopenie a mali byť oporou jeden druhému aj v ťažkostiach. Manžel porušil svoj sľub bez
zjavného dôvodu a bez jej zavinenia a podľa jej názoru toto nie je dôvod, aby súd vyhovel návrhu a
manželstvo rozviedol. Manžel bezdôvodne porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo základných zásad
Zákona o rodine a daný stav je následkom jeho unáhleného ľahkomyseľného postoja k manželstvu.

Poukazujúc na tieto skutočnosti je toho názoru, že nejde o dlhodobý trvalý rozvrat manželstva a nie
sú splnené zákonné podmienky na jeho rozvod. V zmysle Zákona o rodine počas svojej existencie
manželstvo plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a manželstvo je možné rozviesť až vtedy, keď
sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. V ich prípade to nie je splnené. Pokúsila sa o
obnovenie spolužitia a napriek tomu, že manžel obnovenie spolužitia odmietol, má stále k nemu kladný

citový vzťah a dúfa, že v budúcnosti sa zmení tento stav a manžel sa k nej vráti.

4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Argumentácia manželky uvedená v odvolaní, že mal ľahostajný postoj k manželstvu a konal
unáhlene, neobstojí. Ide o bezdetné manželstvo, uzavreté pred devätnástimi rokmi, bývali u svokrovcov,

on celú dobu riadne pracoval, manželka počas manželstva nikde nepracovala. Zo spoločnej domácnosti
sa odsťahoval a v januári 2019 nadviazal mimomanželskú známosť s p. Y. N., s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, plánujú uzavrieť manželstvo a v súčasnosti očakávajú narodenie dieťaťa, ktoré mu
manželka nedala. S manželkou sa vzájomne vôbec nekontaktuje, manželstvo je vážne narušené a trvalo
rozvrátené, má len formálny charakter, k čomu dospel po vykonanom dokazovaní aj súd prvej inštancie.

Manželku už nemá rád a obnoviť manželské spolužitie nemieni za žiadnych okolností. V manželstve
nebola napokon šťastná ani manželka, čo potvrdila svedkyňa Z. S., jej matka. Odvolanie vníma už
len ako vzdor s cieľom prekaziť jeho ďalší život s novou partnerkou. S manželkou nežije manželským
životom už vyše roka, nehospodária spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, teda ani v tomto smere
argumentácia manželky neobstojí.

5. Manželka v odvolacej replike uviedla, že ňou podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
odôvodnila právne relevantným spôsobom a aj dôvody odvolania sa opierajú o zistený skutkový stav, z
ktoréhovyplýva,žemanželmalľahkomyseľnýpostojkmanželstvu,konalunáhlene,keďpokrátkomčase
po opustení spoločnej domácnosti podal návrh na začatie konania o rozvod manželstva. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že nedala žiaden dôvod k tomu, aby manžel podal návrh na rozvod manželstva,
stále má k manželovi kladný citový vzťah a poukazuje na to, že prežili v manželstve 19 rokov. V čase
opustenia spoločnej domácnosti nešlo o hlboký a trvalý rozvrat manželstva a skutočnosť, že manžel
nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou nie je dôvodom na vyslovenie odôvodnenosti návrhu
na rozvod manželstva. Manželstvo nebolo dlhodobo rozvrátené a jej rodičia ako svedkovia vypovedali o

tom, že účastníci konania žili spolu bez väčších problémov, ona sa starala o spoločnú domácnosť a zo
strany manžela neboli žiadne sťažnosti. Z jej strany nejde o podanie odvolania, ktoré má byť motivované
„vzdorom“. Odvolanie podala z dôvodu, že manželstvo účastníkov konania nebolo dlhodobo a trvalo
rozvrátené, nezapríčinila to, že manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, má k nemu kladný citový vzťaha dúfa, že sa k nej vráti, lebo vykonaným dokazovaním nebol preukázaný taký skutkový stav, ktorý by
odôvodnil vyhovieť návrhu na rozvod manželstva. Z týchto dôvodov trvá na podanom odvolaní.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 CSP a §7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal

napadnutý rozsudok rozsahu podľa § 379 CSP a § 66 CMP a tento podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho

právneho posúdenia veci. Keďže aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto
dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, nepovažujúc za potrebné ich opakovať.

9. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 23 Zákona

o rodine vyplýva všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia
vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia
účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia.
Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s
nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Uvedené ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu

rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Argumenty odvolateľky vychádzajú z toho,
že manžel podaním návrhu na rozvod len preukázal svoj ľahkovážny postoj k manželstvu a spochybnila
jeho tvrdenia, že dôvodmi na podanie návrhu boli aj výhrady k tomu, že počas trvania manželstva

nebola v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu a všetky finančné záležitosti
rodiny zabezpečoval on, príp. že spolu netrávili spoločný čas v miere a spôsobom, ktorý by zodpovedal
jeho predstavám. K tomu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so
všetkými námietkami manželky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania
na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne podstatné skutočnosti,

ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu manžela na rozvod manželstva. Odvolací súd po
zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania neplní a ani
nemôže plniť svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti
obnoveniajehozákladnýchfunkciíasozreteľomnajednoznačnýpostojmanželaaninemožnoočakávať,

že manželské spolužitie niekedy obnovia. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov
medzi manželmi, je výsledkom rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Záujem
manželky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manžela zotrvávať
vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha
obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie, že v situácii, keď manžel nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou, s ktorou
očakávajú narodenie dieťaťa a plánujú spoločný život, nie je reálne očakávať obnovenie manželského
spolužitia, napriek tvrdeniu odvolateľky, že je ochotná manželovi odpustiť. Vážnosť a trvalosť rozvratu
manželstva účastníkov konania vyplýva zo skutočnosti, že zo strany manžela voči manželke došlo k
takej miere citového odcudzenia, že nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby v tomto manželskom

zväzku zotrvával.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 druhej vety
CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).