Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709210019
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7709210019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Z. Y. Y., W.. XX.XX.XXXX,bytom G.,
G.. Q. Č.. XX/X, G., zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám.
osloboditeľov 10, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/229/2016-384 zo dňa 19.98.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie
19.488,15 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.1.2009 do zaplatenia zamietol. Žalovanej priznal
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konaní od žalobcu s tým, že o výške tohto nároku
bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia
34.435,37 € s prísl. titulom náhrady škody. Žalobca tvrdil, že colný úrad mu ako podnikateľovi spôsobil

škodu tým, že na hraničnom priechode vo U. W. dňa 25.1.2008 odobral od vodiča cestovný pas a
technický preukaz od dodávkového vozidla, keďže vodič z Ukrajiny smerom na Slovensko prevádzal
vtedy 17 ukrajinských občanov. Majiteľom vozidla je žalobca a je držiteľom licencie na medzinárodnú
prepravu osôb. Colník však na hraničnom priechode nevrátil cestovný pas vodičovi a osvedčenie,
pretože dňa 26.1.2008 vydal colný úrad potvrdenie, v ktorom priznal, že colník omylom odovzdal
cestovný doklad a osvedčenie od dodávkového vozidla inému cestujúcemu občanovi Ukrajincovi,
ktorý vstupoval na územie Slovenskej republiky. Žalobca sa sťažoval na nesprávny úradný postup

colníkov, keďže od priznania omylu v značnej dobe nedošlo k náprave, cestovný doklad vodiča vozidla
a osvedčenie od vozidla nevrátili, preto žalobca ako majiteľ dodávkového vozidla, keďže nemal od
neho osvedčenie vozidlo nemohol používať. Dňa 16.4.2008 colný úrad jeho sťažnosť vybavil ako
opodstatnenú, vysvitlo, že príslušné doklady sa nenašli, a preto colné riaditeľstvo odbor kontroly a
inšpekcie ho odkázalo na náhradu škody podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca
požiadal príslušné štátne orgány na Ukrajine o vydanie nového osvedčenia od dodávkového vozidla a
toto mu bolo vydané dňa 14.5.2008. Predmetné vozidlo, ktoré malo licenciu na prepravu osôb v čase od

25.1.2008 až do 14.5.2008 nemohol používať a keďže mal pouzatvárané s rôznymi subjektami zmluvy
o preprave osôb, musel uzatvoriť zmluvu o nájme podobného dodávkového vozidla a to dňa 28.1.2008.
Vozidlo značky Mercedes Benz Sprinter 312D evid. číslo E. XXXXAH, ktoré si prenajal od 1.2.2008 do
31.7.2008 bol dohodnutý nájom 300 USD na deň, čo je v tom čase ekvivalent 5.700,-Sk. Za 6 mesiacovzaplatil žalobca sumu 54.600 USD a s prerátaním na eurá to činí 34.435,37 €, čo tvorí skutočnú škodu,
ktorá mu vznikla. Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť colnice je Ministerstvo financií SR a tak
označil aj žalovaného, t.j. Slovenskú republiku za ktorú koná Ministerstvo financií SR.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť. Nepoprel skutkové okolnosti ohľadne omylu
colníkov, keď cestovný pas vodiča a technický preukaz predmetného vozidla po kontrole nevrátili, avšak
namietal, že žalobca vznik škody nepreukázal a to uzatvorením zmlúv o preprave osôb so žiadnym
subjektom tak, ako to tvrdí v žalobe. Nepreukázal ani že prepravu 18 osôb vykonáva pravidelne a

každý deň. Zmluvu, ktorú žalobca predložil ohľadne uzavretia nájmu na dodávkové vozidlo značky
Mercedes Benz Sprinter považoval žalovaný za účelovo uzavretú, pretože žalobca bezprostredne po
colnej kontrole toto vozidlo zmluvne prenajal napriek tomu, že colný úrad mu okamžite po colnej kontrole
vystavil potvrdenie o nevrátení cestovných dokladov, o vystavenie nového osvedčenia o vozidle však
požiadal žalobca až po vybavení sťažnosti. Žalovaný poukazoval aj na to, že zákon č. 514/2003 Z.z.
je zákonom špeciálnym k Občianskemu zákonníku a má za to, že v uvedenom prípade mal žalobca

dodržiavať všeobecnú zásadu prevencie ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka a preto mal
nahlásiť odcudzenie alebo nevrátenie osvedčenia o vozidle bez zbytočného odkladu a hneď by mu
bolo na základe uvedeného potvrdenia colného úradu vystavené nové osvedčenie o vozidle. Žalovaný
namietal aj výšku nájmu za vozidlo, ktorá je neprimeraná a účelová a nie je obvyklá nielen v Slovenskej
republike, a už vôbec nie na Ukrajine.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že už v poradí prvým rozsudkom vo
veci sp.zn. 20C/121/2019-213 zo dňa 24.2.2011 rozhodol tak, že bola uložená žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 19.488,15 € s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne od 19.1.2009 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Košiciach pritom rozsudkom

zo dňa 20.3.2014 č.k. 4Co/131/2011-263 potvrdil rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené, avšak Najvyšší súd SR svojím uznesením 3Mcdo/3/2015 na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokuratúra SR zrušil rozsudky a vyslovil právny názor, že je
potrebné skúmať, či náklady na nájom náhradného vozidla boli v tomto prípade nutné a účelne a
následne,čisútuvýnimočnéokolnostiodôvodňujúcevtomtoprípadepriznanienáhradyvčiastkevyššej,

než je obvyklá, potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla.

5. Po vykonanom dokazovaní vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1,
4, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť.

6. V konaní mal nesporne preukázané, že Colný úrad Michalovce dňa 25.1.2008 pri vstupe žalobcovho
motorového vozidla na územie Slovenskej republiky odobral prostredníctvom službu konajúceho colníka
pri kontrole dokladov cestovný pas vodiča vozidla, ako aj doklady od vozidla, nesprávne ich vydal inej
osobe, čím bolo spôsobené, že žalobca nedisponoval týmito dokladmi a následne mu boli vydané nové

doklady až dňa 14.5.2008. Predmetné vozidlo žalobca pritom používal na medzinárodnú prepravu osôb
(v počte 18 osôb). Žalobca teda svoj nárok oprel o tvrdenie, že práve v dôsledku toho, že od 25.1.2008
do 14.5.2008 nemohol používať uvedené vozidlo, bol si nútený prenajať dodávkové vozidlo na prepravu
18 osôb a to na základe zmluvy o nájme zo dňa 28.1.2008. Prenajal si vozidlo značky Mercedes Benz
Sprinter 312D ev. číslo E. XXXXAH s rokom výroby 2000 za účelom prepravy cestujúcich. Žalobca ale

nepoprel, že v tom čase mal 9 autobusov na prepravu osôb, avšak iba 5 z nich mali v technickom
preukazezapísanéhoakomajiteľajehoa4ďalšiepoužívalnaprácu,ktorévšaknebolijehovlastníctvom.
Nepopieral ani to, že v tom čase bol aj vlastníkom motorového vozidla značky Mercedes Benz 310D,
avšak s rokom výroby 1986, teda staršieho, ktorý fyzicky už nevlastní 7 rokov. Tiež nebolo sporné, že
žalobca mal skutočne uzatvorené zmluvy na vykonávanie prepravy osôb do zahraničia, pričom tvrdil,

že práve prostredníctvom prenajatého vozidla uskutočňoval túto dohodnutú dopravu od 1.2.2008 až
do vydania nových dokladov a konkrétne údajne osoby prepravoval do Tatier. Tiež predložil zmluvu na
prepravu cestujúcich verejným dopravným prostriedkom zo dňa 26.4.2007, na základe ktorej vykonával
prepravu cestujúcich na cestovnom spoji G. - F., G. - Q. za obdobie od 26.4.2007 do 25.4.2007 a na
základe zmluvy zo dňa 14.12.2005 vykonával prepravu cestujúcich na autobusových linkách č. 7 a č.

9 po území Ukrajiny. Vzhľadom na dohodnuté denné nájomné za prenajaté dodávkové vozidlo vyčíslil
žalobca škodu, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom na sumu 34.435,47 €.7. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na základe zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca musí preukázať
nielen existenciu nesprávneho úradného postupu, ale aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
existenciou tohto nesprávneho úradného postupu a škodou. V tomto prípade však žalobca nepreukázal,

že v príčinnej súvislosti mu bola spôsobená ním tvrdená škoda a nepreukázal ani nutnosť a účelnosť
nákladov na nájom prenajatého náhradného vozidla. Z informácie od Colného úradu Michalovce zo
dňa 10.5.2010 bolo jednoznačne preukázané, že pokiaľ ide o dopravný prostriedok zn. Mercedes
Benz, Sprinter 312D, EČV: E. XXXX E., za obdobie od 1.2.2008 do 30.6.2008 cez hraničný prechod
U. W. - G. nebol evidovaný ani jeden prestup tohto dopravného prostriedku. Žalobca teda neuniesol

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody, pretože nepreukázal nutnosť a účelnosť
nákladov vynaložených na nájom predmetného vozidla a nepreukázal, že v spornom období vykonával
na prenajatom vozidle medzinárodnú prepravu osôb.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania od žalobcu.

9. V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti rozsudku z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b/,d/,f/ a h/ CSP. V prvom rade poukázal na to, že v uvedenej veci bol žalobca úspešný prvým
rozhodnutím okresného súdu zo dňa 24.2.2011, keď bolo uložené žalovanej zaplatiť mu 19.488,15 €
s príslušenstvom, ktorý rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. Žalovaná však dosiahla zmenu

právoplatného rozhodnutia cez mimoriadne dovolanie, keď najvyšší súd obidva rozsudky zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a podľa názoru odvolateľa došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Listom zo dňa 4.8.2015 predložil súdu rozsudok ESĽP, a to kauzu H., a.s.
verzus Slovakia zo dňa 9.6.2015 v súvislosti s mimoriadnym dovolaním žalovanej. ESĽP v rámci
svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku

s princípom právnej istoty a vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v tých prípadoch, kedy k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo z
dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov,
ktoré vec s konečnou platnosťou prejednali a meritórne rozhodli. Nosná časť argumentácie ESĽP
spočívala v zdôraznení významu a obsahu princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s

ktorým bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezlučiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych
rozhodnutí vo veciach upravených súkromným právom. V uvedených prípadoch dospel ESĽP k
záveru, že nie sú objektívne dané žiadne podstatné a presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali
zásah do právnej istoty účastníkov prostredníctvom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
a konania ním vyvolaného. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, a preto je

judikatúra ESĽP pre ňu záväzná a má vyššiu právnu silu, než rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. S
touto argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie nijako nevyporiadal. Ďalej žalobca jednoznačne
preukázal, že má postavenie podnikateľa a má licenciu na prepravu osôb dopravnými prostriedkami
a keďže tento dopravný prostriedok pre nesprávny úradný postup žalovaného nemohol používať a
navyše predmetnými zmluvami sa zaviazal, že bude vykonávať prepravu cestujúcich, tak je logické, že

musel uzatvoriť zmluvu o nájme náhradného dopravného prostriedku. Tvrdenie žalovaného ani záver
súdu o tom, že žalobca nepreukázal nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom predmetného
náhradného vozidla je len alibistické. Žalobca nemohol vykonávať vlastnícke práva k predmetnému
vozidlu a je bezpredmetné, či by išlo o medzinárodnú prepravu osôb, alebo len o prepravu osôb na
území Ukrajiny. Ani v jednom prípade totiž nemožno prepravovať osoby na dopravnom prostriedku bez

osvedčenia od vozidla. V ďalšom namietal odvolateľ absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie, čo spôsobilo, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné do takej miery, že došlo k jeho
porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná sa písomne vyjadrila k predmetnému odvolaniu a poukázala na to, že žalobca postavil
svoje odvolanie na dvoch argumentoch, a to na porušení práva na spravodlivý proces s tým, že
Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, čo malo byť v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva a argumentoval aj nepreskúmateľnosťou, t.j. nedostatočným odôvodnením rozsudku.

Žalovaná dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že zo strany žalobcu bola argumentácia ohľadne
neprípustnosti mimoriadneho dovolania použitá už v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej
republiky v konaní sp. zn. 3Mcdo/3/2015, ktoré vyústilo do vydania práve zrušujúceho uznesenia.
Najvyšší súd si bol vedomí tejto argumentácie žalobcu, avšak nakoľko v rozsudkoch Okresného súduMichalovce a Krajského súdu Košice zistil závažnú vadu, a to nesprávne právne posúdenie veci,
musel obidva rozsudky zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd mal možnosť aj mimoriadne
dovolanie odmietnuť, čo však nespravil, nakoľko videl pochybenia súdov. Preto nedošlo v tomto smere

k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdeniami žalobcu
o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu
aj na dôvody uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016, podľa ktorého
skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú
náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v

akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci a otázka, či náklady na nájom
boli nutné a účelné vždy závisí na posúdení konkrétnych okolností prípadu, pričom dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu. Zdôraznila, že súd prvej inštancie uložil žalobcovi na pojednávaní dňa 31.1.2018
predložiť alebo navrhnúť dôkazy v zmysle uznesenia najvyššieho súdu v lehote 10 dní, čo žalobca
nikdy nesplnil a výslovne na pojednávaní dňa 19.9.2018 uviedol, že iné dôkazy ako doteraz predložil
súdu, ani nepredloží. Preto žalobca dôkazné bremeno neuniesol a okresný súd správne musel žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca počas konania pred súdom odôvodňoval potrebu prenájmu vyššie
uvedeného vozidla rôzne s tým, že na pojednávaní 14.1.2010 argumentoval, že v tom čase vlastnil 5
autobusova4autobusyzabezpečovalivyťaženosťlennaukrajinskejstrane,keďženiesútakékomfortné
na medzinárodnú prepravu. Ďalej uviedol, že nájomná zmluva trvala pol roka a tým autobusom, ktorý
mal kapacitu 18 ľudí, prepravoval osoby do Tatier. V ďalšom (ako vyplýva zo zápisnice o predmetnom

pojednávaní) uviedol, že tento autobus po tom, čo si ho prenajal, bol plne vyťažený a chodieval z
Popradu do Tatier. Ďalej poukázal na vyjadrenia k predloženým dokladom zo dňa 24.6.2010, kde
žalobca uviedol, že preukázal, že je podnikateľ a držiteľ licencie na medzinárodnú prepravu, a tak je
logické, že uvedený dopravný prostriedok musel nahradiť iným vozidlom. V nadväznosti na uvedené
žalovaná predložila potvrdenie Colného úradu Michalovce, že vypožičaným motorové vozidlo žalobcom

v rozhodnom období neprekročilo ukrajinsko-slovenskú hranicu. Zároveň bolo predložené potvrdenie
aj maďarskej colnej správy, že toto vozidlo neprekročilo v rozhodnom období ani maďarsko-slovenskú
hranicu, a preto žalobca s vozidlom zn. Mercedes - Benz, Sprinter 312D EVČ: E. XXXX E. medzinárodnú
prepravu v rozhodnom období neuskutočňoval a výslovne klamal súdu v tejto otázke za účelom získania
neoprávneného nároku na náhradu škody. Nebola preto preukázaná nutnosť a účelnosť takéhoto

prenájmu. Čo sa týka argumentu a námietky žalobcu ohľadne toho, že prenajaté vozidlo malo byť
využívané na vnútroštátnu prepravu po Ukrajine, to považuje za irelevantnú námietku a odporujúcu
jeho výslovným tvrdeniam predneseným počas súdneho konania. Je evidentné, že v priebehu konania
žalobca tvrdil, že predmetné vozidlo si prenajal výlučne za účelom vykonávania medzinárodnej prepravy
a zvyšné štyri vozidlá v jeho vlastníctve uskutočňovali vnútroštátnu prepravu v rámci Ukrajiny. Vyššie

uvedenú argumentáciu žalobca účelovo zmenil potom, čo bolo preukázané, že medzinárodná preprava
prenajatým vozidlom v rozhodnom období nebola vykonávaná. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.

§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.2.2020,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

12. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré

mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne

realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuliz prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

13.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy

hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa §
220 ods. 2 CSP.

14. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom posúdenia a dokazovania pred súdom prvej
inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia uvádza:

17. Žalobca už v rámci dovolacieho konania, ktorého výsledkom bolo zrušenie oboch rozsudkov
(prvoinštančného i odvolacieho súdu) namietal nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s
princípom právnej istoty, poukazoval na čl. 6 Dohovoru ale i na judikatúru ESĽP. Najvyšší súd však
dovolanie neodmietol, vec preskúmal a rozhodol, vyslovil aj svoj právny názor. Odvolací súd poukazuje

v tejto súvislosti na ustanovenie § 455 CSP a viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu pre obidva
súdy nižšej inštancie. Pôvodné, zaväzujúce rozsudky boli Najvyšším súdom SR zrušené, čo je nezvratný
fakt a preto je v tomto smere námietka žalobcu irelevantná v súvislosti s tým, že sa ňou v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvoinštančný súd nezaoberal.

18. Druhá, podstatná odvolacia námietka žalobcu, že škoda mu vznikla do výšky nájmu za náhradné
vozidlo taktiež neobstojí. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie správne hodnotil jednotlivo aj v ich
vzájomnej súvislosti, v odôvodnení rozsudku predniesol všetky svoje úvahy, ktoré vyústili do vecne
správneho rozhodnutia. Je potrebné dať za pravdu žalovanej a jej argumentom, že žalobca uvádzal,
že prenajatý dopravný prostriedok používal na medzinárodnú prepravu osôb - na Slovensko, čo sa

v rozhodnom období ukázalo byť nepravdivým tvrdením - toto tvrdenie bolo vyvrátené predloženým
dôkazom o tom, že s predmetným vozidlom nebol zaznamenaný prestup hraníc Ukrajiny na Slovensko,
ani do Maďarska v rozhodnom období. Následné argumenty žalobcu, že vozidlo používal na prepravu
osôb v rámci Ukrajiny aj odvolací súd v kontexte vykonaných dôkazov považuje za účelové. Napriek
predloženým dôkazom o- zmluvám žalobca nepreukázal, že práve na prenajaté vozidlo boli nutne

vynaložené náklady, ktoré predstavujú jemu spôsobenú škodu v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom orgánov žalovanej.19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešnej žalovanej preukázateľne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).