Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/923/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119302873
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Pazourková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119302873.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. D., T.. X.XX.XXXX, U. H. S.
XX/X, XXX XX Č., o vymoženie 170 EUR, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, IČO:
37852167, sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 94901 Nitra, pod sp. zn. 247Ex 467/19, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 06.06.2019, domáhal od
povinného vymoženia 170,00 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodnutie
Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, sp.zn. ORPZ-KN-ODI2-P-422/2016 zo dňa 28.04.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2016 a vykonateľnosť dňom 08.06.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 08.07.2019 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Stanislav Polák, IČO: 37852167, sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 94901 Nitra, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 247Ex 467/19. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 170 EUR.

3. Dňa 14.07.2019 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a povinný dňa 19.07.2019
toto upovedomenie o začatí exekúcie prevzal do vlastných rúk.

4. Dňa 07.08.2019 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie s názvom: ,,Námietka voči
začatí exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie“, zo dňa 29.07.2019. V predmetnom písomnom podaní
povinný uvádza, že v konaní ide o pokutu udelenú v správnom konaní podľa zákona číslo71/1967

Zb. ( Správny poriadok) a upozorňuje na procesnú lehotu určujúcu maximálnu lehotu, po ktorú možno
rozhodnutie správneho orgánu vykonať. Podľa tvrdení povinného musí byť exekúcia v lehote troch rokov
nielen začatá, ale aj ukončená a po uplynutí tejto lehoty nemožno v exekúcii pokračovať a konanie
musí byť zastavené. Podľa názoru povinného bolo poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 08.07.2019
vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

5. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor dodatočne predložil súdu aj vyjadrenie
oprávneného, ktorý v ňom uviedol, že v zmysle ust. § 71 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov ,,Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí
lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.“ V zmysle exekučného titulu- Rozkazu o uložení sankcie
za priestupok č.ORPZ-KN-ODI2-P-422/2016 zo dňa 28.04.2016 , na podklade ktorého oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie, bola povinnému uložená pokuta vo výške 170 Eur, ktorú bol obvinený

povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozkazu. Rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 23.05.2016 a nakoľko uložená povinnosť uhradiť pokutu nebola splnená v uvedenejlehote, nadobudol Rozkaz vykonateľnosť, a to dňa 08.06.2016. Na záver oprávnený uvádza, že podľa §
71 ods.3 správneho poriadku je definované, že v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť
a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06.06.2019, v tento deň bol návrh na vykonanie

exekúcie doručený na súd, teda pred uplynutím 3 ročnej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že nedošlo k preklúzii práva vykonať
uvedené rozhodnutie a v exekúcii je potrebné pokračovať.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh
na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré

povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva
u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na
vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,

exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie
exekúcieniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie.Predrozhodnutímmôžesúdnariadiťvypočutieurčitej

osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie,
súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu

dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.“

12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol
priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho
uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím
na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného

dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario

neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky
skutočnosti,ktorésúmuznáme.Neskôrpodanénávrhymôžuobsahovaťlenskutočnosti,ktorénastalipo
uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej
viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.

15. Po preskúmaní písomných podaní povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný podal návrh
na zastavenie exekúcie dňa 29.07.2019, podal ho v zákonom stanovenej lehote.

16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je

rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje
výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Podkladom na vykonanie exekúcie bolo Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, sp.zn.
ORPZ-KN-ODI2-P-422/2016 zo dňa 28.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2016 a
vykonateľnosť dňom 08.06.2016.

18. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami oprávneného a povinného a má za to, že povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje
ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom a ktoré by osvedčovali skutočnosť, že vo vymáhaní

predmetnej pohľadávky nie je možné pokračovať. Je povinnosťou povinného svoje tvrdenia uvedené
v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom preukázať. Nie je povinnosťou súdu alebo
súdneho exekútora zaobstarávať si dôkazy na podporu tvrdení povinného.

19. S poukazom na §71 ods.3 Správneho poriadku: ,,Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do

3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.“
20. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31. 8. 2008 do novelizácie
zák.č. 298/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali
nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nie je lehotou, v ktorej by
mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z
gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno

vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v
zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený urobený uskutočnený. Táto lehota
má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii
práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Táto novelizácia
pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.

Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2008, kedy bolo
vypustené. S účinnosťou od 1. 9. 2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na § 51 Zákona
o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno
nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.21. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej
v predmetnom bloku začala plynúť dňom 24.05 2016 a márne uplynula dňom 08.06.2016. Zákonná

trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda návrh na
vykonanie exekúcie podať by potom uplynula dňom 08.06.2019 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1
zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho
poriadku. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že za ústavne súladný, a teda rešpektujúci
uvedené princípy sa považuje taký výklad, podľa ktorého pod „nariadením výkonu rozhodnutia“, v

prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, treba rozumieť
začatie exekučného konania, ktoré v zmysle § 36 ods. 1 tohto predpisu začína podaním návrhu
na vykonanie exekúcie. To znamená, že pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej v správnom rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený
výkon vykonaním exekúcie, zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takáto
interpretácia zodpovedá aj klasickej právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“

alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Ak totiž oprávnený má
niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od
jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Pretože oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie 06.06.2019, teda pred uplynutím trojročnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 71 ods. 3
zákona č. 71/1969 Zb., zachovalo si vykonávané rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie povinného zamietol.

23. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

25. Podľa§199dods.1Exekučnéhoporiadku:„Oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

26. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004
Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto
úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia,
návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,

či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov
konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp.zn. 42Ek/923/2019 nebol právne zastúpený,
trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy

nevznikli, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.