Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/251/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201596
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201596.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislaveakosprávnysúdvprávnejvecižalobcu:ALFA-Rs.r.o.,sosídlomBancíkovej1/A,
821 03 Bratislava, IČO: 36 246 271, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924
01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102237520/2019 zo
dňa 25.09.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102237520/2019 zo dňa 25.09.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 22.11.2019,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102237520/2019 zo dňa 25.09.2019,
ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101528591/2019 zo dňa 21.06.2019 o uložení

pokuty v sume XX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Uviedol, že predmetnú pokutu uloženú napádaným rozhodnutím je nutné vnímať v spojitosti s
ďalšími rozhodnutiami daňového úradu za ďalšie zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2014-2015,

ktoré sú rovnako v konaní pred správnym súdom. Žalovaný svojím rozhodnutím napádaným touto
správnou žalobou v spojení s ďalšími rozhodnutiami potvrdil uloženie mu povinnosti zaplatiť na účet
správcu dane celkovo spolu sumu vo výške XX.XXX,XX eura. Uloženú pokutu do dnešného dňa
neuhradil, nakoľko napádané rozhodnutie považuje za nezákonné, a zároveň z dôvodu, že takýmito
finančnými prostriedkami nedisponuje. Žalobca ďalej uviedol, že okamžitým výkonom napadnutých
rozhodnutí mu hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Uviedol, že na základe

napadnutého rozhodnutia môže žalovaný voči nemu viesť exekúcie na majetok, čo by v spojitosti
s ďalšími rozhodnutiami malo likvidačný dopad na jeho majetkovú sféru a znamenalo by krajne
nepriaznivý zásah do jeho podnikateľskej činnosti s dôsledkom predĺženia spoločnosti, ukončenia jeho
podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest jeho zamestnancov (v súčasnosti zamestnáva 44
zamestnancov a 6 osôb pracujúcich na živnosť) a v konečnom dôsledku jeho zánik. nezaplatením
uloženej pokuty určenej napádaným rozhodnutím je tiež vystavený aj riziku prípadného trestného

stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Mal tak za to, že z uvedených dôvodov vykonateľnosť
napadaného rozhodnutia zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne mu hroziacej. Záverom bol
názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a v prípade jeho priznania
nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k
okamžitému výkonu rozhodnutí.

3. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril
žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.01.2020. K návrhu na priznanieodkladného účinku uviedol, že celková DPH vyrubená žalobcovi po daňovej kontrole za zdaňovacie
obdobie apríl 2015 v sume XXX.XXX,XX eura a uložená pokuta v sume XX.XXX,XX eura nebola pre
žalobcu likvidačná a nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje a v

daňovýchpriznaniachkDPHvykazujevysokéobraty.Poukázalnaúčelovékonaniežalobcu,ktorýsvojim
konaním, neoprávneným uplatnením nároku na odpočítanie DPH, ukrátil štátny rozpočet. Z napadaného
rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca obchodníkov s mäsom, konanie subjektov
zapojených v tomto reťazci nesie podľa zistenia správcu dane pri daňovej kontrole znaky podvodného
konania. Subjekty, ktoré mali dodávať túto komoditu žalobcovi, si svoje daňové povinnosti neplnili,

v reťazci sa nachádzali tzv. rizikové subjekty. Žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúr od takýchto
spoločností, ukrátil štátny rozpočet. Dôsledkom konania žalobcu je vyrubenie rozdielu dane a následné
uloženie pokuty. Pokiaľ by si žalobca svoje daňové povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou,
nevystavil by sa riziku uloženia sankcií, následnej exekúcie ani trestného stíhania.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny
súd, len na návrhu žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v zmysle
§ 185 písm. a), b) SSP.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva

na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok,
ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe
je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody -
hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny
resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba
vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu ajeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo

záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne,
s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobca svoj návrh na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodnilkonštatovaním špecifikovanýmvbode2.tohtouznesenia,

pričom podľa názoru správneho súdu však žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie
(závažná ujma - hospodárska, resp. finančná škoda) nijako nepreukázal. Správny súd pri rozhodovaní
o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku
správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému
vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V

tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom
žalobca nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali, že nepriznaním odkladného
účinku hrozí žalobcovi závažná ujma. Žalobca taktiež správnemu súdu nijako nepreukázal, že úhrada
uloženej pokuty by pre neho mala likvidačný charakter Správny súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného, ktorý upriamil pozornosť súdu na obraty žalobcu a výšku uloženej pokuty a mal tak za to, že

výška uloženej pokuty nebola pre žalobcu likvidačná a ani nie je ohrozená jeho podnikateľská činnosť
do takej miery ako súdu uviedol žalobca . Správny súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy, resp.
hroziacej škody musí byť reálna a okamžitá v čase podanie návrhu na priznanie odkladného účinku,
a po preštudovaní podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd k
tomuto záveru nedospel.

13. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny
charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba

hľadieť ako na zákonný a vecne správny. V zmysle uvedeného, je potom akákoľvek žalobcova
argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie
odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok

vyplývajúcich z § 185 SSP.

14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na skutočnosť, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí

vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľnéhonásledkudotýkajúcehosažalobcu,resp.životnéhoprostrediaakoajrozporsverejným

záujmom.

15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy,
ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov dostatočne
nepreukázal, správny súd potom dospel k záveru, že ním uvádzané dôvody pre priznanie odkladného

účinku správnej žalobe sú len účelové. Potom je treba prijať záver, že neboli splnené podmienky
stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188
SSP tento návrh žalobcu žalobe zamietol.16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.
e/ SSP).