Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228912
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3113228912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu W. proti žalovanej W., o zaplatenie
1.234,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.
októbra 2019, č. k. 27C/30/2014-134, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 3. októbra 2019, č. k. 27C/30/2014-134 súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 159,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 159,95 eur od 19.07.2011 do zaplatenia v mesačných
splátkachpo20eurmesačnevždyk20.dňuvmesiacipočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnosti
tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti výrokom II. žalobu,

ktorou sa domáhal zaplatenia 1.234,27 eur s príslušenstvom, zamietol. Žalovanej nárok na náhradu trov
konania výrokom III. nepriznal. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žaloba podaná žalobcom je
čiastočne dôvodná. Zistil, že žalovaná dňa 15.03.2010 požiadala žiadosťou č. XXXXXXXXXX žalobcu
o poskytnutie revolvingového úveru vo výške (úverovom limite) 1.500,- eur, pričom uviedla, že úver
bude splácať v 18 mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci po 123,57 eur. Z oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca

žalovanej schválil úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou v 18 mesačných splátkach po 123,57 eur.
Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň 15.05.2010 a dátum splatnosti poslednej
splátky bol určený na deň 15.10.2011. Rozhodcovským rozsudkom Q.. V. K. sp. zn. RK-XXX/XX-MK
zo dňa 08.11.2012 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.407,95 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.234,27 eur od 19.08.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 1.407,95 eur od 19.08.2011 do zaplatenia, a to až do dňa, keď táto zmluvná
pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne sumu 1.500,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho

po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná platiť iba úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 1.407,95 eur do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo
dňa 26.04.2019 právoplatným dňa 09.07.2019 č.k. 34C/9/2013-77 bol rozhodcovský rozsudok
Q.. V. K., sp. zn. RK-XXX/XX-MK zo dňa 08.11.2012 zrušený. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom
úvere súd prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje všetky
náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4

ods. 2 písm. g/ zákona). Súd nepovažuje za dostačujúce, ak údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje
oznámenie o schválení úveru. Priamo zo zmluvných dojednaní totiž vyplýva, že žiadosť sa stáva
zmluvou, keď je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Preto je viac než nevyhnutné, aby všetkypodstatné náležitosti predpísané zákonom obsahovala priamo zmluva. Oznámenie o schválení úveru je
listina, ktorá je vyhotovovaná a zasielaná spotrebiteľovi až po uzavretí zmluvy, a preto je neprípustné,
aby toto oznámenie obsahovalo ďalšie náležitosti, ktoré zmluva neobsahuje. Spotrebiteľ totiž už v čase

uzavretia zmluvy musí byť informovaný o podstatných náležitostiach zmluvy a nie až po jej uzavretí.
Navyše nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oznámenie o schválení úveru dlžníkovi obsahuje aj iné,
v zmluve neuvedené údaje majúce vplyv na výšku plnenia dlžníka (žalovanej), ktoré mu pri uzatváraní
zmluvy neboli známe (napr. odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb
v sume 350,06 eur). S poukazom na uvedené uzavrel, že úver poskytnutý žalovanej je pre absenciu

zákonom stanovenej náležitosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona bezúročný a bez poplatkov, t.z. žalobca
nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 1.149,94 eur,
pričom žalovaná uhradila sumu 989,99 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 159,95
eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a splateným úverom. Keďže žalovaná
nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok
na úrok z omeškania, ktorý mu priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9,5 %

ročne zo sumy 159,95 eur od 19.07.2011 do zaplatenia. Celú sumu určil súd prvej inštancie žalovanej
splácať v mesačných splátkach po 20,- eur pod následkom straty výhody splátok, a to s poukazom na
majetkové pomery žalovanej, keď po vykonaní zrážok zo mzdy dosahuje príjem vo výške 500,- eur, z
ktorého uspokojuje potreby svoje a svojho maloletého dieťaťa.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietavej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel aj v časti, ohľadne ktorej súd
prvej inštancie vydal rozsudok o jej zamietnutí, a priznal mu právo na náhradu trov, event., aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Záver súdu prvej inštancie
je podľa neho nesprávnym, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. neurčoval uvedenie

„termínu“ konečnej splatnosti, ale len vymedzenie konečnej splatnosti. Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX požadovanú informáciu - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru - obsahovala a
vymedzovala ju spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných
strán predstavovali neoddeliteľnú súčasť. Požiadavka uvedenia konečnej splatnosti úveru bola splnená
viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu

mesačných splátok, a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je
zároveň termínom konečnej splatnosti. Záver o bezúročnosti nadväzujúci na konštatovanie o neuvedení
konečnej splatnosti odporuje rozhodovacej praxi. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 prijal výklad, podľa
ktorého náležitosti vyžadované národnou legislatívnou vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere,

ktoré presahujú rozsah požiadaviek príslušnej smernice implementovanej do takejto národnej legislatívy,
nemôžubyťvykladanéakodôvodbezúročnosti.Odvolaniesmerujeajvočivýrokuonáhradetrovkonania
(ako akcesorickému výroku závislému od rozhodnutia vo veci).

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil.

6. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy.Vyžadujetakprechodnéustanovenie
§ 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým bol citovaný zákon zrušený a podľa ktorého právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, a zásada prítomná v súkromnom

práve riešiaca otázku časovej pôsobnosti noriem a to zásada nepravej retroaktivity (nepravej spätnej
pôsobnosti), ktorej podstata spočíva v tom, že zákon sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred
jeho účinnosťou s tým, že vznik týchto vzťahov a nároky z nich sa spravujú podľa predpisov platných
v čase ich vzniku.7. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (§ 4 ods. 2 písm.
g/) ustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Podľa záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktoré odvolateľ
poukazuje, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskomúverevčl.22zaviedlaúplnúharmonizáciusvojichustanovení,podľaktorejčlenskéštáty
pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,

ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú. Je však zrejmé, že, kým smernica nie je správne prebratá do
vnútroštátneho práva, dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. To znamená, že
smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.
(pozri aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, C-212/04 Adeneler).

8. Odvolateľ vo svojej obrane poukazoval, že údaj o konečnej splatnosti je obsiahnutý v oznámení

veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi. Toto oznámenie je len jednostranným právnym
úkonom žalobcu, nie je zmluvou o revolvingovom úvere, pretože nie je podpísané druhou zmluvnou
stranou - žalovaným. K námietke o neoddeliteľnej súčasti obsahu jednotlivých dokumentov odvolací súd
uvádza, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1), pričom podľa § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Preto konečná splatnosť musí byť riadne
určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj nemôže byť
neskôr dopĺňaná, dodávaná jednostranným úkonom žalovaného.

9. Pre naplnenie náležitosti konečnej splatnosti je podľa názoru súdu prvej inštancie aj odvolacieho

súdu už v zmluve o úvere v záujme ochrany spotrebiteľa a prehľadnosti potrebné uviesť aj údaj o
dni splatnosti poslednej splátky (konečnej splatnosti úveru) jednoznačným a nezameniteľným
spôsobom, kedy záväzok spotrebiteľa zanikne splnením.

10. Námietka žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia konečnej splatnosti úveru bola v

posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená určením podľa dátumu splatnosti splátok v
jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, neobstojí. Ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k údaju o konečnej splatnosti úveru dá
dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento údaj musí byť jasne a presne vymedzený na
jednom mieste v zmluve - v jednom z jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo.

11. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na určenie konečnej splatnosti úveru spôsobom vyplývajúcim
z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky
uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, odvolací súd uvádza,
že v žalobcom predložených zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere verzia platná

15.07.2009 sa ustanovenie s uvádzaným obsahom nenachádza. V bode 4.6 predložených zmluvných
dojednaní je obsiahnuté dojednanie týkajúce sa konečnej splatnosti, ale s úplne iným znením, než
uvádza odvolateľ v odvolaní, a síce, že deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti. Napriek uvedenej nepravdivosti
odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa, že uvedenie tohto údaja o konečnej splatnosti v splátkovom

kalendári teda úplne mimo zmluvu vôbec neobstojí.

12. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho plynúceho nároku
žalobcu len na vrátenie poskytnutej istiny úveru (bez úrokov) je správny.

13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
potvrdiť.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251

C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).