Medzitýmny rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118203042.5

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: CARCO
GROUP SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 47 429 364, so sídlom Ulica Zavarská 10M/9172, 917 01 Trnava,
právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava,
proti žalovanému: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 252 484, so sídlom Priemyslná 10,
21 79 Piešťany, právne zastúpený Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., Trenčianska 38, 821

09 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený
JUDr. Baltazár Múcska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Základ žaloby o náhradu škody j e o p o d s t a t n e n ý , pričom o výške nároku a o náhrade trov
konania bude rozhodnuté súdom v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu 34.596,78 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 34.596,78 eur od 27.2.2018 do
zaplatenia titulom náhrady škody. V žalobe uviedol, že je investorom, stavebníkom a vlastníkom stavby
„Skladová hala s administratívnym vstavkom“ postavenej na pozemku, par. č. XXXXX/XX v k.ú. J., v
súčasnosti evidovanej ako stavba s.č. XXXX postavená na pozemku, par. č. XXXXX/XXX a XXXXX/
XXX - . skladová hala s W. vstavkom. Žalovaný je vlastníkom a prevádzkovateľom verejného vodovodu,

ktorý sa nachádza na pozemku, par. L.. Žalovaný sa ako vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovou
na pozemku, par. č. XXXXX/XX v k.ú. J., na základe žiadosti o vyjadrenie k projektovej dokumentácii
stavby použitej pre účely územného rozhodnutia, dňa 26.8.2016 vyjadril, že súhlasí s umiestnením
stavby za dodržania ochranných pasiem vodovodov, tak ako je zakreslené v predloženej situácii, ktorá
tvorí prílohu uvedeného vyjadrenia žalovaného. Na základe údajov z vyjadrenia žalovaného stavebný
úrad povolil navrhované umiestnenie stavby v danom území a následne aj jej realizáciu. Na stavbu bolo

vydané územné rozhodnutie č. OSaŽP/30324-66847/2016/Bj zo dňa 14.10.2016 a stavebné povolenie
č. OSaŽP/82977/2016/B1 zo dňa 3.1.2017. Dňa 8.3.2017 o 14.00 hod. došlo počas realizácie stavby
v súlade so stavebným povolením na pozemku, par. č. XXXXX/XX v k.ú. Trnava k havárii verejného
vodovodného potrubia DN 350 v prevádzke a vlastníctve žalovaného, a to pri pilotovacích prácach
(stavebných prácach). Pilóty boli realizované ako základové konštrukcie pod nosnú prefabrikovanú
železobetónovú konštrukciu stavby. V momente prerazenia vodovodu DN 350 vrtákom začala pitná

voda vytekať z diery vo vodovode cez zvislý vývrt na plochu staveniska (pláň haly a zemná pláň
spevnenej plochy pod stavbou). Po havárii predmetného vodovodu sa práce na stavbe zastavili. Na
miesto havárie sa dostavili pracovníci žalovaného, ktorí utesnili dieru vo vodovodnom potrubí. Do
utesnenia diery dochádzalo k vytekaniu vody na miesto staveniska stavby. Na mieste havárie prebehol aj
zásah hasičského zboru, ktorý odčerpával vytečenú vodu aj na pozemok, kde voľne vsakovala do zeme.
Neodčerpaná zostatková voda, ktorú nebolo možné čerpadlami odčerpať ostala v mieste vytečenia s

tým, že postupne vsakovala do podložia. Na druhý deň po vzniku havárie (9.3.2017) sa strany sporu
stretli, aby zadokumentovali vzniknutú situáciu s tým, že sa navrhla prekládka vodovodného potrubiaDN 350 a ponechanie pilótových základov stavby na pôvodnom mieste. Prekládka vodovodného
potrubia DN 350 sa zrealizovala dňa 18.4.2017. Za preklad vodovodu uhradil žalobca sumu 15 824,94
eur. Z dôvodu podmočenia časti stavby (haly) a takmer celej plochy parkoviska (nakladacie rampy

a spevnená plocha) sa realizovali statické skúšky zhutnenia na preukázania únosnosti zamokrených
plôch. Na základe zhodnotenia statických skúšok pred haváriou, statických a dynamických skúšok po
havárii a po vyschnutí zamokrených plôch musel žalobca realizovať sanačné opatrenia nevyhnutné na
zabezpečenie pôvodných vlastnosti realizovanej stavby (výmena a spevnenie časti podložia a práce
s tým súvisiace). Za účelom dosiahnutia pôvodných vlastností podložia žalobca vynaložil 18 771,84

eur a to za časť nevyhnutných prác, ktoré boli uhradené z faktúr vystavených dodávateľmi týchto
prác, ktoré označil a špecifikoval žalobca v žalobe. Žalovaný vynaložil z dôvodu havárie vodovodu
DN 350 zbytočné náklady na prípravné, zabezpečovacie, sanačné práce a prekládku vodovodu, a
to v celkovej výške 34.596,78 eur. Za účelom preukázania oprávnenosti vynaloženia týchto nákladov
a ich súvis s haváriou vodovodu nechal žalobca spracovať súkromný znalecký posudok. Náklad na
vypracovanie znaleckého posudku je vo výške 2.160 eur (trovy dôkazu). Ďalej v žalobe poukázal

na obsah listu zo dňa 9.3.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.8.2016, územné rozhodnutie a
stavebné povolenie, podľa ktorých mal žalobca dodržať ochranné pásmo vodovodu ako je zakreslené
v predloženej situácií a zabezpečiť vytýčenie jestvujúcich podzemných inžinierskych sietí. Žalobca
uvedené podmienky stavebného povolenia ohľadom vytýčenia vodovodu splnil už v čase vyjadrenia
žalovaného zo dňa 26.8.2016, keďže vodovod bol vytýčený už dňa 20.4.2016 a následne zakreslený

do situácie, s ktorou žalovaný predmetným vyjadrením vyjadril súhlas a v priebehu ďalšieho konania
pred stavebným úradom už voči tomuto stavu jeho sietí na predmetnom pozemku nič namietal. Ďalej
žalobca v žalobe poukázal na § 19 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 442/2002 Z.z.. podľa ktorého vlastník
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný na základe žiadosti
poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa

doručenia žiadosti. Z vyššie uvedeného a vyjadrenia žalovaného k projektovej dokumentácii pre územné
konanie vyplýva, že žalovaný nesprávne vytýčil v teréne smer a výšku podzemného vedenia verejného
vodovodu a na tomto základe neposkytol žalobcovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom
ochrany vodovodu. Z dôvodu neposkytnutia údajov o možnom strete záujmov došlo pri realizácii
umiestnenej stavby k havárii verejného vodovodu. Žalobca citoval § 420, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho

zákonníka. V dôsledku neposkytnutia údajov o strete zámeru žalobcu s pásmom ochrany verejného
vodovodu žalovaným vznikla na majetku žalobcu škoda (ujma) spočívajúca v zmenšení jeho majetku,
ktorá predstavuje majetkové hodnoty vo výške 34.596,78 eur, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci (dosiahnutie pôvodnej kvality podložia a možnosti pokračovať v stavbe) do predošlého
stavu. V tomto prípade rozsah náhrady škody v peniazoch zohľadňuje výšku všetkých vynaložených

prostriedkov nevyhnutných na dosiahnutie pôvodne plánovanej kvality stavby (eliminácie nepriaznivého
vplyvu vytečenej vody na podložie stavby) a možnosti pokračovať v stavbe v rozsahu právoplatného
stavebného povolenia. Rozhodujúcou okolnosťou (priamou príčinou - conditio sine qua non), ktorá viedla
k vŕtaniu pilóty č. 42 v priesečníku osí 12/C (súradnice JTSK: Y = 533 443,625 m a X = 1 259 469,521
m) a kolízii vrtáka vrtnej súpravy s potrubím verejného vodovodu, následnej havárii verejného vodovodu

bolo neposkytnutie požadovaných údajov o strete zámeru žalobcu s ochranným pásmom vodovodu zo
strany žalovaného. Ak by žalovaný poskytol žalobcovi údaje o možnom strete jeho zámeru (stavby) s
pásmom ochrany verejného vodovodu, k havárii vodovodu a vzniku zbytočných nákladov žalobcu na
prekládku verejného vodovodu a sanáciu podložia stavby by nedošlo. Žalobca má za to, že v danej
veci sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu s tým, že vyčíslená škoda

bola spôsobená zavineným konaním (nedbalosťou) zo strany žalovaného. Žalobca po zistení škodovej
udalosti vynaložiť všetku odbornú starostlivosť na to, aby eliminoval rozsah škody spôsobenej vytečenou
vodou na rozostavanú stavbu a zabránil nákladom spôsobených prestojmi pri stavebných prácach.
Žalobca písomne vyzval žalovaného na náhradu predmetnej škody listom zo dňa 8.2.2018, ktorý bol
doručený žalovanému dňa 11.2.2018 s tým, aby žalovaný splnil svoju povinnosť do 15 dní od doručenia

výzvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobcovi neuhradil po doručení výzvy na náhradu spôsobenej
škody požadované plnenie, je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, v
dôsledku čoho žalobca požaduje od 27.2.2018 od žalovaného aj úroky z omeškania v zákonnej výške.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.8.2018 (č.l. 193) uviedol, že žalobca sa na neho obrátil

vo februári 2018 s výzvou na náhradu škody vo výške 34.596,78 eur, ktorú výzvu odôvodnil rovnakými
skutkovými a právnymi dôvodmi, o ktoré opiera svoj nárok v žalobe. Na výzvu reagoval žalovaný listom
zo dňa 7.3.2018, v ktorom žalobcovi vysvetlil dôvody, pre ktoré považuje nárok žalobcu za nedôvodný.
Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladompre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle predmetného zákonného ustanovenia je
preukázanie nielen toho, že škoda vznikla, ale najmä príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a
vznikom škody na strane poškodeného (tzv. kauzálny nexus). Skutočnosť, že došlo ku vzniku škody

na strane žalobcu ešte neznamená, že túto spôsobil žalovaný. Žalovaný popiera, že by k vzniku škody
na strane žalobcu došlo na základe jeho zavineného protiprávneho konania. Svoju zodpovednosť za
vznik škody na strane žalobcu teda žalovaný vylučuje. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktoré majú
preukazovať zavinenie žalovaného za vzniknutú škodu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca
sa na neho nikdy neobrátil so žiadosťou podľa § 17 ods. 2 písm. j) zákona č. 442/2002 Z. z. o

verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o
regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorého ustanovenia je prevádzkovateľ verejného vodovodu
povinnýzakresliťsmeravýškupodzemnéhopotrubianažiadosťprojektantaalebostavebníkazaodplatu
do jeho dokumentácie, a to do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku vytýčiť v teréne do
siedmich dní odo dňa vyžiadania. Nič také sa nestalo. Preto žalovaný nikdy pre žalobcu smer a výšku
podzemného potrubia nezakreslili do projektovej dokumentácie a ani nevytýčili v teréne. Ak žalobca

poukazuje na stanovisko žalovaného zo dňa 26.8.2016, toto vyjadrenie nebolo vystavené pre žalobcu,
ale pre spoločnosť CARGO Invest s.r.o. Sporná je teda aj žalobcova aktívna vecná legitimácia v danom
konaní. Celá úradná korešpondencia žalovaného neprebiehala so žalobcom, ale so spoločnosťou
CARGO Invest s.r.o. V závere stanoviska žalovaného zo dňa 26.8.2016 je uvedené, že žalovaný žiada
predložiť na vyjadrenie projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Po predložení projektovej

dokumentácie pre stavebné povolenie bol žalovaný požiadaný o stanovisko listom zo dňa 6.9.2016. Na
tútožiadosťodpovedalžalovanývyjadrenímzodňa14.9.2016(anitotovšaknebolovydanéprežalobcu),
pričomvtomtožalovanýuviedol,žekpredloženejprojektovejdokumentáciisavyjadríažpododržanítam
uvedených podmienok. Žiadne ďalšie vyjadrenie zo strany žalovaného však žalobcovi vydané nebolo
a žalovaný sa k projektovej dokumentácii nevyjadroval tak, ako to bolo potrebné. Žalovaný teda pre

žalobcu (a ani pre akúkoľvek tretiu osobu) nezakreslil smer a výšku podzemného potrubia do projektovej
dokumentácieatútovodnústavbuaninevytýčilvteréne,nakoľkootonebolpožiadaný.Tvrdeniežalobcu
o tom, že túto povinnosť splnil ešte dňa 20.4.2016 (teda ešte pred zaslaním vyjadrenia žalovaného zo
dňa 26.8.2016) nie je pravdivé. Ak žalobcovi (alebo tretej osobe) niekto podzemné inžinierske siete
vytýčil, nebol to žalovaný. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný tak učinil, nepredložil o tom jediný dôkaz.

Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na vyjadrenie zo dňa 26.5.2014, ktoré vystavil pre podnikateľa
X. A., ktoré bolo vydané pre potreby územného konania vo veci č. OSaŽP/7767-64943/2014/Kch zo
dňa 28.8.2014 a ktoré bolo zmenené rozhodnutím č. OSaŽP/30324-66847/2016/Bj zo dňa 14.10.2016
na základe žiadosti žalobcu. V rámci predmetného vyjadrenia žalovaný uviedol, že lokalitou stavby
prechádzajú tri vodovodné potrubia DN 350, DN 400 a DN 250, pričom trval na dodržaní ochranného

pásma týchto vodovodov pre prípad výstavby v ich blízkosti. Tým, že žalobca nesplnil povinnosť
zabezpečiť u žalovaného vytýčenie vodovodu došlo na jeho strane k porušeniu podmienky uvedenej
v bode 18. stavebného povolenia zo dňa 3.1.2017, podľa ktorej (vo vzťahu k žalovanému) mali byť
splnené všetky podmienky obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 14.9.2016. Po vyjadrení žalovaného zo
dňa 14.9.2016 žalobca a ani iný subjekt nepožiadal žalovaného o vydanie akéhokoľvek stanoviska za

účelom zakreslenia smeru a výšky podzemného potrubia. Okrem toho žalovaný porušil aj podmienku
vyplývajúcu z bodu 10. stavebného povolenia, podľa ktorej mal žalobca pred zahájením výkopových
prác požiadať o vytýčenie jestvujúcich inžinierskych sietí (teda aj vodovodu) všetkých prevádzkovateľov
týchto sietí (teda aj žalobcu). Nič také sa však nestalo a žalovaný pre žalobcu v teréne tieto siete
nevytýčil, keďže o to nebol požiadaný. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalovaný, aby

súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

3. Oznámením o vstupe intervenienta zo dňa 26.9.2018 (č.l. 225 spisu) spoločnosť KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group oznámila vstup do konania ako intervenient na strane
žalovaného vzhľadom na skutočnosť že žalovaný bol poistený u tejto poisťovne a z uvedeného dôvodu

má poisťovňa právny záujem na vstupe do konania, nakoľko podľa výsledku súdneho konania jej môžu
vzniknúť nové práva resp. povinnosti vo vzťahu k likvidácii poistnej udalosti.

4. Intervenient vo vyjadrení zo dňa 19.8.2019 (č.l. 249 spisu) uviedol, že žalobca si nevyžiadal
zakreslenie vodovodu v zmysle § 17 ods. 2 písm. j) zákona č. 442/2002 Z.z.. V územnom rozhodnutí je

taktiež uvedené, že “Stavebník je povinný splniť všetky podmienky uvedeného vyjadrenia.” Žalobca ako
stavebník však v danom prípade odignoroval vyjadrenie Žalovaného zo dňa 14.9.2016, a neposkytol
mu potrebné podklady pre komplexné posúdenie veci - pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu
žalovaného. Stotožňuje sa s argumentáciou žalovaného, že preukázateľne pre potreby územnéhokonania vo veci č. OSaŽP/7767-64943/2014/Kch - zmenené rozhodnutím OSaŽP/30324-66847/2016/
Bj na žiadosť žalobcu - bolo prílohou k zmenenému územnému rozhodnutiu aj zakreslenie vodovodu
DN 350, kde bola vyznačená hranica vodovodu od stavby 1,75 m (!!!). Je zrejmé, že pokiaľ za takýchto

okolností napriek tomu došlo k poškodeniu predmetného vodovodu, zodpovednosť za vzniknutú škodu
nesie jedine žalobca. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, vyplývajúci zo samotného znaleckého posudku
predloženého žalobcom, z ktorého vyplýva, že “po vytýčení oboch vodovodov (vodovody v správe
TAVOSu, a.s. - DN 350 a DN 400), ich presnú polohu zameral geodet InM. (geodet od investor stavby)
do cca 2 hodín od ich vytýčenia a vyniesol do situácie dokumentácie pre územné rozhodnutie.” Žalovaný

nemôženiesťzodpovednosťzato,žegeodetžalobcuneodbornevykonalsvojuprácu-následneposkytol
nesprávne podklady.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.10.2018 (č.l. 237 spisu) uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného je
sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Aktivita legitimácia svedčí osobe, ktorá tvrdí
a preukáže, že je nositeľom určitého subjektívneho práva v hmotnoprávnej rovine a v procesnej rovine

učinila toto právo predmetom konania na základe procesného úkonu, ktorým je podanie žaloby. Škoda,
ktorú urobil žalobca predmetom tohto
konania spočíva v nákladoch, ktoré vznikli žalobcovi ako stavebníkovi a investorovi pri realizácii stavby,
na základe stavebného povolenia vydaného žalobcovi. Nikto iný neuhrádzal náklady na sanačné
opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie pôvodných vlastnosti realizovanej stavby a prekládku vodovodu.

Spoločnosť CARGO Invest s.r.o. nebola stavebníkom podľa stavebného povolenia, ani investorom
stavby. Ak podľa žalovaného vznikla škoda inému subjektu, ako subjektu, ktorý bol stavebníkom a
investorom stavby, ktorý znášal sám všetky náklady spojené s výstavbou povolenej stavby je na ňom,
aby túto skutočnosť preukázal. Fakt, že korešpondencia boli vyhotovené spoločnosťou CARGO Invest
s.r.o. nespôsobuje, že škoda spôsobená v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla tejto spoločnosti.

Skutočnosť, že pred podaním žiadosti zo dňa 30.5.2016 o zmenu územného povolenia žalobcom
požiadala spoločnosť CARGO Invest s.r.o o vyjadrenie k projektovej dokumentácii, ktorá nakoniec bola
predmetom územného konania neznamená, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto
konaní. Spoločnosť CARGO Invest s.r.o. je právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa územného
konania Róbert Gašparík - mäsovýroba s.r.o., čo bol dôvod prečo, pred začatím územného konania

(o zmene), žiadala o vyjadrenie k projektovej dokumentácii. Územné rozhodnutie je správnym aktom
„in rem“ a preto prechádza na vlastníka veci, ktorá je predmetom správneho rozhodnutia. K ďalšej
zmene navrhovateľa (adresáta) územného rozhodnutia došlo až zmenou územného rozhodnutia sp. zn.
OSaŽP/30324-66847/2016/Bj zo dňa 14.10.2016. V čase podania žiadosti o vyjadrenie žalobcu bola
adresátom pôvodného územného rozhodnutia spoločnosť CARGO Invest s.r.o., preto o vyjadrenie v

danom čase žiadala táto spoločnosť. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa snaží navodiť
situáciu, že nikdy sa nevyjadril k stretu zámeru o ochranným pásmom vodovodov, a to napriek tomu,
že sa sám žalovaný k tejto otázke vyjadril vo vyjadrení zo dňa 26.8.2016 tak, že „S umiestnením
navrhovaného areálu súhlasíme za dodržania ochranných pásiem vodovodov, tak ako je zakreslené
v predloženej situácii“ V stavebnom povolení sa už nerieši umiestnenie stavby na pozemku, keďže

stavba bola umiestnená už územným rozhodnutím a v stavebnom konaní už nie je možné dosiahnuť
zmenu umiestnenia stavby na predmetom pozemku, t.j. ak žalovaný nenamietal kolíziu ochranného
pásma vodovodu so zámerom v územnom konaní, tak v stavebnom konaní už túto možnosť ani
nemal, keďže stavebnom povolení sa určujú záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, nie
jej umiestnenie na pozemku. Žalovaný v žiadnom svojom vyjadrení neuviedol, že žalobca je povinný

požiadať žalovaného
o zakreslenie smeru a výšky podzemného verejného vodovodu od jeho dokumentácie (toto nie je
povinnosťou žalobcu), a to práve z dôvodu, že mu bolo zakreslenie predložené a toto sa stalo súčasťou
jeho vyjadrenia zo dňa 26.8.2016. Predmetom úpravy zákona č. 442/2002 Z.z. sú práva a povinnosti
fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných

kanalizácií vrátane ich prípojok. Žiadny zákona neukladá žalobcovi povinnosť požiadať o zakreslenie
smeru a výšky podzemného verejného vodovodu žalovaného. Žalovaný ako prevádzkovateľ verejného
vodovodu má vedieť kadiaľ vedú jeho vodovody a bez iného sa má vedieť vyjadriť k stretu zámeru
s pásmom ochrany, keďže podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 442/2002 Z.z. „Prevádzkovateľ
verejného vodovodu je povinný zabezpečiť vyznačenie podzemného vedenia verejného vodovodu

podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich
zmeny; na to poskytne vlastník verejného vodovodu prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie.“
Podľa § 17 ods. 2 písm. j) zákona č. 442/2002 Z.z. „Prevádzkovateľ verejného vodovodu je ďalej
povinný na žiadosť projektanta alebo stavebníka za odplatu zakresliť smer a výšku podzemnéhopotrubia verejného vodovodu do jeho dokumentácie do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku
vytýčiť v teréne do siedmich dní odo dňa vyžiadania“. Povinnosť zakresliť smer a výšku podzemného
potrubia verejného vodovodu do dokumentácie alebo jeho vytýčenie v teréne má žalovaný, v prípade

ak je požiadaný. Povinnosť požiadať o zakreslenie smeru a výšku podzemného potrubia verejného
vodovodu do dokumentácie, alebo jeho vytýčenie v teréne však zákon neukladá a takáto povinnosť
by mohla byť jednou z podmienok vyjadrenia žalovaného k zámeru žalobcu, avšak takúto podmienku
žalovaný vo svojich vyjadreniach ani v stavebných konaniach nevzniesol. Žalovaný situáciu zakreslenia
vodovodu zahrnul do svojho vyjadrenia, a potvrdil jeho správnosť tým, že na neho odkazuje. Keďže

žalovaný súhlasil s umiestneným stavby presne tak, ako vyplýva zo situácie, ktorá bola prílohou
jeho vyjadrenia, nemal žalobca ani stavebný úrad, dôvod jeho údajom neveriť. Podľa bodu 10
stavebného povolenia: „Pred zahájením výkopových prác je investor povinný zabezpečiť vytýčenie
jestvujúcich pozemných inžinierskych sieti prizvaním prevádzkovateľov jednotlivý sietí. Požadujeme
dodržať ochranné a bezpečnostné pásma existujúcich sietí“. Žalobca uvedenú podmienku stavebného
povolenia ohľadom vytýčenia vodovodu splnil už v čase vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.8.2016,

keďže vodovod bol vytýčený už dňa 20.4.2016 a následne zakreslený do situácie, s ktorou žalovaný
predmetným vyjadrením vyjadril súhlas a v priebehu ďalšieho konania pred stavebným úradom už voči
tomuto stavu jeho sietí na predmetnom pozemku nič namietal. Ohľadom vytýčenia vodovodu v teréne
pracovníkmi žalovaného navrhol žalobca výsluch svedkov PW.k, všetci boli v danom čase pracovníkmi
žalovaného a podieľali sa na zabezpečení vytýčenia vodovodu v teréne. Ohľadom prenosu údajov

zamerania vodovodu do dokumentácie navrhol žalobca výsluch Ing. U. zodpovedného projektanta,
Ohľadom vytýčenie a zamerania vodovodu dňa 20.4.2016 predložil žalobca emailovú komunikáciu, z
ktorej vyplýva, že v tento deň zaslal geodet výsledky zamerania žalobcovi, t.j. pred ich zameraním museli
byť vytýčené. Žalovaný poukazuje na prenos dôkazného bremena ohľadom „zavinenia“ žalovaného na
žalobcu s tým, že opomína skutočnosť, že zavinenie žalovaného sa prezumuje a v zmysle § 420 ods.

3 Občianskeho zákonníka je výlučne na žalovanom, aby preukázal že škodu nezvinil. Hlavným účelom
náhrady škody, ktoré boli spôsobené porušením zmluvnej povinnosti, je zabezpečiť poškodenému
takú pozíciu, vo ktoré by sa nachádzal, ak by došlo k riadnemu splneniu zákonných povinností.
Obvyklým východiskom pre stanovenie rozsahu náhrady škody je povinnosť nahradiť všetky škody,
ktoré poškodený utrpel. Ochranným účelom § 19 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. je splnenie prevenčnej

povinnosti zo strany vlastníka alebo prevádzkovateľa vodovodu spôsobom, aby sa zabránilo vzniku
havárie alebo poruchy vodovodu v dôsledku realizácie posudzovaného zámeru. Z uvedeného je zrejmé,
že každá porucha natlakovaného potrubia, kedy dôjde k porušeniu potrubia, je schopná spôsobiť značné
škody, keďže v krátkom čase dôjde k vyliatiu veľkého množstva vody do priestoru. Prevenčná povinnosť
prevádzkovateľa verejného vodovodu vyjadrovať sa k zámerom žiadateľa je daná skutočnosťou, že

za škodu spôsobenú haváriou verejného vodovodu poškodeným zodpovedá prevádzkovateľ verejného
vodovodu objektívne v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, keďže by išlo o škodu spôsobenú
prevádzkovoučinnosťou(dodávanievodydopoškodenéhopotrubia),atoajvprípade,žebypoškodenie
verejného vodovodu bolo spôsobené zavinením inej osoby (v tomto prípade nešlo o neodvrátiteľnú
udalosť). Pokiaľ by si žalovaný riadne plnil svoje zákonné povinnosti ku škode (nákladom) spôsobenej

vytečením vody by nikdy nedošlo, keďže žalobca by v danom čase a na danom mieste nevŕtal základy
svojej stavby, a pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s navrhovaným umiestnením stavby, stavebný úrad by
nikdy územné rozhodnutie nevydal. Žalobca má za to, že sú splnené všetky podmienky zodpovednosti
žalovaného za škodu, a preto trvá na podanom návrhu, a prípadne navrhuje súdu, aby rozhodol
medzitýmnym rozsudkom, že nárok žalobcu na náhradu škody je čo do právneho základu opodstatnený,

a pokračoval ďalej v konaní ohľadom určenia výšky škody.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 8.9.2019 (č.l. 252 spisu) k výkladu § 17 zákona č. 442/2002 Z.z.
uviedol, že písm. i) a j) ods. 2 tohto ustanovenia je vo vzťahu k zakresleniu smeru a výšky podzemného
potrubia verejného vodovodu aj vo vzťahu k vyjadrovaniu sa k projektovým dokumentáciám potvrdené,

že špecifikovanej činnosti má predchádzať po 1. žiadosť oprávnenej osoby a po 2. má sa jednať
o činnosť vykonávanú odplatným spôsobom. Žalovaný neeviduje žiadnu oficiálnu žiadosť žalobcu
alebo jeho predchodcu o zameranie (zakreslenie verejného vodovodu) alebo úhradu za túto činnosť
prevádzkovateľa. Z toho dôvodu má akákoľvek listina pripojená k predchádzajúcemu vyjadreniu len
orientačný význam a nemožno ju považovať za smerodajnú z hľadiska finálneho zakreslenia smeru

a výšky verejnej vodovodnej siete prechádzajúcej cez pozemky, na ktorých realizuje stavbu žalobca.
Na tento účel mal žalobca osobitne požiadať žalovaného o zameranie verejnej vodovodnej siete,
nakoľko len na podklade takejto žiadosti sa prevádzkovateľ detailne venuje špecifickej situácii (stavbe)
žiadateľa a len pri takomto zameraní verejného vodovodu môže mať žiadateľ istotu vo vzťahu ktomu, v ktorých miestach prechádza cez stavenisko príslušná inžinierska sieť. Nakoľko však žalobca
osobitne o zakreslenie verejného vodovodu nepožiadal, nemožno akceptovať jeho argumentáciu vo
vzťahu k relevancii listiny, ktorá bola pripojená k vyjadreniu žalovaného za účelom orientačného

spresnenia problematiky rozoberanej v predmetnom vyjadrení. Žalovaný preto namieta existenciu
príčinnejsúvislostimedziškodlivýmnásledkomkonanímžalovanéhovsúvislostisvýkonomvyjadrovacej
činnosti. Tým, že si žalobca nezabezpečil riadne zameranie verejného vodovodu ale uspokojil sa s
dokumentom pripojeným k predchádzajúcemu vyjadreniu (ktorého účelom bola len väčšia určitosť a
zrozumiteľnosť vyjadrenia), nemôže požadovať kompenzáciu svojho nároku na náhradu škody zo strany

žalovaného tak, ako to požaduje v predmetnom konaní. Kauzálny nexus preto žalovaný vníma ako
nepreukázaný, čo neumožňuje priznanie akéhokoľvek plnenia zo strany žalovaného.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom advokátov strán, konateľa žalobcu Z. oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s vyjadrením žalovaného zo dňa 26.5.2014, územným
rozhodnutím č. OSaŽP/7767-64943/2014/Kch zo dňa 28.8.2014, rozhodnutím Mesta Trnava č.

OSaŽP/30324-66847/2016/Bj zo dňa 14.10.2016, stavebným povolením č. OSaŽP/33021-82977/2016/
Bj zo dňa 3.1.2017, listinným dôkazom „Skladová hala s administratívnym vstavkom“ zo dňa 9.3.2017,
vyjadrením TAVOS zo dňa 26.8.2016, vyjadrením TAVOS zo dňa 14.9.2016, listinným dôkazom situačný
nákres, žiadosťou o vyjadrenie zo dňa 22.4.2014, listinným dôkazom „PROJEKT SKUTOČNÉHO
VHOTOVENIA“, listinným dôkazom „situačný plán“, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil

nasledujúci skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pôvodným investorom zámeru výstavby na predmetom
pozemku bol subjekt - X.ík - A. s.r.o., ktorý získal právoplatné územné rozhodnutie. Tento subjekt,
investor dňa 22.4.2014 požiadal TAVOS Piešťany o vyjadrenie k dokumentácii o územné rozhodnutie

novostavby, ktorou mala byť v tom čase podľa podnikateľského zámeru mäsovýroba. Išlo o totožný
areál, avšak umiestnenie stavby majúcej byť na nej postavenej bolo neskôr ďalším investorom -
žalobcom pozmenené, nakoľko mal s pozemkom iný podnikateľský zámer - výstavbu skladovej haľys
administratívnym vstavkom. TAVOS odpovedala na túto žiadosť RH. písomným Vyjadrením zo dňa
26.5.2014 (č.l. 218 spisu), v ktorom okrem iného uviedla, že lokalitou stavby prechádzajú 3 vodovodné

potrubia a to aj vodovod označený ako DN 350, ktoré je potrebné vytýčiť pracovníkmi vodárenskej
spoločnosti a zakresliť ich do situácie aj s ochranným pásmom. Advokát žalobcu zdôraznil, že o
obsahu predmetného vyjadrenia žalobca nemal vôbec vedomosť, predchádzajúcim investorom nebol
oboznámený s týmto vyjadrením, nebolo mu odovzdané a dozvedel sa o ňom až v tomto súdnom
konaní, keď bol predložený protistranou ako listinný dôkaz. Žalobca však nespochybňuje, že vedel

ešte pred začatím stavebných prác o tom, že na pozemku sa nachádzajú vodovody. Následne bolo
vydané Mestom Trnava ešte pre investora RH. dňa 28.8.2014 územné rozhodnutie (č.l. 205 spisu). V
územnom rozhodnutí sa opäť konštatuje, že lokalitou stavby prechádzajú 3 vodovodné potrubia, ktoré je
potrebnévytýčiťazakresliť.Naotázkusúdu,ževtextevyjadreniažalovanéhozodňa26.5.2014(apotom
aj v texte územného rozhodnutia) je uvedené „Orientačný zákres vodovodných potrubí prikladáme“,

či sa vie k tomu bližšie vyjadriť o aký zákres ide, kto ho predložil a či bol súčasťou aj územného
rozhodnutia, advokát žalobcu uviedol, že žalobca nebol účastníkom územného konania, nevie sa preto
k tomu vyjadriť. Asi v januári, februári roku 2016 došlo k odkúpeniu pozemku od predávajúceho,
pôvodnéhoinvestoraRH.kupujúcimspoločnosťouCARGOInvests.r.o.Ideospoločnosť,ktorejjetaktiež
konateľom pán PW., tak ako u žalobcu CARCO GROUP SLOVAKIA, s.r.o., ktorý bol stavebníkom. Z

dôvodu zmeny vlastníka pozemku bolo stanovisko TAVOS zo dňa 26.8.2016 (č.l. 203) už adresované
spoločnosti CARGO Invest s.r.o. Vzhľadom na to, že žalobca mal iný zámer ako pôvodný investor a
potreboval stavebné objekty na pozemkoch, ktoré odkúpil umiestniť inak, s tým, že sa menil aj účel
využitia, tak si potreboval zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia. Vzhľadom k tomu si žalobca
nechal vyhotoviť novú projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie o zmene. Žalobca umiestňoval

stavbu na pozemku inak ako bolo pôvodne plánované, tak potreboval v tomto územnom konaní o
zmene vyjadrenia všetkých dotknutých vlastníkov/prevádzkovateľov inžinierskych sietí v danom území.
Žalobca mal vedomosť o tom, že vodárenská spoločnosť TAVOS má v danom území vodovody, a
preto požiadal TAVOS o poskytnutie potrebných údajov o možnom strete novoumiestnenej stavby s
ochrannými pásmami vodovodov. K okolnostiam podania žiadosti a forme žiadosti advokát žalobcu

uviedol, že k tomu sa vyjadrí osobne konateľ žalobcu avšak zákon č. 442/2002 Z.z. v § 19 ods. 6
neurčuje formu tejto žiadosti. Ohľadom stretu navrhovaného zámeru zakresleného v situačnom výkrese
sa TAVOS záväzne vyjadril vo Vyjadrení z 26.8.2016 kde uviedli: „s umiestnením navrhovaného areálu
súhlasíme za dodržania ochranných pásiem vodovodov tak ako je zakreslené v predloženej situácii“.Toto konštatovanie žalovaného je nutné vykladať tak že žalovaný súhlasí s umiestnením stavby podľa
predloženého situačného výkresu, a na ňom zaznamenanom, zakreslenom umiestnení vodovodu(ov)
a jeho ochranného pásma. Na otázku súdu či bola vo Vyjadrení žalovaného zo dňa 26.8.2016

uložená žalobcovi nejaká podmienka, povinnosť ak áno aká, advokát uviedol, že vo vyjadrení bola
uložená podmienka aby bola žalovanému pred vydaním stavebného povolenia opätovne predložená na
vyjadrenie projektová dokumentácia. Splnenie tejto podmienky nie je však pri posúdení daného sporu
rozhodujúca. Rozhodujúce je, že vo Vyjadrení zo dňa 26.8.2016 nie je zo strany TAVOS zadefinovaná
výslovná podmienka požiadať osobitnou žiadosťou o zakreslenie smeru a výšky potrubia v zmysle §

17 ods. 2 písm. j/ zák. 442/2002 Z.z.. Žalobca však aj napriek tomu požiadal neformálnou žiadosťou
žalovaného o vytýčenie trasovania vodovodu a zakreslenie vytýčenia si už sám zabezpečil svojim
projektantom do situačného nákresu. K stavebnému konaniu žalobca požiadal o opätovné stanovisko
TAVOS listom zo dňa 6.9.2016. Žalovaný na list reagoval Vyjadrením zo dňa 14.9.2016 (č.l. 204 spisu),
v ktorom žalovaný opäť nevzniesol žiadne námietky voči projektovej dokumentácii, zakresleniu stavby
a vodovodného potrubia. Ani vo Vyjadrení žalovaného zo dňa 14.9.2016 nebola uložená žalobcovi

výslovná podmienka požiadať osobitnou žiadosťou o zakreslenie smeru a výšky potrubia v zmysle § 17
ods. 2 písm. j/ zák. 442/2002 Z.z... V závere vyjadrenia bola zadefinovaní iba jediná podmienka a to
že vlastník vybudovaného verejného vodovodu má požiadať TAVOS o prevzatie vodnej stavby. Advokát
žalobcu zdôraznil, že táto podmienka však opäť nie je rozhodujúca, zásadná pre právne posúdenie veci.
Potom dňa 14.10.2016 bolo vydané príslušným stavebným úradom rozhodnutie o zmene stavby (č.l.

211), obsahom ktorého bolo rozhodnutie o zmene stavebníka, umiestnenia stavby, funkčnej náplne atď.
Na strane 9 výrokovej časti rozhodnutia (č.l. 215 spisu) je uvedené vyjadrenie TAVOS, a.s. Piešťany
obsiahnuté z Vyjadrenia zo dňa 26.8.2016 „stavebník je povinný splniť všetky podmienky uvedeného
vyjadrenia“. Žalobca, ako stavebník splnil podmienku uloženú vo vyjadrení TAVOS zo dňa 26.8.2016,
ako je vyššie uvedené, išlo iba o podmienku predloženia projektovej dokumentácie na vyjadrenie, nešlo

o podmienku podania osobitnej žiadosti na zakreslenie smeru a výšky potrubia. Prílohou predmetného
rozhodnutia je projektová dokumentácia (č.l. 217), súčasťou ktorej je aj situačný nákres vyhotovený
žalobcom. Následne bolo dňa 3.1.2017 vydané Mestom Trnava stavebné povolenie (č.l. 55), kde sa
opäť vo výrokovej časti na strane 8 nachádza vyjadrenie TAVOS a.s. Piešťany obsiahnuté v jeho
Vyjadrení zo dňa 14.9.2016 „stavebník je povinný splniť všetky podmienky uvedeného vyjadrenia“.

Žalobca ako stavebník splnil aj túto podmienku uloženú vo vyjadrení zo dňa 14.9.2016 a ako sa
už vyjadril vyššie, nešlo však o podmienku podania osobitnej žiadosti na zakreslenie smeru a výšky
potrubia. K obrane žalovaného uviedol, že v stavebnom povolení je na strane 5 odsek 10 uvedená
povinnosť investora zabezpečiť pred zahájením výkopových prác vytýčenie podzemných inžinierskych
sietí prizvaním prevádzkovateľov jednotlivých sietí. Žalobca si ako investor túto povinnosť riadne splnil,

neporušil ju. Následne po stavebnom rozhodnutí žaloba ako stavebník pristúpil k stavebným prácam
na stavbe, začal s vŕtaním pilotov základov pri čom dňa 8.3.2017 došlo k havarijnej situácii, kedy
vrtná súprava navŕtala vodovodné potrubie žalovaného v mieste kde sa nemalo nachádzať, nemalo
byť podľa vytýčenia umiestnené. Zakreslenie umiestnenia vodovodného potrubia na situačnom nákrese
obsahovalo umiestnenie vodovodu na pozemku, bez zakreslenia v akej výške, hĺbke sa potrubie

nachádza. Na dotaz súdu, aby sa vyjadril k tvrdeniu žalovaného, že žalobcom vyhotovený a predložený
situačný nákres má len orientačný význam, advokát žalobcu uviedol, že podľa § 140a odsek 1 písm. c/
stavebného zákona je vlastník a prevádzkovateľ vodovodu dotknutým orgánom v územnom konaní. V
zmysle § 126 odsek 1 stavebného zákona dotknutý orgán chráni záujmy uvedené v zákone o verejných
vodovodoch v kanalizáciách. Jedným z týchto záujmov je aj ochrana verejného vodovodu na základe

stanoveného ochranného pásma. Pokiaľ vyjadrenie žalovaného a jeho prílohy nemali byť záväzné pre
rozhodovanie stavebného úradu, mal túto skutočnosť žalovaný ako dotknutý orgán explicitne uviesť v
tomto vyjadrení pokiaľ toto vyjadrenie považujeme za záväzné vyjadrenie v zmysle § 140b stavebného
zákona. Nie je možné takýmto spôsobom znižovať význam situačného nákresu, ktorý naviac vychádza
z presných technických údajov vykonaných samotným žalovaným (vytýčenie) a má relevanciu pri

stavebných prácach, je na ich výkon dostatočný. Žalobca nemal povinnosť požiadať žalovaného o
dodatočné osobitné zakreslenie, zameranie v zmysle § 17 ods. 2 písm. j/, je to jeho právo, možnosť a
nie povinnosť. Žalobca nemal dôvod požadovať dodatočné osobitné zakreslenie žalovaného nakoľko
nepochyboval o správnosti zakreslenia a zamerania v situačnom nákrese. Opäť na tomto mieste
poukázal na § 19 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z., v ktorom je zadefinovaná povinnosť žalovaného poskytnúť

údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany. Údaje, ktoré sa poskytujú má a je povinný mať
k dispozícii žalovaný, vzhľadom na to že vybudoval vodovod, že ho skolaudoval, s tým že pokiaľ by
poskytol v danom čase žalobcovi údaj t.j. zameranie skutočného, správneho vedenia vodovodov, ktoré
doložilažkukolaudáciiaktorýmdisponovalodroku2012(listinnýdôkazProjektskutočnéhovyhotoveniač.l. 199, 274 spisu), tak zámer umiestnenia stavby by bol prehodnotený, a z ktorého listinného dôkazu
je zrejmé že reálne vodovod bol umiestnený pod navrhovanou stenou, okrajom plánovanej stavby, a
preto aj pri stavebných prácach došlo k navŕtaniu tohto vodovodu, keďže nebol vo vzdialenosti cca 3 m

od steny stavby tak ako bol samotným žalovaným vytýčený a kde sa predpokladalo jeho umiestnenie.
Potom čo súd strany oboznámil s predbežným právnym názorom tak advokát žalobcu uviedol, že s
ním súhlasí a doplnil, že ak by žalovaný poskytol žalobcovi a jeho projektantovi zameranie skutočne
vyhotoveného vodovodu - listinný dôkaz č.l. 199, ktorým žalovaný disponoval, a ktorý sám do tohto
konania predložil, bol by si splnil povinnosť podľa § 19 ods. 6 zákona o verejných vodovodoch. V takom

prípade by projektant umiestnil stavbu na pozemku tak, že by nikdy nedošlo ku škodovej udalosti. Z
vyjadrenia žalovaného a prílohy vyplýva že žalovaný súhlasil so zakreslením vodovodu DN 350 ako bol
umiestnený na situačnom nákrese žalovaného a práve tento vodovod bol poškodený, preto umiestnenie
ostatných vodovodov je pre právne posúdenie k danej veci irelevantné. K predloženému listinnému
dôkazu „Projekt skutočného vyhotovenia“ z novembra 2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že nejde
o „Orientačným zákres“ vodovodných potrubí, ktorý mal byť predložený žalovaným ako príloha jeho

písomného Vyjadreniu zo dňa 26.5.2014 (č.l. 218). „Orientačný zákres“ (č.l. 275) z marca 2014 je
listinným dôkazom vyhotoveným IE. pre pôvodný projekt pána M.. Tento listinný dôkaz si zabezpečil
žalobca až v priebehu konania z archívu mesta Trnava. Listinný dôkaz „Projekt skutočného vyhotovenia“
vypracovaný U. v novembri 2012 obdržal žalobca asi až týždeň po škodovej udalosti od pracovníčky
žalovaného pani Blahovej.

9. Konateľ žalobcu Z. v konaní uviedol, že pred začiatkom výstavby telefonicky kontaktoval
pobočku TAVOS v Trnave, kde mu pracovníčka odovzdala telefonický kontakt na pána Nižnanského,
zamestnanca TAVOS, s ktorým sa následne telefonicky spojil a uviedol mi, v ktorej lokalite má
stavebný zámer a požiadal ho aby sa TAVOS vyjadrila akým spôsobom a kde sú umiestnené na

pozemku vodovody. Pri príprave projektu nechcel vychádzať z nejakých predchádzajúcich vyjadrení
predchádzajúceho investora. PN.ý zobral toto na vedomie a uviedol mu, že bude kontaktovať svojho
podriadeného, s dlhoročnými skúsenosťami, ktorý má na starosti vytyčovania v teréne. Dal mu na
neho kontakt telefonický, išlo o pána Viliama Krištofíka, s ktorým sa spojil a ráno dňa 7.4.2016 sa
stretli na pozemku, aby si prišiel ohliadnuť vodovodné šachty. Pán D. prisľúbil že dodatočne prídu na

pozemok zamerať jednotlivé vodovodné potrubia. V ten istý deň 7.4.2016 po stretnutí s p. D. opäť
kontaktoval pána E., informoval ho o zisteniach pána Krištofíka a požiadal ho o vytýčenie vodovodov
v teréne. Pán E. mu uviedol, že vytýčenie zabezpečí. Dňa 19.4.2016 mu pán E. telefonicky oznámil
že dňa 20.4.2016 príde pán K. vodovodné potrubia vytýčiť. Dňa 20.4.2016 pán D. reálne na danom
mieste zistil trasovanie vodovodného potrubia a toto aj na pozemku sprejom vyznačil. Ani jeden z

pracovníkov žalovaného mu neuviedol či dané miesto už majú zakreslené, zamerané či existuje o tom
nejaká písomná dokumentácia, ktorú by mu mohli prípadne predložiť ani či si dal vodovody vytýčiť,
zamerať predchádzajúci stavebník pán M. a podobne. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že mal vedomosť
o tom, že od vytýčeného potrubia sa nachádza ešte ochranné pásmo. Vytýčené vodovodné potrubia boli
vzdialené asi cca 2 m od steny plánovanej stavby, ktorú mal v zámere stavebník postaviť. Nie je pravdivé

tvrdeniežalovaného,žebypriamojehozamestnancinadanommiesteumiestnenievodovodovnevytýčili
a neoznačili. Geodet, ktorého mal zabezpečeného žalobca Ing.. ktorý mal na starosti komplexné
zameranie stavby a aj vodovodov nebol osobne prítomný pri vytyčovaní vodovodov v dobe keď toto
pracovníci žalovaného realizovali. Prišiel na dané miesto asi pol hodinu po ich odchode. On taktiež
prišiel na miesto už keď bolo trasovanie vodovodov na pozemku sprejom vyznačené. Geodet Ing. A.

už vykolíkovával trasy vodovodu vyznačené pánom Krištofíkom. Geodet Ing. A.meranie vodovodných
potrubí, koordináty oznámil projektantovi Ing. A., ktorý ich zakreslil do konceptu (situačného výkresu)
osadenia budovy aby nedošlo ku kolízii, stretu stavby s vodovodnými potrubiami. Tento situačný výkres
sa nachádza na č.l. 201 spisu, potrubie bolo zakreslené na tomto situačnom výkrese v apríli 2016. Aj
napriek vytýčeniu vodovodného potrubia na pozemku pracovníkmi samotného žalovaného, tak spolu s

projektantomIng.A.ešteosobnenavštívilpaniI.,vedúcuzamestnankyňužalovaného,ktorejpredložiliuž
vypracovaný situačný nákres a vzájomne si odsúhlasovali odstupové vzdialenosti umiestnenia budovy
stavby od vytýčeného a zakresleného vodovodného potrubia, tak ako to vyplýva aj zo situačného
nákresu keď odstup plánovanej stavby bol od potrubia cca až 3 m, teda omnoho ďalej ako je ochranné
pásmo potrubia ktoré je 1,5 m, pri potrubí do priemeru 500 mm, pričom na mieste bol najväčší priemer

potrubia 400 mm. Stavbu žalobca umiestnil na pozemku tak, aby bola dostatočný rezerva vzdialenosti
od potrubia, miesta jeho umiestnenia, ktoré predpokladali na základe vytýčenia žalovaným. Zároveň
sa ešte u p. I. opätovne dopytovali či neexistuje z minulosti nejaký nákres potrubí vedúcich cez daný
pozemok, aby sa nespoliehali len vytýčené technickým pracovníkom žalovaného. Pani I. im však žiadentakýto písomný dokument neodovzdala. Na otázku súdu ako si vysvetľuje, že vodovodné potrubie
bolo reálne vedené, umiestnené na inom mieste ako bolo vytýčené v teréne pracovníkmi žalovaného
konateľ odpovedal, že zrejme technickou chybou pri vytýčení pracovníkmi žalovaného. Po vytýčení

vodovodu žalobca spracoval do projektovej dokumentácie aj vytýčenia sietí ďalších prevádzkovateľov a
spracovanúprojektovúdokumentáciupreúzemnékonaniezaslalnaoboznámenieajTAVOSu.Súčasťou
tejto projektovej dokumentácie bol aj situačný nákres vyhotovený žalobcom. Doručenie a oboznámenie
s projektovou dokumentáciou a situačný nákresom zo strany TAVOS potvrdzuje aj následné Vyjadrenie
TAVOS zo dňa 26.8.2016, v ktorom sa v závere ako Príloha uvádza „1x PD“.

10.Právnyzástupcažalovanéhovkonaníuviedol,žezotrvávanaobsahupísomnýchpodaní.Pouvedení
predbežného právneho posúdenia veci súdom, uviedol, že sa s ním nestotožňuje. Poukázal na fakt že ak
by žalobca dôsledne posúdil situáciu s ohľadom na skutočnosť, ktorá mu musela byť známa z vyjadrení
žalovaného, a to že predmetnou lokalitou prechádzajú 3 vodovodné potrubia, nemohol by sa uspokojiť
so zameraním jedného a so zakreslením dvoch potrubí do situačného nákresu. S ohľadom na uvedené

žalovanýpopierasvojuzodpovednosťzavzniknutúškodupričomtrvánavýsluchuIng.I.atoajvovzťahu
k tvrdeniu pána E. ohľadom skutočnosti že mu Ing. I. tvrdila že sa dohodla s konateľom žalobcu, že tento
si voči žalovanému žiadny nárok na náhradu škody uplatňovať nebude. Na otázku súdu, aby sa vyjadril
k svedeckej výpovedi geodeta Ing. A., ktorý uviedol, že na pozemku bolo pracovníkmi žalovaného
vytýčené len jedno vodovodné potrubie a nie tri, napriek tomu, že žalovaný v konaní tvrdí, že vedel, že

pozemkom prechádzajú tri vodovody (ako o tom sám v písomných vyjadreniach informoval), advokát
žalovaného uviedol, že celá záležitosť žalobcu nebola riešená štandardným spôsobom. t.j neexistuje
písomná objednávka na vytýčenie vodovodov v teréne a ani faktúra k tejto objednávke, nie je možné zo
strany žalovaného potvrdiť či si žalobca dal vytýčiť iba jeden vodovod alebo dva, alebo viacero.

11. Svedok Ing. IK.š v konaní uviedol, že pre žalobcu vykonával v minulosti na základe objednávky
geodetickú činnosť pri výstavbe logistického centra. Konateľ žalobcu p J. ho informoval, že má zámer
výstavby logistického centra a že dôjde k vytýčeniu vodovodných potrubí ležiacich na pozemku kde
sa centrum mala stavať. Po vytýčení potrubí bolo jeho úlohou zamerať vytýčené body a dodať tieto
údaje investorovi. Ten ich potom odovzdal projektantovi a zameranie ním realizované bolo následne

podkladom na zakreslenie vytýčenej vodovodnej siete do projektovej dokumentácie. Pán Tóbl ho
informoval že o vytýčenie vodovodov požiadal pracovníkov žalovaného a oznámil mu v aký deň, akú
hodinu prídu títo pracovníci vytýčiť trasovanie vodovodu na pozemku. Bolo to niekedy na jar roku
2016. Pozemok, na ktorom sa mali vytyčovať vodovody sa nachádza na Y. ulici v J. pri železničnej
trati. Pred vytýčením bol pozemok niekoľkokrát navštíviť, žiadne vytýčenie trasovania vodovodov na

ňom vtedy nebolo vyznačené a k vyznačeniu v teréne došlo až potom čo ho realizovali pracovníci
žalovaného. V dohodnutý deň hneď zrána cca o 08.00 sa dostavil na miesto, na pozemok prišiel sám
a zistil, že pracovníci žalovaného už na danom mieste nie sú prítomní. Boli tam len 2 pracovníci, ktorí
riešili výstavbu cesty a tí mu potvrdili, že v ten deň ešte predtým ako na miesto prišiel on tak tam
boli pracovníci TAVOS-u a vytýčili na pozemku trasovanie vodovodu. Po ohliadke pozemku našiel na

zemi modrým sprejom vyznačenú os vodovodného potrubia. V teréne, na pozemku bola vyznačená
iba jedna trasa. Pozemok bol inak čistý, takže žiadne iné vytýčenie ako zameral prehliadnuť na
pozemku nemohol. Zameranie vykonal metódou globálnych navigačných satelitných systémov. Zameral
vyznačené body trasy vodovodu v súradnicovom systéme a následne ich zapracoval do katastrálnej
mapy, to už vykonal doma v pracovnom prostredí. Bolo vyhotovené písomné zameranie aj grafické, ktoré

následne poskytol investorovi, mailom poslal tieto údaje pánovi J.. S projektantom stavby sa nestretol,
nevie akým spôsobom už tento naložil s geodetickými údajmi. Vyjadril sa objasnil jednotlivé pojmi tak,
že „vytýčenie“ vodovodu znamená vyznačenie jeho trasy v teréne, zväčša farebným sprejom, kolíkmi.
Vodovodnépotrubiesavyhľadápodzemouvyhľadávacímzariadením.„Zameraním“vodovodusapotom
rozumie prenesenie, zber vytýčených údajov a zaznamenanie v súradnicovom systéme. Túto činnosť

realizuje geodet. „Zakreslením“ vodovodu sa rozumie následné prenesenie údajov zo zamerania do
projektovej dokumentácie. Túto činnosť môže realizovať buď geodet alebo projektant, ako v danom
prípade. Potom čo bol daný svedkovi k nahliadnutiu listinný dôkaz - „situačný nákres“ z č.l. 201 spisu,
tak opoznal, že ide o zakreslenie zamerania vodovodu na pozemku žalobcu, tak ako ho on zameral. Na
dotaz súdu, aby sa vyjadril k tvrdeniu žalovaného, že nie vytýčenie vodovodu v teréne bolo nesprávne,

ale jeho zameranie, prípadne zakreslenie do situačného nákresu t.j. prenos údajov vytýčenia zamerania
v teréne do dokumentácie bolo neodborné, nesprávne, svedok uviedol, že nepripúšťa, že by sa pri
zameraní dopustil akejkoľvek chyby, presnosť zamerania cez technické zariadenia, ktoré používa je
presné, presnosť zamerania sa robí na cca 2 cm. Kóty, ktoré zameral, boli v súlade s kótami, ktoré bolivyznačené priamo v teréne a vytýčené. Vylúčil taktiež chybu pri prenesení údajov z terénu do projektovej
dokumentácie. Nejde o technicky zložitý úkon a úkon vykonáva často a bežne. Na otázku súdu ako si
vysvetľujete chybu, že na situačnom nákrese, ktorý vychádzal z jeho zamerania je zakreslené trasovanie

vodovodu na inom mieste ako reálne bolo, z ktorého dôvodu pri stavbe došlo k jeho poškodeniu svedok
odpovedal, že podľa jeho názoru sa stala chyba v tom, že pracovníci žalovaného vyznačili na danom
mieste, v teréne len trasovanie jedného vodovodného potrubia, pričom na danom mieste išli kvázi
súbežne 3 potrubia. Preto sa mohlo stať, že potrubie, ktoré bolo poškodené, nebolo vôbec vytýčené
v teréne, ale bolo vytýčené iba a výlučne potrubie vedľajšie, ďalej od stavby, ktoré je aj zachytené

v projektovej dokumentácii. Tento jeho názor vyplýva aj zo situačného nákresu č.l. 201 spisu, kde je
zakreslené trasovanie iba jedného vodovodného potrubia. Poukázal na úvod svojej výpovede, že po
príchode na dané miesto potom čo pracovníci žalovaného po vytýčení odišli, tak na danom mieste
našiel vyznačenie iba jednu líniu trasovania vodovodu, teda zjavne podľa jeho názoru neboli vytýčené
všetky, daným miestom prechádzajúce vodovodné potrubia. On sám nemal vedomosť o tom, koľko
vodovodných potrubí reálne prechádza pozemkom. Nemal dôvod zisťovať koľko vodovodných potrubí

pozemkom vedie. Pre neho bolo rozhodujúce, že na pozemku bolo vytýčené len jedno potrubie, ktoré
správnezameral.Naotázkuadvokátažalovaného,žeakidezameriavať,čipožadujeteodobjednávateľa
nejakú dokumentáciu vyhotovenú už napr. skôr z daného miesta a či sa vyžaduje alebo nie, svedok
odpovedal, že v prípade ak od investora má za úlohu zabezpečiť nie len zameranie ale aj vytýčenie, tak
v takom prípade požiada o vytýčenie žalovaného a vyžiada si od neho aj nejakú „situáciu“ ak existuje a

na základe nej žiada potom vytýčiť predmetné siete, vtedy to dokáže skontrolovať. V tomto konkrétnom
prípade vytýčenie nezabezpečoval, ale ho zabezpečoval žalobca, prostredníctvom žalovaného. Na
otázku, že ak by zistil nejaký rozpor medzi „situáciou“, ktorá mu bola predložená pred vytýčením so
stavom po reálnom vytýčení v teréne, tak ktoré údaje by boli pre neho rozhodujúce a zásadné, svedok
uviedol, že pre neho je rozhodujúce vytýčenie priamo v teréne, v danej dobe kedy vykonáva zameranie.

12. Svedok IE.k v konaní uviedol, že pre žalobcu vykonával a realizoval projektovú činnosť pri výstavbe
logistického centra, bol hlavným projektantom. Konateľ žalobcu p. J. mu oznámil, že po predbežnom
zisťovaní u žalovaného zistil, že daným pozemkom, lokalitou kde mala byť výstavba vedie vodovodné
potrubie. Na základe toho p. J. povedal, že je potrebné vodovodné potrubie vytýčiť, nakoľko potrebuje

jeho presné zameranie do projektovej dokumentácie, aby vedeli kde a akým spôsobom umiestniť
na pozemku stavbu tak, aby došlo k rešpektovaniu ochranného pásma vodovodu. Bol s pánom J. v
dennodennom kontakte, išlo o väčšiu stavbu, preto má vedomosť o okolnostiach prípadu. Vie o tom
že pán J. sa pokúšal získať od žalovaného všetku dokumentáciu, čo sa mu však nepodarilo. Pán
J. sa následne dohodol so žalovaným, že mu priamo na mieste vodovodné potrubia vytýčia s tým,

že on zabezpečí geodeta, ktorý prenesie údaje z terénu do digitálnej formy. Svedok uviedol, že pri
samotnom vytýčení ani zameraní vodovodu prítomný nebol, údaje zo zamerania mu boli následne
doručené elektronicky od pána J., ktorý ich získal od geodeta. On údaje získané zameraním preniesol
do projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj situačný nákres, v ktorom zakreslil aj trasovanie
vodovodného potrubia na pozemku. Potom čo bol daný svedkovi k nahliadnutiu listinný dôkaz z č.l. 201

spisu, opoznal, že ide o situačný nákres - „situáciu“, ktorý vyhotovoval, a v ktorom aj zakreslil na základe
poskytnutých údajov trasovanie vodovodného potrubia. Po tom čo vyhotovil predmetný situačný nákres,
tak spolu s pánom J. osobne navštívili pracovníčku žalovaného pani Blahovú, ukázali jej a oboznámili ju
s týmto nákresom a radili sa s ňou o umiestnení stavby na pozemku vzhľadom na existujúce vodovodné
potrubie. P. I. im uviedla, že musia dodržať ochranné pásmo 1,5 m. Oni však z opatrnosti pridali ešte

rezervu a stavba mala byť umiestená až vo vzdialenosti 2,5 m od vodovodného potrubia. Pokiaľ si
spomína tak p. I. uviedla, že z daného miesta neexistujú žiadne záznamy, neuviedla že by daným
miestom prechádzali 3 potrubia. Bola oboznámená z nákresu s tým, že danou lokalitou prechádzajú
len potrubia zakreslené v situácii. Na dotaz súdu, že v konaní je tvrdené, že zakreslenie vodovodu do
situačného výkresu č.l. 201 a potom je možné že aj zameranie vodovodu realizované geodetom t.j.

prenos údajov vytýčenia vodovodu v teréne do projektovej dokumentácie bol neodborný, nesprávny a že
osoba realizujúca zakreslenie poskytla nesprávne doklady resp. neúplné, svedok uviedol, že on žiadnu
svoju chybu nepripúšťa, je si vedomý toho, že nesie zodpovednosť za správne zakreslenie. Aj v danom
prípade vychádzal a zakresľoval trasovanie vodovodu na základe údajov poskytnutých mu žalobcom
a zabezpečených geodetom. K správnosti činnosti vytýčenia a zamerania vodovodu sa vyjadriť nevie.

K prenosu dát zo zamerania došlo cez softvér, ktorý bežne používajú projektanti ide o úplne presnú
činnosť. Na otázku súdu či dochádza často k chybám pri prenesení údajov z terénu do projektovej
dokumentácie svedok odpovedal, že v súčasnosti robia všetci digitálne, takže chyba je vylúčená. Na
otázku súdu či je to technicky zložité alebo rutinný, častý, bežný úkon svedok odpovedal, že pracuje akoprojektant30rokov,obdobnésoftvérypoužíva25rokovmámstýmtedaskúsenosti.Naotázkusúdu,čije
nutné ešte nejaké ďalšie zakreslenie vodovodu realizované samotným žalovaným na základe osobitnej
žiadosti žalobcu, svedok odpovedal, že on sám nemá vedomosť o tom, že by žalovaná vodárenská

spoločnosť vôbec poskytovala takéto služby zakreslenia. On sa s tým ešte za svoju dlhoročnú kariéru
projektanta nestretol. On bežne vykonáva zakreslenia sietí, pri každom projekte, či už elektrických
vedení,plynu,vodovodov,kanalizácieapodobne.Klistinnémudôkazu„Projektskutočnéhovyhotovenia“
uviedol, že ak by mal tento dokument k dispozícii pri projektovaní, tak by bolo možné sa vyvarovať
nepríjemnostiam,ideodokument,ktorýpožadovaliodžalovanéhoapaniBlahováimpovedala,žetakýto

dokument - skutočné zameranie neexistuje. On ho vidí na súdnom pojednávaní prvý krát.

13. Zo žiadosti o vyjadrenie zo dňa 22.4.2014 (č.l. 202 spisu) súd zistil, že pôvodný investor RH. s.r.o.
adresoval TAVOS a.s. žiadosť o vyjadrenie k dokumentácii pre územné rozhodnutie novostavby, areál
na Zavarskej ceste Trnava. Stavba bude umiestnená na pozemkoch parcela č. 1XXXX/XX a XXXXX/
XX. Prílohou žiadosti je 1x PD.

14. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.5.2014 adresovanom zástupkyni investora RH.a (č.l. 218 spisu)
súd zistil, že vo vyjadrení sa uvádza „lokalitou stavby prechádzajú 3 vodovodné potrubia DN 350, DN
400 a DN 250, ktoré je potrebné vytýčiť pracovníkmi vodárenskej spoločnosti a zakresliť ich do situácie
aj s ochranným pásmom. S umiestnením komplexu TAVOS súhlasí s podmienkou že bude dodržané

ochranné pásmo vodovodov a siete ostanú trvalo prístupné, nebudú zastavané ani oplotené. Situáciu so
zakreslením sietí, ochranných pásiem a stavieb žiada TAVOS predložiť. Orientačný zákres vodovodných
potrubí sa prikladá“.

15. Z územného rozhodnutia č. OSaŽP/7767-64943/2014/Kch zo dňa 28.8.2014 súd zistil, že Mesto

Trnava ako príslušný stavebný úrad rozhodlo o umiestnení stavby „areál - Mäsovýroba - Zavarská
ul. Trnava“ pre navrhovateľa RH.S. s.r.o. Podľa podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu
stavbymusiabyťdodržanépodmienkyuvedenévovyjadreniachzainteresovanýchorgánovaorganizácií
medziiným aj spoločnosti TAVOS a.s. Piešťany a to vyjadrenia zo dňa 26.5.2014 podľa ktorého „lokalitou
stavby prechádzajú 3 vodovodné potrubia DN 350, DN 400 a DN 250, ktoré je potrebné vytýčiť

pracovníkmi vodárenskej spoločnosti a zakresliť ich do situácie aj s ochranným pásmom. S umiestnením
komplexu TAVOS súhlasí s podmienkou že bude dodržané ochranné pásmo vodovodov a siete ostanú
trvalo prístupné, nebudú zastavané ani oplotené. Situáciu so zakreslením sietí, ochranných pásiem a
stavieb žiada TAVOS predložiť. Orientačný zákres vodovodných potrubí sa prikladá“.

16. Z vyjadrenia TAVOS zo dňa 26.8.2016 (rub č.l. 120, 203 spisu) podpísaným Z.m súd zistil, že
žalovaný adresoval spoločnosti CARGO Invest s.r.o. písomné vyjadrenie k predloženej projektovej
dokumentácii pre územné konanie, v ktorom žalovaný uviedol, že „stavebnými parcelami prechádza
verejné vodovodné potrubie DN 350 a 400 v majetku alebo v prevádzke TAVOS. S umiestnením
navrhovaného areálu súhlasíme za dodržania ochranných pásiem vodovodov tak ako je zakreslené v

predloženej situácii“. Siete musia ostať trvale prístupné prevádzkovateľovi. V spodnej časti vyjadrenia
je uvedené „príloha 1x PD, faktúra“.

17. Z vyjadrenia TAVOS zo dňa 14.9.2016 (rub č.l. 121, 204 spisu) podpísaným IE.u súd zistil, že
žalovaný adresoval spoločnosti CARGO Invest s.r.o. písomné vyjadrenie k predloženej projektovej

dokumentácii pre stavebné konanie, v ktorom žalovaný uviedol, že „k predloženej dokumentácii sa
vyjadrí až po dodržaní podmienky z vyjadrenia TAVOS a.s. pre územné rozhodnutie, ktorá hovorí o
tom, že vlastník vybudovaného verejného vodovodu má požiadať TAVOS o prevzatie vodnej stavby
do prevádzky. Po splnení tejto podmienky je možné opätovne predložiť projektovú dokumentáciu pre
stavebné povolenie na vyjadrenie TAVOS a.s.“

18. Z rozhodnutia Mesta Trnava č. OSaŽP/30324-66847/2016/Bj zo dňa 14.10.2016 (rub č.l. 47, 211
spisu) súd zistil, že Mesto Trnava ako príslušný stavebný úrad rozhodlo o zmene vydaného územného
rozhodnutie o umiestnení stavby „areál - Mäsovýroba - Zavarská ul. Trnava“. Navrhovateľ CARGO
GROUP SLOVAKIA s.r.o. podal dňa 30.5.2016 na úrad návrh na vydanie zmeny územného rozhodnutia

na danú stavbu spočívajúcej v zmene stavebníka a v zmene umiestnenia a predefinovania funkčnej
náplne z pôvodne výrobnej haly na skladovú halu „skladová hala s administratívnym vstavkom“. Podľa
podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby, podľa bodu 4. budú dodržané podmienky
uvedené vo vyjadreniach zainteresovaných orgánov a organizácií medzi nimi aj spoločnosti TAVOS,a.s. Piešťany (strana 9 rozhodnutia) s tým, že „Stavebník je povinný splniť všetky podmienky vyjadrenia
TAVOS zo dňa 26.8.2016“.

19. Zo stavebného povolenia č. OSaŽP/33021-82977/2016/Bj zo dňa 3.1.2017 (rub č.l. 54 spisu)
súd zistil, že Mesto Trnava ako príslušný stavebný úrad rozhodlo o povolení stavby „Skladová hala
s administratívnym vstavkom“ pre stavebníka CARGO GROUP SLOVAKIA s.r.o. V rozhodnutí sa
pre uskutočnenie stavby určujú záväzné podmienky ktorou podľa bodu 10. je, že „Pred zahájením
výkopových prác je investor povinný zabezpečiť vytýčenie jestvujúcich podzemných inžinierskych

sietí prizvaním prevádzkovateľov jednotlivých sietí. Požadujeme dodržať ochranné a bezpečnostné
pásma existujúcich sietí“. Pri výstavbe majú byť dodržané podmienky dotknutých orgánov a dotknutých
organizácií medzi nimi aj TAVOS, a.s. Piešťany (strana 8 rozhodnutia) s tým, že „Stavebník je povinný
splniť všetky podmienky vyjadrenia zo dňa 14.9.2016“.

20. Z listinného dôkazu „Skladová hala s administratívnym vstavkom“ zo dňa 9.3.2017 (rub č.l.

119) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému písomné podanie, v ktorom žalovanému uviedol,
že v súvislosti s realizáciou stavby skladovej haly s administratívnym vstavkom došlo pri zahájení
prác pilotových základov dňa 8.3.2017 o 14.00 hod. k poškodeniu neidentifikovaného vodovodného
potrubia. Pri príprave územného rozhodnutia žalobca požiadal spoločnosť TAVOS a.s. o identifikáciu
sietí nachádzajúcich sa v predmetnom území a následne o vydanie stanoviska k územnému konaniu.

Žalobca požiadal zástupcu spoločnosti TAVOS pána E. o identifikáciu a vytýčenie sietí na predmetnom
pozemku. Následne p. E. poveril pracovníkov TAVOSU vytýčením sietí (20.4.2016) ktoré boli zamerané
a geometrickým plánom zakreslené do situácie stavby k územnému rozhodnutiu ktorá bola predložená
na odsúhlasenie spoločnosti TAVOS a.s. Následne TAVOS a.s. vydala dňa 28.6.2016 vyjadrenie podľa
ktorého „stavebnými parcelami prechádza verejné vodovodné potrubie DN 350 a 400 v majetku alebo

v prevádzke TAVOS. S umiestnením navrhovaného areálu súhlasíme za dodržania ochranných pásiem
vodovodov tak ako je zakreslené v predloženej situácii“. V spodnej časti podania sa nachádzajú
vlastnoručné podpisy za žalobcu (investor) osôb: Z.
21. Z listinného dôkazu (č.l. 201 spisu) súd zistil, že sa na ňom nachádza zakreslenie situácie
umiestnenia stavby a umiestnenia vytýčeného vodovodného potrubia tak ako bolo zamerané geodetom

U.
22. Z listinného dôkazu „Projekt skutočného vyhotovenia“ (č.l. 199, 274 spisu) súd zistil, že ide o situačný
nákres vypracovaný Ing. W. v novembri 2012 majúci zachytávať zakreslenie situácie v danom mieste.

23. Z listinného dôkazu „Situačný plán“ pre projekt „Areál - Mäsovýroba - Zavarská ul. Trnava“ (č.l. 275

spisu) súd zistil, že ide o situačný nákres vypracovaný p. A. vargom pre investora RH. - mäsovýroba,
sr.o., pre územné rozhodnutie, majúci zachytávať zakreslenie situácie v danom mieste.

24. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

25. Podľa § zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a
doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

26. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) cit. zákona, je prevádzkovateľ verejného vodovodu povinný zabezpečiť

vyznačenie podzemného vedenia verejného vodovodu podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky
na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny; na to poskytne vlastník verejného vodovodu
prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie,

27. Podľa § 17 ods. 2 písm. j) cit. zákona je prevádzkovateľ verejného vodovodu ďalej povinný na

žiadosť projektanta alebo stavebníka za odplatu zakresliť smer a výšku podzemného potrubia verejného
vodovodu do jeho dokumentácie do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku vytýčiť v teréne do
siedmich dní odo dňa vyžiadania,

28. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona k bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných

kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany
verejnéhovodovodualeboverejnejkanalizácie(ďalejlen„pásmoochrany"),ktorýmsarozumiepriestorv
bezprostrednejblízkostiverejnéhovodovodualeboverejnejkanalizácie.Ochrannépásmavodárenských
zdrojov podľa osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.29. Podľa § 19 ods. 5 písm. a) cit. zákona v pásme ochrany je zakázané vykonávať zemné
práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré

obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich
technický stav,

30. Podľa § 19 ods. 6 cit. zákona vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne
prevádzkovateľ je povinný na základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru

s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov
do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany je stavebník, v záujme ktorého sa
tieto zásahy vykonávajú, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu
všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu,
k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe. Tieto práce môže vykonávať iba so súhlasom vlastníka
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.

31. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď

protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv
a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame

skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného
(prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba
rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

32. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže

účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý

závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

36. Nie je medzi stranami sporné a súd mal nižšie uvedené preukázané aj z listinných dôkazov

predložených oboma stranami, že dňa 22.4.2014 požiadal písomne (č.l. 202 spisu) vtedajší investor
Róbert Gašparík o vyjadrenie žalovaného (od 7.1.2003 do 10.9.2018 obchodné meno Trnavská
vodárenská spoločnosť, a.s., ďalej len TVS) k dokumentácii pre územné rozhodnutie. TVS vo Vyjadrení
zo dňa 26.5.2014 (č.l. 218) uviedla, že dotknutým pozemkom prechádzajú 3 vodovodné potrubia (a
to DN 400, DN 250 a poškodený DN 350), ktoré je potrebné vytýčiť pracovníkmi TVS a zakresliť ich

do situácie aj s ochranným pásmom. Prílohou vyjadrenia mal byť listinný dôkaz z marca 2014 (č.l.
275) označený vo vyjadrení ako „Orientačný zákres vodovodných potrubí“ alebo „situácia“ alebo podľa
označenia na samotnom listinným dôkaze “situačný plán“. Aj napriek existencii „orientačného zákresu“
vo vyjadrení žalovaný výslovne žiada investora ešte predložiť „situáciu so zakreslením sietí, ochrannýchpásiem a stavieb“. Dňa 28.8.2014 bolo vydané územné Rozhodnutie o umiestnení stavby „Areál -
Mäsovýroba“ (č.l. 205), s tým, že sa v ňom na str. 8 konštatovalo, že lokalitou stavby prechádzajú
3 vodovodné potrubia (aj DN 350), ktoré je potrebné vytýčiť, zakresliť, t.j. splniť podmienku TVS

z písomného vyjadrenia zo dňa 26.5.2014. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané (a
v priebehu konania to potvrdil aj samotný žalovaný), že dňa 20.4.2016 došlo v teréne k vytýčeniu
vodovodu pracovníkmi žalovaného, ktoré bolo následne zamerané a zakreslené (geodetom Ing. U. do
„situácie“ stavby k územnému rozhodnutiu. Situačný nákres (č.l. 201 spisu) sa stal súčasťou projektovej
dokumentácie, ktorá bola následne predkladaná príslušným orgánom a aj žalovanému. Dňa 26.8.2016

vydala TVS písomné Stanovisko (č.l. 203) už pre nového vlastníka pozemkov spoločnosť CARGO
INVEST s.r.o., v ktorom uviedla, že na stavebnej parc. sa nachádzajú dva vodovody DN 350 a 400
(teda nie už tri), TVS súhlasí s umiestnením navrhovaného areálu (stavby) za dodržania ochranných
pásiem vodovodov, tak ako je zakreslené v predloženej situácii. Je tak zrejmé, že žalovanému bol
predložený na vedomie „situačný nákres“ z č.l. 201 spisu so zakreslením polohy dvoch vodovodov na
pozemku a predpokladaným umiestnením stavby. TVS žiadne výhrady voči nákresu, voči prípadnému

nesprávnemu zakresleniu polohy vodovodu DN 350 v nákrese, alebo voči tomu, že v nákrese absentuje
zakreslenie tretieho vodovodu nevzniesla. Dňa 14.9.2016 vydalo TVS Vyjadrenie (č.l. 204), v ktorom
uviedla, že sa vyjadrí k predloženej projektovej dokumentácii pre stavebné konanie až po dodržaní
podmienky, že vlastník vodovodu požiada TAVOS a.s. o prevzatie vodnej stavby do prevádzky. Po
splnení tejto podmienky je možné opätovné predloženie PD pre stavebné povolenie na vyjadrenie

TVS. Dňa 14.10.2016 bolo vydané stavebným úradom Mesto Trnava územné Rozhodnutie (č.l. 211) o
zmene stavby, zmene stavebníka, umiestnenia, funkčnej náplne („Skladová hala s admin. vstavkom“),
v ktorom uložil na str. 9 rozhodnutia stavebníkovi povinnosť splniť všetky podmienky TVS z Vyjadrenia
zo dňa 26.8.2016 t.j. dodržať ochranné pásmo vodovodov. Dňa 3.1.2017 bolo vydané Mestom Trnava
stavebníkovi CARGO GROUP SLOVAKIA s.r.o. Stavebné povolenie (č.l. 58 spisu), v ktorom bola na

str. 8 uložená stavebníkovi povinnosť splniť všetky podmienky TVS z Vyjadrenia zo dňa 14.9.2016 (vo
vyjadrení jediná podmienka - požiadať TVS o prevzatie vodnej stavby do prevádzky, nie je vo vyjadrení
uložená podmienka požiadať o zakreslenie smeru a výšky potrubia v zmysle § 17 ods. 2 písm. j) zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ani iná povinnosť v súvislosti s vytýčením
a zakreslením vodovodu). Ďalej nebolo sporné, že dňa 8.3.2017 došlo pri stavebných prácach (vŕtaní

pilotov základov stavby) k škodovej udalosti - prerazeniu vodovodu DN 350. Dňa 9.3.2017 oznámila
spoločnosť CARGO GROUP SLOVAKIA s.r.o. spoločnosti TVS, že došlo k havárii a podanie obsahuje
aj záznam zo stretnutia so zástupcami žalovaného (č.l. 120).

37. Vzhľadom na námietku žalovaného dotýkajúcej sa spochybňovania aktívnej legitimácie žalobcu je

nutné sa najprv vysporiadať s touto otázkou. Súd sa v tomto stotožňuje s právnym názorom žalobcu,
že v konaní je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu. Aktivita legitimácia svedčí osobe, ktorá tvrdí a
preukáže, že je nositeľom určitého subjektívneho práva v hmotnoprávnej rovine a v procesnej rovine
učinila toto právo predmetom konania na základe procesného úkonu, ktorým je podanie žaloby. Škoda,
ktorej náhradu si uplatňuje žalobca v tomto konaní, spočíva v nákladoch, ktoré vznikli žalobcovi ako

stavebníkovi a investorovi pri realizácii stavby, na základe stavebného povolenia vydaného žalobcovi.
Nikto iný neuhrádzal náklady na sanačné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie pôvodných vlastnosti
realizovanej stavby a prekládku vodovodu. Spoločnosť CARGO Invest s.r.o. nebola stavebníkom podľa
stavebného povolenia, ani investorom stavby. Ak podľa žalovaného vznikla škoda inému subjektu,
ako subjektu, ktorý bol stavebníkom a investorom stavby, ktorý znášal sám všetky náklady spojené

s výstavbou povolenej stavby je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal. Fakt, že korešpondencia
prebiehala aj so spoločnosťou CARGO Invest s.r.o. nespôsobuje, že škoda spôsobená v súvislosti so
škodovouudalosťouvzniklatejtospoločnostianeznamená,žežalobcaniejeaktívnevecnelegitimovaný
v tomto konaní. Spoločnosť CARGO Invest s.r.o. je právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa
územného konania X. mäsovýroba s.r.o., čo bol dôvod prečo, pred začatím územného konania (o

zmene), žiadala o vyjadrenie k projektovej dokumentácii. Územné rozhodnutie je správnym aktom „in
rem“ a preto prechádza na vlastníka veci, ktorá je predmetom správneho rozhodnutia.

38. Žalobca v konaní tvrdil, že k vzniku škody došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného,
ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, keď žalobcovi neposkytol správne údaje o možnom strete

jeho zámeru s pásmom ochrany vodovodného potrubia, a to najmä tým, že mu neposkytol relevantnú
dostupnú dokumentáciu a najmä, že nesprávne vytýčil polohu vodovodu v teréne, ktorá poloha bola
následne nesprávne zakreslená aj do „situačného nákresu“, v dôsledku čoho došlo pri stavebnýchprácach k jeho prerazeniu a k vzniku škody spočívajúcej v nákladoch súvisiacich s odstránením škody
a uvedením miesta do pôvodného stavu.

39. Žalobca popieral v konaní, žeby bol zodpovedný za vznik škody a predovšetkým tvrdil, že nie on, ale
žalobca porušil povinnosti uložené mu žalovaným vo viacerých vyjadreniach ako aj povinnosti uložené
mu príslušným stavebným úradom vo viacerých rozhodnutiach. Žalovaný tvrdil, že žalobca nesplnil
povinnosťzabezpečiťužalovanéhovytýčenievodovodučímdošlonajehostranekporušeniupodmienky
uvedenej v bode 18. stavebného povolenia zo dňa 3.1.2017, podľa ktorej (vo vzťahu k žalovanému) mali

byť splnené všetky podmienky obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 14.9.2016. Po vyjadrení žalovaného zo
dňa 14.9.2016 žalobca a ani iný subjekt nepožiadal žalovaného o vydanie akéhokoľvek stanoviska za
účelom zakreslenia smeru a výšky podzemného potrubia. Okrem toho žalovaný porušil aj podmienku
vyplývajúcu z bodu 10. stavebného povolenia, podľa ktorej mal žalobca pred zahájením výkopových
prác požiadať o vytýčenie jestvujúcich inžinierskych sietí (teda aj vodovodu) všetkých prevádzkovateľov
týchto sietí (teda aj žalovaného). Nič také sa však nestalo a žalovaný pre žalobcu v teréne tieto siete

nevytýčil, keďže o to nebol požiadaný.

40. Vzhľadom na túto obranu žalovaného súd zisťoval či žalobcovi boli v minulosti uložené nejaké
podmienky a povinnosti či už žalovaným alebo iným tretím subjektom, či žalobca dodržal, splnil tieto
povinnostiapredovšetkýmčivpríčinnejsúvislostistýmitopovinnosťami(sichporušením)došlokvzniku

škody, zavinenej potom tak nie žalovaným ale žalobcom.

41. Súd mal z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.5.2014 (č.l. 218) preukázané, že žalovaný uložil
investorovi povinnosť vytýčiť (dokonca pracovníkmi žalovaného) vodovodné potrubia prechádzajúce
lokalitou stavby a zakresliť ich do situácie. Z vykonaného dokazovania (z výpovede svedka, z tvrdení

samotného žalovaného v priebehu konania) mal súd za preukázané, že žalobca prostredníctvom
pracovníkov žalovaného realizoval vytýčenie vodovodu a zo situačného nákresu (č.l. 201), ktorý bol
súčasťou projektovej dokumentácie mal súd aj za preukázané, že žalobca vytýčené potrubie zakreslil
do situácie.

42. Súd mal z územného Rozhodnutia o umiestnení stavby „Areál - Mäsovýroba“, 28.8.2014 (č.l.
205 ) preukázané, že stavebný úrad Mesto Trnava uložil v rozhodnutí stavebníkovi povinnosť - v
projektovej dokumentácii dodržať podmienky uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 26.5.2014, t.j.
vytýčiť vodovodné potrubia prechádzajúce lokalitou stavby a zakresliť ich do situácie

43. Súd mal z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.8.2016 (č.l. 203) preukázané, že žalovaný uložil
investorovi povinnosť dodržal ochranné pásmo ako je zakreslené v predloženej situácii (č.l. 201). V
konaní nebolo žiadnym spôsobom tvrdené a už vôbec nie ani preukázané, že žalobca ochranné pásmo
vodovodu, tak ako bolo zakreslené v situačnom nákrese predloženom na odsúhlasenie žalovanému,
nedodržal, porušil.

44. Súd mal z vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.9.2016 (č.l. 204) preukázané, že žalovaný uložil
investorovi povinnosť požiadať žalovaného o prevzatie vodnej stavby do prevádzky. Táto povinnosť
prevzatia vodnej stavby žiadnym spôsobom nesúvisí so škodovou udalosťou, preto ju sú ani bližšie
neskúmal aj keď žalobca v konaní tvrdil, že ju splnil a žalovaný to nerozporoval.

45. Súd mal z územného rozhodnutia o zmene stavby zo dňa 14.10.2016 (č.l. 211) preukázané,
že stavebný úrad Mesto Trnava uložil v rozhodnutí (strana 5.) žalobcovi povinnosť - v projektovej
dokumentácii dodržať podmienky uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 26.8.2016, t.j. povinnosť
dodržať ochranné pásmo ako je zakreslené v predloženej situácii. V konaní nebolo žiadnym spôsobom

tvrdené a už vôbec nie preukázané, že žalobca ochranné pásmo vodovodu, tak ako bolo zakreslené v
situačnom nákrese predloženom na odsúhlasenie žalovanému, nedodržal, porušil.

46. Súd mal zo Stavebného povolenia zo dňa 3.1.2017 (č.l. 58) preukázané, že stavebný úrad Mesto
Trnava uložil v rozhodnutí (strana 6.) žalobcovi povinnosť - pri výstavbe dodržať podmienky uvedené vo

vyjadrení žalovaného zo dňa 14.9.2016, t.j. povinnosť požiadať žalovaného o prevzatie vodnej stavby
do prevádzky a na ďalej mu uložil povinnosť pred zahájením výkopových prác zabezpečiť vytýčenie
jestvujúcich inžinierskych sieti (strana 5). Povinnosť „vlastník vybudovaného verejného vodovodu má
požiadať TAVOS o prevzatie vodnej stavby“ žiadnym spôsobom nesúvisí so škodovou udalosťou, pretoju sú ani bližšie neskúmal aj keď žalobca v konaní tvrdil, že ju splnil a žalovaný to nerozporoval.
Povinnosťpredzahájenímvýkopovýchpráczabezpečiťvytýčeniejestvujúcichinžinierskychsietižalobca
preukázateľne splnil ako je to vyššie uvedené.

47. Ako je vyššie uvedené, tak v konaní nebolo preukázané, žeby žalobca porušil akúkoľvek
podmienku, povinnosť uloženú mu žalovaným ako vodárenskou spoločnosťou alebo iným subjektom
napr. príslušným stavebným úradom, ktorá by bezprostredne súvisela so škodovou udalosťou. Ba
práve naopak v konaní bolo preukázané, že žalobca splnil najmä povinnosť, podmienku uloženú vo

Vyjadrení žalovaného zo dňa 26.5.2014 a v Územnom rozhodnutí zo dňa 28.8.2014 a to zabezpečiť
vytýčenie vodovodných potrubí prechádzajúcich pozemkom a zakresliť ich do situácie (situačného
nákresu). Ako to vyplýva zo Stanoviska TVS zo dňa 26.8.2016 (č.l. 203) tak poloha vodovodných
potrubí a ochranné pásma boli vytýčené a zakreslené do situačného nákresu (č.l. 201), ktorý bol
súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá bola TVS pred vypracovaním jeho stanoviska predložená,
a ktorá potom aj tvorila „prílohu“ stanoviska. Žalobca si tak preukázateľne túto podmienku, povinnosť

splnil. V tejto súvislosti je však zásadné a rozhodujúce, že žalobca Situačný nákres predložil (ako
súčasť projektovej dokumentácie) žalovanému. Žalovaný sa tak preukázateľne oboznámil (alebo aspoň
pozorne mal oboznámiť) s obsahom Situačného nákresu. Žalovaný tak mal vedomosť o počte „v situácii“
zakreslených vodovodných potrubí, o ich polohe, o polohe plánovanej stavby atď.. Bolo povinnosťou
žalovaného vyhodnotiť správnosť alebo nesprávnosť takéhoto zakreslenia, overiť si, skontrolovať

zakreslený stav zo stavom zakresleným v prípadne iných existujúcich a dostupných dokumentoch a v
prípade zistenia rozporu toto oznámiť žalobcovi. Žalovaný v stanovisku s umiestnením navrhovaného
areálu tak ako bol zakreslený za dodržania ochranných pásiem súhlasil. Žalovaný tak sám „odobril“
stav zachytený na situačnom nákrese. Žalobca vzhľadom k tomu nemohol mať žiadne pochybnosti o
správnosti zakresleného stavu, naviac ak zakreslený stav vychádzal z údajov vytýčenia vykonaných

samotným žalovaným.

48. Súd tak mal v konaní preukázané, že žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť a preto pristúpil
k skúmaniu a posudzovaniu porušenia povinností žalovaného, v súvislosti s ktorým malo prísť podľa
tvrdení žalobcovi k vzniku škody.

49. Žalovaný v konaní tvrdil, že pre žalobcu (a ani pre akúkoľvek tretiu osobu) nezakreslil smer a výšku
podzemného potrubia do projektovej dokumentácie a túto vodnú stavbu ani nevytýčil v teréne, nakoľko
o to nebol požiadaný. Ak žalobcovi (alebo tretej osobe) niekto podzemné inžinierske siete vytýčil, nebol
to žalovaný.

50. Žalovaní sa v konaní tak najprv bránil tým, že vodovody nevytyčovali jeho pracovníci. V priebehu
konania advokát žalovaného uviedol, že sa mu podarilo komunikovať s p. Nižnanským, pracovníkom
žalovaného, ktorý mu potvrdil vyjadrenia konateľa žalobcu p. J. o jeho žiadosti o vytýčenie vodovodov,
a že vytýčenie realizovali na jeho pokyn zamestnanci žalovaného a podarilo sa mu spojiť aj s p. D.

realizujúcim reálne vytýčenie, ktorý sa však odmietol k veci bližšie vyjadriť. V priebehu konania tak
žalovaný ďalej nenamietal, že vodovod nevytyčovali na mieste pracovníci žalovaného. Táto skutočnosť
v priebehu konania tak nebola medzi stranami už sporná a preto v tejto súvislosti žalobca upustil aj
od návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom oboch svedkov, ktorí mali práve potvrdiť, že žalobca
žiadal žalovaného o vytýčenie vodovodov a žalovaný prostredníctvom svojich pracovníkov aj vytýčenie

skutočne vykonal.

51. Žalobca v konaní nikdy netvrdil, že žalovaného požiadal o zakreslenie podzemného potrubia do
projektovej dokumentácie. V konaní bolo preukázané, že žalobca žalovaného požiadal iba o vytýčenie
vodovodov. Zameranie a zakreslenie realizoval žalobca už sám prostredníctvom objednaného geodeta

a projektanta.

52. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca si objednal (požiadal) u žalovaného o vytýčenie
polohy vodovodu a dňa 20.4.2016 t.j. ešte pred písomným Stanoviskom žalovaného zo dňa 26.8.2016
pracovníci žalovaného vytýčili v teréne vodovod, ktoré vytýčenie bolo následne geodetom Ing. A.

zamerané a projektantom Ing. A. zakreslené do projektovej dokumentácie (situácie č.l. 201) a to tak, že
ku kolízii, stretu vodovodu a ani ochranného pásma so stavbou nepríde a je tam dostatočná vzdialenosť
od vodovodu a ešte aj od ochranného pásma. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť obsiahnutú
v ust. § 19 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. (povinnosť poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jehozámeru s pásmom ochrany) tým, že poskytol žalobcovi nesprávne, neúplné údaje o možnom strete
s pásmom ochrany, o strete s vodovodom, vychádzajúc z nesprávneho vytýčenia polohy vodovodu
(prípadne z nevytýčenia všetkých pozemkom prechádzajúcich vodovodov) v dôsledku, v príčinnej

súvislosti s čím došlo k vzniku škody, za ktorú podľa § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný,
nakoľko každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaný nesprávne
vytýčil v teréne vedenie podzemného verejného vodovodu, ktorý bol poškodený (DN 350), prípadne
nevytýčil tento vodovod vôbec a na tomto základe neposkytol žalobcovi údaje o možnom strete jeho
zámeru s pásmom ochrany vodovodu. Z dôvodu neposkytnutia údajov o možnom strete záujmov došlo

pri realizácii umiestnenej stavby k havárii verejného vodovodu. V dôsledku neposkytnutia správnych
údajov o strete zámeru žalobcu s pásmom ochrany verejného vodovodu žalovaným vznikla na majetku
žalobcu škoda (ujma) spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci (dosiahnutie pôvodnej kvality podložia a možnosti
pokračovať v stavbe) do predošlého stavu. Ak by žalovaný poskytol žalobcovi správne údaje, údaje o
možnom strete jeho zámeru (stavby) s pásmom ochrany verejného vodovodu, k havárii vodovodu a

vzniku zbytočných nákladov žalobcu na prekládku verejného vodovodu a sanáciu podložia stavby by
nikdy nedošlo.

53. Súd má zo to, že žalovaný okrem zák. ust. § 19 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. porušil aj ďalšie
povinnosti prevádzkovateľa, vlastníka verejného vodovodu obsiahnuté v § 17 ods. 1 písm. e) ods. 2

písm.j)cit.zákonavsúvislostisporušenímktorýchdošlokvznikuškody.Žalobcabolpovinnýzabezpečiť
vyznačenie podzemného vedenia verejného vodovodu podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky
na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny; na to poskytne vlastník verejného
vodovodu prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie. Žalobca bol povinný vyznačiť na Situačnom
nákrese predloženom mu žalovaným skutočné vedenie verejného vodovodu ak sa toto odlišovalo,

čo žalovaný neurobil. Žalovaný bol ďalej povinný na žiadosť projektanta alebo stavebníka vytýčiť v
teréne vedenie podzemného potrubia verejného vodovodu. Daná povinnosť sa bezpochyby vzťahuje na
správne vytýčenie. Tým, že žalovaný nevytýčil vedenie vodovodu správne, tak porušil aj danú povinnosť.

54. Žalovaný neposkytol žalobcovi správne technické údaje dotýkajúce sa polohy vodovodu na pozemku

z dôvodu nesprávneho vytýčenia, prípadne z dôvodu nepredloženia všetkej potrebnej dokumentácie
k danému miestu. V konaní má súd jednoznačne preukázané, že zavineným protiprávnym konaním
žalovaného (porušením jeho zákonných, právnych povinnosti) bol zapríčinený vznik škody. Hoci ide o
nedbanlivostné konanie žalovaného, tak nedbanlivosť zodpovednosť žalovaného nevylučuje. Žalovaný
resp. jeho pracovníci si mali riadne a zodpovedne splniť svoje povinnosti a vytýčiť polohu vodovodu

správne, prípadne predložiť existujúcu relevantnú dokumentáciu včas a tým by zamedzili vzniku škody.
Žalovaný tak preukázateľne neurobil a je preto za jej vznik zodpovedný.

55. Žalovaný sa bránil v konaní aj tým, že žalobca sa na neho neobrátil so žiadosťou podľa § 17 ods. 2
písm.j)zák.č.442/2002Z.z..ozakresleniesmeruavýškypodzemnéhopotrubiaverejnéhovodovodudo

jeho dokumentácie. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žiadosť je fakultatívna, nie je povinnosťou
žalobcu podať takúto osobitnú žiadosť a najmä v danom konkrétnom prípade ak bolo vytýčenie
vodovodov realizované bezprostredne pracovníkmi samotného žalovaného, kde sa predpokladá znalosť
miestnych podmienok a odbornosť pri vytyčovaní. Vychádzajúc z uvedeného, tak žalobca nemal dôvod
pochybovať o správnom vytýčení vodovodu v teréne. Čo už mohlo byť pre žalobcu hodnovernejšie ako

reálne, v tom čase realizované vytýčenie trasovania pracovníkmi samotného žalovaného. Žalobca sa
na základe vytýčenia žalovaného rozhodol zakreslenie podzemného potrubia verejného vodovodu do
jeho dokumentácie realizovať sám, vlastným projektantom a súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal žalobca
žiadať žalovaného o opätovné zakreslenie žalovaným na základe osobitnej žiadosti v zmysle cit. zák.
ustanovenia.

56. V tejto súvislosti je nutné sa vyjadriť aj k tomu, že žalovaný v konaní tvrdil, že žalovaný mal mať
ešte pred týmto vytýčením k dispozícii listinný dôkaz - „Orientačný zákres“ ako to vyplýva z Vyjadrenia
žalovaného zo dňa 26.5.2014 (č.l. 218). Žalovaný potom ďalej tvrdil, že ak by žalobca vychádzal z
predmetného „Orientačného zákresu“ tvoriacom prílohu vyjadrenia žalovaného, tak by k škode nedošlo,

nakoľko v tomto zákrese bolo trasovanie vodovodu zakreslené správne.

57. Súd sa s takýmto jednoznačným záverom vzhľadom na ďalšie skutočnosti a konkrétne okolnosti
prípadu nestotožňuje. V prvom rade je nutné uviesť, že zákres poskytnutý žalovaným má byť užpodľa názvu len „orientačný“ a sám žalovaný (!) vo vyjadrení zo dňa 26.5.2014 požaduje aj napriek
existencii daného „zákresu“ od stavebníka vypracovať „situáciu“, t.j. vypracovať dodatočné presné a
aktuálne zakreslenie vodovodov, z čoho možno logicky usudzovať, že pre samotného žalovaného

nebol „Orientačný zákres“ dostatočným podkladom do budúcna a bolo nevyhnutné ešte vypracovať
presnejšiu „situáciu“, ktorá by reálne zachytávala trasovanie vodovodu (vodovodov) a nie len orientačne.
Z uvedeného dôvodu preto existencia „orientačného zákresu“ nie je až tak relevantná, nakoľko
sám žalovaný žiada ešte dodatočne predložiť „reálne zakreslenie“, nakoľko „orientačný zákres je
nedostatočný“. Na druhej strane však žalovaný v konaní zároveň tvrdil, že žalobcovi mal takýto

orientačný zákres stačiť a mal byť dostatočným podkladom pre projektovú dokumentáciu. V prípade ak
si dal žalobca dodatočne vyhotoviť nákres (na základe údajov z terénu) tak si mal podľa žalovaného
tento nákres porovnať so skorším orientačným zákresom. Pri takomto porovnaní by bol žalobca zistil,
že jeho (nesprávny) situačný nákres je v rozpore s orientačným zákresom, obsahujúcim správne
trasovanie a mohol sa tak vyhnúť poškodeniu vodovodu. Súd sa s takýmito tvrdeniami žalovaného
opäť nestotožňuje. Podľa názoru súdu nie žalobca, ale žalovaný mal v prípade, keď mu žalobca

predložil svoj nákres - situáciu (č.l. 201), vykonať sám porovnanie s vlastnou predošlou dokumentáciou
(aj orientačným zákresom) a mal zistiť prípadne nesprávne zakreslenie v nákrese žalobcu a mal
na toto žalobcu upozorniť. Žalovaný žiadne výhrady, námietky voči prípadnej nesprávnosti nákresu
predloženého žalobcom nevzniesol, ba práve naopak vo vyjadrení zo dňa 26.8.2016 uviedol, že súhlasí
s umiestnením stavby ako je zakreslená v predloženej situácii (č.l. 201), na ktorej boli zakreslené

všetky vodovodné potrubia, ktoré sa žalobcovi podarilo na pozemku identifikovať. Žalobca v konaní
tvrdil, že o „orientačnom zákrese“ nemal vedomosť nakoľko tento mohol byť súčasťou dokumentácie
územného konania predošlého investora p. Gašparíku, ku ktorej on nemal prístup. Podľa názoru súdu,
že ak by aj mal žalobca o orientačnom zákrese vedomosť tak to je opäť nepodstatné, nakoľko ako je
vyššie uvedené tak sám žalovaný vyžaduje okrem „Orientačného zákresu“ ešte vypracovanie ďalšieho

hodnovernejšieho „nákresu“. Žalobca túto požiadavku splnil a dal si vypracovať svoj situačný nákres.
Nemôže mu byť na ťarchu, že ak by sme aj pripustili, že mal o orientačnom zákrese vedomosť, tak sa
na orientačný zákres nespoliehal, neuspokojil sa s ním a dal si vypracovať aktuálny situačný nákres.
Rovnako nemôže byť žalobcovi na ťarchu, ak by ním zabezpečený situačný nákres nebol v súlade
s orientačným zákresom, keď vychádzal z vytyčovania realizovaného samotným žalovaný. Veď ak

by aj zistil, že údaje reálne získané pri vytýčení o trasovaní vodovodu sú odlišné ako sú uvedené
v orientačnom zákrese, tak predsa väčšiu váhu a hodnovernosť má nákres vypracovaný na základe
reálneho vytýčenia v teréne pracovníkmi samotného žalovaného ako „orientačný zákres“ vypracovaný
v minulosti na základe neznámych a neoveriteľných údajoch. Je treba však dodať, že ak by mal byť
orientačný zákres listinný dôkaz z č.l. 275 (ako tvrdí žalobca, ktorý ho súdu predložil), tak aj laickým

porovnaním trasovania vodovodov zakreslených na orientačnom zákrese a situačnom nákrese (č.l.
201) súd žiaden nesúlad nezistil. Na oboch situáciach sa nachádzajú dva vodovody a tretí, ktorý bol
poškodený nie je zakreslený ani na jednom listinnom dôkaze. Teda keby aj mal žalobca vychádzať z
tohto listinného dôkazu ako orientačného zákresu, na ktorý odkazuje žalovaný, tak by to žalobcu len
utvrdilo v správnosti ním vypracovaného situačného zákresu a nezabránilo by to vzniku škody.

58. V konaní nebolo preukázané, žeby zakreslenie vodovodu nebolo v súlade s jeho vytýčením v
teréne. Ide len o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného. Zameranie a zakreslenie do projektovej
dokumentácie bolo realizované odborne kvalifikovanými osobami (Ing. IvW. projektant) a na náklady
žalobcu. Ak žalovaný a intervenient na jeho strane tvrdili nesprávne, neodborné „prenesenie“ údajov z

terénu do zamerania resp. zakreslenia, tak výlučne ich v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno toto
preukázať. Napr. žalovaný mohol vyhotoviť fotodokumentáciu vytýčenia trasovania v teréne (vyznačenie
sprejom), ktorá by sa potom mohla porovnať so zameraním a zakreslením realizovaným žalobcom.
Žiaden takýto dôkaz ani spochybňujúci správnosť zamerania a zakreslenia nebol v konaní žalovanou
stranou predložený. Preto súd vychádzal z toho, že zameranie a zakreslenie bolo realizované na

základe vytýčenia v teréne ako to preukazuje svedecká výpoveď geodeta a projektanta, o ktorých
hodnovernosti nemá súd dôvod pochybovať. Zameranie bolo zakreslené do projektovej dokumentácie,
ktorá bola opakovane (!) predkladaná na vedomie a odsúhlasenie aj samotnému žalovanému, ktorý
žiadne výhrady voči zakresleniu vodovodu (prípadne nezakresleniu niektorého z vodovodov) nemal a
nevzniesol. Žalovaný nikdy nenamietal rozpor medzi vytýčením vodovodu v teréne a jeho následným

zakreslením.Spochybňovaniesprávnostizakresleniaažvsúdnomkonanípretosúdpokladázaúčelové.
Čo je však zásadné, tak v tomto smere okrem námietky možného nesprávneho zakreslenia žalovaný
žiaden relevantný dôkaz nepredložil, a to ani dôkaz majúci vnášať akúkoľvek pochybnosť o správnom
zakreslení. V žiadnom vyjadrení žalovaného ani v žiadnom rozhodnutí (v územnom, stavebnom konaní)nie je zadefinovaná podmienka, povinnosť žalobcu požiadať o zakreslenie smeru a výšky potrubia v
zmysle § 17 ods. 2 písm. j) zák. č. 442/2002 Z.z.. Ak žalobcovi takáto povinnosť nebola uložená a
nevyplýva mu ani zo zákona, tak ju nemohol porušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nebol dôvod

zo strany žalobcu sa obrátiť na žalovaného s osobitnou žiadosťou o zakreslenie vodovodu. V konaní
bolo preukázané, že žalobca sa obrátil na žalovaného (na pracovníka žalovaného p. Nižňanského) so
žiadosťou o vytýčenie vodovodu v teréne (inak bez žiadosti žalobcu by logicky nemal žalovaný resp. jeho
pracovníci dôvod vytyčovať vodovod) a nakoľko si zameranie a zakreslenie na základe tohto vytýčenia
nechal realizovať vlastným geodetom a projektantom (čo zákon nevylučuje), tak už nebolo potrebné a

nutné, aby o zakreslenie žiadal opätovne osobitnou žiadosťou žalovaného.

59. Záverom súd zhŕňa, že pre právne posúdenie veci nie je až tak rozhodujúce, o koľkých (počet)
vodovodoch mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, že „údajne“ pozemkom vedú (z vyjadrenia TVS
zo dňa 26.5.2014 ma vyplývať, že tri), a že v situačnom nákrese sú zakreslené len dva, ale zásadné a
rozhodujúce je, že priamo v teréne nebolo žalovaným vytýčené práve to vodovodné potrubie, ktoré bolo

pri stavebných prácach poškodené. Ide o vodovodné potrubie DN 350, ktoré nebolo v teréne vytýčené a
následne zamerané a zakreslené do situácie. Žalovaný tak pochybil a porušil svoje povinnosti min. dva
krát a to keď nevytýčil vodovodné potrubie DN 350 a druhý krát, keď túto chybu pri kontrole, odsúhlasení
situačného nákresu nezistil a neopravil (napr. kontrolou a porovnaním s dostupnou dokumentáciou). Za
porušenie týchto povinnosti zo strany žalovaného nemôže niesť zodpovednosť žalobca.

60. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď. § 185 ods.
1 CSP), a nie účastníkov konania. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného

súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie
je relevantný. Žalovaný zotrval na výsluchu svedkov Ing. Barbory Blahovej, technicko-prevádzková
a investičná riaditeľka a Ing. O. obchodná a ekonomická riaditeľka žalovaného. Súd tieto dôkazy

nevykonal, lebo by boli pri vyššie uvedenom právnom názore a z ďalších dôkazov dostatočne
preukázanom skutkovom stave nadbytočné a nehospodárne.

61. Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd
môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

62. Podľa § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

63. Podľa § 214 ods. 3 CSP do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou

uplatnenom procesnom nároku.

64.Sútakpodľasúdudanéapreukázanévšetkypredpokladyzodpovednostizaškodu,ktorejnáhradysa
domáha v danom konaní žalobca. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu je účelné rozhodnúť najskôr
o základe žaloby, o náhrade škody, tak súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom a až následne rozhodne

o výške škody, ktorá si vyžiada vzhľadom na konkrétne, individuálne okolnosti prípadu rozsiahlejšie
dokazovanie.

65. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže
rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce

z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť s výnimkou výšky nároku.
Rozhodnutie veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok
charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne
otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú
samotnej výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd konečným rozsudkom

rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní súd už nemôže posudzovať otázky,
ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekážky res iudicatae.66.Žalobcauplatnilvkonanínároknanáhraduškody,kuktorejvýške(rozsahu)budepotrebnévzhľadom
na množstvo a rôznorodosť vynaložených nákladov vykonať rozsiahle dokazovanie, čo si vyžiada určitý
čas. Vzhľadom k tomu je vyriešenie opodstatnenosti základu nároku žalobcu v súlade so zásadou

hospodárnosti konania. Nie je taktiež zanedbajúce, že ak bude právoplatne rozhodnuté o dôvodnosti,
opodstatnenosti základu uplatneného nároku na náhradu škody tak, nie je možné vylúčiť, že žalovaný a
intervenientnajehostranebudúnáchylnejšíkdohodeorozsahunáhradyškody,čímsamôžesúdvyhnúť
ďalšiemu rozsiahlejšiemu dokazovaniu a naopak, ak bude právoplatne rozhodnuté o nedôvodnosti,
neopodstatnenosti základu uplatneného nároku na náhradu škody, tak sa súd už ďalšiemu dokazovaniu

o rozsahu škody bezpochyby z toho dôvodu vyhne. Preto súd podľa § 214 ods. 1 CSP rozhodol najprv
medzitýmnym rozsudkom o základe žaloby (nároku na náhradu škody). O výške nároku a o trovách
konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

67. Podľa § 262 ods. 3 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom,
môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých

uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

68. Podľa § 262 ods. 3 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym
rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Z povahy

medzitýmneho rozsudku vyplýva, že o trovách konania v ňom byť rozhodnuté nemôže, keďže súd
rozhodol len o danosti uplatneného nároku a nie o jeho výške. Na základe toho súd rozhodol tak, že o
náhrade trov konania bude rozhodnuté súdom v až v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“