Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204155
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319204155.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: X. H., narodená
XX. V. XXXX, trvalý pobyt: C. XXXX/X, M. - M., zastúpenej: Advokátska kancelária Mihalda, Valach,
Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: V. H., narodený XX. V.
U., trvalý pobyt: C. N. M. XXXX, zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o.,

Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372, Galanta, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z
13. septembra 2019 č. k. 18C/44/2019-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne uložil

žalovanému zákaz vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisné
č. XXXX v M., postavený na pozemku parc. č. 1078, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č.
XXXX, Okresného úradu M., katastrálny odbor, ktorý žalovaný vlastní so žalobkyňou v spoluvlastníctve
v podiele 1/2 k celku. Súčasne uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 10
metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných

orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných
úkonov sa tento zákaz nevzťahuje. Neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324
ods. 1, 2 písm. e/, h/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 2, § 336 ods.
1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil,
že predloženými listinnými dôkazmi mal jednoznačne za preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne,

ktorá po začatí konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, podala
súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že spolužitie so žalovaným sa pre
ňu stalo neznesiteľným. Dôvodom bolo agresívne a násilné správanie žalovaného, v dôsledku ktorého
má žalobkyňa opodstatnené obavy o svoje zdravie a život. Opakované fyzické útoky sa vyhrotili na
prelome 7.9.2019 a 8.9.2019, po polnoci, pri ktorých žalobkyňa utrpela viaceré závažné poranenia v
oblasti hlavy, horných a dolných končatín. Bola nútená vyhľadať lekársku pomoc a zdravotné ošetrenie.

Žalovaný žalobkyňu počas útoku intenzívne bil a udieral do dôležitých orgánov v oblasti hlavy, zhodil
ju na zem. Svedkom bola B. V., ktorá priebeh tejto agresie nielen videla, ale sama sa stala jeho
súčasťou, keďže žalovaný fyzicky napadol aj ju. Lekárska správa MUDr. M. X., z odboru všeobecného
lekárstva,potvrdzujepočetnéporaneniavoblastihlavy,odreniny,povrchovéporaneniahornýchkončatín
a periokulárnej oblasti, vrátane pomliaždenín kolien a vykĺbenia krčného stavca. Po tomto násilnom
útoku podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie. Fyzické útoky na jej integritu sa pravidelne

opakujú. Žalobkyňa bola nútená prespávať u príbuzných a kamarátok. Z dôvodu obáv a strachu zo
žalovaného je tak neoprávnene vylučovaná z užívania predmetného bytu. Svedkom fyzických útokov bolajsynV.H..Príčinouagresívnehosprávaniažalovanéhojetiežodmietavýprístupžalobkynekintímnemu
styku, preto sa žalobkyňa so strachom nezriedka žalovanému podvoľuje. Vzhľadom na doterajší
spôsob správania žalovaného, nejestvuje žiaden predpoklad jeho zmeny. Žalobkyňa pripojila k návrhu

informatívny výpis z LV č. XXXX, fotodokumentáciu svojich poranení, zápisnicu o trestnom oznámení
a čestné vyhlásenie svedkyne. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/
CSP postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Znamená to, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti, pričom stačí, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Nariadenie neodkladného

opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia násilia a v dôsledku jeho
uplatnenia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani ho nemusí opúšťať, ak sa chce chrániť pred opätovnými
útokmi násilnej osoby. Žalovaný sa opakovane dopúšťal fyzického násilia na žalobkyni a keďže ochrana
života i zdravia občanov je jedna z prioritných úloh štátu, vlastnícke právo musí ustúpiť vyššiemu
záujmu - ochrane života a zdravia osoby, ktorá sa oprávnene zdržiava v predmetnej nehnuteľnosti.

Súd prvej inštancie mal osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany
žalovaného voči žalobkyni, že nemožno od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných
stretov so žalovaným. S poukazom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov účastníkov, súd prvej
inštancie považoval za potrebné tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením, keď základné podmienky
vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia mal za splnené a trvanie neodkladného

opatrenia je časovo obmedzené. O nároku na náhradu trov konania mal rozhodnúť súd v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zrušenie. Namietal, že
skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou súd prvej inštancie nepodrobil dokazovaniu, ani žiadnym iným

spôsobom ich nepreveril. Pri rozhodovaní o takejto závažnej otázke, akým je negatívny zásah do
výkonu práv vlastníka, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné získať vyjadrenie žalovaného k
tvrdeným skutočnostiam v žalobe. Uvedený postup je tiež v rozpore s povinnosťou súdu zistiť v plnej
miere materiálnu pravdu. Súd uveril tomu, čo žalobkyňa uviedla v žalobe a na základe toho rozhodol.
Nevyporiadalsaanisoskutočnosťou,žeobajaúčastnícikonaniamajútrvalýpobytnainejadrese,nežna

akej je bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt. Žalovaný predmetný byt užíval so žalobkyňou
od jeho nadobudnutia až do 8. septembra 2019, kedy sa odsťahoval aj so všetkými osobnými vecami
do rodinného domu v C. N. M.. Spolužitie účastníkov konania bolo štandardné a charakteristické tým,
že žalovaný v posledných dvoch rokoch sa zdržiaval v predmetnom byte čiastočne iba cez víkendy
(pracoval ako živnostník väčšinou v zahraničí). Od augusta 2019 až doposiaľ pracuje v Českej republike,

odkiaľ chodí domov raz týždenne. Počas voľných víkendov sa väčšinou zdržiaval v rodinnom dome
v C. N. M.. Žalovaný namietal pravdivosť tvrdenia, že sa opakovane dopúšťal fyzických útokov voči
žalobkyni. Incident, ktorý žalobkyňa opísala v žalobe, sa skutočne stal. Išlo však o výnimočnú udalosť,
spôsobenú alkoholickým omámením žalovaného, ktorú úprimne oľutoval a žalobkyni sa ospravedlnil.
Žalovaný žije riadnym životom, nemá sklony k páchaniu násilia na iných osobách, už vôbec nie voči

žalobkyni ako svojej manželke. Obidvaja účastníci konania od 8. septembra 2019 žijú oddelene, na
adresách uvedených v záhlaví napadnutého uznesenia a v predmetnom byte sa nezdržiavajú. Tento
byt v súčasnosti užíva ich spoločný syn Michal. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že
pri určení subjektu, na ktorý dopadá občianskoprávna sankcia vo forme obmedzenia užívacieho práva k

domu alebo vo forme vylúčenia z užívacieho práva k domu, je potrebné preukázať, s použitím analógie
legis podľa § 853 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) v
spojení s ust. § 146 ods. 2 O. z., splnenie stanovených predpokladov, ktorými sú existencia spoločného
vlastníctva manželov k domu (v prejednávanej veci podielového spoluvlastníctva k bytu), spolužitie
oboch manželov, existencia fyzického alebo psychického násilia, prípadne hrozby takéhoto násilia

a neznesiteľnosť spolužitia. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia splnenia uvedených predpokladov. Vzhľadom na výkon práce žalovaného mimo spoločného
bydliska, ako aj jeho pobyt počas voľných dní mimo spoločného bytu, so žalobkyňou sa prakticky
nestretával. Existencia spolužitia účastníkov nie je taktiež daná. Ani podmienka existencie fyzického, či
psychickéhonásiliaalebohrozbynásilia,nebolasplnená.Fyzickénásilievočižalobkyniuplatnilžalovaný

ibaraz(vnocizo7.na8.septembra2019),nikdypredtýmanipotomknásiliunedošlo.Niejepretomožné
hovoriť o opakujúcom sa fyzickom násilí alebo hrozbe násilia. Obdobne podmienka neznesiteľnosti
spolužitia nebola splnená, keďže táto musí vychádzať z opakovaných násilných prejavov správania. Súd
prvej inštancie nemôže rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak nie sú dodržané procesnépráva žalovaného, konkrétne právo na vyjadrenie sa k podkladom predloženým žalobkyňou, pretože
takéto konanie je porušením práva na spravodlivý proces.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Dostatočne preukázala všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, na základe ktorých
bol úplne zistený skutkový stav a súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne
posúdil. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a zrýchleného procesného postupu. Účelom

neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/321/2017). Súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje v skrátenej lehote a bez
toho, aby musel vykonať plnohodnotné dokazovanie (spravidla vychádza len z tvrdení a dôkazov tej
strany, ktorá navrhuje jeho nariadenie). Vzhľadom na zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do domu alebo bytu (24 hodín od

doručenia návrhu), nie je možné zabezpečiť, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prebehol
proces dokazovania rovnako ako v základnom konaní. Žalobkyňa hodnoverne opísala skutočnosti
osvedčujúce dôvodnosť nároku na obmedzenie užívania vlastníckeho práva žalovaného k bytu, pričom
tieto skutočnosti podložila hodnovernými dôkazmi. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6M Cdo/5/2012 osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada, ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred rozhodnutím súdu o
neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní, pričom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto

úpravy. Preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia
(nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní, porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/25/2019). Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného, že by sa
dopustila klamlivých skutkových tvrdení. S týmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí a trvá na skutkových
tvrdeniach uvedených v žalobe. Je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia, aby postupoval súd

podľa návrhu žalovaného, t. j. pred vydaním rozhodnutia by vykonal dokazovanie ako v základnom
konaní a vyzval by ho na vyjadrenie k dôkazom. Vyzvať protistranu na vyjadrenie sa, najmä ak sa majú
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nie je efektívne pre dosiahnutie cieľa neodkladného
opatrenia, najmä ak má súd dostatočne preukázané a osvedčené dôvody na jeho vydanie. Je nutné, aby
uložením konkrétnej povinnosti bolo skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha. Zo

žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že boli naplnené predpoklady pre obmedzenie užívacieho
práva žalovaného k spoločnému bytu, t. j. k bytu, ku ktorému trvá naďalej podielové spoluvlastníctvo. Do
incidentunaprelome7.a8.septembra2019trvaloajspolunažívaniemanželovvbyte.Bolanaplnenátiež
podmienka existencie fyzického a psychického násilia, prípadne jeho hrozby. Z toho dôvodu žalobkyňa
už nemohla ďalej znášať spolužitie v byte. To, že sa žalovaný zdržiaval v obmedzenej dobe v spoločnom

byte, nevylučuje existenciu spolužitia manželov. Napriek tomu, že žalovaný sa nezdržiaval v byte príliš
často, vždy sa v jeho prítomnosti žalobkyňa cítila zle, ohrozená, majúc obavu o svoje zdravie a život.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/

CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.7. Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

8. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

9. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP musí mať súd za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Súd prvej inštancie dospel k správnemu

právnemu záveru, konštatujúc za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo
strany žalovaného voči žalobkyni, v dôsledku ktorého nemožno požadovať, aby žalobkyňa strpela
hrozbu konfliktných stretov so žalovaným, ktorý potvrdil pravdivosť incidentu opísaný žalobkyňou v
žalobe.

11. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, s opisom hrubého fyzického násilia žalovaného voči žalobkyni, ako aj z
predložených listinných dôkazov žalobkyňou, dôvodne bol považovaný za osvedčený chránený nárok
(právo žalobkyne na pokojné bývanie a užívanie bytu, ktorý je v spoluvlastníctve so žalovaným, bez
strachu o svoj život a zdravie), ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.

12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal len zo
skutočností uvádzaných žalobkyňou, z lekárskej správy, bez vykonania dokazovania a získania
vyjadrenia žalovaného k tvrdeným skutočnostiam (s cieľom zistiť v plnej miere materiálnu pravdu), je
potrebné uviesť nasledovné:

13. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (v
posudzovanom prípade sa pravdepodobnosť zmenila na preukázanú a nespornú skutočnosť závažného

útoku zo strany žalovaného voči žalobkyni). Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej
osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba
z tvrdení strán konania, záznamov polície (v danej veci bolo vychádzané tiež zo zápisnice o trestnom

oznámení,fotodokumentácieačestnéhovyhláseniasvedkyne),keďžestanoviskožalovanéhojeobvykle
v zásade protichodné.

14. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má žalobca k dispozícii zúžený rozsah
relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu na

nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Znávrhuajehoprílohmusíbyťzrejmé,žecelkovéokolnostiprípadu
a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie
je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. K návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia majú byť pripojené listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva (§ 326 ods.
2 CSP). To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP (v
posudzovanejvecido24hodínoddoručenianávrhu).Súdspravidlarozhodujebezvýsluchuavyjadrenia
strán, bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín (§ 329
ods. 1 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva.

15. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým
spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj
druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne
vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadovznemožnil poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia

osobou, proti ktorej návrh smeruje.

16. S poukazom na uvedené odvolacia námietka žalovaného, poukazujúca na absenciu dokazovania
a potrebu získania vyjadrenia žalovaného, nebola dôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že neodkladným
opatrením sa nepriznáva žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a
trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré
zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru dospel aj súd
prvej inštancie, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

17. Poukaz žalovaného na nevyporiadanie sa so skutočnosťou odlišného trvalého pobytu účastníkov
konania (na inej adrese) bol bez právneho významu, keďže rozhodujúci je faktický stav užívania
obydlia, nie formálna evidencia trvalého pobytu podľa predpisov správneho práva. Sám žalovaný v
odvolaní potvrdil užívanie predmetného bytu so žalobkyňou (od jeho nadobudnutia až do 8. septembra
2019, kedy došlo k použitiu násilia žalovaného voči žalobkyni). Žalovaným opísaný spôsob zdržiavania

sa v predmetnom byte v posledných rokoch (v súvislosti s jeho pracovnými aktivitami), vrátane
jeho aktuálneho bývania na odlišnej adrese, bol bez vplyvu na osvedčené predpoklady nariadenia
neodkladného opatrenia, vzťahujúce sa k ochrane obete pred osobou, ktorá je dôvodne podozrivá z
násilia.

18. Účelom inštitútu zákazu vstupu do bytu pri dôvodnom podozrení z násilia (ktoré v danom konaní
nebolo sporné), je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia s jeho obeťou (keďže násilie má za
následok poranenie, psychickú škodu, a iné ujmy). Preto tvrdenie žalovaného o absencii opakovaných
fyzickýchútokov,jehopozitívnesebahodnotenie,akoosoby,ktoránásiliepoužila,bolizhľadiskaochrany
obete podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP irelevantné. Obdobne ako argument žalovaného o jednorazovom

incidente, pod vplyvom alkoholu, ktorý ale nasvedčuje nepredvídateľnosti správania žalovaného, čím je
zvýšené riziko hrozby použitia násilia v budúcnosti.

19. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom
prvej inštancie. Existencia spolužitia oboch manželov v byte nebola sporná (žalovaným označené ako

štandardné spolužitie). Žalovaný v odvolaní potvrdil, že predmetný byt užíval so žalobkyňou od jeho
nadobudnutia až do 8. septembra 2019. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu trvá a
faktické zotrvávanie žalovaného na ním tvrdených adresách a miestach mimo predmetného bytu, je
pritom závislé výlučne od jeho vôle.

20. Existencia fyzického násilia, ako je už vyššie uvedené, sporná taktiež nebola. Žalovaný potvrdil
násilný útok voči žalobkyni, ktorá podľa lekárskej správy MUDr. M. X., z odboru všeobecného lekárstva,
potvrdzovala početné poranenia žalobkyne v oblasti hlavy, odreniny, povrchové poranenia horných
končatín a periokulárnej oblasti, vrátane pomliaždenia kolien a vykĺbenia krčného stavca. Kvalifikovane
tak bola preukázaná vysoká intenzita použitého násilia žalovaného voči žalobkyni a tým osvedčená

aj neodkladnosť úpravy prostredníctvom neodkladného opatrenia, za účelom eliminovania kontaktu
žalovaného ako páchateľa násilia od žalobkyne, keďže ďalšie spolužitie účastníkov opodstatnene vníma
žalobkyňa ako neznesiteľné.

21. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje

neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, ako i práva na obydlie, pretože jeho legitímnym
záujmom je zabezpečenie ochrany života a zdravia žalobkyne pred nesporne násilným správaním
žalovaného.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil
správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.23.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,abysavšeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

24. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodované nebolo, vzhľadom na prebiehajúce konanie vo
veci samej.

26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.