Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201660
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201660.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v právnej veci navrhovateľky: G. H., nar.

XX.X.XXXX, G. H. V. XXX/XX, L., zastúpená JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou, Fatranská 2/
E, 040 11 Košice, proti odporcovi: S. H., nar. XX.X.XXXX, G. H. V. XXX/XX, L., o určenie manželského
výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 15.8.2019 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na platenie
manželského výživného v sume 30,- Eur mesačne počnúc dňom 15.8.2019. Svoj návrh odôvodnila tým,

že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 28.5.1983. Z manželstva sa narodili deti, ktoré sú toho času
plnoleté, s manželom nie je doposiaľ rozvedená. V návrhu tvrdila, že je úplne bez príjmu, manžel na jej
živobytie neprispieva a nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi.

2. Odporcovi bol návrh doručený do vlastných rúk 23.10.2019. K návrhu sa žiadnym spôsobom
nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.12.2019, ktoré odročil na deň 23.1.2020. Na ani jedno z
termínov pojednávaní sa účastníci konania nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili,
hoci im predvolanie bolo doručené viac ako 5 dní pred termínom pojednávania.

4. Súd preto v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Prihliadol pritom na obsah spisu a stanovisko
právnej zástupkyne navrhovateľky k návrhu.

5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania a s listinnými
dôkazmizaloženýmidospisu:návrhnač.l.1-2,rozhodnutiecentraprávnejpomocič.KaSK/250110/2019
zo 7.8.2019 na č.l. 3-4, sobášny list manželov z 1.7.2019 na č.l. 5, odpovede na lustráciu v registri
obyvateľov na účastníkov tohto konania na č.l. 3-13, odpoveď na lustráciu oboch účastníkov databáze
sociálne poisťovne na č.l. 20-21 a č.l. 34-35, odpoveď na dožiadanie ÚPSVaR Bardejov z 5.9.2019 na
č.l. 23, oznámenie Obce Zborov z 2.1.2020 k súčasnému pobytu navrhovateľky na č.l. 49.

6. Zo sobášneho listu manželov z 17.2019 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
28.5.1983.7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „UPSVaR“) zo dňa 5.9.2019
bolo zistené, že navrhovateľka je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na
ÚPSVaR Bardejov od 17.5.2019, predtým bola dobrovoľne nezamestnaná. Posledných 12 mesiacov

nie je poberateľkou žiadnej dávky v hmotnej núdzi. Podľa lustrácie navrhovateľky v databázach
Sociálnej poisťovni, navrhovateľka nebola v posledných 12 mesiacoch zamestnaná ani nepoberala
žiadne dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Odporca podľa odpovede ÚPSVaR Bardejov z
5.9.2019 nie je od roku 2010 v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne štátne sociálne
dávky. Podľa lustrácie odporcu v databázach Sociálnej poisťovni, ani odporca nebol v posledných

12 mesiacoch zamestnaný a nepoberal žiadne dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Posledná
evidencia pracovného pomeru u odporcu bola vykázané v roku 2001.

8. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v

zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a
zanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zásadnetedatrvápočasceléhotrvaniamanželstva.
Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre
priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli

niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

13. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých
v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne
akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom

individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

14. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane
jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú
úroveň.

15. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel,
aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela,
resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.
Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového

spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

16. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je
možné vyhovieť. Navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadne dôkazy o rozdielnej životnej úrovnimanželov. Odporca je tak ako navrhovateľka nezamestnaný, nepoberá na území SR dávku v hmotnej
núdzi, či iné príspevky. Súd z vykonaných dôkazov nezistil, že by mal akýkoľvek reálny príjem, ktorý by
odôvodňovali záver, že jeho životná úroveň je v nepomere k životnej úrovni navrhovateľky. Taktiež ani

iné jeho majetkové či sociálne pomery, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o jeho povinnosti
reálne poskytovať navrhovateľke manželské výživné neboli súdom zistené. Preto súd aj s prihliadnutím
na nečinnosť oboch manželov v konaní, ktorí sa opakovane súdneho pojednávania napriek svojmu
predvolaniu nezúčastnili, návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.