Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimíra Slobodová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/106/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201533
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2719201533.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K.
C., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov: I. C., L..: X.XX.XXXX, J. A.. C. P. XXXX/XX, Y., P..Č.. A. Č.. XX, XXX XX
a I. C., L..: X.XX.XXXX, J. T. XX, Y., P..Č.. E. Ú. L. E. P. M. D. S. Ú. L. E. E., N. XX/XX, B. XX XXX, o
návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
r o z h o d o l :
Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. K. zo sumy 50 eur na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od
24.10.2019 do 31.3.2020; zo sumy 70 eur na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2020 , ktoré je
splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 24.10.2019 do 31.1.2020 v sume 65 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s účinnosťou od
1.4.2020, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 1P/66/2010-31 zo dňa 21.9.2010 v
časti o výške výživného na mal. K..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2019 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal.
K. zo sumy 50 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd.
2. Návrh odôvodnila tým, že naposledy sa o výške výživného na dieťa rozhodovalo pri rozvode v roku
1996 a otcovi bolo vtedy určené výživné 50 eur mesačne. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, zvýšili
sa aj výdavky na maloletého, pre nezvládanie platiť mesačné nájomné na sociálnom byte E. Y. sa
presťahovala do svojho domu, do ktorého je treba investovať. V návrhu matka uviedla, že si vybavuje
polovičný invalidný dôchodok a otec dieťaťa je vo výkone trestu pre neplatenie výživného na dieťa.
3.Matkanapodanomnávrhutrvala.Otecsnávrhomnesúhlasil,alevrámciprvéhopojednávaniaprejavil
ochotu prispievať na maloletého zvýšené výživné od doby, keď bude prepustený z výkonu trestu.
4. Matka odôvodnila to, že si skôr návrh na zvýšenie na výživné nepodala tým, že žila s priateľom v
spoločnej domácnosti a ten jej finančne pomáhal. Od mája 2019 býva už len so synom a všetky výdavky
znáša už len sama. Trikrát už nezaplatila nájom, s prenajímateľom sa dohodla na splácaní dlhu jej dlhu
791,31 eur po 100 eur mesačne.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom
OS Skalica sp. zn. 6P/124/2014, písomným vyjadrením otca, lustráciou v Sociálnej poisťovni na
rodičov, potvrdením o príjme rodičov, rodným listom dieťaťa, potvrdením o zdravotnom stave matky
dieťaťa, lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu matky z 30.7.2019, správou z ÚVTOS
o rozúčtovaní pracovnej odmeny otca, výplatnými páskami otca od zamestnávateľa: I. P. - Y. O.,
potvrdením základnej školy o výdavkoch dieťaťa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav:
6. Naposledy bolo výživné na mal. K. upravené rozsudkom OS Skalica č.k. 1P/66/2010-31 zo dňa
21.9.2010 (právoplatné 05.11.2010). Maloletý bol zverený matke, otcovi bolo určené výživné 50 eur
mesačne. Mal. K. bol ešte v celodennej starostlivosti matky. Matke vtedy skončila rodičovská dovolenka,
bola nezamestnanou, poberala sociálne dávky a rodinné prídavky spolu 220 eur mesačne. Matka bývala
spolu so synom v rodinnom dome, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve ( dom je darom od jej otca).
Otec býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovne v tomto
posudzovanom období pracoval otec od 16.10.2009 do 4.3.2010 a následne aj od 5.3.2010 vo firme
JA&MA logistic, spol. s r.o. Na vtedajšom pojednávaní dňa 21.9.2010 sa otec nedostavil a matka na
pojednávaní tvrdila, že otec zarába netto mesačne 1150 eur. Táto výška príjmu je uvedená aj priamo v
odôvodnenírozsudkuOSSkalica č.k.1P/66/2010-31zodňa21.9.2010,ktorýsiotecdieťaťaprevzaldňa
20.10.2010 a voči jej výške nič nenamietal. Z obsahu pripojeného spisu OS Skalica sp. zn. 6P/124/2014
(čl. 60 spisu) súd zistil priamo správou od nižšie uvedenej spoločnosti, že otec bol zamestnaný vo firme
JA&MA logistic, spol. s r.o. na pracovný pomer od 5.3.2010 do 18.2.2011. Za obdobie 9/2010 až 2/2011
mal netto priemernú mesačnú mzdu: 271,25 eur a cestovné náhrady v priemere netto mesačne 760 eur,
t.j. spolu netto mesačne 1031,25 eur. Ani jeden z rodičov okrem mal. K. už nemal vyživovaciu povinnosť
k inému maloletému dieťaťu. Rozsudkom OS Skalica č.k. 6P/29/2013- 67 zo dňa 4.12.2013 (právoplatný
dňa 30.12.2013) súd zakázal styk otca s mal. K..
7. V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, ani jednému nevznikla ďalšia
vyživovacia povinnosť.
8. Matka býva v spoločnej domácnosti so synom v mestskom nájomnom 2-izbovom byte, s ktorým má
mesačné výdavky na nájom 263,77 eur , elektrinu 30 eur, internet 14,99 eur, rozhlas a TV 4,64 eur.
Matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci A., kde maloletý navštevuje základnú školu. V
svojom dome má mesačne výdavky na elektrinu 12 eur, internet 11 eur, TV 1 eur. Podľa slov matky syn
chodí v A. do školy, a po škole chodí do domu. Ako dôvod nebývania matka uviedla, že v dome nie
je kúpeľňa ani WC.
Matka je od 17.8.2019 evidovaná ako nezamestnaná. Poberá podporu v nezamestnanosti , v zmysle
správy Sociálnej poisťovne ústredie nasledovne: od 17.8.2019 do 31.8.2019: 178,60 eur, v 9/2019 v
sume 345,30 eur, v 10/2019 v sume 369,10 eur a v 11/2019 v sume 357, 20 eur. Podľa slov matky
aktuálne poberá podporu v nezamestnanosti cca netto mesačne 350-360 eur. Poberá na maloletého
mesačne rodinné prídavky 24,34 eur a náhradné výživné na dieťa 50 eur mesačne od 1.7.2018.
Naposledy matka pracovala na pracovnú zmluvu v TESCO STORES SR, a.s. , v období od 1.10.2018
do 16.8.2019 a za toto obdobie mala netto mesačný príjem 501,29 eur, avšak v marci 2019 mala príjem
0 eur a v 4/2014 netto mzdu 87,15 eur. Ako dôvod ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľ matky
uviedol jej zdravotné dôvody. Matka má základné vzdelanie a rekvalifikačný kurz na kuchár - čašník. Na
druhom pojednávaní (23.1.2020) matka uviedla, že má prisľúbenú prácu , preto si nebude už vybavovať
čiastočný invalidný dôchodok a má obavu, že ako invalidná dôchodkyňa by mala problém sa zamestnať.
9. Podľa vyjadrenia matky mala v roku 2011 autohaváriu, následne mala problémy s chrbticou a
odvtedy chodí po lekároch . Na prvom pojednávaní matka uviedla, že si pred mesiacom požiadala o
polovičný invalidný dôchodok a chce sa od januára 2020 zamestnať. V lekárskej správe všeobecného
lekára matky z 27.9.2018 ( čl. 4) je uvedené, matka trpí ochorením s potrebou pracovného zaradenia
s možnosťou striedania pohybu a sedavej práce, bez zdvíhania ťažších bremien a nemožnou ju
preťažovať predĺženou pracovnou zmenou. Matka nepredložila súdu potvrdenie od žiadne odborného
lekára (špecialistu) na preukázanie svojho zdravotného stavu, ktorý by bol objektívnym dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru výpoveďou u posledného zamestnávateľa .
10. Otec má základné vzdelanie, nemá zdravotné problémy. Otec sa nachádza od 25.3.2019 vo výkone
trestu odňatia slobody E. B. za trestný čin zanedbania povinnej výživy na mal. K.. Predpokladaný koniec
trestumáurčenýna1.3.2020.Otecjevzariadenípracovnezaradenýod25.3.2019.PodľasprávyÚstavuna výkon trestu odňatia slobody otec pri nástupe nahlásil aj svoju vyživovaciu povinnosť k mal. K., ale
na ekonomickom oddelení neevidujú výživné, lebo neboli doručené žiadne podklady. Za obdobie 3/2019
až 9/2019 ( čl. 22 spisu) mal v zariadení nasledovnú čistú mzdu: v 3/2019: 41,19 eur, v 4/2019: 149,29
eur, v 5/2019: 154,54 eur, v 6/2019: 172,85 eur, v 7/2019: 165,34 eur, v 8/2019: 149,29 eur a v 9/2019:
156,39 eur. Z týchto súm sú mu mesačne realizované zrážky a reálne je mu vyplácané vreckové 17
až 20 eur mesačne. Pred nástupom na výkon trestu pracoval na dohodu u podnikateľa : I. P. - Y. O.. Z
výplatných pásiek od tohto podnikateľa súd zistil, koľko dní v mesiace otec u neho pracoval a aký mal
z toho príjem, nasledovne: v 10/2016 odpracoval 1 deň ( 6 hodín) mal čistú mzdu 11,67 eur, v 11/2016
odpracoval 1 deň ( 6
hodín) mal čistú mzdu 9,97 eur, v 5/2017 odpracoval 2 dni ( 12 hodín) a mal z toho čistý
príjem 16,53 eur, v 9/2018 odpracoval 3 dni ( 18 hodín) mal čistú mzdu 34,87 eur,
v 10/2018 odpracoval 1 deň ( 6 hodín) mal čistú mzdu 11,64 eur, v 11/2018 odpracoval 1
deň (6 hodín) a mal čistú mzdu 12,88 eur, v 12/2018 odpracoval 4 dni ( 24 hodín) mal
čistú mzdu 46,84 eur. Otec k práci u I. P. súdu uviedol, že u neho len
brigádnicky predával cigánske na akciách. Pri jednodňovej akcii si zarobil aj 40 eur.
Podľa jeho vyjadrenia naposledy pracoval na pracovnú zmluvu vo firme JA & MA
Logistic, s.r.o., mal tam netto mesačný príjem 1 600 eur až 1 800 eur ako vodič.
Vodičské oprávnenie mu bolo odňaté, preto nemohol ostať u tohto zamestnávateľa
pracovať ako vodič z povolania. Pred nástupom do výkonu trestu naposledy pracoval
brigádne vo firme Boga ako skladník, servis a montáž a podľa vyjadrenie otca tam
zarábal netto mesačne 600 eur až 800 eur.
11. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec sa so synom v súčasnosti nekontaktuj,
nestretáva. Ani jeden z rodičov okrem mal. K. nemá iné vyživovaciu povinnosť k iným maloletým deťom.
12. Mal. K. je v 7. ročníku ZŠ, v škole sa stravuje a matka stravné neplatí, len na začiatku rok
zaplatila zálohu cca 20 eur. Maloletý má zdravotné problémy s kolenami, nosí okuliare. Podľa slov matky
K. je alergik, má problémy s prachom, ale k alergiologičke nechodí. Z potvrdenia základnej školy
navštevovanej dieťaťom súd zistil, že k 21.11.2019 mal škole celkovo výdavky 39,78 eur ( koženka
1,37 eur, rodičovský príspevok 15 eur, povinné poistenie 0,90 eur, pracovné zošity za 22,51 eur) a
zaplatila ich matka dieťaťa. Podľa vyjadrenia matky má mesačné výdavky na syna hlavne na stravu
minimálne vo výške 100 eur. Súdu preukázala, že ortopéd C.. G. odporučil maloletému užívať výživové
doplnky na kolená. Výživné doplnky na mesiac stoja približne 25 eur a mal by používať bandážové úpony
pod kolenami, lebo za krátky čas veľmi vyrástol. Maloletý chodí do školy autobusom, pri zľavnenom
cestovnom je cena lístka na jednu jazdu 0,40 eur. Maloletý nosí okuliare, každý rok mu mení okuliare a
sklá, lebo ich podľa slov matky porozbíja. Mesačné výdavky na oblečenie má cca 25-30 eur .
13. Z obsahu internetovej stránky Štatistického úradu Sr (statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin) súd
zistil priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v období prvého štvrťroku 2019 v pracovnom zaradení
dopravaaskladovanie.Vpredmetnomobdobímal„kvalifikovaný“skladníkzárobokmesačnebrutto1024
eur. Súd posudzoval obdobie prvého štvrťroku 2019 z dôvodu, že sem spadá mesiac marec 2019, v
ktorý bol otec naposledy zamestnaný pred nástupom na výkon trestu.
14. V závere kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, lebo je to v
záujme dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať-
jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni,zákontotižneustanovuje
rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.
23. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.
24. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi.
25. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného
( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava,
ošatenie,hygiena,pomernáčasťnákladovzabývanie,poplatkyzalekárskustarostlivosť,lieky,okuliarea
pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča,
na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania
a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
26. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného
alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.
27. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za skoro 10 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy
výživného na strane mal. K. i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali ich pomery. Súd zistil,
že u mal. K. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky na
jeho ošatenie, hygienu, vzdelanie, dochádzku do školy a vzhľadom na terajší vek hlavne na stravovanie.
Mal. K. navštevuje 7. ročník základnej školy, v škole sa bezplatne stravuje. S nástupom na základnú
školu sú zvýšené výdavky na povinné učebnice, školské pomôcky, exkurzie. Maloletý nosí okuliare, je
alergik na prach, aktuálne má zdravotné problémy s kolenami z dôvodu jeho rýchleho rastu. Ortopéd
mu odporučil užívať preventívne výživové doplnky.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k zmene pomerov u matky v tom, že sa jej
zvýšil príjem z 220 eur na 424,34 eur ( 350 eur + 24,34 eur + 50 eur). V čase pôvodného rozhodovaniabývala s mal. K., vtedy len niečo 3 ročným dieťaťom vo svojom rodinnom dome. V súčasnosti matka
odôvodňuje svoje výdavky v prenajatom byte vo výške 313,40 eur ( špecifikované v ods. 8 odôvodnenia
tohto rozsudku) tým, že v dome bývať nemôže, lebo tam nie je WC a kúpeľňa. Ako ďalší výdavok matka
uvádzala cestovné pre syna, ktorý denne dochádza do školy v mieste, kde sa nachádza jej spomínaný
dom. Matka je od 17.8.2019 doposiaľ evidovaná ako nezamestnaná. Súd mal v konaní preukázané, že
u posledného svojho zamestnávateľa mala matka netto mesačný príjem 501,29 eur, poberala rodinné
prídavky 24,34 eur a náhradné výživné 50 eur mesačne. Matka pracovný pomer ukončila výpoveďou z
vlastnej iniciatívy zo zdravotných dôvodov. Matka súdu nepreukázala od žiadneho „odborného“ lekára
(špecialistu), že by mala tak vážny zdravotný stav, pre ktorý by musela dať u zamestnávateľa okamžitú
výpoveď hlavne ak nemala nájdené vôbec žiadne iné zamestnanie. Súdu doložila len potvrdenie od
všeobecných lekárov. Toto jej konanie súd vyhodnotil za skratové a za dobrovoľné vzdanie sa vyššieho
príjmu, hlavne ak nemala žiadnu inú prácu hoc aj za menší príjem vo výhľade. Matka tvrdila zo začiatku ,
že si vybavuje invalidný dôchodok, ale súdu nepredložila žiadnu listinu preukazujúcu, že by o invalidný
dôchodok aj žiadala. Zároveň súdu prezentovala, že si aj hľadá prácu. Ani jednému z rodičov nevznikla
ďalšia vyživovacia povinnosť a ani nezmenili svoj osobný stav. Po preskúmaní pomerov matky súd
dospel k záveru, že neakceptuje celú výšku výdavkov na bývanie v nájomnom byte a tiež na cestovné
pre syna. Súd pritom vychádzal z myšlienkových pochodov, že pokiaľ matka mohla v dome ( tom istom,
o ktorom teraz tvrdí že tam nie je WC a kúpeľňa) bývať s malým trojročným dieťaťom, nič jej nebráni
(aspoň pokiaľ si nenájde zamestnanie) opäť bývať v tom svojom dome, hlavne ak si tam stále platí
poplatok za elektrinu a internet. Práve skutočnosť, že matka si na dome platí internet súd umocnil v tom,
že spolu so synom dom stále užíva. Ďalej súd prihliadal na fakt, že matka má stále všeobecného lekára
(C.. B.) v obci A., kde má aj dom. Takéto dočasné presťahovanie súd vidí ako spôsob zníženia výdavkov
na bývanie ( pr. aj na vodu či elektrinu v byte), a bolo by aj na prospech samotného dieťaťa, ktorý by
nemusel do školy denne cestovať. Tým pádom by jej odpadli aj výdavky na cestovné pre syna. Na druhej
strane súd matku chápe, že sa snaží si aktuálne prácu nájsť a teda nechce sa vzdať ani nájomného
bytu, avšak práve z vyššie uvádzaných dôvodov súd akceptoval jej výdavky s bývaním len v polovičnej
sume, t.j. vo výške 156,70 eur (313,40 eur:2). Sumu 156,70 eur súd vyhodnotil za objektívnu na bývanie
matky s synom vzhľadom za terajšej situácie matky z dôvodu, že pokiaľ by matka aspoň dočasne ( na
preklenutie svojej finančnej situácie a nájdenie si práce) bývala v dome, jej poplatky na bývaní by boli
v priemere 150 eur ( vody, plyn, elektrina po cca 50 eur mesačne).
29. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že jeho príjem sa znížil. V čase posledného rozhodovania
pred skoro 10 rokmi mal netto mesačný príjem 1031,25 eur. V súčasnosti je otec vo výkone trestu,
kam sa dostal vlastným pričinením práve pre neplatenie výživného na mal. K.. Predpokladaný koniec
trestu má určený na 1.3.2020 a sám prejavil ochotu platil vyššie výživné po návrate z výkonu trestu.
Vo výkone trestu je síce zárobkovo činný, ale po odrátaní poplatkov dostáva mesačne vreckové cca 20
eur. Súd vychádzal zo základnej myšlienky, že maloleté dieťa nemôže byť sankcionované neplatením
vyššieho výživného len pre to, že otec je vo výkone trestu. Pri zaoberaní sa otázkou možného zvýšenia
výživného súd pristúpil k posudzovaniu jeho potencionálneho príjmu a prihliadal na to, aký mal netto
mesačný príjem tesne pred nástupom na výkon trestu. Otec sám na súde uviedol, že pracoval ako
skladník majúc základné vzdelanie a mal netto mesačný príjem 600 až 800 eur. Súd si túto sumu
spriemeroval na 700 eur netto mesačne a podporne z tejto sumy aj vychádzal pri výpočte výživného
ustália si ho ho „potencionálny“ príjem. Súd vychádzal pritom z toho, že pokiaľ by otec vo výkone trestu
nebol, pracoval by a jeho príjem by bol minimálne obdobný ako týchto 700 eur, ktoré mal u svojho
posledného zamestnávateľa hoc pracoval aj brigádnicky. Súd pri ustálení si otcovho potencionálneho
príjmu vychádzal podporne sekundárne aj z voľne zistiteľného údaju z Štatistického úradu SR, že
priemerná mesačná mzda zamestnanca národného hospodárstva v 1 štvrťroku 2019 bola v oblasti
pracovnej pozície „skladníka“ na Slovensku brutto v sume 1024 eur mesačne ( ods. 13 odôvodnenia
tohto rozsudku). Po odpočítaní všetkých povinných odvodov ( zdravotné, nemocenské,...) v celkovej
výške cca 25 % súd vypočítal štatistickú čistú mzdu skladníka v sume 768 eur. Vzhľadom na to, že otec
pracoval len na dohodu ( ako tvrdil) , nerobil prácu dlhodobo, mal základné vzdelanie bez praxe ako
skladník si súd ustálil aj týmto spôsobom, že otcov potencionálny príjem je netto mesačne cca 700 eur.
30. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi,
avšak na obdobie od 24.10.2019 ( od kedy žiada zvýšiť výživné matka) do 31.3.2020 nemožno aplikovať
ustálenú súdnu prax pri určovaní výživného z dôvodu, že by došlo k určeniu takej výšky výživného,
ktorá by len neprimerane zvýšila otcov nedoplatok. Súd pritom bral do úvahy fakt, že otec je vo výkone
trestu len na dobu 1 roka, k 1.3.2020 mu výkon trestu končí a tiež skutočnosť, že nič nebránili si podaťnávrh na výživné aj skôr a nie až v čase, keď mala vedomosť o jeho výkon trestu. Avšak súd aj napriek
týmto skutočnostiam považoval za potrebné zvýšiť výživné aj v tomto období (24.10.2019-31.3.2020) z
dôvodu, že naposledy sa o výživnom rozhodovalo pred zhruba 10 rokmi a dieťa nemôže byť potrestané
nezvýšením výživného len preto, že otec sa svojím konaním dostal do výkonu trestu. Druhým dôvodom,
pre ktorý súd zvýšil výživné aj v období od 24.10.2019 do 31.3.2020 len o 20 eur mesačne je ten, že
vychádzal z objektívnych výdavkov matky na dieťa a na jej bývanie. U matky bral z výdavkov na bývanie
len polovicu sumy, akceptoval potrebu kúpy vitamínov pre syna v súvislosti s problémami s kolenami,
avšak matka nepreukázala výšku poplatku za uvádzané vitamíny. Súd akceptoval výdavky na stravu
a oblečenie pre syna minimálne v sume 150 eur. Súd určil zvýšené výživné po 70 eur do 31.3.2020 a
osobitne zvýšil výživné od 1.4.2020 na vyššiu sumu, lebo sám otec prejavil vôľu platiť vyššie výživné po
prepustení z výkonu trestu. Súd vychádzal z toho, že k 1.3.2020 otcovi skončí výkon trestu a bude mať
dobu 1 mesiaca na to, aby si našiel zamestnanie, začal pracovať a teda mal možnosť platiť aj vyššie
výživné na syna. Súd prihliadal i na tú skutočnosť, že otec nemá okrem K. žiadne maloleté deti, ktoré by
boli odkázané na jeho osobnú starostlivosť a teda nemal by mať problém hľadať a nájsť si prácu i mimo
svojho evidovaného bydliska avšak až po návrate z výkonu trestu, t.j. po 1.3.2020. Súd je toho názoru,
že otcovi nič nebráni zamestnať sa vzhľadom na svoje vzdelanie ( základné vzdelanie) vo fabrikách (pr.
pracovník pri stroj, montážny pracovník,..), ktorých je v okolí jeho bydliska do 80 kilometrov viacero (pr.
v Lozorne, Malacky ,Skalica, Senica, Trnava). Súd vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň
svojich rodičov. Taktiež vzhľadom na možnosti a schopnosti rodičov má právo, aby sa podieľali aj na jeho
kultúrnom a spoločenskom vyžití ( kino, divadlo,..). Pri určovaní zvýšeného výživného od 1.4.2020 súd
už aplikoval ustálenú súdnu prax, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % (pri žiakovi základnej školy)
z čistého príjmu otca deleno počet detí. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 20 %
z potencionálneho príjmu otca netto 700 eur mesačne je 140 eur. Takto určené výživné považuje súd za
primerané jednak veku a odôvodneným potrebáC., tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov.
Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd
určuje i výživné. Súd pri takto určenom výživnom vychádzal z toho, že dieťa je v pubertálnom veku, sú
s ním zvýšené výdavky nie len na štúdium, pri stálom raste aj zvýšené výdavky na obuv a šatstvo, ale
hlavne na stravu, ktorá v dnešnej dobe nie je zanedbateľnou položkou. Súd zvýšil výživné na 140 eur a
neurčil žiadnu tvorbu úspor aj z dôvodu, že maloletý má záujem chodiť aj na platené krúžky, zúčastňovať
sa aj na kultúrnom vyžití napr. v kine a otec doposiaľ synovi neplatil ani len výživné 50 eur určené súdom
pred 10 rokmi z jeho vtedajšieho mesačného čistého príjmu 1031,25 eur.
31. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 24.10.2019 ( kedy bol doručený návrh matky na súd), súd
vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.10.2019 do 31.1.2020 v sume 65
eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 31.1.2020 z dôvodu, že rozhodoval 23.1.2020, t.j. po 15
dni v mesiaci. K sume 65 eur ako nedoplatku súd dospel nasledovným výpočtom: 8 dní (24.10.2019
-31.10.2019) už zvýšeného výživného deleno 31 dní v mesiaci október 2019 x 20 eur ako suma o ktorú
sa zvýšilo výživné = 5,16 eur,, zaokrúhlene 5 eur + zvýšené výživné o 20 eur v mesiacoch 11/2019,
12/2019 a 01/2020. Nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi splácať mesačne po 5 eur s
účinnosťou od 1.4.2020, lebo v tom čase bude už mesiac prepustený z výkonu trestu, bude mať dostatok
času sa zamestnať a hlavným dôvodom povolenia splátok je ten, že primárne je otec povinný platiť
bežné výživné a popri tom doplatiť nedoplatok.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá nepriznajúc žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý
z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.