Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26C/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219207158
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219207158.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: NOWAS, s. r. o., so sídlom Račianska 66,
Bratislava, IČO: 45 957 657, zastúpený: Advokátska kancelária Kamila Semešová, s.r.o., so sídlom
Hrachová 16B, Bratislava, IČO: 47 253 053, proti odporcovi: KC PNEU, družstvo, so sídlom Teslova 26,
Bratislava, IČO: 51 886 740, o určenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2019 domáhal určenia, že zmluva s koordinačným
centrom uzatvorená v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov medzi
žalobcom (ako organizáciou zodpovednosti výrobcov) a žalovaným (ako koordinačným centrom pre

odpadové pneumatiky) dňa 20.11.2018 je neplatná, eventuálne určenia, že žalobcovi a žalovanému
nevznikli zo zmluvy s koordinačným centrom uzatvorenej v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v
znení neskorších predpisov medzi žalobcom (ako organizáciou zodpovednosti výrobcov) a žalovaným
(ako koordinačným centrom pre odpadové pneumatiky) dňa 20.11.2018 žiadne práva a povinnosti,
eventuálne, že žalovaný je povinný zdržať sa uplatňovania a vymáhania povinností žalobcu zmluvy s
koordinačným centrom uzatvorenej v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších

predpisov medzi žalobcom (ako organizáciou zodpovednosti výrobcov) a žalovaným (ako koordinačným
centrom pre odpadové pneumatiky) dňa 20.11.2018 a to aj povinnosť uhrádzať žalovanému účastnícke
príspevky.

2. Svoju žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že uvedená zmluva je neplatná a to z dôvodu, že odporca
nadobudol právo plniť funkciu koordinačného centra pre odpadové pneumatiky v rozpore s § 31 ods. 4, 5

a § 94a zákona č. 79/2015 o odpadoch. Pri uzatváraní zmluvy absentovala na strane žalobcu slobodná
vôľa z dôvodu, že v prípade neuzavretia tejto zmluvy žalobcovi hrozilo odňate autorizácie na výkon
jeho činnosti a uloženie pokuty vo výške 1.200,- Eur - 120.000,- Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť
uzavrieť zmluvu so žalobcom za nediskriminačných podmienok a povinnosti žalobcu voči žalovanému
boli v zmluve uložené v rozpore s Ústavou SR.

3. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanémupovinnosťzdržaťsauplatňovanianárokunaúhraduúčastníckehopoplatkupodľazmluvyod
žalobcu do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej a povinnosť zdržať sa vymáhania
nároku na úhradu účastníckeho poplatku podľa zmluvy od žalobcu do právoplatného skončenia súdneho
konania vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že v prípade úspechu
žalobcu v tomto spore bude vydanie prípadného budúceho bezdôvodného obohatenia žalovaného naúkor žalobcu nemožné. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný má na základe zmluvy právo rozhodovať o
výške svojich nákladov, o ich druhu, spôsobe prerozdeľovania, určovania výšky ročného účastníckeho
poplatku a v prípade, ak tak žalobca nespraví, podať podnet na vykonanie kontroly u žalobcu zo strany

Slovenskej inšpekcie životného prostredia, čím bude žalobca vystavený riziku odňatia autorizácie a
uloženia pokuty vo výške od 1.200,- Eur do 120.000,- Eur za spáchanie iného správneho deliktu. Bez
nariadenia neodkladného opatrenia možno podľa žalobcu predpokladať, že žalovaný bude pokračovať v
každoročnom vyrubovaní účastníckych poplatkov a dodatočných účastníckych poplatkov. Žalovanému
nebude nič brániť, aby v priebehu trvania súdneho konania nehospodárne nakladal s finančnými

prostriedkami, neustále zvyšoval svoje náklady a aby účtoval žalobcovi účastnícke poplatky v akejkoľvek
výške. Podľa žalobcu možno predpokladať, že bez nariadenia neodkladného opatrenia budú všetky
finančné prostriedky uhradené žalobcom žalovanému ako účastnícke poplatky spotrebované a keďže
žalovaný netvorí žiaden zisk a nemá ani majetok, prípadné bezdôvodné obohatenie nebude od
žalovaného vymožiteľné.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného
od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení
obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín

predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v
danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí

byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou
situáciou.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s

vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným
opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo
zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych afaktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri
obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný

osvedčiť navrhovateľ.

16. Zmyslom neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv,
ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu, pričom musí
byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči

ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie
smerovať, Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené a neprejudikuje konečný výsledok
sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny
význam. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný

zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani strán
sporu. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní
nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky,
aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

17. V danom prípade mal súd za to, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním
navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia ako aj listiny
neosvedčujú nielen predpoklady potrebné pre vydanie predbežného opatrenia, ale neosvedčujú ani
samotný žalobcom uplatnený nárok.

18. Navrhovateľ nijako neosvedčil svoje skutkové tvrdenia o tom, že by zo strany žalovaného malo
dochádzať k navyšovaniu účastníckych poplatkov. Rovnako tak navrhovateľ neosvedčil tvrdenia o
budúcejnemožnostizískaťodžalovanéhobezdôvodnéobohatenie,zaktorépovažovalpráveúčastnícke
poplatky. Samotná skutočnosť, že žalovaný netvorí zisk neznamená nemožnosť prípadnej exekúcie voči

nemu. Žalovaný vyberá od svojich členov, ako aj od účastníkov každoročné poplatky, ktoré majú slúžiť
na pokrytie nákladov spojených s jeho činnosťou. V prípade, by súd navrhovateľovej žalobe vyhovel
a navrhovateľ by sa následne rozhodol žiadať od žalovaného vrátenie ním vynaložených účastníckych
poplatkov.

19. Ako súd už uviedol medzi predpoklady vydania neodkladného opatrenia patrí okrem osvedčenia
potreby bezodkladnej úpravy pomerov aj osvedčenie samotného nároku. Nárok možno považovať za
hodnoverne osvedčený vtedy, ak miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o
žalobe, je vyššia ako pravdepodobnosť zamietnutia. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu
nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia

20. Skutočnosti uvádzané žalobcom ako dôvod neplatnosti Zmluvy s koordinačným centrom uzatvorenej
medzi navrhovateľom a odporcom neplatnosť tejto zmluvy neosvedčujú.

21. Ako prvý dôvod neplatnosti navrhovateľ uvádza tvrdenie, podľa ktorého žalovaný nadobudol právo

plniť funkciu koordinačného centra v rozpore s § 31 ods. 4 a Z zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch,
získanie tohto práva je neplatné a v rozpore so zákonom. Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch definuje
koordinačné centrum v § 31 ods. 1.

22. Sám navrhovateľ uviedol, že žalovaný bol zapísaný do Registra koordinačných centier Ministerstvom

životného prostredia SR, ktoré dňa 26.09.2018 vydalo žalovanému Potvrdenie o zápise do Registra
koordinačných centier č.j. 10263. Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s § 94a ods. 4
citovaného zákona posudzuje aj splnenie všetkých podmienok na zápis vymedzených v § 31 ods. 3 až
5. Ministerstvo životného prostredia SR je zároveň jediným oprávneným subjektom na výmaz subjektu
z Registra koordinačných centier.

23. Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch definuje koordinačné centrum v § 31 ods. 1. V zmysle
tohto ustanovenia zákona sa za koordinačné centrum považuje V zmysle tohto ustanovenia sa za
koordinačné centrum považuje právnická osoba založená podľa osobitných predpisov na plneniepovinností ustanovených podľa tohto zákona pre vyhradený prúd odpadu, nezaložená na dosahovanie
zisku, a ktorá je zapísaná v Registri koordinačných centier. Odporca teda spĺňa všetky podmienky
pre vykonávanie práv a povinností koordinačného centra. Navrhovateľ neosvedčil a ani netvrdil, že by

odporca bol z tohto registra vymazaný alebo aspoň, že by sa o jeho výmaze konalo. Rozhodovanie o
zápise subjektov do Registra koordinačných centier ako aj rozhodovanie o ich výmaze patrí v súlade s
§ 94a a nasl. Citovaného zákona plne do právomoci Ministerstva životného prostredia SR, ktoré má v
tomto konaní postavenie správneho orgánu. Všeobecný súd nie je v postavení nadriadeného správneho
orgánu, ktorý by bol oprávnený meniť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR a nie je ani v

postavení správneho súdu. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že Ministerstvo životného prostredia SR
konalo pri registrácii odporcu v rozpore so zákonom, pričom týmto konaním došlo k porušeniu jeho práv
(napr. tým, že následne musel s odporcom uzatvoriť zmluvu), všeobecný súd nie je oprávnený postup
správneho orgánu preskúmavať, nakoľko toto je výlučne v kompetencii správnych súdov v zmysle § 6
S.s.p.

24. Obdobne, ak má byť príčinou neplatnosti zmluvy o spolupráci porušenie povinnosti odporcu ako
koordinačného centra uzatvárať zmluvy o spolupráci s koordinačným centrom za nediskriminačných
podmienok tu je súd opäť nútený konštatovať, že nie je oprávnený otázkou porušenia tejto povinnosti
posudzovať. V zmysle právnej úpravy prejudiciality vymedzenej § 194 C.s.p. súd v civilnom sporovom
konanie nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých právomocou je riešiť

spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu a to ani ako otázky prejudiciálne. Z
uvedeného je jednoznačne zrejmé, že otázku porušovania zásady nediskriminácie pri uzatváraní zmlúv
zo strany odporcu, ktorá je v zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch zakotvená v § 31 ods. 11 písm. k,
patrí v zmysle § 117 ods. 3 tohto zákona do právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva. Otázku porušenia uvedenej zásady nediskriminácie (t.j. otázku spáchania správneho

deliktu) nie je súd v civilnom sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento
postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 C.s.p. Ak by súd v civilnom sporovom konaní, napriek tomu,
sám uzavrel, že odporca sa svojim konaním dopustil tohto správneho deliktu (obdobne ako keby sám
uzavrel,žestranasporuspáchalatrestnýčin),porušilbytýmjednuzozákladnýchzásaddemokratického
a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to čo im je dovolené. Táto zásada našla

svoje vyjadrenie v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

25. Argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej je Zmluva s koordinačným centrom neplatná v dôsledku
absencie slobodnej vôle túto zmluvu uzatvoriť, keďže navrhovateľ by v prípade jej neuzatvárania

bol vystavený riziku postihu zo strany príslušného správneho orgánu, ako aj argumentáciu ohľadom
neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s čl. 13 Ústavy SR považuje súd za nesprávnu a nemajúcu oporu v
zákone a ani v elementárnej logike. Skutočnosť, že zo zákona vyplýva určitým subjektom povinnosť
uzatvoriť v zákone špecifikované zmluvy s inými subjektmi samozrejme nemôže spôsobiť ich neplatnosť.
V opačnom prípade by bolo nutné za neplatné považovať prakticky všetky povinne zmluvné vzťahy

a neplatnými by tak boli napr. aj všetky zmluvy o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Rovnako tak nemožno považovať za neplatnú zmluvu len preto, že z nej vyplývajú
jej účastníkom aj iné povinnosti ako povinnosti, ktoré im boli uložené zákonom alebo na základe zákona
alebo medzinárodnou , ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
nariadením vlády, keďže pripustenie uvedenej argumentácie by znamenalo prakticky úplne zneplatnenie

takmer všetkých zmlúv.

26. Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by súd nariadil neodkladné opatrenie v
navrhovateľom požadovanom znení, zasiahol by tým neprimeraným spôsobom, keďže odporca by bol
aj po nariadení neodkladného opatrenia aj naďalej povinný poskytovať žalobcovi služby koordinačného

centra, na ktorých poskytovanie sa navrhovateľovi zaviazal v zmluve, avšak navrhovateľ by nebol
povinný platiť akékoľvek úhrady slúžiace na pokrytie nákladov spojených s poskytovaním týchto služieb.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný,

nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, keďže
navrhovateľ v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným
opatrením.28. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).