Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cpr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200518
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718200518.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: N. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, XXX XX D. T. U., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Ján
Vrba, advokát, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr.
C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Michal
Plenta, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 02.10.2017 daná žalovaným žalobcovi
je neplatná.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.01.2018 domáhal určenia, že výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 02.10.2017, ktorou žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom, je
neplatná. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.

Dňa 25.11.2011 žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu s nástupom k 01.01.2012 na druh
práce T. I. C. D. T. U.. Aj keď menovacím dekrétom na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva
vo Vranove nad Topľou č. XX/XXXX zo dňa 24.11.2011 bol žalobca menovaný do funkcie T. I. C. D.
T. U., bola s ním uzatvorená riadna pracovná zmluva ako je vyššie uvedené. Dňa 02.10.2017 bola
žalobcovi daná podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 výpoveď z pracovného pomeru s tým, že podľa § 62
ods. 4 Zákonníka práce bola výpovedná lehota dvojmesačná s tým, že pracovný pomer u žalovaného
končí 31.12.2017. Žalobca dňa 24.11.2017 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní a

že výpoveď z 02.10.2017 je neplatná a nezákonná, lebo žalovaný si nesplnil, resp. nerešpektoval
ponukovú povinnosť, ktorú upravuje § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Hlavne kvôli nerešpektovaniu tejto
zákonnej povinnosti v prípade, ak končí pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa §
63 ods. 1 Zákonníka práce predmetná výpoveď je nezákonná. Žalovaný dňa 06.12.2017 zaslal žalobcovi
stanovisko, že trvá na pôvodnej výpovedi. Aj keď pôvodná náplň práce žalobcu T. I. C. začína a končí
rozhodnutím mestského zastupiteľstva, teda menovaním a odvolaním, u žalobcu bol založený pracovný
pomer pracovnou zmluvou z 25.11.2011 a tento pracovný pomer nekončil jeho odvolaním 29.09.2016,

alevzmysletejtopracovnejzmluvypokračovalatrvalnaďalej,čojednoznačnepotvrdzujeskutočnosť,že
pracovný pomer uňho končil až 31.12.2017 výpoveďou z 02.10.2017, ktorej neplatnosti sa touto žalobou
žalobca domáha. Sám žalovaný vo svojej výpovedi uvádza, že dôvodom výpovede je skutočnosť, že
nemá možnosť ho ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas, ktoré bolo dohodnuté ako miestovýkonu práce a v súčasnosti nemá žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť. Ďalšia
skutočnosť, ktorá potvrdzuje oprávnenosť podanej žaloby, je to, že ak by pracovnoprávny vzťah bol
založený iba na menovaní, resp. odvolaní z funkcie T. I. C., muselo by byť uvedené, že tento pracovný

pomer trvá iba v období od menovania a odvolania a nie ako je uvedené v priloženej pracovnej zmluve
z 25.11.2011, že tento pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Podľa výkladu § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý dáva zamestnávateľovi povinnosť ponúknuť inú prácu,
pričom nerešpektovanie tejto ponukovej povinnosti zakladá neplatnosť výpovede, je uvedené, že síce
ponukovú povinnosť zamestnávateľ v písomnej forme nemá, avšak musí byť táto ponuková povinnosť

rešpektovaná a v prípade, ak sa objektívne preukáže, že zamestnávateľ mal možnosť ďalej aj v inej
pozícii zamestnanca zamestnávať, musí mu to ponúknuť. Pri rešpektovaní tejto ponukovej povinnosti
by prípadná výpoveď bola platná len vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na ponúknutú inú
prácu. Takúto ponuku je povinný zamestnávateľ uskutočniť pred doručením výpovede. Je síce pravdou,
že ak sa zamestnanec domáha neplatnosti výpovede z dôvodu, že mu nebola ponúknutá iná vhodná
práca, je dôkazné bremeno o existencii takýchto možností na strane zamestnanca. V danom prípade,

ako je zrejmé z oficiálnych dokumentov Mesta, Mesto Vranov nad Topľou malo v roku 2016 schválený
doporučený počet príslušníkov mestskej polície 15, v rozpočte na rok 2017 na mzdové náklady bolo
schválené na počet príslušníkov mestskej polície 13 a aj so žalobcom bol počet 13, teda po jeho odvolaní
nebol ustanovený do funkcie iný T. I. C., teda existovalo v tomto čase schválené voľné neobsadené
pracovné miesto príslušníka mestskej polície. Okrem tohto nespochybniteľne voľného miesta, ktoré bol

zamestnávateľ povinný ponúknuť, v čase pred výpoveďou prijal nových zamestnancov do pracovných
pomerov v počte 14. Pritom sa jednalo o pozície v štruktúrach mestského úradu a mesta, ktoré v prípade
ponuky by žalobca určite akceptoval, lebo spĺňal všetky, aj odborné kritériá.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Domnieva sa, že

žalovaný so žalobcom pracovný pomer skončil platne. Žalobca pracoval u žalovaného ako T.Č. I. C. D.
D. T. U.. Funkcia T. B. (I.) C. sa obsadzuje na základe zákona SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v
platnom znení a to konkrétne ustanovenia § 2 ods. 3. Ako vyplýva z písomných materiálov žalovaného,
Mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou na svojom 13. zasadnutí dňa XX.XX.XXXX uznesením č.
XX/XXXX pod bodom A/ menuje N. O. do funkcie T. I. C. dňom 01.01.2012. Na základe tejto skutočnosti

uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 25.11.2011 pracovnú zmluvu na druh práce „T. I. C.“ s dňom nástupu
do práce dňa 01.01.2012. Pracovný pomer bol dojednaný na neurčitý čas. Uznesením Mestského
zastupiteľstvavoVranovenadTopľouč.XX/XXXXzodňa29.09.2016bolžalobcaodvolanýzfunkcieT.Č.
I. C. D. T. U. s účinnosťou 01.10.2016. Podľa dôvodovej správy predloženej do mestského zastupiteľstva
pred hlasovaním dôvodom odvolania bola skutočnosť: „Vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy, nedôveru

a napätie medzi náčelníkom MsP a príslušníkmi MsP predkladám návrh na jeho odvolanie z funkcie.“
Od nasledujúceho dňa, t. j. od 30.09.2016 bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného. Dočasne
práceneschopným bol až do 29.09.2017 (piatok), schopný práce od 30.09.2017 (sobota). Doklad -
Potvrd. o dočas. PN č. 992064 časť IV bola doručená zamestnávateľovi až dňa 02.10.2017 (pondelok),
do tej doby zamestnávateľ nemal vedomosť o tom, kedy bude zamestnanec (žalobca) schopný práce.

Dňa 02.10.2017 (pondelok) bola vyhotovená výpoveď a súčasne bola žalobcovi doručená výpoveď
z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce. Pracovný pomer
žalobcu u žalovaného mal končiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty. Žalovaný sa nestotožňuje
s konštatovaním žalobcu uvedeným v žalobe, že „aj keď pôvodná náplň práce žalobcu T. I. C. začína
a končí rozhodnutím mestského zastupiteľstva, teda menovaním a odvolaním, u žalobcu bol založený

pracovný pomer pracovnou zmluvou z 25.11.2011 a tento pracovný pomer nekončil jeho odvolaním
29.09.2016, ale v zmysle tejto pracovnej zmluvy pokračoval a trval naďalej, čo jednoznačne potvrdzuje
skutočnosť, že pracovný pomer uňho končil až 31.12.2017 výpoveďou z 02.10.2017, ktorej neplatnosti
sa touto žalobou žalobca domáha.“ V zmysle právnej teórie v súvislosti s pracovnými pozíciami
obsadzovanými na základe vymenovania je prvým krokom zo strany zamestnávateľa v týchto prípadoch

odvolanie z funkcie. Je potrebné uviesť, že odvolaním z funkcie pracovný pomer nekončí. V prípade,
ak by pracovný pomer zamestnanca nebol následne ukončený niektorým zo zákonných spôsobov a to
dohodou alebo v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce výpoveďou z dôvodu
nespĺňania požiadaviek na riadny výkon dohodnutej práce, pracovný pomer by trval aj naďalej. Je
zrejmé, že odvolaním pracovný pomer žalovaného so žalobcom neskončil jeho odvolaním z funkcie,

ale pracovný pomer so žalovaným bol ukončený zákonným dôvodom v zmysle § 63 ods. 1 písm. d)
bod 1 Zákonníka práce a to v prvý deň nástupu žalobcu z dočasnej práceneschopnosti. V žalobe
uvádza žalobca, že „...mu malo byť ponúknuté miesto príslušníka mestskej polície. Okrem tohto
nespochybniteľne voľného miesta, ktoré mu bol zamestnávateľ povinný ponúknuť, mal v tom čase predvýpoveďou, lebo v čase pred výpoveďou prijal nových zamestnancov do pracovných pomerov v počte
14. Pritom sa jednalo o pozície v štruktúrach mestského úradu a mesta, ktoré v prípade ponuky by
bol určite akceptoval, lebo spĺňal všetky, aj odborné, kritériá.“ Na základe tejto skutočnosti uvedenej

žalobcom žalovaný z opatrnosti žiada, aby žalobca presne špecifikoval, o ktorých zamestnancov sa má v
danom prípade jednať. Domnieva sa, že žalovaný nemal v danom prípade ponukovú povinnosť v zmysle
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že pracovný pomer bol uzatvorený
na neurčitý čas, k tejto námietke uvádza žalovaný nasledovné. Nesúhlasí s konštatovaním žalobcu,
že „ďalšia skutočnosť, ktorá potvrdzuje oprávnenosť podanej žaloby, je to, že ak by pracovnoprávny

vzťah bol založený iba na menovaní, resp. odvolaní z funkcie T. I. C., muselo by byť uvedené, že
tento pracovný pomer trvá iba v období od menovania a odvolania a nie ako je uvedené v priloženej
pracovnej zmluve z 25.11.2011, že tento pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas so skúšobnou
dobou 3 mesiace.“ Zo znenia ustanovenia § 48 ods. 2 Zákonníka práce ku dňu uzatvorenia pracovnej
zmluvy vyplývalo, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný
pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát.

Žalovaný nemal dôvod dohodnúť so žalobcom pracovný pomer na dobu určitú. Už pri jeho vymenovaní
predpokladal, že žalobca v pozícii T. I. C. bude pracovať viac ako 3 roky. Zákonník práce platný v reálnom
čase neobsahuje také ustanovenie, ktoré by dávalo možnosť so žalovaným predlžovať alebo opätovne
dohodnutím pracovný pomer nad dobu troch rokov. Výnimky ustanovuje § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
Na žalobcu sa nevzťahovalo ani ustanovenie § 48 ods. 6 Zákonníka práce, nakoľko nespadal ani do tam

uvedených kategórií zamestnancov. Nakoľko žalobca pracoval v pozícii T. I. C. skoro 5 rokov, potom by
aj tak platilo, že po uplynutí maximálnej doby (3 roky), na ktorú bolo možné dojednať pracovný pomer na
dobu určitú, by sa takýto pracovný pomer ex lege „preklopil“ do pracovného pomeru na dobu neurčitú.
Tobôž po novele Zákonníka práce a to zákonom č. 257/2011 Z. z. účinným od 01.09.2011 sa podstatne
zúžili dôvody, za akých bolo možné ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na

určitúdobu.Poukázalnadôvodovúsprávu-osobitnáčasťkzákonuč.257/2011Z.z.,body25a26a§48
ods. 4 Zákonníka práce účinného od 01.09.2011. Za hypotetického predpokladu, že v pracovnej zmluve
by bol pracovný pomer so žalobcom dojednaný na dobu určitú, napríklad na 1 rok, tak z ustanovenia §
48 ods. 4 Zákonníka práce je zrejmé, že ďalšie predĺženie pracovného pomeru so žalobcom by nebolo
vôbec možné. Aj to bol dôvod, prečo žalovaný uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú. Na základe

uvedeného žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho
zástupcu žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že 29.09.2016 bol odvolaný mestským zastupiteľstvom z funkcie
T.Á. I. C. na návrh primátora. Dňa 30.09.2016 sa na pokyn primátora dostavil na pracovisko, kde
mal odovzdať všetky písomnosti a ostatné náležitosti zástupcovi náčelníka mestskej polície p. C. Č.
a vedúcej oddelenia sociálneho a organizačného. Tieto veci odovzdal, vrátane kľúčov od kancelárie.
Pri tejto príležitosti si zobral aj svedka S.. T. R., lebo predpokladal, že zo strany primátora a právničky

mesta bude táto špinavá hra, ktorú rozohrali, pokračovať. Po odovzdaní týchto vecí bol predvolaný k
pracovníčke osobného oddelenia C.. J. R., ktorá mu so spätnou platnosťou doručila oznámenie o znížení
funkčnéhoplatusdátumom31.08.adňa30.09.mupredložilavýpoveďzpracovnéhopomeru.Vzhľadom
k tomu, že predložil doklad s dátumom začatia PN od 30.09.2016, odmietol výpoveď podpísať a žiadal,
aby mu bola zaslaná poštou. Tým chce dokumentovať, že zamestnávateľ nemal žiadnu snahu ponúknuť

mu žiadne iné pracovné miesto. Ďalej čo sa týka stavu policajtov, organizačná štruktúra od 01.10.2016
a 01.12.2017 je urobená dodatočne s cieľom spochybniť, že v tom čase bolo na mestskej polícii jedno
voľné pracovné miesto. Na toto zamestnávateľa upozornil vo výzve zo dňa 24.11.2016, kde uviedol
tieto skutočnosti a požiadal o to, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Organizačný poriadok spracovaný
31.05.2016, podpísaný ním ako spracovateľom, vypracovala N.. Y., právny referent mestského úradu,

schválil V.. N. M., primátor mesta, kde sú popísané všetky veci, ktoré sa týkajú mestskej polície. Takýto
organizačný poriadok ani organizačná štruktúra do tejto doby neboli spracované. Uviedol, že predkladá
organizačnú štruktúru mestského úradu z roku 2017, kde ani v jednom prípade ani jedného oddelenia
nie je takto podrobne rozpísaná organizačná štruktúra, ako predložil právny zástupca žalovaného.
Tieto organizačné štruktúry boli umelo vyrobené a podpísané primátorom mesta len preto, aby sa

spochybnilo voľné pracovné miesto. Podľa zákona o obecnom zriadení je povinné organizačnú štruktúru
schvaľovať mestské zastupiteľstvo. Aj v súčasnej dobe sú materiály elektronicky zverejnené a takáto
organizačná štruktúra, ktorú predložil žalovaný, sa tam nenachádza. Po skončení PN, ktorú ukončil
30.09.2017, okrem ďalšieho zníženia funkčného platu, ktorý je doložený a dátumovaný apríl 2017,mu zo strany mesta nebola doručená žiadna písomnosť ani žiadna ponuka na pracovné miesto. Dňa
02.10. po skončení PN sa dostavil na pracovisko, na osobné oddelenie k C.. R., ktorej odovzdal
ukončenie PN a žiadal ju o pridelenie práce. Povedala mu, že sa má zdržiavať v kancelárii, po rozhovore

s primátorom mesta mu povedala, že sa má zdržiavať v kancelárii náčelníka mestskej polície, za
prítomnosti povereného náčelníka C.. C. Č.. Asi po dvoch hodinách si ho k sebe pozval primátor mesta
za účasti prednostu a právničky mesta, kde mu predložili písomnú výpoveď. Vyhlásil vtedy, že trvá na
zamestnávaní, že si nesplnili ponukovú povinnosť, čo sa týka ponuky pracovného miesta a upozornil
ich, že na mestskej polícii aj v rámci mestského úradu sú voľné pracovné miesta. Na to mu primátor

ponúkol dohodu, či nemá záujem on ukončiť pracovný pomer dohodou. Povedal mu, že nevidí dôvod na
takéto ukončenie pracovného pomeru. On zaujal stanovisko, že trvá na písomne predloženej výpovedi.
Čo sa týka materiálov rozpočtu, je v nich konštatované, že v rozpočte sú aj na rok 2016, aj na rok
2017 a aj na rok 2018 rozpočtované finančné prostriedky pre 13 mestských policajtov, doslova napísané
hore v kategórii prideľovania rozpočtu. Takisto má k dispozícii správu mestskej polície od 01.01.2018 do
31.12.2018, kde sa doslova uvádza, že v minulom roku plnilo úlohy 11 príslušníkov mestskej polície a

náčelník mestskej polície, čiže ešte v roku 2018 bolo jedno voľné pracovné miesto na mestskej polícii.
Správa o činnosti mestskej polície je základným dokladom, ktorý spracováva náčelník mestskej polície,
schvaľuje primátor mesta, predkladá mestskej rade a mestskému zastupiteľstvu. Nepodieľal sa ani na
jednom spracovaní týchto správ o činnosti, t. j. ani za rok 2016, ani za rok 2017, ani za rok 2018, čiže
predpokladá, že sú objektívne písané a nemal na nich žiadny vplyv. Z výkazov štatistických údajov,

ktoré tvoria prílohu každej tejto správy, je počet príslušníkov 15, schválený počet 13 a doslova v bode
1a skutočný počet príslušníkov obecnej polície 12. Tieto správy jasne preukazujú, že skutočný počet
príslušníkov bol 12 a teda jedno voľné pracovné miesto v tom čase bolo, na čo zamestnávateľa upozornil
celkom trikrát. Správa o činnosti mestskej polície je základným dokladom, ktorý sa pravidelne zasiela na
ministerstvo vnútra a preto tieto kópie nemôžu mať žiadne rozdiely. Pokiaľ sú rozdiely, tak sú vyrobené

dodatočne. Tieto materiály sú zverejnené na stránke mesta Vranov nad Topľou a tieto si sťahoval v roku
2017 a 2018.
K organizačnej štruktúre predloženej žalovaným uviedol, že organizačná štruktúra bola robená na
každom oddelení aj na mestskej polícii stále a je prílohou organizačnej štruktúry mesta, takýto materiál
nikdy spracovaný nebol. Tento materiál je účelovo spracovaný na to, že nebolo voľné pracovné miesto.

V novembri 2017 sa zúčastnil mestského zastupiteľstva, kde mimo iných bodov bol schválený
programovaný rozpočet mesta Vranov nad Topľou, uznesením č. XXX/XXXX. V časti mestská polícia
doslovne štruktúra výdavkov, kapitola 03.1.0, výdavky na činnosť mestskej polície na 13 príslušníkov.
Poukázal na Správu o činnosti Mestskej polície Vranov nad Topľou za obdobie od 01.01.2018 do
31.12.2018, kde v časti 2 úsek personalistika výkonu služby plnilo úlohy 11 príslušníkov mestskej polície

a náčelník mestskej polície, ktorí spĺňali odbornú spôsobilosť na výkon funkcie. Táto správa o činnosti
mestskej polície je podpísaná primátorom mesta, schválená mestským zastupiteľstvom, prílohou tejto
správy je výkaz štatistických údajov, s plánovaným počtom príslušníkov obecnej polície 15, skutočný
počet príslušníkov obecnej polície 12, ďalšou prílohou je menný zoznam príslušníkov mestskej polície
Vranov nad Topľou v počte 12. V čase, keď bol vo výpovednej lehote, po materiáloch schválených

na mestskom zastupiteľstve v mesiaci november osobne doručil mestu písomnosť, v ktorej žiadal
primátora mesta o zamestnanie, kde poukázal, že si nesplnili ponukovú povinnosť aj napriek tomu, že
podľa materiálov schválených na mestskom zastupiteľstve je preukázateľne voľné pracovné miesto na
mestskej polícii. Z materiálov, ktoré predložil žalovaný, je jednoznačne potvrdené, že skutočný stav v
čase výpovede bol 12 policajtov, aj v roku 2018 aj v roku 2019. Podľa zákona o obecnej polícii má

poverený náčelník tie isté právomoci ako menovaný náčelník a v tejto veci je podstatný skutočný stav a
jedno pracovné miesto. Plánovaný stav 15 príslušníkov uvádzali iba z toho dôvodu, že toto je udávané
v oficiálnych materiáloch, ktoré zverejnilo mesto.
V záverečnej reči uviedol, že aj pred jeho menovaním do funkcie bol poverený zastupovaním ten istý
človek C.. C. Č.. V rozhodnom období mestské zastupiteľstvo v rozpočte taxatívne vyčlenilo finančné

prostriedky, kde je doslova napísané pre 13 príslušníkov mestskej polície, aj v roku 2016, aj 2017, 2018.
V celom rozhodnom období bolo jedno voľné pracovné miesto a myslí si, že vôbec nie je podstatné, či je
náčelník menovaný alebo poverený, preto lebo aj v súčasnej dobe aj pred jeho menovaním túto funkciu
zastával ten istý človek, H.. C. Č.. Argumentáciu žalovanej strany považuje za účelovú.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že vo všeobecnosti je nespochybniteľné, že v
zmysle príslušných právnych predpisov náčelníka obecnej mestskej polície menuje a odvoláva obecné
mestské zastupiteľstvo a to aj bez udania dôvodu. Pozícia náčelníka mestskej polície požíva právnu
ochranu v tom, že odvolanie z funkcie ešte neznamená ukončenie pracovného pomeru, kde aj jeho klientv zmysle tejto právnej praxe má uzatvorenú pracovnú zmluvu a až v októbri 2017, čiže v podstate rok po
jeho odvolaní a to asi aj vzhľadom na jeho práceneschopnosť, bola mu daná výpoveď pre nadbytočnosť,
avšak tak ako každý zamestnanec, ktorý v zmysle tejto skutočnosti je odvolávaný, je zamestnávateľ

povinný splniť ponukovú povinnosť. V danom prípade si žalovaný túto ponukovú povinnosť nesplnil a z
tohto dôvodu neboli naplnené zákonné podmienky v zmysle Zákonníka práce, aby mu takúto výpoveď
dal. Na mestskej polícii boli mestským zastupiteľstvom schválené miesta pre 13 policajtov, obsadené boli
iba 12, čiže bolo tam voľné pracovné miesto na radového mestského policajta. Podľa Správy o činnosti
mestskej polície za rok 2017 je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo žalovaného malo schválený väčší

počet ako obsadený počet policajtov a na ten schválený počet boli vygenerované aj rozpočtové mzdové
prostriedky. V rozhodujúcim období od 01.10.2017 do 20.12.2017 boli prijatí na voľné pracovné miesta
žalovanéhodeviatinovípracovníci.Celýtentosporjeotom,čižalovanýobjektívnesisplnilalebonesplnil
ponukovú povinnosť, ktorá je základným dôvodom buď zákonnosti výpovede alebo nezákonnosti.
Dňa 29.09.2016 po hlasovaní na mestskom zastupiteľstve predsa nikto nemohol na mestskom úrade
ani primátor vedieť, ako mestské zastupiteľstvo skončí, či odvolaný bude alebo nebude. A už na druhý

deň ráno mu doručili výpoveď s účinnosťou od 01.10.2016 a práve v tom je účelovosť a nezákonnosť
tejto výpovede, keď zamestnávateľ predsa nemohol mať čas zistiť, či má nejaké voľné miesta, aby si
splnil svoju ponukovú povinnosť. Výpoveď bola pripravená, mesto nikdy nemalo záujem si splniť svoju
ponukovú povinnosť. Okolnosť, že iný člen mestskej polície zastával funkciu v režime ako poverený
náčelník a až následne bol menovaný mestským zastupiteľstvom do funkcie náčelníka mestskej polície

nemôže byť dôvodom, aby nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto člena mestskej polície žalobcovi.
Nie je možné chápať výpočet príslušníkov mestskej polície tak, ako sa snaží vysvetliť žalovaný, lebo
v minulom roku plnilo úlohy 11 príslušníkov mestskej polície a poverený náčelník. Čiže s náčelníkom
bolo schválené 13. Schválených bolo 12 príslušníkov a jeden náčelník, to je teda 13. Ako je aj zrejmé
z tej správy, v tom rozhodujúcom období vykonávali úlohy 11 príslušníci a to kvôli tomu, že jeden z

tých dvanástich sa stal povereným náčelníkom. Čiže tým, že sa stal povereným náčelníkom, bolo v
podstate obsadené miesto náčelníka a ostalo voľné miesto rádového mestského policajta. Čo potvrdzuje
aj tá skutočnosť, že o rok na to mestské zastupiteľstvo schválilo znížený počet na 11 príslušníkov plus
náčelník.
V záverečnej reči uviedol, že sa pridržiavajú všetkého, čo povedali. Dostatočne preukázali

opodstatnenosť návrhu.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že podľa organizačnej štruktúry mestského
úradu platnej od 01.10.2016 a od 01.12.2017, ktoré zároveň predložil, sú miesta mestskej polície 1
náčelník a 12 príslušníkov mestskej polície. Preukázal, že počet týchto príslušníkov by mal byť 13.

Pokiaľ ide štruktúrovaný rozpočet, poukázal, že výdavky na činnosť mestskej polície sú uvedené na
13 príslušníkov, nie 15. Bolo plánovaných 15, ale z objektívnych a finančných dôvodov bolo dlhodobo
obsadzovaných len 13. O organizácii mestskej polície rozhoduje obecné a mestské zastupiteľstvo v
zmysle § 4 Zákona o obecnej polícii, kde vlastne ono určuje mzdové prostriedky a iné prostriedky na
činnosť mestskej polície. Čiže nebola tu uskutočnená organizačná zmena, ktorá by určila, že počet

príslušníkov mestskej polície je 15. Takže 15 bolo plánovaných perspektívne, ale v skutočnosti bolo
v organizačnej štruktúre 13 mestských policajtov, z toho jeden náčelník a 12 mestskí policajti. Od
01.12.2017 bolo prijatých 8 osôb na miesto člena občianskej poriadkovej hliadky, na túto pozíciu boli
vyberaní príslušníci alebo členovia na základe výberového konania, ktoré bolo cez fondy Európskej únie
a jedným z predpokladov boli výberové kritéria na pozíciu člena miestnej občianskej poriadkovej hliadky

a v prvom rade je tu znalosť jazyka cieľovej skupiny (rómsky jazyk). Čiže týchto 8 sa nemohol zúčastniť.
Žalobca neovládal rómsky jazyk, pretože v svojom dotazníku má, že ovláda pasívne ruský a nemecký
jazyk,rómskyjazyktamnemáuvedený.Žalobanebolapodanáoprávnene,pretožežalobcabolodvolaný
z funkcie tým orgánom, ktorý ho odvolať mohol. A v zmysle toho, že bol žalobca odvolaný z funkcie T.Í.
I. C., bola mu daná výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Funkcia náčelníka mestskej polície

nebola obsadzovaná tak ako mala byť v zmysle zákona, ale jeden člen mestskej polície ako mestský
policajt bol poverený výkonom náčelníka, ale nebol menovaný tak ako vyžaduje zákon. V tomto prípade
sa domnieva, že nie je možné, aby bolo povedané, že toto miesto príslušníka bolo voľné. Poverený bol
pán Č.. Ide o poverenie v zmysle zákona o obecnom zriadení, nie je to menovanie v zmysle zákona o
obecnej polícii. Čiže on nevykonáva funkciu náčelníka mestskej polície.

Za odvolanie hlasovalo 19 poslancov z 21. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že si mali dodatočne vyhotoviť
organizačnú štruktúru, k tomu uviedol, že to tak nie je. Poukázal na tú istú štruktúru, ktorú mal so sebou
a ktorú predložil žalobca ale bez počtov a to z 01.10. a z 01.12.2017. Nedokladal ju z toho dôvodu, že
táto štruktúra nič nehovorí o počtoch. Doložil do spisu aj tieto organizačné štruktúry bez počtov, pretožeexistovali organizačné štruktúry s počtami a bez počtov. Musia existovať aj jedny aj druhé. Pokiaľ sa týka
výpovede, ktorú mal dostať žalobca vtedy, keď začal maródovať, o tejto výpovedi sa nebavia, pretože
táto výpoveď mu nebola ani doručovaná, zo dňa 30.09.2016, pretože nastala ochranná doba z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti a zákaz výpovede. Bola mu doručovaná až výpoveď následne, keď bol
uznaný za práceschopného dňom 30.09.2017 a 02.10.2017 obdržal výpoveď. 30.09.2017 bola zrejme
asi sobota. Od 01.11.2017 mu začala plynúť dvojmesačná výpovedná doba.
Pokiaľ sa týka počtu príslušníkov mestskej polície, bolo ich spolu 13, jeden náčelník a 12 mestskí
policajti ako príslušníci mestskej polície. Primátor mesta dal poverenie v zmysle Zákonníka práce s

tým, že poveril jedného príslušníka mestskej polície riadením mestskej polície. Čiže tento človek nebol
náčelníkommestskejpolícietakakotožiadazákonoobecnejpolícii,pretoženebolasplnenápodmienka,
že by bol menovaný mestským zastupiteľstvom mesta Vranov nad Topľou. Čiže v rozhodnom čase
teda bolo neobsadené miesto náčelníka mestskej polície a boli obsadené všetky miesta mestských
policajtov. Prebehlo výberové konanie v januári 2018 a následne od 01.04.2018 bol menovaný C. Č. do
funkcie náčelníka na základe uznesenia mestského zastupiteľstva. Čiže týmto bola vlastne naplnená

litera zákona o obecnej polícii, že náčelníka menuje mestské zastupiteľstvo.
Poukázal na prehľad prijímaných zamestnancov kde si myslí, že ani jedna z týchto oznámených pozícií
nebola vhodná, resp. bola obsadená inými osobami, kde sa vyžadovala odborná spôsobilosť na výkon
týchto funkcií alebo to boli obsadzované miesta na základe dohody s úradom práce, kde podmienkou
bolo vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa Správy o činnosti mestskej polície za rok 2016 plnilo úlohy 12 príslušníkov mestskej polície
plus náčelník mestskej polície, ktorí spĺňali odbornú spôsobilosť na výkon funkcie. Dňa 01.03.2016
bol prijatý nový príslušník mestskej polície G. H., teda pred odvolaním žalobcu z funkcie T.. Ku dňu
01.10.2016 bol mestským zastupiteľstvom z funkcie T. I. C. odvolaný žalobca. Od 01.10.2016 bol
primátorom poverený riadením mestskej polície H.. C. Č.. Podľa Správa o činnosti mestskej polície za

rok 2017 plnilo úlohy 11 príslušníkov mestskej polície plus poverený náčelník mestskej polície, ktorí
spĺňali odbornú spôsobilosť na výkon funkcie. Z toho vyplýva, že nebol riadne ustanovený náčelník
mestskej polície tak ako to žiada zákon o obecnej polícii. Pokiaľ sa tu hovorí o plánovanom počte 15
príslušníkov mestskej polície, táto informácia sa v podstate preberala z každej predchádzajúcej správy
a vždy sa to odôvodňovalo tým, že vzhľadom k ekonomickej situácii mesta a schválenému rozpočtu to

nie je možné naplniť, podľa rozhodnutia primátora v roku 2018 sa nebude tento počet meniť. Z toho
vyplýva, že treba rozlišovať príslušníkov mestskej polície a treba rozlišovať náčelníka. V roku 2017,
keď došlo k rozviazaniu pracovného pomeru, bol počet príslušníkov mestskej polície 12, z týchto 12
príslušníkov bol jeden poverený výkonom funkcie na základe poverenia primátora mesta, ale nie na
základe toho, aby bola splnená podmienka, že je ustanovený, menovaný zastupiteľstvom. Rozpočet v

roku 2017 sa stanovoval na rok 2018. Tam sa už uvádza, že má byť ten počet, na ktorý sa stanovujú
finančné prostriedky na rok 2018, na 13 policajtov.
Nezdieľa právny názor, že poverený mestský policajt je zároveň náčelníkom v zmysle zákona o obecnej
polícii. Primátorovi mesta ako štatutárnemu orgánu neprináleží právo menovať náčelníka mestskej
polície, zákon výslovne vyžaduje, že menuje mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo. Ak by

primátor menoval niekoho z príslušníkov mestskej polície za náčelníka mestskej polície bez toho, aby
ho vymenovalo mestské zastupiteľstvo, bol by takýto úkon nulitný. Preto je potrebné rozlišovať medzi
menovaním a poverením. Bol poverený riadením mestskej polície a na základe výberového konania ho
menovalo uznesením mestské zastupiteľstvo do funkcie náčelníka mestskej polície, boli splnené všetky
predpoklady na to, aby bol náčelníkom mestskej polície v zmysle zákona o obecnej polícii. Pokiaľ hovoril

žalobca o tom, že bolo 12 mestských policajtov, tak sa stotožňuje a dodáva, že mal byť jeden náčelník
a 12 mestskí policajti, dokopy 13. Ale pri náčelníkovi mestskej polície platí ten režim, ktorý už uviedol.
V záverečnej reči uviedol, že trvajú na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach a poukazuje na
zákon o obecnej polícii, § 6 ods. 2 o tom, že náčelníka mestskej polície v čase jeho neprítomnosti
zastupuje poverený príslušník mestskej polície. Toto je podporné stanovisko k tomu, že primátor môže

takisto poveriť riadením mestskej polície, ale nemôže menovať bez zastupiteľstva náčelníka mestskej
polície. V priebehu rozhodného obdobia nebolo voľné miesto príslušníka mestskej polície, pretože tieto
miesta boli obsadené s tým, že nebolo obsadené miesto náčelníka mestskej polície, pretože tam platí
špeciálny režim. Na základe toho sa domnievajú, že žaloba je nedôvodná a žiadajú ju zamietnuť.

8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.9. Podľa Výpisu uznesenia č. XX/XXXX zo zasadnutia 13. Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad
Topľou z 24.11.2011 Mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou pod bodom A/ menuje N. O. do
funkcie T. I. C. dňom 01.01.2012; o čom bol vystavený Menovací dekrét zo dňa 25.11.2011.

Žalovaný so žalobcom uzatvoril dňa 25.11.2011 pracovnú zmluvu na druh práce: T. I. C., s dňom nástupu
do práce: 01.01.2012 a miestom výkonu práce: Mestský úrad D. T. U.. Pracovný pomer bol dojednaný
na neurčitý čas so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalobca dňa 02.01.2012 prevzal Pracovnú náplň
zamestnanca mesta D. T. U..
Žalobcovi bolo dňa 16.02.2012 vystavené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Osvedčenie o

odbornej spôsobilosti príslušníka obecnej polície s evidenčným číslom XXXXXX.
Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.12.2015 s účinnosťou od 01.01.2016
patril žalobcovi funkčný plat mesačne 1.357,50 eur (vrátane príplatku za riadenie podľa § 8 zákona a
osobného príplatku podľa § 10 zákona). Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa
28.04.2017 s účinnosťou od 01.05.2020 patril žalobcovi funkčný plat mesačne 686,- eur.
Návrh na odvolanie náčelníka Mestskej polície Vranov nad Topľou zo septembra 2016 predložil V.. N.

M., primátor. V dôvodovej správe je uvedené, že ho navrhuje odvolať v súlade s §2 ods. 3 zákona
SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01.10.2016 a
to vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy, nedôveru a napätie medzi náčelníkom mestskej polície a
príslušníkmi mestskej polície.
Uznesením Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. XX/XXXX zo dňa 29.09.2016 Mestské

zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou odvolalo T. I. C. D. T. U. N. O. s účinnosťou od 01.10.2016.
Podľa dôvodovej správy predloženej do mestského zastupiteľstva pred hlasovaním dôvodom odvolania
bola skutočnosť: „Vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy, nedôveru a napätie medzi náčelníkom MsP a
príslušníkmi MsP predkladám návrh na jeho odvolanie z funkcie.“
Od 30.09.2016 bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného.

Schopným práce bol od 30.09.2017 (sobota). Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo
doručené zamestnávateľovi dňa 02.10.2017 (pondelok).
Žalobcovi bola dňa 02.10.2017 (pondelok) doručená Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 02.10.2017
podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce, pretože nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi
predpismi na výkon dohodnutej práce, pretože Mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou dňa

29.09.2016 uznesením č. XX/XXXX ho odvolalo z pozície T. I. C. D. D. T. U. s účinnosťou od 01.10.2016.
Vo výpovedi je ďalej uvedené, že zamestnávateľ nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a v súčasnosti nemá
žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť. Výpovedná doba je v zmysle § 62 ods. 4
Zákonníka práce 2 mesiace. Táto výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

Žalobca dňa 29.11.2017 doručil žalovanému Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa
24.11.2017 podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko nebola splnená podmienka podľa § 63 ods.
2 pís. a) Zákonníka práce. Uviedol, že požiadal žalovaného už pri osobnom preberaní výpovede o
zaradenie na iné vhodné pracovné miesto a to konkrétne obecného policajta, pretože spĺňa kvalifikačné
predpoklady na toto miesto. Výpoveď preto považuje za neplatnú.

Žalovaný mu odpovedal v písomnom podaní zo dňa 06.12.2017 - Oznámenie o trvaní na ďalšom
zamestnávaní - stanovisko. Uviedol, že považuje predmetnú výpoveď za platnú.

10. Žalovaný sa vyjadril k namietaným skutočnostiam ohľadne prijímania ďalších osôb do pracovného
pomeru nasledujúcim spôsobom (čl. 90):

1. N. I. - prijatá do pracovného pomeru ako evidovaná uchádzačka o zamestnanie (ďalej len UoZ) s
nástupom od 01.10.2017 na pracovné miesto vytvorené na základe dohody uzatvorenej medzi Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len ÚPSVaR ) a mestom Vranov nad Topľou č.
XXX/XXXX/§XX-X. - Z. zo dňa 27.09.2017; podmienkou prijatia do pracovného pomeru bola evidencia
na ÚPSVaR;

2. J. R. - prijatý do pracovného pomeru ako UoZ s nástupom od 13.10.2017 na pracovné miesto
vytvorené na základe dohody uzatvorenej medzi ÚPSVaR a mestom Vranov nad Topľou č. XX/XX/XXX/
XXX zo dňa 6.10.2017; podmienkou prijatia do pracovného pomeru bola evidencia na ÚPSVaR;
3. I. Š. - prijatá na vedľajší pracovný pomer od 16.10.2017 ako kurička plynových kotlov na čiastočný
úväzok s odbornou spôsobilosťou na obsluhu kotlov (vyhl. č. 25/1984 Zb. v znení vyhl. č. 75/1996 Z. z.);

4. Z. C.Y. - prijatá na vedľajší pracovný pomer od 16.10.2017 ako kurička plynových kotlov na čiastočný
úväzok s odbornou spôsobilosťou na obsluhu kotlov (vyhl. č. 508/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov);5. Y.T. R. - prijatá do pracovného pomeru s nástupom od 01.11.2017 ako opatrovateľka; podmienkou
prijatia do pracovného pomeru je odborná spôsobilosť, resp. kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods.2
a ods.8 zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov;

6. J. H. - prijatá do pracovného pomeru s nástupom od 01.11.2017 ako opatrovateľka; podmienkou
prijatia do pracovného pomeru je odborná spôsobilosť, resp. kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods.2
a ods.8 zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov;
7. V.. K. D. - prijatá do pracovného pomeru od 01.12.2017. V.. D. má vykonanú skúšku I. v zmysle zák.
č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a v čase nástupu do pracovného pomeru

bola odborne spôsobilou osobou;
8. S. R. - prijatá do pracovného pomeru ako UoZ s nástupom od 20.12.2017 na pracovné miesto
vytvorené na základe dohody uzatvorenej medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou (ďalej len ÚPSVaR) a mestom Vranov nad Topľou č. XXX/XXXX/§XX-X. - Z. zo dňa 29.05.2017;
podmienkou prijatia do pracovného pomeru bola evidencia na ÚPSVaR;
9. 8 členov miestnej občianskej poriadkovej služby (vrátane I. Š.) - nástup do pracovného pomeru od

01.12.2017; na pracovné miesta bolo vyhlásené výberové konanie a jedno z kritérií bola znalosť jazyka
cieľovej skupiny (rómsky jazyk); žalobca nespĺňal požadované kritériá na výkon práce.

11. Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároku z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

12. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a
iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

13. Podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto

zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných
obdobných pracovných vzťahov.

14. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení d) právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej
zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

17. Podľa § 42 ods.2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá

písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

18. Podľa § 2 ods. 3 zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii náčelníka obecnej polície na návrh starostu
vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.

19. Podľa § 4 citovaného zákona organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických
prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.

20. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona náčelníka v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený
príslušník obecnej polície. V obciach, kde je to účelné, môže obecné zastupiteľstvo na návrh starostu

zriadiť funkciu stáleho zástupcu náčelníka.

21. Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ body 1. a 2. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

22. Ak ide o nespĺňanie predpokladov podľa bodu 1, tieto musia byť ustanovené vo všeobecne
záväzných právnych predpisoch. K naplneniu uvedenej skutkovej podstaty pre nespĺňanie predpokladov
môže dôjsť kedykoľvek v priebehu pracovného pomeru, teda aj za situácie, že zamestnanec pri vzniku
pracovného pomeru spĺňal predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a
neskôr zmenou povahy práce, napríklad zvýšením jej technickej úrovne nespĺňa tieto predpoklady.

Nespĺňanie predpokladov spočíva najmä v nespĺňaní kvalifikačných predpokladov, na rozdiel od
požiadaviek, ktoré sú obsahovo koncipované podstatne širšie (§ 42 ods. 2 v nadväznosti na § 63 ods.
1 písm. d/ bod 2, ods. 1 písm. d/ bod 3).

23. Skutková podstata tohto výpovedného dôvodu, ktorá spočíva v nespĺňaní požiadaviek podľa § 42
ods. 2, sa uplatní len u tej časti zamestnávateľov, ktorí vo svojom vnútornom predpise zakotvili voľbu

alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej
pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako
predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu. Nespĺňanie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 sa
chápe ako objektívny stav, pri ktorom zavinenie zamestnávateľa nemá právny význam. Ide o stav, ktorý
nastane potom, čo je zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti odvolaný z funkcie podľa osobitného

predpisu alebo sa funkcie vzdal.

24. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre

neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

25. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

26. Možno povedať, že hmotnoprávna podmienka výpovede zamestnávateľa spočívajúca v ponuke inej
vhodnej práce sa vzťahuje zo zákona len na organizačné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a/ a písm. b/,
ako aj na výpoveď zamestnávateľa zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c/ a na výpoveď

zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1, 2 a 3.
Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje
neplatnosť výpovede. Ponuka vhodného zamestnania sa musí uskutočniť ešte predtým, než
zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď.
V prípade súdneho sporu musí zamestnávateľ preukázať, že predtým, než dal zamestnancovi výpoveď,

nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve
ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť.
Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen ponuka iného vhodného
zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol.

27. V danom prípade bola výpoveď daná podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce, ale mala byť
daná podľa bodu 2. citovaného ustanovenia, pre nesplnenie požiadaviek v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka
práce.Predovšetkým však - čo spôsobilo neplatnosť výpovede - nebola žalovaným splnená hmotnoprávna
podmienka výpovede - ponuka vhodnej práce a to ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce
pred výpoveďou resp. preukázanie skutočnosti, že žalobca nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú

prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Zároveň žalovaný nepreukázal, že predtým než
dal zamestnancovi výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo
dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť.
Podľa Správy o činnosti Mestskej polície Vranov nad Topľou za rok 2016 „plnilo úlohy 12 príslušníkov

MsP + náčelník MsP, ktorí spĺňali odbornú spôsobilosť na výkon funkcie, overenú vydaným osvedčením
MV SR o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti policajta“ - t.j. 13 príslušníkov mestskej polície. Aj
za roky 2017 a 2018 boli rozpočtované prostriedky na výdavky na 13 príslušníkov mestskej polície.
Námietka žalovaného, že v rozhodnom období bolo neobsadené miesto náčelníka mestskej polície a
obsadené všetky miesta príslušníkov mestskej polície, z ktorých jeden bol poverený (podľa zákona
o obecnom zriadení, podľa Zákonníka práce) vykonávať funkciu náčelníka je zavádzajúca, nakoľko

náčelník mestskej polície aj poverený náčelník mestskej polície sú stále príslušníkmi mestskej polície,
čomu zodpovedá aj rozpočet mesta na 13 príslušníkov mestskej polície. Žalobcovi preto mohlo byť
ponúknuté miesto príslušníka mestskej polície. Okrem toho žalovaný nepreukázal, že by žalobca
odmietol podrobiť sa predchádzajúcej príprave na inú prácu - napr. v súvislosti s odbornou spôsobilosťou
na obsluhu kotlov (prijaté I. Š. a Z. C.) alebo s odbornou spôsobilosťou matrikára (prijatá V.. K. D.).

Súd preto na základe citovaných zákonných ustanovení a horeuvedených skutočností určil, že výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 02.10.2017 daná žalovaným žalobcovi je neplatná (výrok I.) .

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).