Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204242
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419204242.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: N.. I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX,
XXX XX X., proti povinnému: Y.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX X., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci výživného medzi manželmi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného medzi manželmi,
zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2019 sa
navrhovateľka domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil jej manželovi ako
povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 400 Eur mesačne, a to až do

právoplatného skončenia konania o rozvode.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že keď sa s povinným (ďalej len „manžel“)
zoznámili, pracovala ako hovorca štátnej záchranky Z. BA za hrubú mzdu XXXX Eur. Manžel v tom
čase vykonával koncipientskú prax za minimálnu mzdu. Po svadbe v roku 2014 navrhovateľka pracovala
ako managing konzultant za hrubú mzdu XXXX Eur, manžel sa zamestnal ako právnik v súkromnej

spoločnosti za hrubú mzdu XXXX Eur, čím sa ich príjmy takmer vyrovnali. Pár mesiacov po svadbe
navrhovateľkaišlanamaterskúdovolenkuamanželsiponarodeníichdcéry(júl2014)otvoriladvokátsku
kanceláriu hotovostným vkladom X.XXX EUR. Počas manželstva navrhovateľka s manželom nemali
spoločné financie, každý hospodáril samostatne, výdavky na dieťa hradila navrhovateľka výlučne sama,
zatiaľ čo manžel vyčleňoval z vlastného príjmu pre ňu a ich dcéru finančné prostriedky podľa vlastného
rozhodnutia, a nie na základe reálnych výdavkov. Bezprostredne po narodení ich dcéry a tiež do

veku 2 rokov maloletej neprispel na jej výživu v štyroch mesiacoch vôbec. V dôsledku manželovho
správania v čase finančnej závislosti navrhovateľky od manžela, navrhovateľka minula na výdavky na
seba a ich dcéru postupne všetky svoje úspory, dokonca bola nútená vziať si niekoľko úverov, ktoré
dodnes spláca výhradne ona. Manžel si zatiaľ počas manželstva bez vedomia navrhovateľky zadovážil
2 motorky, automobil a 3 byty vrátane nového zariadenia nábytkom a elektrickými spotrebičmi, ktoré
napísal na svoju advokátsku kanceláriu. V októbri 2017 podal jej manžel návrh na rozvod ich manželstva,

kedy sa písomne dohodli, že bude na ich dcéru prispievať sumou 600 Eur mesačne. Túto vzájomnú
dohodu povinný dodržiaval však len do januára 2019, odkedy prispieva na ich dcéru sumou 300 Eur.
Navrhovateľka ďalej uvádza, že je momentálne nezamestnaná a jej a dcérin spoločný posudzovaný
príjem predstavuje 324 EUR mesačne, kým hranica hmotnej núdze je zákonom stanovená na úrovni
306,16 EUR. Tým vzniká a každý mesiac sa nezákonne podstatne prehlbuje nepomer jednak medzi
životnou úrovňou otca maloletej a jeho dcéry, a tiež medzi nimi ako manželmi navzájom. Nakoľko

je stále vydatá a vyživovaciu povinnosť voči nej má manžel, nevzniká jej nárok na žiadnu štátnu
pomoc či podporu. Manžel však odmieta plniť vyživovaciu povinnosť voči dcére s prihliadnutím namimoriadne okolnosti vo väčšom rozsahu, odmieta plniť vyživovaciu povinnosti voči manželke a odmieta
financovať potrebné a preukázané mimoriadne dcérine výdavky spojené so začiatkom školského roka
a jej vzdelávania. Nakoľko navrhovateľka už všetky svoje úspory vyčerpala, a nakoľko manžel viackrát

písomneodmietolsvojuvyživovaciupovinnosť,čiužnaichdieťaalebonaňu,vyživovaciupovinnosťvoči
maloletej a voči navrhovateľke plnia rodičia navrhovateľky (obaja dôchodcovia). Z uvedeného dôvodu
navrhovateľka žiada zaviazať manžela na čas do rozvodu prispievať navrhovateľke na výživu sumu 400
Eur mesačne do rozvodu. Uvedenú navrhovanú výšku výživného navrhovateľka odôvodňuje mesačnými
výdavkami v priemere 1.150 Eur - 1.220 Eur, pričom sa výhradne osobne stará o ich 5- ročnú maloletú

dcéru v X., kým manžel pracuje vo Z., a teda len navrhovateľka znáša prekážku v zamestnaní na plný
úväzok.

3. Navrhovateľka k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila nasledovné prílohy:
sobášny list navrhovateľky a jej manžela, rodný list ich dcéry, potvrdenie od zdravotnej poisťovne o
platiteľoch poistného do 01.01.2018 zo dňa 18.09.2019, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je od

09.07.2019 evidovaná ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov, tlač pohybov z bankového účtu v O.
banke a.s., za obdobie od 01.01.2018 do 09.09.2019, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby
zo závislej činnosti za obdobie 2014, zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe od posledného
zamestnávateľa O. management s.r.o., L. ku dňu 08.07.2019, výpis zo stránky www.finstat.sk o príjmoch
povinného za obdobie 2011 - 2017, mailovú komunikáciu medzi navrhovateľkou a povinným zo dňa

23.01.2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX o vlastníctve bytu H. kancelárie Y.. Y. X., s.r.o., X. v podiele
1/1 na ulici B. U. vo Z., výpis z listu vlastníctva č. XXXX o vlastníctve bytu H. kancelárie Y.. Y. X., s.r.o.,
X. v podiele 1/1 na ulici W.. Y. G. XX v X..

4. V mailovej komunikácii medzi navrhovateľkou a povinným zo dňa 23.01.2019 navrhovateľka žiada

povinného o zvýšenie výživného z 600 Eur na 900 Eur mesačne, z dôvodu nárastu cien základných
denných potravín a povinný reaguje svojím mailom, kde uvádza, že návrh navrhovateľky nemôže
akceptovať,anihonepovažujezarozumný,čilogický.Výživné600Eurpovinnýnikdynezvolilastakouto
výškou nesúhlasí. V predchádzajúcom aj v súčasnom návrhu na rozvod povinný navrhoval výživné vo
výške 300 EUR, čo je na 4-ročné dieťa viac ako adekvátna suma. Povinný ďalej uvádza, že posiela

navrhovateľke 600 Eur pretože navrhovateľka z nepochopiteľných dôvodov nepracuje a maloletá Q.
nechodí do škôlky. Povinný ďalej uvádza, že bude navrhovateľke posielať výživné na Q. 300 Eur. Čo sa
týka cien potravín, povinný nerozumie prečo navrhovateľka nevarí dieťaťu špenát a šošovicové prívarky
s vajíčkom a zemiakmi, prípadne pečené kura a ryžu, resp. polievky tak, ako kopa iných matiek. Naopak,
tlačí do Q. presolené rybacie konzervy plné mikroplastov. Povinný sa ďalej v emaile vyjadruje ohľadom

styku maloletej s rodinou povinného, ktoré nie je časté, s čím nesúhlasí. Povinný ďalej uvádza, že
navrhovateľka sama s dcérou od neho odišla a teraz žiada výživné 900 Eur a že ak sa navrhovateľka
nezvláda sama o dcéru postarať, bude povinný rád, keď bude dcéra zverená do jeho starostlivosti,
poprípade navrhuje prehodnotiť striedavú starostlivosť. Povinný niekoľko krát zdôrazňuje, že je v jeho
najlepší záujem je aby bolo o jeho dcéru postarané dobre, a že by sa o ich dcéru dokázal aj on sám

dobre postarať.

5. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je

aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením
môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch typov úpravy
neodkladných opatrení je ich dočasný charakter. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,
ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a

tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže
aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy. Dočasná úprava musí byť potrebná a musia byť splnené predpoklady, že sa nevytvorí medzi
stranami nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi
stranami.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli

byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je pritom potrebné prihliadať
na možné následky nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom
výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.

16. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že

pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobcu) a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Navrhované neodkladné opatrenie má byť primerané

zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

17. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný
charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).

18. Súd mal z obsahu súdneho spisu ako aj zo spisov z ďalších prebiehajúcich konaní medzi účastníkmi
na tunajšom súde (konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu na čas po
rozvode vedené pod sp. zn. 13P/221/2018, konanie o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia

vedené pod sp. zn. 25P/109/2019, konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
vedené pod sp. zn. 25P/118/2019, konanie o návrhu oboch rodičov vedené po spojení konaní pod
sp. zn. 17P/49/2019) za preukázané, že navrhovateľka a povinný sú manželia a majú spoločnú dcéru
Q., ktorá má 5 rokov. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľka nie je zamestnaná, maloletádcéra Q. nenavštevuje zariadenie predprimárneho vzdelávania, povinný ako advokát má pravidelný
mesačný príjem. Súd mal zároveň za preukázané, že účastníci sa rozvádzajú, nežijú spolu približne
od konca roka 2015. Pod sp. zn. 13P/221/2018 je na Okresnom súde Bratislava IV vedené konanie

o rozvod manželstva rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po
rozvode manželstva. Vo veci je určený termín pojednávania na deň 28.1.2020. Na Okresnom súde
Okresnom súde Bratislava IV je v súčasnosti pod sp.zn. 17P/49/2019 vedené konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, ktoré nie je zatiaľ právoplatne skončené.
Uznesením zo dňa 03.09.2019 č.k. 25P/118/2019 - 32 súd na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým ho oprávnil sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od
9,00 hod. do 19,00 hod. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave
zodňa15.11.2019č.k.11CoP/383/2019-223.Uznesenímzodňa25.11.2019č.k.25P/109/2019-96súd
na návrh otca rodičom uložil výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu v rozsahu 20 hodín, za účelom zlepšenia ich komunikácie, tvorby rodičovských dohôd a
vzájomnej akceptácie. Uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Návrhom v konaní vedenom pod

sp. zn. 13P/175/2019 sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 10Pc/17/2019 sa navrhovateľka domáha, aby súd určil rozsah vyživovacej povinnosti manžela
navrhovateľky voči navrhovateľke.

19. Súdu z obsahu spisu nevyplýva, resp. navrhovateľka neuviedla dôvod, prečo je aktuálne
nezamestnaná (doložila len zrušenie pracovného pomeru zo dňa 08.07.2019, neuviedla zdravotný
stav svoj ako aj dieťaťa, ktorého zhoršenie by mohlo ovplyvniť konanie navrhovateľky, čo sa týka jej
zamestnania a škôlky dieťaťa.

20. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, so všetkými listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj s obsahom spisov vedených na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 13P 221/2018, sp. zn. 17P/49/2019, sp. zn. 25P/118/2019 sp. zn. 25P/109/2019 a sp. zn.
13P/175/2019 dospel súd k záveru, že v súčasnosti nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného medzi manželmi. Súd mal preukázané, že otec

matke dáva výživné vo výške 300 € mesačne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úprava pomerov
účastníkov neodkladným opatrením vo veci vyživovacej povinnosti je namieste len vtedy, ak by nebolo
výživné hradené v nevyhnutnej miere, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Súd nezistil, že by si
manžel navrhovateľky svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke vôbec neplnil či už v minulosti, alebo
v súčasnosti a to aj pri akceptovaní skutočnosti, sumou 300 eur mesačne si manžel navrhovateľky plní

zároveň v nevyhnutnej miere vyživovaciu povinnosť k spoločnému maloletému dieťaťu, Q., narodenej
XX.XX.XXXX. Podrobné dokazovanie týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj
ich životnej úrovne, bude súd vykonávať v konaní vo veci samej o v konaní o návrhu navrhovateľky
o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
10Pc/17/2019 a až na základe tohto dokazovania bude možné určiť sú splnené predpoklady pre určenie

vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).