Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210465
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217210465.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Mýtna 8,
Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, H., o zaplatenie
sumy 1.337,81 eur, o späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresným súdom Dunajská Streda dňa

4. septembra 2018 č.k. 9Csp/154/2017-42 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 1.337,81 eur, v časti úroku z
omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.337,81 eur od 20.07.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancievovýrokuI.žalobuzamietolavovýrokuII.žalovanémunepriznalnároknanáhradu
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 255 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním zmluvy o poskytnutí pôžičky bolo zistené,
že poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu spísanú do formulára a
žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť vopred sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť. Predmetná
zmluva neobsahuje jednu z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to výšku, počet a

termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia. Zákonom stanovené presné členenie uvedenie počtu termínu splátok istiny úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia nie je svojvoľné
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo svojich

povinnostiach a tak sa vyhol sankciám, v prípade neplnenia a povinností resp. ak sa tak stane, aby
presne a jasne boli vymedzené dôsledky s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k) i) zákona sa preto v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez potreby jej ďalšieho
prieskumu. Žalovaný by mal vrátiť skutočné poskytnuté peniaze vo výške 3.300 eur. Vzhľadom na to,
že už vrátil 3.622,10 eur, teda uhradil viac o 322,10 eur. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Súd žalovanému náhradu trov konania

nepriznal lebo mu v tomto konaní žiadne nevznikli.4. Podaním doručenýmsúdu prvej inštancie dňa 23.10.2018žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu
z dôvodu zaplatenia žalovanej pohľadávky počas sporu, čo preukázal predloženým rozpisom plnení a
žiadal konanie zastaviť podľa ustanovenia § 370 ods. 1 CSP a uplatnil si voči žalovanému náhradu trov

právneho zastúpenia podľa § 256 ods. 1 CSP.

5. K späťvzatiu žaloby zaslal vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 19.03.2019, v ktorom uviedol, že má
za to, že v danom prípade na späťvzatie žaloby treba aplikovať ustanovenie § 370 ods. 2 CSP, keď
nesúhlasí so späťvzatím žaloby a ako vážny dôvod svojho nesúhlasu uvádza, že súd prvej inštancie

v konaní už vyniesol rozsudok, v ktorom dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť až potom, ako zistil, že v konaní
bude neúspešný a taktiež sa spoliehal na to, že žalovaný ako spotrebiteľ nebude ani len tušiť, že úver,
ktorý je v skutočnosti bezúročný a bez poplatkov, preplatil o viac stoviek eur. Žalovaný uviedol, že
žalobcovi od 20.04.2017 až do 21.01.2019 zaplatil celkovo 2.000,- eur a táto suma spolu so sumou,
ktorú súd uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 04.09.2018 vo výške 322,10 eur predstavuje až 2.322,10

eur, ktoré žalobcovi zaplatil zrejme celkom bezdôvodne. Vzhľadom na obsah rozsudku, ktorým súd
dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov má za to, že uvedená suma je na strane žalobcu
bezdôvodným obohatením. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 26.07.2012 sp. zn. 3Cdo/123/2012 a opakovane uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcov nesúhlasí
a navrhuje, aby súd späťvzatie žaloby nepripustil. Taktiež žalovaný uviedol že v prípade, ak by súd

nevzhliadol vážne dôvody jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby podľa § 370 ods. 2 CSP navrhuje, aby
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a to z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu až
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, kedy bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a preto je toho názoru,
že sú tu výnimočné skutočnosti, ktoré podľa § 257 CSP odôvodňujú nepriznať žalobcovi náhradu trov
konania. Má za to, že na veci nič nemení ani skutočnosť, ktorú uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby

žalobca a teda on ako žalovaný svojim konaním spôsobil späťvzatie žaloby tým, že uhrádzal splátky,
keď poukázal na skutočnosť, že žalobca už dlhšiu dobu pred podaním žaloby videl, že sa snaží svoj
dlh splácať, o čom svedčili ním platené pravidelné splátky. Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že
v prípade, ak súd späťvzatie žaloby pripustí, sú splnené dôvody na to, aby pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súd aplikoval ustanovenie § 257 a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“/), postupujúc podľa § 470 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP á contrario) dospel k záveru, že v zmysle § 370 CSP je späťvzatie žaloby v tejto časti potrebné
pripustiť, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť.

7. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

9. Ustanovenie § 370 CSP ponúka žalobcovi možnosť vziať späť žalobu nielen do rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ale aj počas lehoty na podanie odvolania a počas odvolacieho konania až do rozhodnutia

o odvolaní. Žalobca teda môže vziať späť žalobu po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale len do
momentu, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Súd späťvzatie nepripustí, ak protistrana so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je

zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle
ustanovenia § 131 Civilného sporového poriadku, ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť
(sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s
konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne

nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými
a procesnými právami v civilnom konaní. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty (resp.
lehoty na podanie odporu) bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané
odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súduprvej inštancie. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd
rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby.

11. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „vážne dôvody“, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z
toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.
Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé
zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na
postavenie účastníkov s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Či

v danom prípade ide o vážne dôvody alebo nie, posúdi až súd pri rozhodovaní o späťvzatí návrhu podľa
okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ súd vyhodnotí, že niektorý z účastníkov so späťvzatím z vážnych
dôvodov nesúhlasí, rozhodne tak, že späťvzatie žaloby nepripustí.

12. Účinky späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie a tiež nesúhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby žalobcom v celom rozsahu je potrebné posudzovať podľa § 370 CSP za zhodnotenia

existencie či neexistencie vážnych dôvodov na strane žalovaného, pre ktoré žalovaný so späťvzatím
žaloby žalobcom v celom rozsahu nesúhlasil. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok v citovanom § 370 ods. 2 CSP pre nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom v odvolacom
konaní vyžaduje, aby tento nesúhlas bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno
za takéto vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré odvolací súd späťvzatie nepripustí, považovať.

Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je teda výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy.
S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné
vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napr. morálnom,
procesne ekonomickom a podobne záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku,
aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v

spore(primeraneapodpornezeurokonformnéhoprístupurozhodnutieNSČRsp.zn.32Odo995/2004).
V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh
žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex, alebo vtedy, ak má
meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (primerane a podporne rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo 275/2005). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť

dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k
záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
Kežmarok dňa 09.05.2017 podal na tunajší súd žalobu proti žalovanému o zaplatenie sumy 1.337,81 eur

s prísl. s odôvodnením, že žalobca a žalovaný dňa 02.08.2012 uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke na
základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému na zakúpenie spotrebného tovaru pôžičku vo výške 3.300
eur s tým, že celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 2.228,64 eur. Žalovaný ku dňu podania
žaloby uhradil žalobcovi sumu 3.622,10 eur. V predmetnom konaní súd prvej inštancie rozsudkom
vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Preskúmaním zmluvy o poskytnutí bez pôžičky súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý
úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva neobsahuje jednu z
povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov
a iných poplatkov. Ďalej súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný už vrátil
3.622,10 eur, teda uhradil viac o 322,10 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému ako

procesne úspešnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Zo
strany sporových strán nebolo voči predmetnému rozhodnutiu podané odvolanie. Žalobca však dňa
22.10.2018 zaslal súdu podanie urobené elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom,
ktorým vzal späť žalobu, a urobil tak v zákonnej lehote - skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Súd vyzval žalovaného, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadril a ten uviedol, že so späťvzatím žaloby

nesúhlasí, nakoľko súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalobca vzal žalobu späť až po tomto
rozhodnutí súdu. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd pripustí späťvzatie žaloby a konanie zastaví, žiada
nepriznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP a to z dôvodu, že žalobca vzal žalobu
späť až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, kedy bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

14. Ak v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu späť po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak
ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť
akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho
inak skončiť konanie. Späťvzatím žaloby žalobca privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom)otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370
ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas žalovaného z vážnych dôvodov, ktoré odvolací súd však v danom prípade
nevzhliadol.

15. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím
žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti.

16.Tupritomodvolacísúdpoukazujenaargumenty,vychádzajúcezosúdnejjudikatúry,ktoráopakovane

poukazuje na to, že "relevantné vážne dôvody, pre ktoré by späťvzatie žaloby nemalo byť účinné, a o
žalobe by sa malo rozhodnúť meritórne, sú dané najmä tam, kde konanie mohlo začať aj bez návrhu, a v
konanísporovom(ovládanomdispozičnouzásadou)predovšetkýmvtedy,keďkonaniemohlozačaťajna
návrh druhej strany občianskoprávneho vzťahu alebo ak má žalovaný právny alebo iný (napr. morálny)
dôvod pre požiadavku, aby konanie skončilo rozhodnutím vo veci samej " (tu pozri napr. rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 26 Cdo 682/2003 z 25. júla 2003).

17.Dôvodynesúhlasužalovanéhosozastavenímkonaniavočijehoosobesúvšakvýslovnesubjektívne,
bez možnosti z nich dovodiť, že späťvzatím žaloby by žalovaný bol ohrozený na svojich právach.
Tým, že zo strany sporových strán nebolo voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podané odvolanie,
pokračovanie v konaní by nenastalo a preto v danom prípade neexistoval žiaden logický dôvod konanie

v prejednávanej veci na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu nezastaviť.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol o návrhu žalobcu na späťvzatie žaloby po
rozhodnutí súdu prvej inštancie (bez podania odvolania) tak, že späťvzatie žaloby v zmysle § 370 ods.
2 CSP pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil. Zároveň zrušil

aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania, keďže v zmysle nižšie
uvedeného zdôvodnenia, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania žalovaného.

19. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

23. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je
možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej

skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim
nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné
posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám
žalobcu, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

24. V danom prípade odvolací súd vyhodnotil, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu nedošlo
pre správanie sa žalovaného v priebehu konania, nakoľko sumu 3.622,10 eur ( úver poskytnutý vo
výške 3.300 eur) mal žalobca zaplatenú už ku dňu podania žaloby na súd a teda žalobca nezobral
žalobu späť v príčinnej súvislosti so správaním sa žalovaného v konaní, ktorý by žalobcovi zaplatil
žalovanú istinu. Odvolací súd vyhodnotil, že späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo po vyhlásení

zamietajúceho rozhodnutia súdom prvej inštancie a nie ako reakcia na zaplatenie žalovanej istiny. Na
základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že z procesného hľadiska konanie bolo zastavené
v dôsledku zavinenia žalobcu, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania opačnej strane sporu.25. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací
súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 a contrario Civilného
sporového poriadku tak, že žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov konania, i

keď zastavenie konania zavinil žalobca. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o náhrade trov konania bola
skutočnosť, že žalovaný bol počas celého konania pasívny, náhradu trov konania si neuplatnil a
podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzajúc z Článku 17
ZákladnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadkuzakotvujúcehoprocesnúekonómiu,pretopovažoval
rozhodovanie o náhrade trov konania postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že
za situácie, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, za zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).