Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019202132
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019202132.6

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov 1.X., 2. C., 3.
U. zastúpených JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti
žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36 613 843 o
určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré sú povinní
žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 5.3.2019 po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 10.7.2019

domáhali určenia, že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú.
U. neexistuje. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 2. a v 3. rade ako dlžníci na strane jednej
s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom na strane druhej
uzavreli dňa 18.8.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0483574198 na sumu 26.887,07 Eur, pričom
druh úveru bol úver na bývanie. Zároveň žalobca v 1. rade uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti registrované

na LV č. XXXX kat. územia U. a to byt č. 3 na 5 p. bytového domu, súp. č. 1889 vo vchode 30,
postaveného na parcele č. 3000 v spoluvlastníckych podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
a pozemku o veľkosti 6100/420160. Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 13.5.2014 zaslala žalobcom
v 2. a 3. rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13.05.2014. Následne
dňa 26.09.2016 uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného uznanie záväzku a Dohodu o spôsobe
úhrady záväzku. Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 12.09.2018 oznámil žalobcom v 2.

a 3. rade, že ku dňu 12.09.2018 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 3.1.2019
zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaný zaslal žalobcom v 2. a 3. rade Upozornenie pred
realizáciou dobrovoľnej dražby s dátum 9.1.2019. V upozornení sa uvádza, že vzhľadom k postúpeniu
pohľadávky zo strany SLSP a.s. je oprávnený realizovať predaj založenej nehnuteľnosti
formou dobrovoľnej dražby.

2.Žalobcovia ako spotrebitelia napadajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo strany
právneho predchodcu žalovaného, a to dokument s názvom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 13.05.2014 ako aj opakované vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 12.09.2018. Ako dôvod uvádzali, že právny predchodca žalovaného si so žalobcami v zmluve
o úvere nedohodol zosplatnenie úveru v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ako dôvod
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.5.2014 uviedol, že nastal prípad porušenia v

zmysle bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. Úverová zmluva je formulárová
a vyhlásenie žalobcov ako dlžníkov, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami,úverovými podmienkami, sadzobníkmi preukazuje, že žalobcovia mohli zmluvu buď ako celok prijať
alebo ju odmietnuť. Podmienky zmluvy nemohli vyjednať. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré
nahrádzali časť obsahu zmluvy a boli vyhotovené v písomnej forme sú vlastne dohodou o právach

a povinnostiach zmluvných strán a preto sa vyžadovalo, aby boli vyhotovené písomne a rovnako
ako zmluva boli podpísané žalobcami. Žalobcovia rade nie sú viazaní Všeobecnými obchodnými
podmienkami. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.05.2014 a zo dňa
12.09.2018 sú teda absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že podľa
názoru žalobcov nedošlo k platnému zosplatneniu úveru nie je možné predmet nehnuteľnosti ani dražiť,

pretože pohľadávky, ktorá by mohla byť predmetom dražby v zosplatnenej forme neexistuje. Keďže
zmluva bola uzavretá do 20.5.2031 vzhľadom na uvedené právny predchodca žalovaného nemohol
žiadať úhradu splátok, ktorých splatnosť nenastala. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že dražba ako
inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom ultima ratio. Dobrovoľná dražba podstatným
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo
na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR. To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci.

Záložca je počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa. Zákon o
dobrovoľných dražbách odporuje základným súkromnoprávnym zásadám a to najmä zásade rovnosti
účastníkov súkromnoprávnych vzťahov.

3.Žalobcovia ďalej uviedli, že právny predchodca žalovaného nevyhlásil platne mimoriadnu splatnosť

úveru s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, smerujúci k tomu, aby mohol postúpiť
pohľadávku v súvislosti s omeškaním žalobcov s plnením ich záväzku a zároveň nebol ani splnený v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá bankou nie je a nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu
Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 17.12.2018 z dôvodu, že nedošlo k predpokladanému platnému

právnemu úkonu banky. Žalobcovia poukázali na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého vyplýva,
že banková pohľadávka môže byť postúpená ak je splatná po predchádzajúcej písomnej výzve a pri
omeškaní dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už nad pohľadávkou, nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá
v priebehu
trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Právny predchodca žalovaného nezaslal žalobcom v 2. a 3. rade výzvu v zmysle § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. Pretože toto ustanovenie zákona uvádza, že ak je klient banky napriek
jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní čo len s časťou svojho peňažného záväzku voči banke
môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou
inej osobe. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, nakoľko nedošlo k platnému
vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, právny predchodca žalovaného nebol oprávnený postúpiť svoju

pohľadávku z úveru inému subjektu. Žalovaný tak nie je oprávnený realizovať výkon záložného práva.

4.Žalobcoviakžalobepredložilizmluvuosplátkovomúvereč.0483574198,zmluvuozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam, čiastočný výpis z LV č. XXXX, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 13.5.2014, uznanie záväzku zo dňa 29.9.2016, list SLSP a.s. žalobcom zo dňa 12.9.2018,

oznámenie SLSP a.s. zo dňa 3.1.2019 o postúpení pohľadávky žalobcovi, list žalovaného zo dňa
9.1.2019 ako upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby.

5.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.4.2019 uviedol,
že žalobcovia podľa č. II. bod 2 Zmluvy o splátkovom úvere vyhlásili, že sa oboznámil so súčasťami

Úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok ak
dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, banka
je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o

úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o
mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky
nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Právny predchodca žalovaného
pristúpil k zosplatneniu úveru oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.05.2014.Zároveň bola žalobcom poskytnutá lehota na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od prevzatia oznámenia
o zosplatnení úveru. Navyše podaním zo dňa 23.11.2013 právny predchodca žalovaného upozornil
žalobcov na omeškanie s úhradou dlžných splátok a možnosť predčasného ukončenia úverovej zmluvy

zosplatnením.
V danom prípade teda jednoznačne došlo k naplneniu zákonných podmienok v zmysle ustanovenia §
53 ods. 9 a ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a došlo k platnému zosplatneniu úveru.

6.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žezkontextuustanovenia53ods.9Občianskehozákonníkamožno

vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje
právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa,
keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Žalovaný v samotnom oznámení o zosplatnení úveru poskytol lehotu 15
dní na úhradu pohľadávky, t.j. aj
týmto samotným podaním došlo k naplneniu vyššie uvedených predpokladov. Pokiaľ žalobcovia
poukazujú na neplatnosť všeobecných obchodných podmienok, uvedené konštatovanie žalovaný

nemôže považovať za relevantný argument, pretože žalobcovia neuviedli, z akého dôvodu majú byť
obchodné podmienky neplatné, keď s nimi v rámci zmluve jednoznačne vyjadrili svoj súhlas podpisom.
Žalovaný poukázal na ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim

zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

7.K neplatnosti postúpenia pohľadávky žalovaný uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky sa
vyžaduje v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách omeškanie dlžníka s úhradou dlžnej sumy nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a doručenie písomnej výzvy banky. Žalobcovia uhradili poslednú splátku

v roku 2011 a viacerými výzvami boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy (výzva zo dňa 23.11.2013 a zo
dňa 13.05.2014). Zároveň treba zdôrazniť, že zákon nekladie okrem písomnej formy žiadne požiadavky
pre obsah predmetnej výzvy. Z obsahu výziev bolo zrejmé, že žalobcovia sú v omeškaní s úhradou
dlžnej sumy a boli vyzvaní na jej úhradu, teda predmetné výzvy spĺňajú predpoklady ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách. Keďže k postúpeniu pohľadávky došlo 17.12.2018, k predmetnému dátumu

boli naplnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. K realizácií dobrovoľnej dražby uviedli,
že právny poriadok SR ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené celý rad
prostriedkov právnej ochrany vrátane žaloby o neplatnosť dražby. V prípade využitia týchto prostriedkov
právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušenie práva tejto osoby navyše obnovuje spätne
k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Zdôraznil, že záložné právo predstavuje

právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že záložného veriteľa oprávňuje
uspokojovať sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o
zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. Žalobcovia si pri uzatváraní zmluvy
o poskytnutí úveru boli vedomí toho, že v prípade ak budú svoje povinnosti zo zmluvy porušovať
môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky

výkonom záložného práva. Žalovaný predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 13.5.2014 s doručenkami od žalobcov, list zo dňa 23.11.2013 označený ako posledná výzva na
zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľností s doručenkami od žalobcov.

8.Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2019 uviedli, že znenie bodu 7.6.1.

Všeobecných obchodných podmienok účinné ku dňu 15.7.2007 umožňovalo už po viac ako desiatich
dňoch vyhlásiť pri omeškaní splatnosť úveru, pretože je v rozpore s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka účinného k 1.11.2008, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 13.5.2014, ktoré vykonal právny predchodca žalovaného nemôže byť platným právnym úkonom aj z
dôvoduneurčitostitohtoúkonu,pretožeznehonevyplývavsúvislostisktorouomeškanousplátkoualebo
splátkami banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť, pretože uvedené má význam pre posúdenie včasnosti
využitia tohto práva a aj pre plynutie premlčacej doby. Pri počte mesačných splátok 273 predstavovala

doba splácania viac ako 22 rokov. V pomere
k tomuto obdobiu a frekvencii splátok je nesankcionovaná doba omeškania 10 dní v príkrom
nepomere. Uvedené zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.9.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.5.2019 uviedol, že pokiaľ poukazuje žalobkyňa
na znenie ustanovení bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok

ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v čase uzatvorenia zmluvy zodpovedalo ust. § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.3.2010, pričom k uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo dňa
18.08.2008. V čase uzatvorenia zmluvy nebolo predmetné ustanovenie Všeobecných obchodných
podmienok v rozpore s ustanoveniami, na ktoré poukazujú žalobcovia. Pokiaľ však posúdi vykonanie
úkonu predčasného zosplatnenia pohľadávky zo dňa 13.05.2014 v súlade s právnou úpravou účinnou

v čase jeho vykonania, postup právneho
predchodcu žalovaného je v absolútnom súlade s vtedy platnou právnou úpravou.

10.Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.6.2019, že ak sa súd nestotožní s ich právnym
názorom o neplatnosti zosplatnenia pohľadávky a postúpenia pohľadávky znášajú námietku premlčania.
Slovenská sporiteľňa v liste zo dňa 23.11.2013 uviedla, že žalobcovia sú v omeškaní s platením 2.306,56

Eur a že k uvedenému dátumu sú žalobcovia v omeškaní so splácaním úveru už 368 dní. Žalobcovia
mali dlh vyrovnať do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že inak banka bude oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpi k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Žalovaný listom zo
dňa 13.05.2014 vyhlásil ku dňu 13.5.2014 mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktorú vyčíslil
na sumu 25.760,54 Eur, ktorú mali žalobcovia uhradiť do 15 dní. Žalobcovia poukázali na znenie ust.

§ 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ide o prvú omeškanú
splátku,ktoránebolauhradená,čojelogickýdôsledokzásadyupravenejv§101Občianskehozákonníka
spočívajúcejvtom,žerelevantnéjeposúdenietoho,kedyprávosamohlovykonaťprvýkrát.Zcitovaného
listu zo dňa 23.11.2013 vyplýva, že žalobcovia v tom čase boli v omeškaní so splátkami 368 dní, čo

znamená, že neuhradili splátku splatnú ešte za november 2012. V zmluve bola splatnosť mesačnej
splátky dohodnutá na 20.deň v mesiaci a preto trojročná premlčacia doba by sa mala počítať od
20.11.2012 a uplynula 20.11.2015. Uznanie záväzku a Dohoda o spôsobe úhrady záväzku zo dňa
26.09.2016 uzatvorená medzi žalobcami v 2. a v 3. rade a právnym predchodcom žalovaného je
absolútne neplatná, nakoľko v čase jej podpisu bola pohľadávka právneho predchodcu žalovaného

premlčaná. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta
Občianskeho zákonníka). Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl
právny,nemájehouznanieakékoľvekprávneúčinky.Žalobcoviapretonamietajúpremlčaniepohľadávky
žalovaného a tým aj premlčanie výkonu záložného práva.

11.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.6.2019 uviedol, že s premlčaním pohľadávky
nesúhlasí. S poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka uviedol, že všeobecná premlčacia doba
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne posudzované vykonať a uplatniť po prvý raz. Týmto
dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Actio nata

nastáva zročnosťou dlhu, resp. dňom, keď mal dlžník prvýkrát plniť resp. začať s jeho plnením. Žalovaný
poukázal, že listom zo dňa 13.05.2014 vyhlásil pohľadávku za splatnú k uvedenému dňu, avšak zároveň
dlžníkom určil lehotu na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy do 15 dní od prevzatia oznámenia. Pred touto
lehotou nemohol podať žalobu na súde. Žalobcovia v 2. a v 3. rade uznali svoj záväzok voči žalovanému
vzniknutý zo zmluvy vo výške 32.467,84 Eur ku dňu 27.9.2016 a to do základu aj výšky. Dohoda spĺňa

všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvodu vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Uznaním dlhu
sa prerušuje plynutie premlčacej doby a začne plynúť nová desať ročná premlčacia doba a to priamo
zo zákona. Poukázal na to, že v čase podpisu dohody 29.9.2016 pohľadávka žalovaného premlčaná
nebola.

12.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.7.2019 uviedol, že zotrváva na svojich
predchádzajúcich písomných vyjadreniach a uvádza, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v
premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Žalovaný s výkonom záložného práva

začal a to ešte jeho právny predchodca písomným podaním zo dňa 10.7.2014, to je v čase kedy
pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere nebola premlčaná a keďže právny predchodca žalovaného
pristúpil k zosplatneniu až listom zo dňa 13.5.2014. Záložné právo nepochybne premlčaniu podlieha,
pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možností premlčania vylúčené. Premlčanie právadomáhať sa uspokojenia zo zálohy je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia
lehota tohto práva v ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčaniu podlieha záložné právo na
uspokojeniezabezpečenejpohľadávkyzozálohu.Akzáložnýveriteľneuplatnilvpremlčacejlehoteprávo

na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok ak sa
záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domáhať speňaženia
zálohu. S uvedeným korešponduje aj ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená
pohľadávka premlčaná.

13.Žalobcoviavosvojomvyjadrenízodňa8.7.2019uviedli,nepovažujúzamomentvykonaniazáložného
práva tú skutočnosť, že záložný veriteľ oznámil záložnému dlžníkovi, že začal vykonávanie dobrovoľnej
dražby, resp. pristúpil k výkonu záložného práva. Za vykonanie záložného práva považujú uspokojenie
pohľadávky po vykonaní dobrovoľnej dražby z výťažku z dražby. Začatie výkonu záložného práva nie
je možné zamieňať so samotným vykonaním práva. Poukázali na ust. § 151j Občianskeho zákonníka,

ktorý rozlišuje začatie výkonu záložného práva a jeho vykonanie. Poukázali na ust. § 112 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Právny predchodca žalovaného oznámil žalobcom

začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 10.7.2014, avšak v začatej realizácii záložného práva
riadne nepokračoval a od dobrovoľnej dražby upustil. K spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Aby
nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva, mal právny predchodca žalovaného najneskôr v
posledný deň premlčacej lehoty podať žalobu o zaplatenie pohľadávky na súde, čím by následne
spočívala aj premlčacia lehota na výkon záložného práva. Zároveň mohol popri ňom realizovať výkon

záložného práva na splnenie ním zabezpečenej pohľadávky. Poukázali aj na predložený výpis z
úverového účtu za obdobie od 19.10.2011 do 25.1.2013. Z výpisu vyplýva, že žalobcovia v 2. a v 3.
rade neuhradili právnemu predchodcovi žalovaného splátky splatné 19.8.2012, 19.9.2012, 19.10.2012,
19.11.2012 a 19.12.2012. Znovu poukazovala na možnosť zosplatnenia úveru postupom podľa vtedy
účinného ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a uviedla, že v prípade a by bol spotrebiteľ v omeškaní

napr. s piatimi splátkami ako je tomu v tomto prípade, keď v okamihu zosplatnenia bol v omeškaní so
splátkami za mesiace august až december 2012, pristúpil by k zosplatneniu kvôli omeškaniu spotrebiteľa
s poslednou či predposlednou alebo predpredposlednou z nich a to v čase, keď spotrebiteľ s týmto nebol
v omeškaní ešte tri mesiace. Sformulovanie predžalobnej upomienky v spojení s úkonom zosplatnenia
je zrejmé, že veriteľ pristúpil k zosplatneniu preto, že dlžník sa dostal do omeškania ku dňu 23.11.2013

vo výške 2.306,56 Eur a toto omeškanie trvalo viac ako 368 dní a že dlžníka na možnosť zosplatnenia
výslovne upozornil. Preto je zrejmé s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, že premlčacia
doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky za mesiac august to je od 19.8.2012. Pohľadávka sa tak
stala premlčanou dňa 20.8.2015.

14.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

15.Právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní v 2. a 3. rade uzavreli dňa
18.8.2008 Zmluvu o splátkovom úver č. 0483574198, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným v 2.
a 3. rade úver na bývanie v sume 26 887,07 eura. Na zabezpečenie uvedenej pohľadávky Slovenská

sporiteľňa, a.s. uzavrela v ten istý deň so žalobkyňou v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti evidované na liste
vlastníctva číslo XXXX k.ú. U., a to byt číslo 3 na 5. poschodí bytového domu číslo súpisné 1889,
vo vchode 30, postaveného na parcele číslo 3000 a spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 6100/420160.

16. Z listu zo dňa 23.11.2013 adresovaného všetkým trom žalobcom bolo zistené, že právny predchodca
žalovaného ich poslednýkrát vyzýval na úhradu omeškaných splátok úveru pred začatím dražby
nehnuteľností, ktoré boli v celkovej výške 2306,56 Eur. Určil im lehotu na plnenie 15 dní od doručenia
výzvy, v opačnom prípade vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v plnej výške a pristúpi k realizácii

dobrovoľnej dražby. Výzvu žalobkyňa v 1. rade prevzala 9.12.2013, žalobkyňa v 2. rade dňa 29.11.2013
a žalobca v 3.rade zásielku prevzal dňa 2.12.2013.17.Právnypredchodcažalovanéholistomzodňa13.5.2014vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Vliste
sa uvádza že Slovenská sporiteľňa akciová spoločnosť žalobcom na základe zmluvy číslo 0483574198
poskytla úver vo výške 26 887,07 euro, pričom nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7. 6. 1 písm.

a) všeobecných obchodných podmienok, preto ku dňu 13. 5. 2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu 25 760,54
euro. Zároveň vyzval žalobcov na zaplatenie pohľadávky do pätnástich dní od prevzatia oznámenia na
účetsporiteľne.Zosplatneniežalobkyňav1.radeprevzala16.5.2014,žalobkyňav2.radedňa22.5.2014
a žalobca v 3.rade zásielku neprevzal, dňa 16.5.2014 bola uložená na pošte a vrátená odosielateľovi.

18.Dňa 10.7.2014 oznámila Slovenská sporiteľňa a.s. všetkým žalobcom, že pristupuje k výkonu
záložného práva. Začatie výkonu záložného práva bolo oznámené v ten istý deň aj Okresnému úradu
Michalovce, katastrálnemu odboru, ako vyplýva z poznámok na LV č. XXXX k.ú. U., kde pod P -
1531/2014bolozaevidovanéOznámenieodobrovoľnejdražbeProfesionálnoudražobnouspoločnosťou
s.r.o., Košice, na byt č. 3 na 5. poschodí vo vchode č. 30 bytového domu č.s. 1889. Podľa správy

žalovaného boli vykonané tri kolá dražby, a to v dňoch 18.12.2014, 12.12.2015 a 18.3.2015. V roku
2015 bol podaný zo strany žalobcov návrh na vydanie predbežného opatrenia a žaloba o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok a zdržanie sa výkonu záložného práva. Konanie bolo vedené
pod sp.zn. 7C/110/2015. Súdne konanie bolo skončené jeho zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcami z dôvodu ich prejavenej vôle dohodnúť sa na splácaní dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu došlo

k podpisu Uznania záväzku a dohody o spôsobe úhrady záväzku dňa 26.9.2016. Dohodu žalobcovia
nedodržali, preto žalovaný naďalej pokračuje vo výkone záložného práva.

19.Žalovaní k dražbe uviedli, že záložné práva sa nevykonáva podľa ich názoru od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci 7C/110/215, ktorým bol návrh žalobcov o nariadenie

neodkladného opatrenia zamietnutý a toto rozhodnutie bolo doručené 18.1.2016. Záložné právo sa teda
nevykonáva po dobu viac ako troch rokov, preto je výkon záložného práva premlčaný.

20.Právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 12. 9. 2018 znovu vyzvala
žalobcov na úhradu nezaplatenej zosplatnenej pohľadávky, ktorá ku dňu 12. 9. 2018 predstavovala 30

532,84 euro. Zároveň upozornila žalobcov, že ak pohľadávku neuhradia, banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe. Listom zo dňa 3. 1. 2019 oznámila žalobcom, že pohľadávku zo zmluvy o
úvere postúpila novému veriteľovi, a to žalobcovi a žiadala, aby dlh z úverovej zmluvy žalobcovia plnili
novému veriteľovi.

21.Dňa 29.9.2016 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcovia Dohodu o spôsobe úhrady záväzku
a Uznanie záväzku, z ktorého vyplýva, že banka a dlžník uzavreli dňa 18. 8. 2008 zmluvu o
splátkovom úvere číslo 0483574198, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver 26 887,07 euro,
ktorý sa zaviazali dlžníci uhradiť v lehote a za podmienok tam dohodnutých. Pohľadávka banky sa
stala splatnou v celom rozsahu dňa 13. 5. 2014 a pohľadávka banky je zabezpečená záložným právom

k nehnuteľnostiam zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnej zmluvy zo dňa 18. 8. 2008 uzatvorenej medzi bankom a záložcom, a to na nehnuteľnosti
evidované na listoch vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia U.. Výška pohľadávky ku dňu 27. 9.
2016 predstavuje 32 467,84 eura a pozostáva z istiny 24 873,59 eura, riadnych úrokov 883,46 eura a
úrokov z omeškania 6710,79 euro. Dlžníci v 1. a 2. rade uvedený dlh, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy

uznali čo do základu, dôvodu aj výšky. Pohľadávku banky sa podľa dohody zaviazali dlžníci uhradiť v
pravidelných mesačných splátkach po dobu ôsmych mesiacov počnúc dňom 30. 9. 2016, pričom prvá
splátka bola vo výške 13 100 euro a ďalšie splátky po 1000 euro. Zvyšok zostatku pohľadávky bol splatný
20. 4. 2017 ako splátka číslo 8. Podľa textu dohody bol dňa 17. 3. 2015 na Okresnom súde Michalovce
podaný návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia a žaloba o určenie neprijateľných zmluvných

podmienok a zdržaní sa výkonu záložného práva proti Slovenskej sporiteľni a.s. a dražobnej spoločnosti.
Dlžníci sa zaviazali, že do troch dní po uzavretí dohody doručia Okresnému súdu Michalovce späťvzatie
žaloby vedenej pod spisovou značkou 7 C 110 /2015 v celom rozsahu.

22.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.Podľa § 151b ods. 1,2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým

priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

23. Žalobcovia pôvodne žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva. Namietali platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 13.5.2014 ako aj jeho opakované
vyhlásenie, namietali dohodu o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka v záväznosti na čl. 7.6.1. písm. a) VOP a platnosť postúpenia pohľadávky

žalovanému. Namietali teda právo žalovaného realizovať záložné právo z dôvodu, že sa mala realizovať
dražba na základe pohľadávky, ktorá nie je splatná, resp. že žalovaný nie je záložným veriteľom pre
neplatné postúpenie pohľadávky. Napriek poučeniu súdom, že z kontextu žaloby vyplýva, že ide o
posúdenie, či žalovaná má alebo nemá právo realizovať záložné právo, formulovali žalobcovia žalobný
petitoneexistenciizáložnéhopráva.Kpožadovanémupetitusúpretovšetkyuvedenénámietkyžalobcov

právneirelevantné.Akbyajuvedenénámietkyžalobcovboliopodstatnené,nemalibyvplyvnaexistenciu
záložného práva, ale iba na právo jeho výkon realizovať.

24. Po pripustení zmeny žalobného návrhu sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo, ktoré
vzniklo na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobkyňou v 1. rade

J. neexistuje, a to z dôvodu premlčania pohľadávky žalovaného a premlčania výkonu záložného práva.

25.Vzhľadom na požadovaný určovací petit súd v prvom rade posudzoval, či žalobcovia majú alebo
nemajú na žalobe naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak je popieraná
existencia práva a z uvedeného titulu existuje stav právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorých sa

existencia práva týka. V súdenej veci žalobcovia mali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z
tvrdeného dôvodu, že pohľadávka, ktorá má byť predmetom výkonu záložného práva je premlčaná a je
premlčaný aj samotný výkon záložného práva. Tejto požiadavke však neprispôsobili aj požadovaný petit.

26.Predmetom konania je určenie existencie resp. neexistencie záložného práva, preto bolo potrebné

túto otázku riešiť z hľadiska hmotného práva. Konštatovať neexistenciu záložného práva je možné iba v
prípade, ak by záložná zmluva nebola uzavretá, alebo by bola neplatná, alebo by záložné právo zaniklo
z dôvodov predpokladaných zákonom.

27.Pokiaľ ide o existenciu a platnosť záložnej zmluvy, žalobcovia ani jej existenciu ani jej platnosť

nenamietajú. V konaní je predloženou záložnou zmluvou preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s.
uzavrela so žalobkyňou v 1.rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu
zmluvu. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva číslo XXXX k.ú.
U., a to byt číslo 3 na 5. poschodí bytového domu číslo súpisné 1889, vo vchode 30, postaveného naparcele číslo 3000 a spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
6100/420160 a zmluva zabezpečovala pohľadávku veriteľa z úverovej zmluvy uzavretej so žalobcami v
2.a3.rade. Zmluva má písomnú formu a je v nej vymedzený záloh aj zabezpečená pohľadávka. Záložné

právovzniklozápisomdokatastranehnuteľností,očomsvedčízápisnaLVč. XXXX k.ú.U.včastitiarch.

28. Do úvahy tak prichádzal iba zánik záložného práva, aby bolo možné konštatovať jeho neexistenciu.
Zánik záložného práva upravuje ustanovenie § 151dm Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné
právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových

hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času,
na ktorý bolo záložné právo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním
veci, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, ak záložca previedol záloh a zmluva
o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia

záložnýmprávom,inýmspôsobomdohodnutýmvzmluveozriadenízáložnéhoprávaalebovyplývajúcim
z osobitného predpisu, alebo ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. V konaní nebol
preukázaný žiadny zo zákonných spôsobov zániku záložného práva.

29. Zánik pohľadávok (záväzkov) ako najčastejší spôsob zániku záložného práva upravujú ustanovenia

§ 559 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pohľadávka podľa občianskeho práva môže zaniknúť
najčastejšie splnením dlhu, ďalej dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, na ktorý boli práva
obmedzené, započítaním, výpoveďou, neuplatnením práva, splynutím a urovnaním. V konaní nebol
preukázaný žiadny z uvedených spôsobov zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcom v 2. a 3. rade.

30.Žalobcami odôvodňovaný zánik a teda neexistencia záložného práva pre premlčanie pohľadávky
a výkonu záložného práva nemá oporu v zákone. Samotné premlčanie záväzku alebo premlčanie
vecného práva, v súdenej veci záložného práva, neznamená zánik práva. Znamená iba nemožnosť
jeho vymáhania v prípade vznesenej námietky premlčania. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
záložné právo sa nepremlčí skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho

zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je
premlčaná. Podstatné preto je, aby nebol premlčaný výkon záložného práva. Záložné právo tak môže
byť premlčané neskôr ako zabezpečená pohľadávka.

31.V konaní nebolo preukázané, že by záložné právo alebo pohľadávka žalovaného zanikla zákonom
predpokladanými spôsobmi. Nie je sporné, že žalobcovia v 2. a 3. rade uzavreli s právnym predchodcom
žalovaného zmluvu o úvere v roku 2008, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 26887,07 Eur na
nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Nebolo sporné ani to, že žalobcovia v 2. a 3. rade
prestali plniť povinnosti zo zmluvy, preto bol úver zosplatnený a nebolo sporné ani to, že pre túto

skutočnosť začal veriteľ s realizáciou záložného práva. Nesporná je skutočnosť, že ani žalobcovia v 2.
a 3. rade ako dlžníci doposiaľ pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy neuhradili, teda pohľadávka
nezanikla splnením dlhu, preto nemohlo z tohto titulu ani zaniknúť záložné právo. Otázka premlčania
záložného práva je tak vzhľadom na požadovaný petit bezpredmetná. Záložné právo je zabezpečovací
inštitút občianskeho práva, ktorý umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť splatnú pohľadávku dlžníka

zo zálohu, ak ju dlžník nesplnil dobrovoľne. Je preto právo veriteľa tento inštitút využiť.

32.Pokiaľideosamotnúotázkupremlčania,súdibapoznamenáva,žezpredloženýchlistinnýchdôkazov
vyplýva, že žalobcovia v 2. a 3. rade dňa 29.9.2016 svoj dlh z úverovej zmluvy uznali dostatočne
zrozumieteľným spôsobom. Uznanie dlhu obsahuje aj dôvod aj výšku uznaného dlhu a má písomnú

formu. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver až listom zo dňa 13.5.2014, preto sa premlčacia doba
podľa§103druhávetaObčianskehozákonníkamôžepočítaťnajskôrod20.1.2014(zachovaniepostupu
podľa§53ods.9OZprisplatnostisplátkyk20.dňuvmesiaci).Dlhboluznanýdňa29.9.2016,tedavčase
plynutia trojročnej premlčacej doby, preto sa uznaný dlh premlčuje za 10 rokov odo dňa jeho uznania
(§110 OZ). Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov, že omeškanie pri zosplatnenom dlhu je

potrebné počítať od omeškania prvej splátky. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi žiadať zaplatenie celej pohľadávky
naraz pri dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ide teda o právo veriteľa žiadať
predčasnú splatnosť úveru, nie povinnosť, a nejde ani o prípad, keď sa podľa dohody strán záväzkupre nezaplatenie jednej splátky stáva splatný celý dlh. Je teda na veriteľovi, kedy a pre ktorú splátku
sa rozhodne právo zosplatniť úver využiť. Z predložených listín je preukázané, že veriteľ opakovane
upozorňoval žalobcov na možnosť zosplatnenia úveru ako aj na možnosť realizácie záložného práva,

a poskytoval im dodatočné lehoty na dobrovoľné splnenie dlhu. Žalobcovia teda boli informovaní aj o
svojich dlhoch ako aj o následkoch ich neplatenia.

33.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením

vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.