Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225651
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5113225651.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne TMT partners, s.r.o., so sídlom v Prešove,
Levočská 1, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom vo Vranove nad
Topľou, Rázusová 125, proti žalovanej C. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Katarínou Potockou,
advokátkou, so sídlom v Žiline, Sládkovičova 2, o zaplatenie 230 eur s prísl., vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 2 C 307/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19.

apríla 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 19. apríla 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018 a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny v sume 230 eur spolu s trovami konania
a príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela dohodu 12. júna 2012

o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Predmetom tejto dohody bol záväzok sprostredkovateľa
sprostredkovať pre záujemcu zamestnanie za úhradu vo forme samostatnej zárobkovej činnosti ako
opatrovateľ a zaviazal záujemcu uhradiť za toto sprostredkovanie zamestnania dohodnutý poplatok,
odmenu. Vzhľadom k tomu, že žalovanej bola reálne sprostredkovaná práca na obdobie kratšie ako šesť
mesiacov, žalobkyňa sa domáhala odmeny vo výške 20 % z mesačnej odmeny, ktorú vyfakturovala
žalovanej 14. novembra 2012, splatnou dňa 29. novembra 2012, v sume 230 eur.

2.OkresnýsúdŽilina(ďalejako„súdprvejinštancie“)pozrušeníavrátení veci Krajským súdom v Žiline
(ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 5. júna 2017 č. k. 2 C 307/2013-160 vo výroku I. rozhodol tak,
že uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni istinu vo výške 230 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 230 eur od 30. novembra 2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po zrušení a vrátení veci

odvolacím súdom mal ozrejmiť, či vychádzal zo zmluvy o sprostredkovaní práce z 12. novembra 2012
alebo zo zmluvy z 12. júna 2012. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že sú tu dve zmluvy,
prvá z 12. júna 2012 a druhá z 12. novembra 2012, pričom obe sa vzťahujú na sprostredkovanie práce.
Uviedol, že aj v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý prikázal súdu prvej inštancie posudzovať
tieto zmluvy o poskytnutí služieb, vychádzal v konečnom dôsledku pri posudzovaní tohto prípadu zo
zmluvy XXX/XXXX z 12. novembra 2012. Súd prvej inštancie uviedol, že treba poukázať aj na to, že v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol súd oboznámený, že bola uzatvorená aj ďalšia zmluva.
Súd prvej inštancie tak konštatoval, že v tomto prípade je potrebné vychádzať zo zmluvy z 12. novembra
2012 (XXX/XXXX). Uviedol, že táto zmluva bola podpísaná po tom, ako sa žalovaná vrátila z F. a de
facto mohla prijať adekvátne zamestnanie a v tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že
prvú zmluvu, ktorá bola uzatvorená 12. júna 2012 považuje za neplatnú. Čo sa týka oboch zmlúv, súd
prvej inštancie uviedol, že obe sú vzájomne podmienené, resp. uzatvorenie týchto zmlúv vychádzalo z

dikcie zákona o službách o zamestnanosti. Konštatoval, že aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní dohodla vo svojej zmluve, že táto mala byťnaplnená do troch mesiacov od jej uzatvorenia. Tieto dôvody, kedy sa žalovaná vrátila z Kanady, boli
objektívne a spôsobilé prijať zamestnanie, t. j. zamestnávateľa, ktorý jej bol sprostredkovaný, mohla
začať plynúť aj lehota uplynutím podmienky jej vrátenia, t. j. 24. augusta 2012.

3. Odvolací súd rozsudkom z 19. apríla 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018 vo výroku I. rozhodol tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku II. rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že má za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
ktoré následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd však zároveň uviedol, že aj keď nie

v celom rozsahu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie korešponduje so zisteným skutkovým
stavom a prijatými právnymi závermi, rozhodnutie je vecne správne a podľa názoru odvolacieho súdu
neboli splnené podmienky v zmysle § 389 CSP, aby z toho dôvodu bolo rozhodnutie zrušené. Odvolací
súd uviedol, že tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, dôvodom pre priznanie nároku bola dohoda
medzi účastníkmi o tom, že žalobkyňa sprostredkuje žalovanej zamestnanie v zahraničí za odplatu.
Odvolacísúduviedol,žeajkeďdohodnutézamestnanienebolozabezpečenévlehotetrochmesiacovod

podpisu zmluvy, bolo nepochybné, že aj na následnú ponuku žalovaná reflektovala, a prijala, dokonca
bola uzatvorená ďalšia zmluva o poskytnutí služieb s vykonaním práce v zahraničí. Odvolací súd
tak uviedol, že je nepochybné, že žalovanej vznikla povinnosť za sprostredkovanie práce zaplatiť
dohodnutú odmenu. Na námietku žalovanej, že dohoda bola uzatvorená po uplynutí troch mesiacov od
jej podpisu odvolací súd uviedol, že uplynutie tejto lehoty nebolo dôvodom na vyslovenie neplatnosti

zmluvy, resp. jej ďalšej neúčinnosti, pretože z dohody strán takéto niečo nevyplýva, naopak, zo
záverečných ustanovení vyplynulo, že platnosť dohody skončí splnením záväzku, t. j. popisom zmluvy
záujemcusozahraničnýmzamestnávateľom.Odvolací súd na záver uviedol, že vzhľadom k tomu, že
žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, tak rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie.
Dovolateľkaprípustnosťsvojhodovolaniaodôvodnilapoukazomna§420písm.f/CSP.Uviedla,ževada,
o ktorú sa opiera je rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy súd uznesením zamietol žiadosť na doplnenie
dokazovania. Dovolateľka uviedla, že súdu prvej inštancie podala žiadosť, aby súd pojednávanie odročil
za účelom predloženia kópie rezervácie letenky do F. a späť ako dôkaz, že z F. priletela dňa 23. júla

2012 a nie dňa 24. augusta 2012, ako tvrdila žalobkyňa. Predmetný návrh bol zo strany súdu prvej
inštancie uznesením zamietnutý. Ďalej uviedla, že v odvolacom konaní bol predložený predmetný
doklad, avšak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil, pričom konštatoval,
že v odvolacom konaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie.
Dovolateľka tak konštatovala, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že neoboznámenie sa súdu s

predmetným dôkazom ako aj jeho ďalší vadný postup, ktorý sa prejavil v rozhodnutí súdu nevykonaním
daného dôkazu, spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené vadou
v konaní je, že súdy sa nevyporiadali s dôvodom nevykonania navrhnutého dôkazu v rámci
procesnej obrany. Dovolateľka tak navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia odvolacieho súdu a
súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K dovolaniu dovolateľky sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že všeobecný súd postupoval v konaní
správne hospodárne, keď návrh na vykonanie dôkazu zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaná mala dostatok času od začatia konania na súde prvej inštancie, aby tak
dôležitý listinný dôkaz, na ktorý sa odvolávala, predložila kedykoľvek počas celého konania. Žalobkyňa
uviedla, že aj keby žalovaná dôkaz predložila a bol aj vykonaný v konaní, nezmenilo by to nič na

právnom vyhodnotení predmetu sporu. Uviedla, že dovolanie žalovanej je nedôvodné, pričom poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 37/1993 a R 125/1999. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevníma,
aby v procese o zaplatenie 230 eur s prísl. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, aký uvádza
žalovaná a nevníma uvedený dôkaz za taký, ktorý by relevantným spôsobom dokázal založiť nárok
žalovanej na zamietnutie žaloby.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila dovolateľka, pričom uviedla, že v priebehu celého konania tvrdila,
že podľa zmluvy o sprostredkovaní zamestnania bola žalobkyňa povinná poskytnúť zamestnanie do
troch mesiacov, pričom nie je možné lehotu dohodnutú zmluvne rozširovať o čas, ktorý bola v cudzine,
keďže k takejto dohode medzi nimi nedošlo. Dovolateľka uviedla, že žalobkyňa jej pobyt v F.
vyhodnotila ako podstatný pre posúdenie platnosti zmluvy a z toho dôvodu bola nútená rezerváciu

spätnej letenky predložiť. Uviedla, že na pojednávaní nemala už priestor predložiť predmetný dôkaz,
pretože na predmetné pojednávanie sa dostavila rovno z práce, ktorú v tom čase mala v K.. Uviedla,
že nič nebránilo súdu prvej inštancie prerušiť pojednávanie za účelom predloženia dôkazu. Na záver
uviedla, že žiada, aby dovolací súd dovolaniu vyhovel.7. K vyjadreniu dovolateľky sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že dovolateľka vo vyjadrení neuvádza
nové skutočnosti oproti skutočnostiam uvedeným v dovolaní a preto žalobkyňa nepovažuje za potrebné
zaujať k vyjadreniu stanovisko.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
9. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.
10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
13. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky
prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti

dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie), (Ficová a kol. Občianske procesné
právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty
UK, 2008, str. 344). V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v
ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až §

426 sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§
440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
14. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zistil, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods.
1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 CSP), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom
(§ 428 CSP) a dovolateľka v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvej inštancie.
15. Dovolateľka v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420
písm. f/ CSP.

16. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
16.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie dostatočne.17. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je
aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
18. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj

právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.
19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry

Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.
20. Dovolateľka vo svojom dovolaní namietala vadu konania, ktorá spočívala v nevyporiadaní sa s

dôvodmi nevykonania navrhovaného dôkazu v rámci procesnej obrany a to tak v konaní pred súdom
prvej inštancie ako aj odvolacím súdom.
21. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje
aplikáciu(akovýnimky)druhejvetystanoviskaR2/2016azakladátakprípustnosťidôvodnosťpodaného

dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd sa
v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifickú
odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Dovolací súd uvádza,
že z obsahu spisu vyplýva, že 5. júna 2017 v predmetnom spore pred súdom prvej inštancie prebehlo
konanie, v rámci ktorého dovolateľka navrhla, resp. požiadala súd prvej inštancie o doplnenie

dokazovania ohľadne predloženia letenky preukazujúcej, kedy sa dovolateľka vrátila z F. na Slovensko,
pričom tento dôkaz, resp. túto skutočnosť namietala aj vo svojom odvolaní, kedy dodatočne predložila
fotokópiu rozpisu rezervácie leteniek. Avšak z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie tento návrh
navykonaniedôkazuzamietol (viď.č.l.157),pričomzamietnutievykonaniadôkazuvodôvodnenísvojho
rozhodnutia nijakým spôsobom neodôvodnil. Rovnako tak postupoval aj odvolací súd, ktorý jednak danú

skutočnosť neriešil ako aj nevzhliadol na skutočnosti (predloženie fotokópie rozpisu rezervácie leteniek)
namietané dovolateľkou v odvolaní. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v rámci argumentácie
uvedenejvodôvodnenírozhodnutianedalodpoveďnanámietkudovolateľkytýkajúcejsanevyporiadania
sa s dôvodmi nevykonania navrhovaného dôkazu a čím tak v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec
nereagoval na túto argumentáciu dovolateľky, napriek tomu, že išlo o podstatnú námietku, ktorú uviedla

dovolateľka aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
22. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f/ CSP. Dovolateľke bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia postupom
odvolacieho súdu, na ktorý možno primerane aplikovať závery vyjadrené v Stanovisku publikovanom

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho
druhej vete.
23. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP zrušil rozsudok Krajského
súdu v Žiline z 19. apríla 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
24. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§

451 ods. 3 veta druhá CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.