Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/264/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214054
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417214054.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: N.. Y. X., B..
XX.X.XXXX, X. X. X, X. proti žalovaným: X/ U. O., X/ T. P., X/ H. W., X/ J. W., X/ Y. J. H. X/ P. P. o
odškodnenie ujmy na zdraví, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 26.9.2018, č. k. 10C/69/2017-21, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 6.12.2017.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol uznesením zo dňa 18.1.2018 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od
jeho doručenia doplnil svoje podanie tak, aby bolo zrejmé presné označenie sporových strán, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok, aby predložil dôkazy a presne

špecifikoval petit žaloby spolu s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca po uplynutí lehoty na doplnenie
žaloby doručil súdu dňa 4.4.2018 podanie, ktorým ale svoju žalobu nedoplnil v zmysle uznesenia.
Nakoľko žalobca napriek výzve súdu žalobu nedoplnil, nezrozumiteľné podanie neopravil a z návrhu nie
je zrejmé, čoho sa týka a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, žalobu odmietol.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že pred podaním

žaloby požiadal žalovaných o poskytnutie údajov, ktoré nie z vlastnej viny nepozná, a napriek tomu
ho súd žiadal, aby označil sporové strany. Namietal, že konajúci súd požiadal o súčinnosť pri zistení
označenia sporových strán, na ktorú žiadosť mu prvoinštančný súd neodpovedal a ani ho neusmernil,
ako má získať informácie o žalovaných. Poukázal na to, že súd má vedomosť kde žalovaní pracujú, či
pracovali a informácie o nich mohol získať aj v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení
pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.5. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

6. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

7. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,

adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

8. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

9. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

10. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd

podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

11. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

12. Podľa § 190 C.s.p. každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri
výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

13. Podľa § 160 ods. 1 C.s.p. súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie v súlade s ust. § 129 C.s.p., keď
žalobcu najprv uznesením vyzval na doplnenie svojho podania, a to o označenie žalovaného ako aj

doplnenie petitu tak, aby tento bol vykonateľný. Rovnako správne postupoval, ak podanie žalobcu
odmietol s odôvodnením, že žalobca svoje podanie vo veci samej nedoplnil v súlade s výzvou, ktorú mu
riadne doručil a v ktorej ho poučil o následkoch nedoplnenia podania.

15. Odvolací súd konštatuje, že označenie žalovaného tak, ako ho vykonal žalobca, nemožno považovať

za dostatočné a v súlade s § 133 C.s.p. Je potrebné poukázať na zásadu kontradiktórnosti, kedy sa
priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazné prostriedky, pričom medzi takéto povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie
strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú
zodpovednosť žalobca a túto povinnosť nemožno prenášať na štát. Rovnako je potrebné konštatovať,

že Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom
zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať a pokiaľ by tak urobil, mohol by
sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu.

16.Obsahomprincípurovnostisporovýchstránvcivilnomsporovomkonanísaprejavujeakotzv.funkčná

rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo
v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia a aby sa zabezpečilo ich rovnaké procesné
postavenie. Procesná rovnosť sa sústreďuje do zabezpečenia akejsi pomyselnej štartovacej čiary pre
obidve sporové strany. Prípadná ingerencia súdu pri zisťovaní identifikačných údajov osoby, ktorá má
byť na strane žalovaného, by podľa názoru odvolacieho súdu túto rovnosť strán vážne narušila, berúc

samozrejme do úvahy, že v danom prípade nejde o tzv. slabšiu stranu sporu. Súd prvej inštancie pri
svojom postupe neporušil princípy stanovené v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, naopak, dodržal
princíp zakotvený v čl. 6 C.s.p.17. Odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva
pre súd povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti riadne označiť žalovaného
v žalobe. Ani ustanovenie § 190 C.s.p. nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v ustanovení

zakotvená informačná povinnosť sa vzťahuje výlučne na zistenie skutkového stavu, pričom zisťovanie
identifikačných údajov strany sporu nemožno zaradiť pod zisťovanie skutkového stavu konajúcim
súdom.

18. Je bez právneho významu skutočnosť, že súd (štát) má vedomosť o identifikačných údajoch

žalovaného, resp., že pre súd sú takéto údaje jednoducho dostupné a zistiteľné. Skutočnosť, že súd
má na základe prístupu k verejným registrom možnosť získať akékoľvek údaje (vrátane označenia
strany sporu), totiž neznamená, že tieto môže poskytnúť stranám sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že je
povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať. Je teda výlučne na ňom,
aby si zabezpečil svoje práva tak, aby mohlo dôjsť k ich účinnej obrane napríklad pri podaní žaloby na
súd. Je potrebné tiež poukázať na to, že pri označení žalovaných tak ako to vykonal žalobca, t.j. menom

a priezviskom, je súčinnosť súdu pri zisťovaní identifikačných údajov fakticky vylúčená, keď bez adresy
pobytu, dátumu narodenia, príp. iného identifikačného údaja je prakticky nemožné bez pochybností
vylustrovať konkrétnu fyzickú osobu.

19. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie odmietol jeho podanie bez toho, aby

ho usmernil, akým spôsobom mal získať informácie o osobách, ktoré mienil žalovať, odvolací súd
konštatuje, že táto je nedôvodná. Súdy majú v rámci súdneho konania vo vzťahu k sporovým stranám
všeobecnú poučovaciu povinnosť stanovenú v § 160 ods. 1 C.s.p. a špeciálnu poučovaciu povinnosť pri
vade žaloby stanovenú v § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. . V danom prípade možno konštatovať, že súd prvej
inštancie si poučovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi riadne splnil, pričom žiadna iná poučovacia

povinnosť (napr. spočívajúca v usmerňovaní sporovej strany pri získavaní údajov o žalovanom) mu z
procesnoprávnych predpisov nevyplýva.

20. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).