Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Er/760/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207209
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Hurtová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8815207209.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A , 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: Z. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C.
Š. XXX/XX, XXX XX D. H. R., o vymoženie 6.177,84 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr.
Michal Brožina, Exekútorský úrad Svidník, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 3,96 eur, do 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 3Er/760/2015 - 12 zo dňa 29.07.2015, bola žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnutá. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016.

2. Súdny exekútor zaslal podanie - návrh na priznanie trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z., ktoré boli súdu doručené dňa 18.03.2016. Trovy exekučného konania boli vyčíslené
sumou 43,79 eur.

3. Podľa ust. 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 44 ods.4 ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj
bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

5. Na základe uvedeného preto súd exekúciu zastavil.

6.Podľa§47ods.3Exekučnéhoporiadku,akpovinnýuhradípohľadávkupozačatíexekučnéhokonania
skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške
ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Dodoručeniapovereniasúdunavykonanieexekúciemávšakexekútornárokibanaodmenuzaspísanie
návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

7. Exekútor v podaní doručenom súdu dňa 18.03.2016 vyčíslil trovy nasledovne: Minimálna odmena vo
výške 33,19 eur, hotové výdavky vo výške 3,30 eur + DPH vo výške 7,30 eur.8. Podľa §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty

9. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania.

10. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.

11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

12. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

14. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou

16. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať
povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne
má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k

zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje
možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať
oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust.
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie
nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul

také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby
trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý
by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia,
a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekúcie, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul
nie je dostatočným exekučným titulom.

17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko
tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil riadne exekučný titul, na podklade
ktorého by mohla byť exekúcia vedená.18. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že k vydaniu poverenia nedošlo. Exekútor nemohol
teda reálne začať vykonávať úkony exekúcie. Súd má za to, že exekútor má v zmysle aplikácie analógie

legis, nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. V danom prípade si súdny exekútor nárok na odmenu za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil, a ani z obsahu podania exekútora a vyčíslenia trov ako aj
obsahu spisu nevyplýva, že by súdny exekútor spísal návrh na vykonanie exekúcie. Preto mu súd mohol
priznať v zmysle zákona len nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 3,30 eur (3,30 eur + DPH

0,66 eur, spolu 3,96 eur ).

19. Súd nemohol z vyššie uvedených dôvodov priznať súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur, ktorú
si súdny exekútor podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v platnom znení. Súd mal za to, že v danom prípade súdny exekútor nebol ešte súdom
na vykonanie exekúcie poverený, preto ani nemohol vykonávať exekučnú činnosť, t.j. exekúciu.

Exekučné konanie síce sa začína na návrh oprávneného, pričom začaté je dňom, kedy bol exekútorovi
tento návrh na vykonanie exekúcie doručený, no vlastný výkon exekúcie však začína až udelením
poverenia príslušného súdu až od vtedy je súdny exekútor oprávnený vykonávať ďalšie úkony v
zmysle Exekučného poriadku. Úkony smerujúce k samotnému výkonu exekúcie môže súdny exekútor
vykonávať až doručením poverenia. Je teda nesporné a logické, že do času vydania poverenia mu patrí

len náhrada vzniknutých hotových výdavkov, keďže žiadne reálne kroky, či úkony k exekúcii neurobil a
ani ich nemohol urobiť. Aj ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. hovorí o odmene za výkon
exekučnej činnosti, t.j. exekúcie, nie exekučného konania. Exekúcia ešte začatá nebola a ani nemohla
byť, keďže poverenie na vykonanie exekúcie nebolo súdom vydané.

20. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie
spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je
sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny

úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.