Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5714206227.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ Y.. Y. Q., bytom V. W. M. XX, 2/ X. Q., bytom
Y., R.. V. XX, 3/ T.. R. Q., bytom F., V. XX, zastúpených JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom so
sídlom v Martine, Kukučínova 1, proti žalovaným 1/ T.. Y. R., bytom F., V. XX, 2/ U. T., bytom F., V.
XX, zastúpeným Advokátskou kanceláriou Hanáček & Hanáčková, s.r.o., v mene ktorej konajú JUDr.
Darina Hanáčková a Mgr. Martin Hanáček, advokáti so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 41, o vydanie

bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9 C 116/2014, o dovolaní
žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2019 sp. zn. 6 Co 72/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 27.
septembra 2017 č.k. 9 C 116/2014-405 uložil žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/ po 564,- € a žalobkyni v rade
3/ sumu 805,- €, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 09.02.2014 do zaplatenia (výrok I.).
Žalovanejvrade1/ažalovanémuvrade2/súduložilpovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovi
v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/ po 762,- € a žalobkyni v rade 3/ sumu 1.089,- €, spolu s 5,05 % úrokom

z omeškania ročne od 16.01.2016 do zaplatenia (výrok II.). Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z
omeškania súd žalobu zamietol (výrok III.). Vo zvyšku ďalej uplatneného nároku súd konanie zastavil
(výrok IV.). Žalobcom proti žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ (ďalej len „žalobcov“)
a žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „žalovaných“) v záhlaví označeným rozsudkom potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie vo výrokoch I., II. týkajúcich sa veci samej a vo výroku V. o trovách prvoinštančného
konania, vo zvyšnej časti (výroky III. a IV.) ponechal prvoinštančný rozsudok nedotknutý a sporovým
stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku po preskúmaní námietok
odvolateľov sa vo všetkých rozhodujúcich otázkach stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). V podstatnom uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že žalovaní v rozhodnom období užívali pozemky žalobcov bez právneho dôvodu, bez riadne

uzavretej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich k užívaniu sporných pozemkov
oprávňoval. Spornou bola výška získaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, pri určení
ktorej je nutné považovať sporné pozemky za pozemky stavebné a nie za pozemky, ktoré sú určené
na poľnohospodárske účely, čiže na poľnohospodársku výrobu. Za pomoci znalca (jeho odborného
vyjadrenia) bolo určené obvyklé nájomné za užívanie týchto pozemkov, ako pozemkov stavebných.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“). Prípustnosť
dovolania odôvodnili ustanovením § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok(ďalej len „CSP“), pretože súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
Namietali, že pri znaleckom dokazovaní bol použitý nesprávny predpis a odvolací súd neprihliadol na

žalovanýmipredloženýznaleckýposudokz10.októbra2017,ženižšiesúdyzamietliichnávrhynaďalšie
dokazovanie a rozhodnutie súdu o trovách konania. Vzhľadom na uvedené žiadali rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadali odvolací rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že ho považujú za nedôvodné a žiadali dovolanie
odmietnuť, resp. zamietnuť. V podstatnom uviedli, že odvolací súd prejudikoval, že predmetné pozemky
pod stavbami je nutné považovať za stavebné a nie za pozemky, ktoré sú určené na poľnohospodárske
účely. Žalovaní mali niekoľko rokov na to, aby spochybnili závery znalca Ing. Agricolu a znalca určeného
súdom Ing. Veselku, čo v priebehu konania neučinili. Rozhodnutie o trovách konania je v podstate v
prospech žalovaných, takže strana žalobcov nerozumie dovolanie v tejto časti.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a naň oprávnenými osobami (§ 424 CSP) skúmal, či sú splnené
aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru,
že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podľa § 447 písm. c/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených

so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania dovolatelia popri všeobecnej námietke o porušení ich
práva na spravodlivý proces označili za zmätočnostnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP
nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne vykonaný znalecký dôkaz a nesprávne vyhodnotenie
dôkazov. V tejto súvislosti namietali, že nižšie súdy nemali vychádzať z charakteru predmetných

pozemkov,akopozemkovstavebných,alepodľaichnázoruišloopozemkyurčenénapoľnohospodárske
účely. Práve v tejto spojitosti potom znalci vychádzali podľa ich názoru z nesprávnych právnych
predpisov. Je pritom nesporné, že otázka určenia charakteru predmetných pozemkov, ako pozemkov
stavebných bola pre samotné rozhodnutie kľúčovou a nižšie súdy k tomuto záveru dospeli na základe
skutkových zistením súdov, ktoré vykonaným dokazovaním zistili, že uvedené pozemky sa nachádzali

na území určenom pre individuálnu bytovú výstavbu, teda pre zastavanie rodinnými domami, resp. že
uvedené pozemky sú podľa územného plánu obce Košťany nad Turcom určené na individuálnu bytovú
výstavbu. Podľa názoru dovolacieho súdu však len tvrdenia o nesprávne zistenom skutkovom stave
nezakladajú bez ďalšieho vadu vyplývajúcu z § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd je totiž v zmysle §
442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (ale i súd prvej inštancie, keďže

odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prvostupňový rozsudok, pozn.).
Námietku dovolateľov o porušení ich práva na spravodlivý proces preto nemožno v tejto časti považovať
za dôvodnú, čo zakladá dôvod pre odmietnutie dovolania pre neprípustnosť v zmysle § 447 písm. c/ CSP.
Okrem toho voči odôvodneniu dovolania možno mať výhrady aj z hľadiska § 428 CSP, keďže nesprávnehodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia ani nie sú dovolacími dôvodmi v zmysle § 420 a §
421 CSP. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie dovolania aj podľa § 447 písm. d/ CSP.

11. Pokiaľ žalovaní v podanom dovolaní namietali, že odvolací súd neprihliadol na nimi predložený
znalecký posudok z 10. októbra 2017 (bod 3), platí jednak uvedené v predchádzajúcom bode, t.j. že
znalecké dôkazy boli (len) sekundárneho významu, primárnym bolo určenie, či ide o pozemky stavebné,
resp. určené na poľnohospodárke účely a jednak sa s touto námietkou odvolací súd primerane a
dostatočne vysporiadal vo svojom odôvodnení. V tejto súvislosti uviedol, že „[s]kutočnosti a dôkazy,

ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom
uplatniť (výnimky formuluje ust. § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný
systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom
konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už
predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd,
jehoúlohouniejevykonávaťnovédôkazy,čizaoberaťsanovýmiskutočnosťami,ktorévprvoinštančnom

konaní neboli produkované ... [ž]alovaní mali dostatočný časový priestor, aby mohli uplatniť prostriedky
procesného útoku, resp. procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Pokiaľ okresný súd na pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, skutočnosti
a dôkazy, ktoré žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred
odvolacím súdom uplatniť (§ 366 CSP), z ktorého dôvodu nebolo možné prihliadať na znalecký

posudok č. 17/2017 vypracovaný znalcom Ing. Darinou Kalabusovou“ (súd prvej inštancie rozhodol
27.9.2017, pričom žalovaní predložili ich znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný 10.10.2017, pozn.).
Odvolacím súdom uvedené vyplýva tiež z obsahu samotného súdneho spisu, najmä z obsahu zápisnice
o pojednávaní z 27. septembra 2017.

12. Pokiaľ žalovaní v dovolaní namietali aj rozhodnutie o trovách konania, platí (okrem iného, pozn.), že
v zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí. Vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a
takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím vo veci samej, resp. ktorým sa konanie končí (pozri
publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1353 až 1356). Prípustnosť

dovolania v tomto ohľade preto z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.

13. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných aj v ostatných častiach (bod 11
a 12) podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.