Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200768
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8219200768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci muža, ktorého otcovstvo má byť

zapreté X.X.XXXX, R., narH.X. XXX/XX, XXX XX T., proti matke XX.X.XXXX, a dieťaťu L. o návrhu na
zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.4.2019 bol Okresnému súdu Bardejov doručený návrh na zapretie otcovstva k dieťaťu R. R.
nar. XX.X.XXXX.

2. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté návrh odôvodnil tým, že dňa 10.9.1977 matka porodila ich

dcéru R. R., pričom jeho otcovstvo k nej bolo určené v zmysle zákonných domnienok - ako manžela
matky. Toho času sa však dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že nie je biologickým otcom
dieťaťa. Tieto skutočnosti mu prezradila jeho manželka, ktorá sa preriekla.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil rodný list.

4. Dňa 9.7.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že navrhovateľom

uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Považuje ho za bezpredmetný, ničím nepodložený a svojím
spôsobom za účelový. Uplatnený návrh nie je nijakým spôsobom
odôvodnený, nemá predpísané zákonné náležitosti. Navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Jediné tvrdenie, že sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že
nie je biologický otec dieťaťa a to tým, že som sa mala prerieknuť, považuje za umelo vykonštruované,
nepravdivé a ničím nepodložené. Nie je si vedomá toho, aby sa niekde preriekla o pôvode otcovstva
ich spoločnej dcéry R. R., nakoľko žiadny iný pomer počas ich manželstva ani nemala. Ich spoločné

dieťa, vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ podal návrh na zapretie svojho otcovstva k nej sa narodilo dňa
10.09.1977. Manželstvo medzi ňou a navrhovateľom bolo uzavreté dňa 19.07.1975 na ONV v Kapišovej,
kde je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku č. l. ročník 1975, na strane 233, pod poradovým číslom
8. Podľa jej informácií boli tieto matričné knihy presunuté do obci Kružlová. V tejto súvislosti dáva súdu
na vedomie, že jej bývalý manžel (navrhovateľ) je viac ako 10 rokov po mozgovej príhode a od vtedy sa
jeho zdravotný stav stále zhoršuje. Navrhovateľ podľa jej vedomosti trpí výpadkami pamäte, stupňuje
sa jeho agresivita a zmenila sa aj jeho osobnosť. Z uplatneného návrhu navrhovateľa nie je zrejmé,

kedy sa mal dozvedieť o skutočnostiach nasvedčujúcich o tom, že by nemal byť otcom ich spoločného
dieťaťa, a teda v tejto časti je uplatnený návrh nepreskúmateľný, aj s ohľadom na prekluzívnu trojročnú
lehotu na uplatnenie návrhu. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého „Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstýmdňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len
vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.“ Predmetné ustanovenie upravuje
možnosť zapretia otcovstva určeného prvou domnienkou v súvislosti s časom narodenia dieťaťa. Ak

bolo dieťa počaté za trvania manželstva, a teda sa narodilo v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretiamanželstvaatrojstýmdňompojehozániku,môžemanželzaprieťotcovstvolenakievylúčené,
že bv mohol byť otcom dieťaťa. Dôvodom vylúčenia môže byť najmä skutočnosť, že manžel s matkou
dieťaťa v rozhodnej dobe na jeho splodenie nesúložil alebo naopak došlo k súloži, avšak vzhľadom na
iné faktory (zdravotná indispozícia, impotencia a pod.) nemohol tento splodiť dieťa. Uvedené skutočnosti

musia byť bezpochyby preukázané. Nepostačuje vyhlásenie muža, že je, resp. nie je otcom dieťaťa. V
zásade nie je podstatným ani fakt, či žena počas manželstva súložila okrem manžela i s inými mužmi.
Aby došlo k zapretiu otcovstva, musí byť absolútne vylúčené, aby mohol byť daný muž otcom, teda
nielen pravdepodobné. Konajúce súdy by sa tak pri dokazovaní vyššie uvedeného nemali uspokojiť len s
vyhláseniami účastníkov konania (rodičov dieťaťa), ale v zmysle zásady oficiality sú povinné vykonávať s
cieľom objektívneho zistenia skutkového stavu veci i dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. V zmysle

uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa sú ničím nepodložené, sú zároveň nepravdivé a
podľa môjho názoru aj účelové. Zároveň požiadala, aby bola v konaní vypočutá ich dcéra R. R., nar.
XX.XX.XXXX, a to vo vzťahu k predloženému návrhu na zapretie otcovstva k nej i ohľadne skutočností,
týkajúcich sa zdravotného stavu navrhovateľa a s tým súvisiacimi prejavmi jeho správania sa navonok.

5.Napojednávaníkonanomdňa11.11.2019muž,ktoréhootcovstvomábyťzapreté/navrhovateľuviedol,
že trvá na podanej žalobe. S odporkyňou v 1. rade/matkou sa zosobášili v roku 1975 z dôvodu, že bola
tehotná. Dcéra sa im narodila v roku 1977. Dozvedel sa o tom na pôrodnici, keď sa je opýtal, kto bol
na návšteve, odpovedala, že na návšteve bol I., právnik nemocnice. Na Centre právnej pomoci mu bolo
povedané, že je potrebné podať návrh do troch rokov. O uvedenej skutočnosti vedel už skôr, ale hanbil

sa k tomu priznať. Žiadal, aby v predmetnej veci boli vykonané testy DNA.

6. Matka/odporkyňa v 1. rade na vyššie uvedenom pojednávaní uviedla, že sa s navrhovateľom
zosobášili dňa 19.7.1975 a dcéra sa im narodila dňa 10.9.1977. Je si istá tým, že otcom dcéry je L. R..

7. R. R. nar. 10.9.1977 (dcéra), na vyššie uvedenom pojednávaní uviedla, že nemá problém podrobiť
sa testom DNA.

8. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

10. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

11. Z rodného listu (č.l. 2 spisu) má súd za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté

je označený ako otec R. R., a to v zmysle 1. domnienky určenia otcovstva. R. R. sa narodila dňa
XX.X.XXXX. V zmysle vykonaného dokazovania bolo zistené, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté
sa o skutočnostiach, že nie je biologickým otcom dcéry dozvedel ešte v roku 1977, teda v čase keď
sa dcéra narodila, avšak ako uviedol na pojednávaní, hanbil sa k tomu priznať. Preto sa tvrdenie
navrhovateľa o tom, že sa o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa dozvedel

na základe prerieknutia manželky javí ako účelové. V zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine
je daná zákonná lehota na zapretie otcovstva, a to tri roky odo dňa keď sa muž, ktorého otcovstvo má
byť zapreté dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa. Nakoľko muž,
ktorého otcovstvo má byť zapreté podal návrh po uplynutí lehoty na zapretie otcovstva, súd jeho návrh
zamietol.

12. Súd poukazuje na skutočnosť, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté o tom, že nie je biologickým
otcom R. R. vedel už v roku XXXX, ako to sám uviedol na pojednávaní konanom dňa 11.11.2019, a
teda mal dostatočný čas na to, aby mohol svoje otcovstvo zaprieť. Navrhovateľ však nevyužil právneprostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote. Súd z daného dôvodu zamietol aj vykonanie skúšky
DNA, nakoľko táto by pre dané konanie nemala žiaden význam. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté
mal podľa jeho vyjadrenia dlhodobo (42 rokov) vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom R. R., preto

mal návrh na zapretie otcovstva podať v subjektívnej lehote stanovenej zákonom.

13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).