Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616213806
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616213806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne R. G., T.. XX.X.XXXX, H. G. T. D., H. XX/
X, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Iveta Fabianová, advokátka, so sídlom Štefánikovo
námestie 5, Spišská Nová Ves, proti žalovanému I. Š., T.. X.X.XXXX, H. G. T. D., H. XX/X, právne
zastúpený JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, v konaní
o vyporiadanie BSM po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 5C/52/2016-211 z 9.11.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadá byt č. 7 nachádzajúci sa
na 4. poschodí obytného domu súp. číslo 2025 nachádzajúcom sa v k.ú. G. T. D., mesto G. T. D. T. O. H.
Č.. XX, stojaci na parcele reg. C č. 4692, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2
a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti 683/10000in k celku a to všetko podľa zápisu na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor (výrok I.) a že žalobkyňa je

povinná na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
žalovanému sumu 30.000,- Eur v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
(výrok II.).Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). O nároku na svedočné a o výške
tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok IV.).

2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so
žalovaným tak, aby žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva nadobudla byt č. 7 nachádzajúci sa

na 4. poschodí obytného domu súpisné číslo 2025 v G. T. D. T. H. O. Č.. XX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o
veľkosti 683/10000in k celku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Spišská Nová Ves (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosť“, „byt“, alebo „byt na H. O.“) a
hnuteľné veci pod poradovým číslom 1-9, 14-18, 21-26 a aby žalovaný nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva hnuteľné veci pod poradovým číslom 13-13, 19 a 20 a aby bol žalovaný povinný po
vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok a započítaní finančných prostriedkov vyplatiť žalobkyni

z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj iba ako „BSM“) sumu 3.046,37 Eur do 60
do od právoplatnosti rozsudku a nahradiť jej trovy konania.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 20.3.1992 manželstvo, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 13P/215/2013 zo dňa 26.8.2013, ktorýnadobudol právoplatnosť 10.9.2013. Zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Nakoľko napriek snahe žalobkyne medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode,
rozhodla sa požiadať o vyporiadanie BSM súd v zmysle § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka. V

žalobe špecifikovala nehnuteľný a hnuteľný majetok nadobudnutý počas manželstva účastníkmi do
bezpodielového spoluvlastníctva, pričom hodnotu nehnuteľnosti uviedla vo výške 44.000 Eur a hodnotu
hnuteľných vecí vo výške 2.290 Eur. Uviedla, že byt na H. O. manželia zakúpili sčasti zo spoločných
prostriedkov vo výške 150.000 Sk a sčasti z prostriedkov darovaných výlučne žalobkyni jej matkou
vo výške 500.000 Sk, ktoré jej boli poukázané na účet dňa 5.9.2005. Žalobkyni matka tiež darovala

finančné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur za účelom finančnej pomoci pri rekonštrukcii bytu a to
poukázaním na účet dňa 25.1.2006. Žalobkyni patrili finančné prostriedky z dedičstva vo výške 6.207,26
Eur, ktoré získala odpredajom svojej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve
zo dňa 29.6.2007. Tieto finančné prostriedky boli žalovaným použité na jeho osobné potreby. Na
úhradách spojených s nehnuteľnosťou sa od rozvodu podieľala žalobkyňa sama, pričom sama po
právoplatnosti rozvodu splatila aj zvyšnú časti úveru vo výške 952 Eur. Žiada preto uhradiť polovicu z

týchto nákladov. Uviedla, že za trvania manželstva mali účastníci štyri účty, ktoré špecifikovala a kde
titulom ich vyporiadania žiadala od žalovaného doplatenie sumy 16,86 Eur. Ďalej uviedla, že žalovaný
počas trvania manželstva uzatvoril poistku so zostatkom ku dňu rozvodu 1.157,16 Eur, z ktorej sa
domáha 1/2. Poistku uzatvorila aj žalobkyňa so zostatkom ku dňu rozvodu 1.917,80 Eur, z ktorej polovica
patrí žalovanému.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré odročil za účelom vôle oboch strán pokúsiť sa
o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou. Strany sporu napokon k
mimosúdnejdohodeovyporiadaníceléhoBSM nedospeli,avšakzhodlisavtom,žepredmetomkonania
(vyporiadania) bude iba byt na Brezovej ulici, ktorý nadobudli počas trvania manželstva. Iné aktíva
ani pasíva nežiadali vyporiadať. Strany sa dohodli na hodnote nehnuteľnosti, a to v sume 60.000 Eur,

ako aj na tom, že nehnuteľnosť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudne do
výlučného vlastníctva žalobkyňa.
Súd citoval § 143 - § 150 O.z. a dôvodil, že v predmetnom konaní, po zistení, že žaloba bola podaná pred
uplynutím troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu, bolo predmetom
konania vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Rešpektujúc dispozíciu strán predmetom konania, súd vyporiadaval iba majetok patriaci do BSM, ktorý
strany urobili predmetom konania, a síce byt č. 7 na 4. poschodí obytného domu súpisné číslo 2025 v G.
T. D. T. H. O. Č.. XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v zmysle zápisu na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Spišská Nová Ves. Skutočnosť, že takto vyporiadananý majetok patrí do BSM nebola sporná a

vyplynula aj z listinných dôkazov predložených v konaní.
Vyporiadavanú nehnuteľnosť súd prisúdil do vlastníctva žalobkyne, ktorá ju od rozvodu manželstva
užíva, o jej výlučné vlastníctva prejavila záujem a žalovaný s týmto prisúdením žalobkyni napokon
súhlasil.
Zostatková hodnota majetku v čase vyporiadania predstavuje hodnotu aktív tvoriacich bezpodielové

spoluvlastníctvo. Na základe zhodného vyjadrenia strán ide o hodnotu 60.000 Eur, pričom táto suma
je vzhľadom na neexistenciu pasív zároveň aj celkovou hodnotou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
Vychádzajúczozásadyrovnosti(parity)podielovvyjadrenejvustanovení§150Občianskehozákonníka,
súd ustálil podiely oboch strán sporu ako rovnaké. Súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by

prípadne odôvodňovala určenie iného pomeru strán na ich spoločnom majetku v rámci vyporiadavania
bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon rovnosť podielov ani žiadna zo strán nenamietala. Strany
tak majú mať nárok na rovnaké podiely, teda hodnotovo 30.000 Eur (1/2 zo 60.000 Eur).
Podľa ustanovenia § 150 vety druhá Občianskeho zákonníka, je každý z manželov oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Žalobkyňa tvrdila, že na

spoločnýmajetok(vyporiadavanúnehnuteľnosť)vynaložilasumu500.000Skakojejvýlučnéprostriedky,
ktoré jej mali byť darované jej matkou. Žalovaný s týmto nesúhlasil z dôvodu, že išlo o prostriedky
darované obom manželom resp. ich rodine, nie výlučne žalobkyni. V danom prípade dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobkyňu.
Samotné darovanie sumy 500.000 Eur nebolo medzi stranami sporné a vyplynulo aj z predloženého

výpisu z účtu. Suma 500.000 Sk bola na účet sporových strán (vtedy manželov) poukázaná dňa
6.9.2005, pričom strany potvrdili, že išlo o spoločný účet manželov, ktorý bol síce vedený iba na meno
manžela (žalovaného). Za nespornú (ako nepopretú a tiež výpismi z účtu preukázanú) skutočnosť súdpovažoval aj skutočnosť, že táto suma bola použitá na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu na Brezovej
ulici.
Matka žalobkyne uviedla, že zmluvu chcela mať urobenú písomne preto, aby mala doklad, ak by došlo

k rozchodu manželov, pričom vzťahy medzi manželmi považovala v tom čase za narušené. Paradoxne
pritom zároveň uviedla, že podpisy na zmluve nedala overiť preto, lebo si myslela, že manželia sa
nerozvedú. Súd mal za to, že ak by darkyňa vyhotovila zmluvu písomne z dôvodu ňou uvedeného, bola
by súčasne trvala na overení pravosti podpisov zmluvných strán. Overenie podpisov z dôvodu právnej
istoty sa pritom odporúča v každom článku venujúcom sa problematike darovania a darkyňa tvrdila, že

pripísanídarovacejzmluvyčerpalazinternetuanovín.Ajuvedenáokolnosťnepriamosvedčívprospech
tvrdenia žalovaného o dodatočnom vyhotovení písomnej zmluvy pre účely tohto konania.
Ako nedôveryhodnú súd vyhodnotil výpoveď sestry žalobkyne, ktorá pôvodne uvádzala, že žalobkyňa
použila darovanú sumu na zakúpenie bytu na H. O. (túto skutočnosť uviedla aj v čestnom prehlásení z
roku 2016) a neskôr vypovedala, že nemala (a nemá) vedomosť o tom, ako sestra prípadne jej rodina s
darovanými peniazmi naložila. Uvedeným je zároveň spochybnená aj pravdivosť čestného prehlásenia

sestry žalobkyne. V súvislosti s vyhodnotením výpovede svedkyne súd poukazuje aj na jej reakciu na
výzvu súdu vyjadriť sa k okolnostiam vypracovania jej písomnej výpovede (viď bod 17.1 odôvodnenia
rozsudku). Uvedená reakcia vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o tom, že svedkyňa predmetnú výpoveď
skutočne sama spísala.
Zo svedeckej výpovede sestry žalobkyne tiež vyplynulo, že žalobkyňa mala byť koncom augusta 2005

na dovolenke v Chorvátsku, čím je spochybnená pravdivosť výpovede žalobkyne o tom, že v tom čase
osobne žiadala svoju matku o peniaze.
Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností a úvah (body 35. až 41. odôvodnenia rozsudku)
vyhodnotil súd nárok žalobkyne na vrátenie sumy 16.597 Eur (500.000,- Sk) ako jej výlučných
prostriedkov vynaložených na spoločný majetok za nepreukázaný.

Povinnosťou žalovaného nebolo preukazovať jeho tvrdenie o darovaní finančných prostriedkov obom
manželom resp. rodine tak, ako sa domnievala žalobkyňa. Napriek uvedenému však žalovaný navrhol
výsluch svojho brata ako svedka. Z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že mal vedomosť o darovaní
500.000,- Sk, pričom oboma vtedy manželmi (stranami sporu) mu pri návštevách bolo prezentované,
že tieto peniaze boli dané pre rodinu. Žalobkyňa túto informáciu nikdy nepoprela. Nikdy sa o týchto

peniazoch nehovorilo tak, že boli dané iba žalobkyni.
V prospech pravdivosti tvrdenia žalovaného svedčí podľa názoru súdu aj samotný fakt, že o písomnej
darovacej zmluve, ako ani o vôli darcu darovať výlučne žalobkyni nemal vedomosť nikto iný okrem
sestry žalobkyne.
Na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak súd uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť mu sumu 30.000 Eur ako 1/2 z hodnoty vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
Výnimočne súd nepriznal náhradu trov konania, lebo ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§
257 CSP) a o trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko tu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd vzhliadol v tom,

že strany sa v priebehu konania v mnohých otázkach súvisiacich s vyporiadaním ich bezpodielového
spoluvlastníctva dohodli a výrazne zúžili aj samotný predmet vyporiadania. Súd tiež prihliadal na
okolnosť,ževyporiadavanýmajetokjemajetkomobochstrán,ktoréhovyporiadaniebolovzáujmeoboch
bezpodielových spoluvlastníkov.
O nároku na svedočné nebolo možné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pretože

svedkyňa má zákonnú lehotu, v ktorej je oprávnené tieto trovy vyúčtovať. Súd preto vyslovil, že o nároku
a výške svedočného rozhodne samostatný uznesením, samozrejme za predpokladu uplatnenia trov
svedkyňou.

3. V podanom odvolaní uviedla žalobkyňa nasledovné:

I. bolo zrušené a vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do môjho vlastníctva
pripadla nehnuteľnosť v k.ú. G. T. D., zapísaná na LV XXXX vedenom na Okresnom úrade katastrálny
odbor
II. bola som zaviazaná žalovanému na úplné finančné vysporiadanie podielu z BSM zaplatiť sumu 30
000 € do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

III. Súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania
IV. O svedočnom, a o jeho výške súd rozhodne samostatným uznesením
Proti výroku II, vyššie uvedeného rozsudku podávam podľa § 365 ods.l písm.b/, f/, h/ CSP odvolanie,
ktoré odôvodňujem nasledovne:Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V konaní som preukázala, že mi boli darované finančné prostriedky mojou mamou. Darkyňa - moja
matka ako svedok jednoznačne a nepochybne potvrdila, že jej úmyslom bolo darovať peniaze výlučne

mne. Boli to finančné prostriedky, ktoré dostal môj otec za chorobu z povolania, tento nikdy nesúhlasil
s mojim manželstvo so žalovaným a nikdy by nebol súhlasil, aby nejaké jeho financie boli darované nie
iba mne, ale aj žalovanému.
Tvrdenia žalovaného, ako aj výpovede svedkov, ktorých predvolal, sú účelové a smerujú iba k jednému
a to získať z majetkového vysporiadania čo najväčšiu sumu pre seba. V celom našom manželstve to

bolo presne tak. Moji rodičia poskytovali financie na všetko potrebné, čo sme si mi nemohli dovoliť a
žalovaný ešte aj moje výlučné prostriedky použil na svoje potreby (úhrad odvodov, úhrady advokáta vo
svojej trestnej veci...), avšak stým som sa zmierila a považovala som tieto prostriedky za skonzumované
v manželstve.
Nemôžem sa stotožniť a ani sa nestotožňujem stým, aby sa pri vysporiadaní BSM neprihliadlo na
sumu 500.000,- Sk, ktorú som dostala výlučne ja darom od mojej mamy po otcovej smrti. Listinnými

dôkazmi som preukázala, že táto suma bola použitá na financovanie kúpy bytu, ktorý sa v tomto konaní
vysporiadaval.
Súd na tieto listinné dôkazy neprihliadol a ani sa s nimi v rozsudku nevysporiadal. Nevysporiadal sa
stým, že predmetné finančné prostriedky slúžili na vyplatenie kúpnej za byt a tieto finančné prostriedky
neboli naše spoločné, ale boli moje.

Sám žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že by neboli použité na kúpu bytu. Za svedkov si zavolal
osoby, ktoré neboli pri odovzdávaní peňazí, ani nemali vedomosti o darovaní peňazí a vyplácaní bytu
ani odo mňa, ale ani od osoby, ktorá jediná vie deklarovať vôľu pri darovaní a to od mojej matky, ktorá
mi peniaze darovala. Údajné informácie mali mať od samotného žalovaného, čo mohli byť informácie
skreslené, prispôsobené jeho potrebám, ak sa vôbec o tejto veci so svedkami rozprával.

V tomto prípade išlo iba o nepriamych svedkov, ktorí si síce nepamätali žiadne okolnosti a žiadne detaily
zrozhovorov,alepresnevedeli,žepeniazemalibyťdarovanénámobidvomanebolznichvyplácanýbyt.
Takéto tvrdenia sú nelogické. Išlo o osoby, ktoré nemali žiadny vzťah ani k darovaným financiám a ani k
vyplácaniu nášho bytu a predsa si aj napriek časovému odstupu pamätajú presne nimi uvádzané detaily.
Jediný svedok, ktorý mohol presne určiť, aká bola jeho vôľa pri darovaní, bola darkyňa, t.j. moja matka,

to, že si nepamätala niektoré detaily, je pochopiteľné, keď si zoberieme do úvahy jej vek, časový odstup
ako aj okolnosti, ktoré vtedy prežívala, keď zomrel jej manžel, môj otec.
Na najpodstatnejšiu otázku, komu boli peniaze darované, odpovedala jednoznačne a to, že tieto peniaze
bolidarovanévýlučnemne.Rovnakotakakorovnakúfinančnúčiastkudarovalaajmojejsestre.Rovnako
výlučne jej, hoci bola táto čiastka zaslaná na účet jej vtedajšieho druha, V.. F.. Potvrdili to obidvaja.

Súd sa vôbec nevyrovnal s tým, že výpismi z účtov som preukázala, že po darovaní peňazí bol vyplatený
byt, ktorý je predmetom vysporadania BSM a že tvrdenia žalovaného nekorešpondujú so skutkovým
stavom. Nijako nepreukázal, že by som ja tieto peniaze bola použila výlučne na svoj účel. ja som jeho
tvrdenia vyvrátila práve výpismi z účtov, ktoré jednoznačne preukazujú, k akému účelu boli tieto peniaze
použité.

Napriektomu,žetvrdeniažalovanéhoostaliibavrovineničímnepreukázanýchtvrdení,bolivyhodnotené
ako pravdivé, aj keď nieje celkom zrejmé, na akom základe tak súd urobil a na základe čoho ako pravdivé
vyhodnotil iba jednoduché tvrdenia a nezobral do úvahy mnou predkladané dôkazy.
Pri darovaní, pokiaľ je nejaká nejasnosť, sa skúma najmä prejav vôle darcu, jeho úmysel darovať a
komu darovať. V tomto konaní darkyňa jednoznačne potvrdila svoju vôľu, jednoznačne, bez zaváhania

potvrdila, že jej úmyslom bolo darovať peniaze iba a výlučne mne. Týmto sa súd nezaoberal a zastávam
názor, že ani tento prejav vôle potvrdený darkyňou v pozícii svedka nezobral do úvahy.
Boli spochybňovaní moji svedkovia, že odpovedali na otázky okolností darovania a použitia finančných
prostriedkov. Je samozrejme, že som ich oslovila a požiadala, aby opísali okolnosti, ktoré boli sporné v
tomto konaní, avšak to neznamená, že ich čestné prehlásenie a výpoveď nebola výsledkom toho, čo si

z daných okolností pamätali a sami prežili. Bolo by zvláštne, keby sa vyjadrovali k niečomu inému ako
sú sporné otázky v tomto konaní.
Moja sestra zle reaguje na stresové situácie, pred výsluchom nespala, mala obavy, z toho, že musí ísť
na súd, pred cudzích ľudí. Má takú povahu. Po pojednávaní si takmer nepamätala, čo sa tam dialo, taká
bola vystresovaná. Moja sestra je introvert, nemá rada zmeny a cudzie prostredie. Opakovala mi, že

bola vyčerpaná a vystresovaná, že bola v takom strese, že jej niektoré veci úplne unikali. Mojej sestre
nebolo príjemné stretnutie so žalovaným a ani to, že sa musela rozpamätávať na okolnosti , ktoré sa
udiali po smrti nášho otca. Jeho smrť dodnes nesie ťažko, mali spolu veľmi dobrý vzťah.Reakcia na stresové situácie býva rôzna a pre rôznych ľudí je stresovou situáciou niečo iné. Kým niektorí
ľudia berú vystupovanie pred cudzími ľuďmi, v cudzom prostredí ako bežnú vec, pre moju sestru je to
stresujúci zážitok a potom sú aj jej reakcie ovplyvnené týmto stresom.

Podotýkam, že V.. F., je vo vzťahu k u mne už cudzí človek, keďže sa s mojou sestrou rozišiel a nemá
ku mne žiadny vzťah a napriek tomu presne opísal okolnosti darovania finančných prostriedkov mne aj
mojej sestre, s ktorou v tom čase žil ako druh.
Vo výpovedi svedkov žalovaného nielenže boli rozpory a nejasnosti, ale títo si ani na nič iné ako na to,
ako mali údajne darované finančné prostriedky, ale ide aj o osoby jemu blízke, ktoré aj z tejto pozície

formulovali svoju výpoveď.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 150
Občianskeho zákonníka má každý z manželov právo na to, aby mu bolo nahradené to, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok. Táto zásada v tomto konaní, podľa môjho názoru bola porušená, lebo
pri rozhodovaní toto ustanovenie vôbec nebolo vzaté do úvahy. Súd prvého stupňa, sa podľa môjho
názoru nevyrovnal náležíte s tým, že bolo na financovanie bytu použitých 500.000,- Sk a tieto patrili

mne, lebo mi boli darované. Mám za to, že neobstojí tvrdenie, že darovanie peňazí iba mne matkou je
spochybniteľné, lebo som o tom vedela iba ja a moja sestra.
Moja matka a ešte za života aj môj otec nesúhlasili s mojim sobášom so žalovaným, nemali s ním dobrý
vzťah, lebo videli ako naše manželstvo funguje, či viac nefunguje, ako sa správa žalovaný a videli aj to,
že som bola v tomto manželstve nešťastná, hoci som sa vydávala z lásky a veľmi som chcela funkčnú

rodinu tak, ako som to videla u nás doma v detstve. Preto moja mama nevidela dôvod, pre ktorý by mala
výlučne naše rodinné záležitosti rozoberať pred žalovaným, ktorého považovala za cudzieho človeka
vo vzťahu k pozostalosti po mojom otcovi. Ja som žalovanému oznámila, že som dostala peniaze od
mamy, teda jeho tvrdenie neobstojí a nedalo sa to pred ním ani nejako z mojej strany zatajovať, lebo
peniaze boli použité na kúpu bytu, ktorý je predmetom vysporiadania BSM.

Tak isto dostala peniaze aj moja sestra, jej vtedajší druh s tým nemal najmenší problém, aby uznal, že
peniaze sú darované výlučne iba jej a na kúpu bytu, čo sa následne aj zrealizovalo.
Mám za to, že v tomto prípade súd prvého stupňa nesprávne aplikovala aj ustanovenia CSP týkajúce sa
dokazovania. Nezaoberal sa skutočnosťou, že žalovaný svoje tvrdenia v konaní menil a prispôsoboval
tak, aby si obhájil to, že mu peniaze mali byť darované spolu so mnou. Rozprával o nejako rodinnom

stretnutí, kde mu malo byť oznámené, že mama daruje peniaze „nám ako rodine" a že sa ešte údajne o
tom rozprával aj s mojim otcom. Moja mama, moja sestra a jej vtedajší druh jednoznačne toto tvrdenie
vyvrátili a časové súvislosti, kedy peniaze mojej mame prišli jednoznačne vylúčili pravdivosť tvrdení
žalovaného. Peniaze prišli až po smrti otca a všetci moji svedkovia potvrdili, že žiadne stretnutie sa k
darovaniu peňazí nekonalo a matka dokonca uviedla aj to, že otec v posledných dňoch svojho života

ani nerozprával. Toto súd prvého stupňa nechal bez povšimnutia a ani to nijako nevyhodnotil.
Mám za to, že aj pri vyhodnocovaní listinných dôkazov neboli správne aplikované ustanovenia CSP o
hodnotení dôkazov, lebo časový sled od darovania peňazí po kúpu bytu som jednoznačne preukázala
listinnými dôkazmi a to tak, že nedá sa spochybniť, že po tom, čo som obdŕžala finančné prostriedky
od mamy, bol vyplácaný predmetný byt. Toto ostalo zo strany súdu bez povšimnutia a bez náležitého

vyhodnotenia.
Súd prvého stupňa sa, podľa môjho názoru, vo vyhodnocovaní vykonaných dôkazov zameral iba na to,
aby spochybnil skutočnosť, že som finančné prostriedky nedostala do výlučného vlastníctva a vôbec
neriešil to, že tieto finančné prostriedky boli použité na vyplatenie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
vysporiadania BSM v tomto konaní.

Súd prvého stupňa, nevyhodnotil náležíte ani to, že darkyňa, aj ako svedok pred súdom jednoznačne
deklarovala prejav svojej vôle darovať predmetné finančné prostriedky iba mne. S touto výpoveďou ,
ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 34 a nasl., najmä § 35 ods. 2,3 o prejave vôle sa súd
nielenže nevyrovnal, ale boli aj nesprávne aplikované.
Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že moja mama nemala záujem a najmä vôľu

darovať finančné prostriedky iba výlučne mne. "Nebola ním nijako relevantné spochybnená jej vôľa
obdarovať iba výlučne mňa. Túto skutočnosť súd nijako nevyhodnotil, len prijal bez ďalšieho tvrdenia
žalovaného, bez toho, aby sa zaoberal prejavom vôle darkyne.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám zato, že predmetný rozsudok nie je náležíte odôvodnený, že na
základe toho, ako bol odôvodnený nieje možné zistiť, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, aj keď je nevyhnutné uznať, že súd prvého stupňa dal široký
priestor stranám na vykonanie dokazovania a vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli.Zastávam názor, že takto odôvodnený rozsudok porušuje moje právo na spravodlivý proces, keďže
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
konania a jednoznačne to vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Táto judikatúra vyžaduje, aby každý argument, ktorý je významný pre rozhodnutie vo veci bol v
odôvodnení rozsudku uvedený a aby sa mu venovala náležitá pozornosť /Ruiz Torija c. Španielsko z
9.12.1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9.19.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997/.
RovnakosaajÚstavnýsúdSRvyjadrilkpovinnostisúdovriadneodôvodniťsvojerozhodnutieajvnáleze
III.ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu /uznesenie NS SR 2Cdo 238/2008 zo dňa
30.11.2009/.
Zastávam názor, že toto moje právo bolo porušené tým, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení
nevyrovnal so skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci satnej, neodôvodnil, prečo

nezobral do úvahy listinné dôkazy, prejav vôle darkyne a prečo za správne považoval iba ničím
nepodložené a účelové tvrdenia žalovaného.
Vzhľadomnavyššieuvedenénavrhujem,abysúdzrušilrozsudokOSSNV5C/52/2016zodňa9.11.2018
v jeho II. výroku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalovaný nasledovné:
Nesúhlasíme s dôvodmi odvolania uvádzanými žalobkyňou. Žalovaný považuje odvolaním napadnutý
rozsudok, ako aj postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal jeho vydaniu, za objektívny a
spravodlivý. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového
stavu potrebného pre rozhodnutie a na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia

hmotného práva, ktoré správnym spôsobom interpretoval, pričom v konaní nedošlo ani k takým vadám,
ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.
V sporovom konaní sú strany sporu pánmi sporu a nimi tvrdené skutočnosti musia aj preukázať. V
prípade neunesenia dôkazného bremena, súd vychádza len z jednoznačne preukázaných tvrdení.
V predmetnej veci bolo medzi stranami sporné jediné a to či na spoločný majetok (vysporiadavanú

nehnuteľnosť) žalobkyňa vynaložila sumu 500.000,- Sk ako jej výlučné prostriedky, ktoré jej mali byť
darované matkou. Žalovaný s týmto od začiatku nesúhlasil z dôvodu, že išlo o prostriedky darované
obom manželom, resp. ich rodine, nie výlučne žalobkyni. V danom prípade teda dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobkyňu.
Žalobkyňa svoje tvrdenia preukazovala darovacou zmluvou, svojou výpoveďou, svedeckými

výpoveďami svojej matky a sestry a čestným prehlásením sestry.
Žalovaný, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené nebol zaťažený dôkazným bremenom, v konaní navrhol
výsluch svojho brata ako svedka.
Tvrdenia žalobkyne o darovaní sumy 500.000,- Sk výlučne jej považuje žalovaný za účelové.
Účelovosť tohto tvrdenia podľa názoru žalovaného potvrdili mnohé rozpory o podstatných okolnostiach

v jednotlivých výpovediach žalobkyne a ňou navrhovaných svedkov.
Vykonané dôkazy súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako zmätočné a jednoznačne nepreukazujúce
pravdivosť tvrdení žalobkyne.
Žalovaný je presvedčený, že tieto dôkazy boli umelo vykonštruované v súvislosti s trvaním predmetného
súdneho sporu s cieľom zvýhodniť žalobkyňu, aby táto zmiernila svoju povinnosť vyplatiť žalovaného

titulom vysporiadania BSM.
Reakcie žalobkyne, jej matky a sestry vzbudzujú dôvodné pochybnosti o tom, či je tvrdenie žalobkyne o
darovaní sumy 500.000,- Sk výlučne jej pravdivé. Súd prvej inštancie takúto nelogickosť vo výpovediach
správne vyhodnotil v neprospech žalobkyne.
Aj dôvody odvolania v konečnom dôsledku tendenčne smerujú k tomu, že sestra žalobkyne mala byť

údajne pri svojej výpovedi „len vystresovaná", a preto reagovala na položené otázky neadekvátne.
Žalovaný je však presvedčený o opaku a síce, že sa mu týmto podarilo prichytiť žalobkyňu pri klamaní
a zavádzaní.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný opäť poukazuje na rozpory, ktoré v rámci vykonaného dokazovania
vznikli:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že o peniaze v sume 500.000,- Sk svoju matku osobne požiadala
za účelom kúpy konkrétneho bytu. Matka pritom vypovedala rozdielne a síce, že dcéra ju o peniaze
nikdy nežiadala, dokonca nevedela ani o tom, že dcéra chce kúpiť byt, išlo teda ojej vlastné rozhodnutie,
nie o darovanie na dcérin podnet.Žalobkyňa a jej matka vypovedali rozdielne aj ohľadne toho, či žalobkyňa bola alebo nebola osobne
prítomná pri prevode peňazí v banke.
Za zmienku stojí aj to, že finančné prostriedky boli poukázané na spoločný účet manželov. ktorý bol v

tom čase vedený na meno žalovaného.
Matka žalobkyne vypovedala, že finančné prostriedky chcela darovať iba dcére a nie jej rodine. O tejto
svojej vôli nikomu nehovorila a nevedel o nej ani žalovaný. Žalobkyňa uvádzala opak. že o tom žalovaný
vedel, čo však žalovaný poprel.
Žalovaný spochybňuje aj existenciu darovacej zmluvy, nakoľko nevidí dôvod v tom, prečo by nemal

mať vedomosť o tejto zmluve, pričom mal vedomosť o tom, že nadobudne finančné prostriedky
na svoj bankový účet V konaní bolo preukázané, že peniaze boli poukázané na účet vedený na
meno žalovaného a použité manželmi spoločne na zaplatenie časti kúpnej ceny vysporiadavanej
nehnuteľnosti.
Matka žalobkyne uviedla, že darovaciu zmluvu chcela mať urobenú písomne preto, aby mala doklad, ak
bydošlokrozchodumanželov,pričomvzťahymedzimanželmipovažovalaužvtomobdobí(podotýkame

v roku 2005) za narušené. Na druhej strane ale paradoxne už podpisy na zmluve overiť nedala preto,
lebo si myslela, že sa manželia nerozvedú.
Vzhľadom na to, že matka žalobkyne si z vyššie uvedeného dôvodu vyhotovila darovaciu zmluvu
písomne, pričom údajný vzor zmluvy podľa jej tvrdení našla na internete a v novinách, žalovaný má za
to, že tým viac je nelogické, prečo matka žalobkyne si nenechala pravosť podpisov zmluvných strán

aj overiť, keď z dôvodu právnej istoty sa práve v týchto informačných zdrojoch odporúča úradne overiť
minimálne aspoň podpis darcu, obzvlášť pokiaľ ide o darovanie hodnotnejšej veci.
Ajsamotnétvrdenie,ževzorzmluvysisvedkyňanašlanainternetevyznievajúnedôveryhodnevzhľadom
na jej vek a skutočnosť, že internetová doba sa rozvinula až v posledných rokoch.
Žalobkyňa a ňou navrhnutí svedkovia dospeli k rozličným záverom napriek tomu, že o okolnostiach

vypovedali s určitosťou, sami netvrdili, že si na tieto nespomínajú, čo svedčí o umelej snahe žalobkyne
presadiť svoj záujem a zakryť skutočnosť, že finančné prostriedky boli poukázané manželom, a nie
výslovne iba žalobkyni.
Ako nedôveryhodnú súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpoveď sestry žalobkyne, ktorá osobne
vypovedala o podstatných okolnostiach úplne inak, než bolo uvedené v jej písomnom stanovisku.

Rovnako za zmienku stoja aj jej neadekvátne reakcie na priamo súdom alebo právnym zástupcom
žalovaného položené otázky, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie v bode 17.1 odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku.
Ďalšiu písomnú výpoveď, a to bývalého druha sestry žalobkyne, žalovaný považuje výslovne za účelovú
a vypracovanú na požiadanie žalobkyne s cieľom dosvedčiť jej tvrdenia.

V konaniach o vysporiadanie BSM je bežné, že pokiaľ sú vzťahy v rodine dobré, tak rodičia manželom
pomáhajú, a to aj finančne, pričom poskytnutú pomoc nijako zvlášť nevymedzujú na pomoc len
svojmu dieťaťu a nie celej jeho rodine. V danom prípade boli finančné prostriedky použité na kúpu
vysporiadavanej nehnuteľnosti, kde rodina niekoľko rokov spoločne žila. K rozvodu manželov došlo až
dňa 26.08.2013.

Žalobkyňa sa podľa žalovaného snaží odvolací súd presvedčiť o svojich tvrdeniach vymyslenými
príbehmi o tajnej darovacej zmluve, o finančnom dare striktne určenom len pre ňu, pričom v roku 2005
to podľa žalovaného bolo zo strany zúčastnených strán prezentované tak, že finančné prostriedky boli
darované manželom spoločne ako rodine.
V predmetnom spore má teda žalovaný jednoznačne za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

a svoje tvrdenia neoprela o žiadny určitý dôkaz. Z uvedeného je zrejmé, že žiadny relevantný dôkaz
preukazujúci tvrdenia žalobkyne ani nejestvuje a žalobkyňa sa snaží oprieť svoje tvrdenia len o
vyfabrikovane „dôkazy", ktoré sú celkom zrejme účelovo prispôsobené.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/52/2016-211 zo dňa 09.11.2018 ako vecne správny a zákonný potvrdil a

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnej výške.

5. V replike z 1.3.2019 žalobkyňa uviedla okrem iného, že tvrdenia žalobkyne ani tvrdenia jej matky
ako svedkyne neboli zmätočné, prežívali ťažké obdobie, v tomto čase im zomieral otec, s ktorým ona
ale aj oni mali výnimočný vzťah a manžel jej matky. Ak aj z jej peňazí zaplatila časť kúpnej ceny

(mama) neznamená to, že by boli aj žalovaného peniaze a napokon najprv popieral on, že by sa z
týchto jej darovaných peňazí vôbec niečo kúpilo. Aj keby nebola spísaná žiadna zmluva, jej mama žije
a jednoznačne potvrdila ako to s darovanými peniazmi bolo. To isté potvrdila aj sestra, len iba podľažalovaného, čo vyplýva z jeho stanoviska, že mali byť finančné prostriedky darované obom, nikto iný zo
zúčastnených osôb o tom nevedel, aby boli darované peniaze obom manželom.

6. V duplike k odvolaniu žalovaný na č.l. 244 dňa 1.4.2019 uviedol, že žalovaný nemal čo spochybňovať
výpovede svedkýň ani vyvracať dôkazy, predpoklady disparity podielov, resp. potrebu započítania
vynaloženia výlučných prostriedkov žalobkyne na spoločný majetok strán sporu ona, teda žalobkyňa
nepreukázala.

7. Odvolací súd postupom podľa § 385 ods.1 CSP (bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením
rozsudku) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 CSP a rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods.1, 2 CSP, a aj napriek skutočnostiam v odvolaní, lebo odvolací súd sa
s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, na čom nič nemení ani podanie odvolania, pričom podľa
§ 379 písm.c/ CSP nebol viazaný odvolaním.

8. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.f) OSP zodpovedá § 365 ods.1 písm.h) CSP.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm.h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho
dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením

veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil; ani ďalšie
označené odvolacie dôvody nie sú dané.

9. Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho

jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/62/2010, sp.zn. 2Cdo/97/2010, sp.zn. 3Cdo/53/2011, sp.zn. 4Cdo/68/2011, sp.zn. 5Cdo/44/2011,
sp.zn. 6Cdo/41/2011 a sp.zn. 7Cdo/26/2010).

10. Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že treba

súhlasiť so žalovaným, že opakované námietky, s ktorými sa vyporiadal súd prvej inštancie, boli
predmetom prvoinštančného konania, ktoré boli v odvolaní.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť dokazovanie vo veci, v procese
preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie, tak toto, ako aj odvolacie konanie predstavuje jeden celok

a zo skutkového stavu ak dospeje k záveru súd prvej inštancie, že nie je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, musí vychádzať aj odvolací súd z toho, ak súhlasí s jeho záverom.

12. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR v Bratislave vyplýva, že judikatúra všeobecných súdov nie je bez
vývoja a nie je vylúčené, aby aj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne

náhľady alebo interpretačné východiska samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná a pre
budúcnosť aj doplňovaná, ale aj tiež menená.

13. Uplatnený odvolací dôvod, t.j. nesprávne právne posúdenie sporu pri činnosti súdu prvej inštancie
nebol preukázaný.

14. V súlade s § 365 ods.1 písm.h/ CSP právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, ale
nesprávne právne posúdenie sa stáva pri chybnej aplikácii práva na zistený skutkový stav; teda
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, ale nesprávne ho aj interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.15. V súlade s § 143 Obč.zák. zák.č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, v BSM je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe,

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Napríklad aj podľa judikátu R 49/1973, ak by bola strana sporu účastníkom zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti ako nadobúdateľ spoluvlastník tejto nehnuteľnosti, potom k
prevodu tohto podielu netreba súhlas ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, a to ani vtedy, keď
sa stane zmluvou prevedený podiel v dôsledku ustanovení Občianskeho zákonníka o BSM, potom
predmetom BSM nadobúdateľa a jeho manžela. Z uvedeného vyplýva, že práve tak, ako manželia
nemôžu vytvoriť BSM, ak na to nie sú zákonné predpoklady, nemôžu jeho vznik ani vylúčiť, ak na to
zákonné predpoklady sú. Z ust. § 143 Obč.zák. vyplýva jednoznačne, že v BSM je všetko čo niektorý z

manželov nadobudol (a nie teda len čo manželia nadobudli spoločne). Aj keď niekto sa domnieval, že
má darované finančné prostriedky, stane sa nadobúdaná vec bez zreteľa na znenie zmluvy, a to aj ústnej
predmetom BSM, ak by teda nebola zakupovaná z financií, ktoré sú majetkom len jedného z manželov.

17. Tieto závery z uvedeného judikátu sú naďalej aktuálne a je treba brať zreteľ na to, že rozhodujúci

právny následok, ktorým tu je nadobudnutie veci do BSM nastáva ex lege (§ 143 Obč.zák.) a tak
nezávisle od vôle alebo zámerov nadobúdateľa a tiež bez ohľadu na to, že účastníkom niektorého z
právnych úkonov, ktorým sa nadobúda spoluvlastnícky podiel, by bol iba jeden z manželov.

18. Napokon právna konštrukcia BSM je založená na pozitívnej definícii (čo patrí do BSM) a negatívnej

definícii (čo do BSM nepatrí). Avšak ust. § 143 Obč.zák. z BSM vylučuje (iba) veci získané dedičstvom
alebo darom, okrem toho veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej povahe a potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec (tzv. surogát) získaná napr. kúpou
alebo výmenou za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov.

20. Pri vyporiadaní BSM sa samozrejme vždy dáva prednosť dohode o vyporiadaní BSM.

21. V danom spore vyriešil po zistení skutkového stavu súd prvej inštancie správne a odpovedal na
odvolacie námietky už vo svojich dôvodoch.

22. Vzhľadom na ust. § 191 CSP o hodnotení dôkazov, odvolací súd dodáva, že koncept voľného

hodnotenia dôkazov súdu prvej inštancie v zákone pojmovo nepredpisuje zákonnú silu jednotlivým
dôkazom, opačne v inkvizičnom procese dominuje tzv. legálna dôkazná teória, ktorá pojmovo vyžaduje
zákonnú silu, váhu jednotlivých dôkazov - tento typ procesu sa však vo všeobecnosti považuje už za
prekonaný. Pri voľnom hodnotení dôkazov sa sila, či váha jednotlivým vykonaným dôkazom ponecháva
na uvážení konkrétneho sudcu so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, pojmový koncept voľného

hodnotenia dôkazov sa považoval a aj naďalej v judikatúre sa považuje v tomto smere za spravodlivejší
ako legálna dôkazná teória, pretože umožňuje viac individualizovať rozhodnutie súdu (napr. z hľadiska
toho výpoveď alebo znalecký posudok nemajú žiadnu predpísanú zákonnú silu, váhu, čím je umožnené
sudcovi in concreto prisudzovať týmto dôkazom dôkaznú silu na účely konkrétneho konania a nie je
sudca viazaný absolútnym neprekročiteľným zákonným príkazom (porovnaj stranu 729 komentár k §

191 CSP, komentár kolektívu autorov doc. JUDr. Svetlana Ficová, JUDr. Jana Baricová v roku 2016, ale
aj rozhodnutie NS ČR 32Cdo/2197/2016 z 28.3.2018).

23. Pri hodnotení dôkazov ide o veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu a keďže právna úprava
nestanovuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, nemôže ísť samozrejme pri hodnotení

dôkazov úvahou súdu o ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, pretože hodnotiaca úvaha má vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky, vychádzať zo zisteného skutkového stavu, nesmie byť v rozpore
s prírodnými zákonmi a mala by byť preskúmateľná v inštančnom postupe.24. Odvolací súd dopĺňa, že vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov vyjadrenej v ust. § 150 Obč.zák.,
správne súd prvej inštancie ustálil podiely oboch strán sporu ako rovnaké a nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala disparity, teda iného pomeru strán na ich spoločnom majetku v rámci

vyporiadania BSM. Ak pri overení podpisov z dôvodu právnej istoty, čo sa odporúča pri darovaní a potom
darkyňa ak pri overení podpisov z dôvodov právnej istoty (čo sa odporúča pri darovaní) tvrdí, že pri
písaní darovacej zmluvy čerpala z internetu a novín, potom súd prvej inštancie ak uzavrel, že uvedená
skutočnosť nepriamo svedčí v prospech tvrdenia žalovaného o dodatočnom vyhotovení písomnej
zmluvy pre účely tohto konania ohľadne darovacej zmluvy, jeho hodnotenie vykonaných dôkazov je

správne.Akonedôveryhodnúpotomvyhodnotilajvýpoveďsestryžalobkyne,ktorápôvodneuvádzala,že
žalobkyňa použila darovanú sumu na zakúpenie bytu na H. O. (uvedené aj v čestnom prehlásení z roku
2016, ale neskôr vypovedala, že nemala vedomosť o tom, ako sestra, prípadne jej rodina s darovanými
peniazmi naložila), jej reakciu na výzvu súdu vyjadriť sa k okolnostiam vypracovania jej písomnej
výpovede bola neprimeraná a vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o tom, že svedkyňa uvedenú výpoveď
si skutočne sama spísala. Z výpovede sestry žalobkyne malo tiež byť zrejmé, že žalobkyňa mala

byť koncom augusta 2005 na dovolenke v Chorvátsku, to bolo spochybnené pravdivosťou výpovede
žalobkyne o tom, že v tom čase osobne žiadala svoju matku o peniaze.

25. Ani povinnosťou strany sporu nie je preukazovať jeho tvrdenia o darovaní finančných prostriedkov
obom manželom tak, ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Žalovaný navrhol výsluch svojho brata ako

svedka a z jeho svedeckej výpovede čerpal aj súd prvej inštancie keď vyplynulo z nej, že mal vedomosť
o darovaní 500.000,- Sk, pričom obom a vtedy manželmi (stranami sporu) mu pri návštevách bolo
prezentované, že táto suma peňazí bola daná pre rodinu, okrem iného žalobkyňa túto informáciu nikdy
nepoprela.

26. Pre vyhodnotenie darovacej zmluvy v prospech tvrdenia žalovaného svedčí samotná skutočnosť, že
o písomnej darovacej zmluve, ako ani o vôli darcu darovať výlučne žalobkyni peniaze nemal vedomosť
nikto iný okrem sestry žalobkyne. Nebol tak naplnený ani jeden odvolací dôvod.

27. Zákonné je rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyrovnaní podielov z BSM a preto žalobkyňa má

povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 30.000 € ako 1/2 z hodnoty vyporiadaného BSM (nesprávne
uvedené na strane 11 bod 45 odôvodnenia rozsudku, že túto povinnosť má žalovaná - poznámka
odvolacieho súdu).

28. Keďže súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne aj o náhrade trov konania podľa § 257 CSP,

z tých istých dôvodov, pretože vyporiadaný majetok je majetkom oboch strán, ktorého vyporiadanie bolo
v záujme oboch spoluvlastníkov, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP
a žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu.

29. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.