Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010548
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1119010548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci

obžalovaného Tibora Pódu, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona v
znení účinnom do 31.07.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

obžalovaný
H. XX.XX.XXXX narodený XX.XX.XXXX v W. Z., trvale bytom S. O., slobodný, nezamestnaný, t. č. vo
výkone väzby od 23.05.2019 v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 23.05.2019 v čase od 16:44 hodiny do 17:30 hodiny v Bratislave ma Hodžovom námestí 4, v predajni
Billa, zobral voľne vystavený tovar v celkovej hodnote 124,29 Eur, a to 2 ks čajové koláčiky v hodnote

4,99 Eur, 2 ks Nivea SG 250 ml v hodnote 1,89 Eur/ks, 1 ks Rexona Sexy 150 ml v hodnote 1,89 Eur,
1 ks Nivea GNH 200 ml v hodnote 4,59 Eur, 1 ks Axe Deo Dark 150 ml v hodnote 2,79 Eur, krém Nivea
Soft 200 v hodnote 4,89 Eur, 2 ks krém Nivea 75 ml v hodnote 2,09 Eur/ks, 3 ks Dezert Merci 400 v
hodnote 9,49 Eur/ks, 1 ks Kol. Zák. Eva 420 v hodnote 4,99 Eur, 1 ks br. plece 0,778 v hodnote 3,34
Eur, 1 ks br. stehno b. k. 0,904 v hodnote 4,78 Eur, 1 ks br. stehno b. k. 1,4 v hodnote 7,41 Eur, 1 ks
Tor. dobošová 400g v hodnote 4,99 Eur,, 1 ks Snack klobás. 80 g v hodnote 1,99 Eur, 2 ks Paríž. Šal.
500 v hodnote 2,59 Eur/ks, 1 ks Billa taška v hodnote 1,69 Eur, 3 ks mangalica klob. 280 v hodnote 2,99
Eur/ks, 1 ks kur. stehno bez kosti 1,52 v hodnote 4,85 Eur, 1 ks kur. stehno bez kosti 1,453 v hodnote

4,64 Eur, 1 ks Gouda výkroj 265 g v hodnote 4,79 Eur, 1 ks stup. klobása v hodnote 3,19 Eur, 1 ks
Clev. Orav. Slanina 0,494 v hodnote 2,91 Eur, a to tak, že po príchode do predajne sa pohyboval po
predajnej ploche s košíkom, následne sa presunul k oddeleniu lahôdok, kde si uvedené veci preložil
do Billa tašky a vchodom do predajne vyšiel z predajne, pričom za uvedený tvar nezaplatil, kde bol
zastavený pracovníkom SBS, čím obvinený svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti BILLA
s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 19/A, celkovú škodu vo výške 124,29 Eur, pričom bolo zistené, že
obvinený sa dňa 19.05.2019 v Bratislave na Seberíniho ulici, krádežou tovaru dopustil priestupku proti

majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo
mu bola OO PZ Bratislava, Ružinov - východ uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške
20,-Eur, č. bloku 11034985, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2015,

t e d a- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019,

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 s použitím § 38 odsek 2, odsek 4,
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 na trest odňatia slobody vo výmere
16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 súd obžalovaného

pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do
31.07.2019 súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 26.07.2019 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 25.07.2019, č. k. 3Pv 276/19/1101-32 na obvineného H. A., pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie (po tom, čo obvinený podal
proti vydanému trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor), na ktorom obžalovaný H. A.
urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (že je nevinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe), pričom súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného

H. A., výsluchom MUDr. Lucie Žlnayovej, PhD., znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:
Psychiatria, za súčasného prečítania ňou písomne vyhotoveného znaleckého posudku č. 34/2019 zo
dňa 08.07.2019, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to G. M. (zástupkyne
poškodeného) a svedka O. S. (tieto zápisnice boli na hlavnom pojednávaní prečítané v súlade s §
263 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko prokurátor v podanej obžalobe navrhol zápisnice o výsluchu

týchto svedkov prečítať a obžalovaný v žiadnom podaní nenavrhol vykonať výsluch niektorého z
menovaných svedkov), ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to zápisnice
o vydaní veci, pokladničných blokov, záznamu o zásahu, analýzy kamerového záznamu s pripojenými
fotografiami, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bloku na
pokutu nezaplatenú na mieste, aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného a napokon aj prehratím

obrazového (kamerového) záznamu zachytávajúcim miesto činu a samotné spáchanie trestného činu,
a to na technickom zariadení súdu v súlade s § 270 odsek 2 Trestného poriadku.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,
napĺňavšetkyzákonnéznakytrestnéhočinu-prečinukrádežepodľa§212odsek2písmenof/Trestného
zákona v znení účinnom do 31.07.2019 a že tento skutok spáchal práve obžalovaný A. A..Pokiaľ ide o ďalšie návrhy obžalovaného na dokazovanie, a to výsluch svedka N. S., výsluch
psychologičky a výsluch zamestnanca spoločnosti Billa (ktorý sa mal nachádzať v predajni, kde
došlo k spáchaniu činu) súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné a potrebné pre posúdenie

skutočností rozhodných pre meritórne rozhodnutie. K výsluchu svedkaH. S. súd už vyššie uviedol
dôvody, pre ktoré bolo možné zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania prečítať na hlavnom
pojednávaní a takto vykonaný dôkaz považoval súd za dostačujúci. Čo sa týka výsluchu znalkyne
psychologičky, súd podotýka, že otázky, pre zodpovedanie ktorých obžalovaný vykonanie tohto dôkazu
navrhoval, nie je znalec psychológ oprávnený riešiť. Tieto boli v plnej miere zodpovedané znalkyňou

psychiatričkou tak, ako je to uvedené na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku. Vo vzťahu k výsluchu
zamestnanca spoločnosti Billa súd poznamenáva, že táto osoba nebola zo strany obžalovaného
dostatočne konkretizovaná a jej výsluch by so zreteľom na všetky ostatné vo veci vykonané dôkazy ani
nebol dôvodný.

K výroku o vine

Obžalovaný H. A. na hlavnom pojednávaní poprel vinu za spáchaný skutok, pričom v rámci svojej
obhajoby uviedol, že nevie, ako sa dostal do predajne, nepamätá si na skutok a na to, že bol pri tej
kase, iba si zrazu uvedomil, že je v Bille, že nakladá do košíka. Mal však výpadky, k čomu ako príklad
uviedol, že sa ocitol pred chladničkou, kde zacítil chlad a zrazu si položil otázku, že kde je. Akoby z

nejakého amoku sa zobudil, že kde je a čo robí. Na základe uvedeného mal obžalovaný za to, že v čase
spáchania činu bol v stave nepríčetnosti, k čomu na podporu uviedol, že počuje hlasy. Do predmetnej
predajne nešiel za účelom kradnúť, iba ak v podvedomí.

Tieto tvrdenia obžalovaného nemali oporu v skutočnostiach, o ktorých obžalovaný vypovedal pri svojom

výsluchu v prípravnom konaní, na základe čoho prokurátor navrhol tieto rozpory odstrániť prečítaním
zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného
poriadku. Z takto prečítanej zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania vyplýva, že
obvinený sa k spáchaniu trestného činu priznal a sám uviedol, že je pravda, že zobral tovar v Bille.
Tu chodil po obchode a nakladal si tovar do košíka aj do tašky, s ktorým potom normálne vyšiel von

a nezaplatil zaň.

K svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný pri vysvetľovaní rozporov na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v tom čase nemal čistú hlavu, pričom dôvodom uvedeného obsahu predmetnej výpovede
boloajto,žechcelmaťkľud,pokoj,nechcelbyťnaulici,alechcelmaťzabezpečené bývanievJustičnom

paláci.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za

spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili
rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú
zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť
akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

V súvislosti so snahou obžalovaného založiť svoju nevinu na nepríčetnosti súd poukazuje na závery
vyššie špecifikovaného psychiatrického znaleckého posudku, ako aj samotný výsluch znalkyne MUDr.
Lucie Žlnayovej, PhD. na hlavnom pojednávaní. Z ňou prezentovaných výsledkov vyšetrenia duševného
stavu obžalovaného je zrejmé, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by súd mohol vyhodnotiť v

tom smere, že by obžalovaný čin spáchal v stave nepríčetnosti.

V znaleckom posudku totiž znalkyňa uviedla, že u obžalovaného nie je prítomná žiadna duševná
porucha v pravom zmysle slova, t. j. psychóza, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. U obžalovaného je prítomná polymorfná toxikománia s dominujúcou závislosťou od opiátov

a stimulácií, ako aj porucha osobnosti s impulzívnymi, nezdržanlivými a asociálnymi rysmi so známkami
toxikomanickej depravácie. U obžalovaného možno konštatovať, že jeho správanie v čase skutku bolo
účelné, psychologicky zrozumiteľné, bez straty kontaktu s realitou a toto správanie bolo obžalovanému
známe. V čase skutku bol obžalovaný v stave simplexnej intoxikácie návykovou látkou - pervitínom,kedy mal vplyvom intoxikácie iba mierne oslabené ovládacie schopnosti. Ďalej znalkyňa v podanom
znaleckomposudkupoukázalatiežnato,žeobžalovanýmverbalizovanéporuchyvnímania(psychotické
fenomény) v čase skutku, nemajú korelát v iných psychických zložkách a v tomto smere nie je vylúčené

účelové konanie obžalovaného.

Nahlavnompojednávanímenovanáznalkyňadoplnila,žeskutočnosť,žeobžalovanýpočujehlasy,sama
o sebe nezakladá záver o duševnej poruche v zmysle schizofrénie, ale v danom prípade obžalovaného
patria tieto príznaky do okruhu a kontextu intoxikácie návykovou látkou. Pokiaľ ide o absenciu spánku

v spojení s konzumáciou návykovej látky znalkyňa uviedla, že v tomto konkrétnom prípade absencia
spánku spolu s užitím návykovej látky neviedla u obžalovaného k takej dekompenzácii, kedy by sa
vytvorila taká psychotická symptomatika, ktorá by u obžalovaného viedla k strate kontaktu s realitou a
tým k vymiznutiu rozpoznávacích alebo rozoznávacích schopností.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že obhajoba obžalovaného založená na jeho stave nepríčetnosti

v čase spáchania činu nemôže obstáť, pričom zrozumiteľné a jasné závery znalkyne psychiatričky
korešpondujú aj s prehratým kamerovým záznam, z ktorého nie je možné usudzovať na žiadne také
aspekty správania sa obžalovaného podmieneného jeho duševným stavom, ktoré by boli spôsobilé jeho
obhajobné tvrdenia potvrdiť.

Pokiaľ ide o samotné skutkové okolnosti, tieto sú preukázané už zmienenou výpoveďou obžalovaného
v prípravnom konaní, v rámci ktorej sa k spáchaniu trestného činu priznal, ale aj výpoveďou zástupkyne
poškodeného G. M., ktorá bola o krádeži informovaná telefonicky svojim zástupcom a ktorá uviedla, že
pán S., ktorý u nich pracuje ako SBS-kár, si danú krádež ustriehol, pričom obžalovaný D. A. je priamo
usvedčovaný aj svedkom O. S., ktorý náležitým spôsobom popísal všetky rozhodné skutočnosti. V ich

rámci menovaný svedok poukázal na to, že obžalovaný bol spozorovaný na kamerách, ako chodí po
predajni, kde si obzeral veci, pričom do košíka si dal klobásy a salámy, portom vošiel do pekárne a
následne späť do predajne, kde si do košíka dal ďalšie veci. Následne si jeden naplnený košík odložil,
vzal si druhý, ktorý si v predajni opäť naplnil, pričom potom si veci z jedného košíka presypal do tašky,
ktorú si predtým zvesil z pleca a po jej naplnení si ju dal opäť na plece a odišiel preč, pričom sa úplne

vyhol pokladničnej zóne a chcel predajňu opustiť, avšak následne po tom, čo sa mu podarilo odísť z
predajne, bol chytený pri východe z budovy Tatra centra.

Skutočnosti uvedené menovaným svedkom korešpondujú s obrazovým (kamerovým) záznamom z
predajne, ktorý zachytáva pohyb a konanie obžalovaného, ako aj so záznamom o vykonanom zásahu.

Z pokladničného bloku spoločnosti BILLA s.r.o. zo dňa 23.05.2019 je pritom zrejmé, aký konkrétny tovar
obžalovaný odcudzil a tento zodpovedá tovaru uvedenom v podanej obžalobe vrátane jeho hodnoty a
celkovej spôsobenej škody.

Napokon súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č. bloku
11034985, a to, že pokutou v sume 20,-Eur bol obžalovaný XX.XX.XXXX A. dňa 19.05.2019 postihnutý
zapriestupokprotimajetkupodľa§50odsek1zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov, ktorého sa dopustil drobnou krádežou tovaru.

Vo vzťahu k otázke zavinenia súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15
písmeno a/ Trestného zákona, čo dokumentujú už vyššie popísané skutočnosti, ktoré iný záver o forme
zavinenia vylučujú.

Na základe vyššie popísaných skutočností je teda nepochybné, že obžalovaný H. A. svojím konaním

naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona v
znení účinnom do 31.07.2019 (v danom prípade sa trestnosť činu posudzuje podľa Trestného zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný, nakoľko v danom prípade neskoršia úprava vzťahujúca sa
k prečinu krádeže, t. j. úprava účinná od 01.08.2019 nie je pre obžalovaného priaznivejšia - iba
zmena číselného označenia odseku konkrétneho ustanovenia Trestného zákona bez reálnej zmeny

jeho obsahu v prospech obžalovaného v nijakom smere nemôže zakladať dôvodnosť postupu podľa
neskoršieho Trestného zákona).Vzhľadom na to, že v danej trestnej veci sa jedná o prečin, súd sa zaoberal aj materiál-nou stránkou
trestného činu v podobe materiálneho korektívu vyjadreného v § 10 odsek 2 Trestného zákona, a
to z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich kritérií (hodnotených v celku) v tomto ustanovení

obsiahnutých. V tomto smere súd s poukazom na spôsob vyko-nania činu, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, následok a mieru zavinenia (priamy úmysel) nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by
bolo možné považovať konkrétnu závažnosť činu za nepatrnú. V danom prípade je podľa názoru súdu,
vychádzajúc zo všetkých preukázaných skutočností, konkrétna závažnosť činu obžalovaného v zhode
s typovou závažnosťou činu vyjadrenou už samotnou základnou skutkovou podstatou daného prečinu.

V tomto smere súd okrem spôsobu spáchania činu a okolností, za ktorých bol čin spáchaný, poukazuje
aj na množstvo odcudzeného tovaru a celkovú škodu, ktorú obžalovaný svojím konaním spôsobil.

K výroku o treste.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1

Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu, upravených okrem iného
aj v § 34 odsek 4 Trestného zákona.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 Trestného zákona (o
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona sa pripravil obžalovaný sám zmenou

svojho postoja k spáchanému trestnému činu), avšak zistil jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v
predchádzajúcom odsúdení za trestný čin (trestné činy) upravenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
v dôsledku čoho nastala u obžalovaného prevaha priťažujúcich okolností, čo malo v zmysle § 38 odsek
4 Trestného zákona za následok zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby upravenej v § 348 odsek 1
Trestného zákona (0 až 2 roky) o jednu tretinu spôsobom výpočtu podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona.

Upravená trestná sadzba tak predstavuje rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

Vychádzajúc z uvedenej trestnej sadzby považoval súd za adekvátne (primerané) uložiť
obžalovanémuXX A. trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne, nakoľko
akýkoľvek miernejší trest odňatia slobody, a už vôbec nie iný trest priamo nespojený s trestom odňatia

slobody by podľa názoru súdu neplnil účel trestu vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona a tým
ani žiadnu z funkcii trestu (výchovná, preventívna, ochranná a represívna). To je dané predovšetkým
samotnou osobou obžalovaného, jeho pomermi a možnosťami jeho nápravy, keďže obžalovaný už bol
17 krát odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, najmä však trestnú činnosť majetkovej povahy. Na
obžalovaného je teda potrebné stále pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, čo je okrem

toho odôvodnené aj tým, že obžalovaný sa okrem iných trestných činov opakovane dopúšťa trestného
činu krádeže a v jeho osobe ide teda aj o špeciálneho recidivistu. V tejto súvislosti nemožno opomenúť
ani ten fakt, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil iba s krátkym časovým odstupom od
momentu, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

So zreteľom na doterajší život obžalovaného a evidentné nesplnenie účelu trestu odňatia
slobody vykonávaného v rámci jeho doterajších odsúdení, vychádzajúc aj zo záverov znaleckého
psychiatrického posudku uvedených vyššie, považoval súd za dôvodné, stíhanému trestnému činu a
osobeobžalovanéhozodpovedajúce,uloženietrestuodňatiaslobodyvovýmere16(šestnásť)mesiacov.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

K výroku o ochrannom opatrení.

Vzhľadom na zistenia uvedené v psychiatrickom znaleckom posudku, v ktorom sa konštatuje, že
u obžalovaného sa jedná o zneužívanie návykových látok s prechodom od jednej látky k druhej,
ich kombinácii i s rozvojom závislosti (dominuje závislosť od stimulácií a opiátov) so sociálnymi

konzekvenciami, a obžalovaný doteraz nedokázal dlhodobo abstinovať od návykových látok, pričom
stíhaného trestného činu sa obžalovaný dopustil pod vplyvom návykovej látky a v súvislosti s jej
užívaním, boli splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia
upravené v § 74 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, pričom súd v zhode so zisteniami znalca dospelk záveru, že účel ochranného liečenia možno dosiahnuť iba v ústavnej forme, t. j. ústavným spôsobom
liečenia.

Záverom súd ešte dodáva, že obžalovaným požadovanú zmenu obhajcu nebolo možné považovať za
dôvodnú, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva nič, v dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záver o
existencii dôležitého dôvodu pre oslobodenie obhajcu spod povinnosti obhajovania. Na tomto základe
súd ešte pri rozhodovaní o väzbe podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného podľa
§ 43 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Čo sa týka obžalovaným prednesenej „generálnej“ námietky zaujatosti súd uvádza, že túto za žiadnych
okolností nie je možné považovať ani podľa jej obsahu za návrh na odňatie a prikázanie veci inému
súdu, nakoľko obžalovaný v tomto smere neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné za takýto
návrh považovať, pričom ani nenamietal zaujatosť ostatných sudcov Okresného súdu Bratislava I,
ale iba zákonného sudcu konajúceho a rozhodujúce v predmetnej trestnej veci, aj to iba z dôvodu

podľa obžalovaného prísneho trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom vydaným v tejto
trestnej veci. Na tomto základe súd v súlade s § 32 odsek 6 Trestného poriadku o takto vznesenej
námietke zaujatosti ani nekonal.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia a uvedené právne úvahy, súd

rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený

môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.