Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/190/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115205282.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej

a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého B. S. K. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice dieťa Ing. C. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na Č. ul. č. X v T. zastúpenej advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a S. P. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
na Y. ul. č. X v T. zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v
Košiciach v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní matky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 6.2.2019 č.k. 21P/39/2015 - 937 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal. B. S. nar.
XX.XX.XXXX 550 Eur mesačne od 21.9.2015 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v
mesiaci dopredu matke maloletého.

Dlžné výživné 15.925 Eur od 21.9.2015 do 31.1.2019 je otec povinný zaplatiť matke maloletého do 90
dní od právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. B. S. každý párny
víkend v mesiaci od piatku 19.00 hod. do nedele 17.00 hod., cez letné prázdniny každý rok od 15.7.
do 22.7. a od 12.8. do 19.8., cez Vianoce každý párny rok od 25.12. do 30.12. a každý nepárny rok od
30.12. do 4.1. nasledujúceho roku a cez Veľkú noc každý nepárny rok od piatku do pondelka vždy od
10.00 hod. prvého dňa styku do 19.00 hod. posledného dňa styku s tým, že otec prevezme maloletého
na začiatku styku od matky na adrese jej bydliska, kde maloletého v určený čas matke odovzdá.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v určený čas a v mieste svojho bydliska dieťa

otcovi odovzdať aj ho prevziať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého B. S. do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého 250 Eur mesačne od 21.9.2015 do budúcna, ktoré je povinný
zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Dlžné výživné 3 825 Eur za obdobie od
21.9.2015do31.1.2019mupovolilsplácaťvmesačnýchsplátkachpo100Eurspolusbežnýmvýživným.
O úprave styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od

piatku 19:00 hod. do nedele 17:00 hod., cez letné prázdniny prvých dvanásť mesiacov po právoplatnosti
rozsudku od 15.07. do 22.7. od 10:00 hod. do 19:00 hod., a od 12.8. do 19.8. od 10:00 hod. do 19:00
hod., cez vianočné sviatky v párnom roku od 23.12. do 30.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nepárnom
roku od 30.12 do 06.01. od 09:00 hod. do 18:00 hod., cez Veľkú Noc v nepárnom roku od štvrtka doutorka vo veľkonočnom týždni od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si prevezme maloletého pred
bytom matky a po skončení styku si matka dieťa prevezme u otca. Po dvanástich mesiacoch sa bude
môcť otec stretávať so synom od 15.07. do 29.7. a v auguste od 12.08. do 26.08.. O trovách účastníkov

rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku zmenil a určil dlžné výživné na 1066,75 Eur, ktoré mu povolí zaplatiť v
primeraných mesačných splátkach. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h)

Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že medzi ním a matkou nebolo sporné, že za obdobie od
21.9.2015 do 31.1.2019 uhradil matke 6 258 Eur, ktorú sumu súd pri určení dlžného výživného zohľadnil.
V tejto súvislosti namietal, že na dlžné výživné neboli započítané platby súvisiace s nákupom vecí pre
maloletého, ktoré v konaní riadne preukázal a tieto nespochybnila ani matka. Napadnuté rozhodnutie
označil v tejto časti za nepreskúmateľné, pretože z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo konajúci súd
tieto reálne vynaložené výdavky nezohľadnil a na dlžné výživné nezapočítal. Namietal, že konajúci súd

nesprávne právne posúdil danú vec, pretože podľa jeho názoru súdy v obdobných veciach považujú
výdavky na oblečenie, hračky a pod. za príspevky na výživu dieťaťa. Zdôraznil, že maloletému nakúpil
v roku 2015 ,,veci“ za 1 141,42 Eur, v roku 2016 za 465,61 Eur, v roku 2017 za 564,95 Eur a v roku
586,27 Eur, spolu 2 758,25 Eur, ktoré je potrebné odrátať od dlžného výživného. Ďalej namietal, že výrok
o úprave styku nie je vykonateľný, pretože v poslednej vete výroku, ktorá sa týka úpravy styku počas

leta po uplynutí 12 mesiacov, chýba určenie okamihu od kedy má táto doba začať plynúť a tiež určenie
miesta a času prevzatia a odovzdania maloletého. Vzhľadom na uvedené žiada o vydanie dopĺňacieho
rozsudku v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku, eventuálne, aby súd považoval túto časť
podania za odvolanie proti predmetnému výroku.

3. Proti výrokom o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka
s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil v zmysle jej odvolacieho návrhu.
Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Namietala, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v
rozpore s priebehom konania, ako aj prednesenými stanoviskami účastníkov. V tejto súvislosti uviedla,

že konajúci súd prehliadol pri úprave styku postoj otca, ktorý prezentoval v priebehu celého konania,
a síce, že pre maloletého (ktorý je od roku 2015 v nepretržitej psychologickej starostlivosti) by bolo
najlepším riešením striedanie výchovného prostredia na Slovensku a Poľsku, kde by bol odtrhnutý od
všetkých rodinných a priateľských väzieb (s výnimkou otca) a vychovávaný a vzdelávaný v jazyku,
ktorému nerozumie. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že dôvodom problémov maloletého pri styku s otcom

sú jej obavy a smútok, ktoré na neho prenáša a toto tvrdenie označila za neodôvodnené. Tvrdila, že
problémom pre maloletého nie je odísť od nej k otcovi, ale vydržať bez nej po dlhší čas a uvedené
zdôrazňovala počas celého konania. Ďalej vytkla konajúcemu súdu, že tento vôbec nezohľadnil správy
Mgr. B. B. z psychologických vyšetrení maloletého a skutočnosť, ktorú nespochybnil ani otec, že v
dôsledku minulých dlhodobých odlúčeniach maloletého od matky, došlo k psychickej dekompenzácii

dieťaťa, ktorého stav sa len postupne zlepšoval a primerane tomu sa predlžovala dĺžka styku s otcom.
Terajší stav je taký, že sa pravidelne uskutočňuje styk s dvomi prespaniami s osobitnou úpravou počas
sviatkov a prázdnin. Preto by maloletý nemal byť opäť vystavený záťažovej situácii a odlúčeniu od
matky, ktoré presahuje jeho limity. Poukázala na to, že Mgr. B. B. vo výpovedi na pojednávaní 13.9.2017
rozsiahlo vysvetlila riziká, ktoré by neprimerane dlhý styk maloletého s otcom priniesol, napr. emočný

regres, negativizmus k blízkym vzťahovým osobám a patologickým prejavom, preto nesúhlasila s
tvrdením súdu, že separačná úzkosť nebola u maloletého potvrdená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
nesúhlasila s úpravou styku počas letných prázdnin v rozsahu dvakrát po osem dní a po dvanástich
mesiacoch v rozsahu dvakrát po štrnásť dní, ktorú považuje za odraz svojvôle súdu a v rozpore s
najlepším záujmom dieťaťa. Nesúhlasila tiež s úpravou styku počas vianočných sviatkov, predovšetkým

s tým, aby dieťa trávilo 24. december u otca, pretože maloletý je naviazaný na určité stereotypy a
dramatické zmeny ho rozrušujú a spôsobujú mu adaptačné problémy. Výrok o výživnom označila za
nepreskúmateľný, pretože mesačné výdavky maloletého len na škôlku, stravu a záujmové krúžky sú vo
výške 500 Eur a z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru o výživnom 250
Eur mesačne ako sume primeranej týmto výdavkom. Vytkla konajúcemu súdu, že vôbec nezohľadnil jej

osobnústarostlivosťomaloletého,čojevrozporesust.§62Zákonaorodine.Postupsúdunezodpovedá
ani ust. § 75 Zákona o rodine, pretože z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že otec je vlastníkom
dvoch bytov a jeho mesačný príjem v spol. A. s.r.o. sa pohyboval medzi 3 363 a 3458 Eur. Rozhodnutie o
povolení splácať dlžné výživné po 100 Eur mesačne považuje za v rozpore so spotrebným charakteromvýživného, nakoľko dlžné výživné predstavuje sumu zodpovedajúcu potrebám dieťaťa, ktoré vznikli už
v minulosti, boli uhradené a ich zabezpečenie nebolo zvýhodnené splátkami.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnúť podľa dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na vek a odôvodnené potreby maloletého pri zohľadnení majetkových možností
a schopností rodičov. Vo vyjadrí k odvolaniu matky zdôraznil, že maloletý nastupuje od septembra 2019
na povinnú školskú dochádzku, čo predstavuje zvýšenú emočnú záťaž a preto navrhol rozhodnúť o
úprave styku s poukazom na nový režim maloletého.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že táto rozsiahlo polemizuje s časťou
odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týka výroku o výchove maloletého, a ktorá nebola napadnutá
odvolaním. Nesúhlasil s odvolacím návrhom matky, ktorá žiadala upraviť bežný styk od piatku od 16:00,
nakoľko už v priebehu konania viackrát avizoval, že nebude môcť každý druhý týždeň odchádzať z práce
skôr, aby tento termín stihol. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd ponechal výrok o úprave

bežného styku, t.j. každý párny víkend v mesiaci od piatku 19.00 hod. do nedele 17.00 hod. nedotknutý.
Ďalej na vyjadrenia matky reagoval kontra argumentačne a uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením súdu o
tom, že problémy maloletého pri odchádzaní spôsobujú obavy a smútok matky, ktoré pred ním nedokáže
skrývať. Obdobné skutočnosti - obavy a smútok matky pri lúčení vyplynuli aj z vyjadrení kolízneho
opatrovníka a taktiež zo znaleckého posudku PhDr. N., ktorá konštatovala, že k emočnému zmätku

maloletého prispela aj vnútorná nepohoda matky pri separácii od dieťaťa. Pokiaľ ide o výpoveď Mgr.
B., na ktorú sa matka odvoláva, zdôraznil, že od nej uplynula doba dvoch rokov a navyše svedkyňa
ďalej uviedla, že postupným a citlivým prístupom k dieťaťu je možné do budúcna predpokladať jeho
pripravenosť zvládať aj väčšie časové odluky od matky. Ďalej poukázal na to, že jej závery nie je možné
akceptovať, pretože nejde o znalkyňu ustanovenú súdom, ale o psychologičku zvolenú matkou a jej

závery označil za neobjektívne, neprofesionálne a zmätočné. Ďalej zo záverov znaleckého posudku
PhDr. N. vyplýva, že znalkyňa v marci 2016 vyslovila predpoklad o obnove striedavej starostlivosti s
týždennými intervalmi do jedného roka. Vyslovil názor, že nástup maloletého do školy v septembri 2019
posilní jeho osamostatňovanie a bude tolerovať aj 2 týždňové odlúčenie od matky za predpokladu, že ho
táto nebude zneisťovať svojimi obavami a smútkom. Pokiaľ ide o úpravu počas sviatkov, vyslovil názor,

že táto zodpovedá štandardom rozhodovania súdov so veciach maloletých. V súvislosti s odvolaním
matky proti výroku o výživnom uviedol, že určené výživné považuje za primerané jeho možnostiam a
schopnostiam. Zdôraznil, že jeho príjem je porovnateľný s príjmom matky a na rozdiel od nej má aj
výdavky s cestovaním z Poľska do Košíc a držbou bytu v T. pre dôstojnú realizáciu styku. K matkiným
námietkam proti výroku o dlžnom výživnom uviedol, že ide o sumu, ktorú nie je schopný uhradiť naraz.

V ďalšom ide o vyjadrenia otca, ktoré prezentoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie, obsah ktorých
je vo vzťahu k predmetu konania irelevantný, preto nebolo potrebné ich pojať do odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

6. Matka v podaní doručenom Krajskému súdu v Košiciach 25.9.2019 konštatovala, že mal. B. S.

navštevuje od 2.9.2019 prvý ročník základnej školy, ktorá zmena predstavuje podľa jej názoru v jeho
živote novú záťaž. Zdôraznila, že na potrebu emocionálnej stability maloletého poukazovala v priebehu
celéhokonaniaajvosvojomodvolaní,pričommaloletýzákladnúemocionálnuoporunachádzavovzťahu
k nej. Preto je potrebné, aby ho aj vyberala zo školy a mohla pripraviť na odovzdanie otcovi. Na základe
uvedeného navrhla, aby si otec prevzal maloletého v určenom čase v mieste jej bydliska a po skončení

styku ho na tom istom mieste vrátil. Ďalej uviedla, že otec po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie
6.2.2019 mesačne prispieval na výživu maloletého 250 Eur a od apríla aj dlžným výživným 100 Eur. Za
obdobie od 21.9.2015 do 2.9.2019 otec uhradil na výživu maloletého spolu 8 728 Eur, čo preukázala
listinnými dôkazmi.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.10. Podľa ust. § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

11. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci
súd síce riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných
ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami

maloletého. Zdôrazňuje, že určené výživné nezodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni otca, ktorého majetkové pomery odôvodňujú určenie výživného vo väčšom
rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľrodičiaspolužijúaspoločnesadobrovoľnepodieľajúnanákladochrodinyazabezpečovanívýživy

jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z
rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená
osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý

saodieťaosobnestará,plnívyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníakobývanie,
strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň

dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne
zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne
alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné
obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa

premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.

12. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady

potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške

priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá
ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd
jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích
povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera

vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím bývaspravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného
schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

14. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatriahmotnépotrebyako
je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby
nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú,mávýživnézabezpečiťdieťaťuprimeranýpodielnavýhodách,ktorédovoľujúmožnostirodičov.

15. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a rozhodnutia v napadnutom výroku o výživnom dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, dospel aj

k správnym skutkovým záverom, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad dôsledne
neaplikoval ustanovenia § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine v zmysle vyššie uvedených
teoretických východísk.

16. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného

dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca a odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa určil výživné pre mal. B. S. 550 mesačne, pričom vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe,
podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného
čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na
počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb),

ktoré východisko pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil súd prvej inštancie. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že priemerná mesačná mzda otca v spol. A. D. D. s.r.o., kde pracoval
do roku 2017 bola cca 3 400 Eur. Následne sa zamestnal v Poľsku (z dôvodov opísaných v bode 38.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré odvolací súd akceptuje), kde podľa potvrdení o výške
príjmu zarábal v roku 2017 2 345,56 Eur mesačne (plus príspevok na bývanie od zamestnávateľa

cca 1000 eur) a v roku 2018 2 794 Eur mesačne. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
otec má pomerne stabilný nadštandardný príjem (priemerne 3000 Eur mesačne, pričom priemerná
mesačná nominálna mzda zamestnanca v SR v roku 2018 bola 1062 Eur, Štatistický úrad SR), ktorý
odôvodňuje priznať výživné vo vyššom rozsahu tak, aby bolo zachované právo dieťaťa podieľať sa na
životnej úrovni svojho rodiča, inými slovami, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné

zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pokiaľ životná
situácia otca predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard
umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať

z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má
prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný
vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé
a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Odvolací súd sa nestotožnil s
názorom otca o primeranosti výživného určeného súdom prvej inštancie, pretože je toho názoru, že

okruh odôvodnených potrieb mal. B. S., ktorého rodičia dosahujú nadštandardné príjmy je širší, než
okruh odôvodnených potrieb detí rodičov, ktorí dosahujú nižšie príjmy, preto v prípade, ak to ich životná
úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované na vyššej úrovni
zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napríklad zakúpením kvalitnejšej
stravy, oblečenia, zabezpečením lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktoré si

vyžadujú zvýšené výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania. Na druhej strane odvolací súd zohľadnil,
že otec má zvýšené výdavky s realizáciou styku, pretože žije a pracuje v Poľsku.17. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti a prihliadol aj na okolnosť, že životná
úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého 550 Eur mesačne, pričom takto určené výživné

predstavuje približne 18 % priemerného mesačného príjmu otca, nota bene je v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou súdov a rešpektuje zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu
vyživovacej povinnosti.

18. Dodáva, že finančné a majetkové pomery matky a jej priemerný mesačný zárobok je dokazovanie,

ktoré je síce nevyhnutné v konaní o určenie, resp. zvýšenie výživného, avšak v danom prípade povinným
rodičom je otec mal. dieťaťa, preto z hľadiska určenia výživného sú významné predovšetkým jeho
majetkové a finančné pomery a jeho schopnosti a možnosti pri získaní zamestnania. Konštatuje, že
matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne, svoj príjem používa na zabezpečenie výživy a
výchovy dieťaťa a zabezpečenie domácnosti a okrem toho si vyživovaciu povinnosť plní aj svojou
osobnou starostlivosťou. Preto námietky otca týkajúce sa jej priemerného mesačného zárobku, o ktorom

otec uvádza, že je porovnateľný s jeho príjmom, nie sú z tohto hľadiska relevantné.

19. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal povinného otca
prispievať na výživu maloletého 550 Eur mesačne od 21.9.2015 do budúcna, rozhodol aj o dlžnom
výživnom za obdobie od 21.9.2015 do 31.1.2019 vo výške 15.925 Eur ako násobok určeného výživného

za 40 mesiacov a 10 dní, od ktoré odpočítal sumu 6 258 Eur, ktorou otec preukázateľne prispel na výživu
maloletého. Keďže v preskúmavanej veci bola určovaná vyživovacia povinnosť za čas minulý, odvolací
súd bol povinný zistiť, aké čiastky boli otcom na výživu už poskytnuté, či otec neprispieval na výživu
maloletého inak, napríklad naturálnou formou a ak áno, či tieto plnenia boli poskytnuté na odôvodnené
potreby maloletého a zároveň posúdiť, či nešlo iba o príležitostné plnenia, bežné darčeky a pod.. V

uvedenom prípade bol odvolací súd toho názoru, že plnenia poskytnuté otcom v rozhodnom období,
ktorých nezapočítanie na dlžné výživné v odvolaní namietal nespĺňajú vyššie uvedené kritéria, pretože
nesmerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale mali podobu príležitostných
plnení alebo bežných darčekov, a ktoré nie je možné na výživné započítať. Odvolací súd sa nestotožnil s
názorom otca, že súdy v obdobných veciach považujú výdavky na oblečenie, hračky a pod. za príspevky

navýživudieťaťa,pretoževzmyslejudikatúry (R15/1966,R44/1966)niejemožnézohľadniťtieplnenia,
ktoré rodič poskytol len príležitostne, v dobe styku s dieťaťom, a ktoré svojou povahou neprekračujú
bežné výdavky a nesmerujú k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého. Odvolací súd zaviazal
otca zaplatiť dlžné výživné v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože je toho názoru, že
preukázané nadštandardné majetkové pomery otca neodôvodňujú povolenie splátok, ktorých ťarchu by

muselo znášať maloleté dieťa. Dodáva, že vzhľadom na dĺžku súdneho konania (ktoré začalo v roku
2015) povinný otec mohol a mal s prípadným nedoplatkom počítať.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletého je v časti úpravy styku čiastočne dôvodné.

22. Konštatuje, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je
dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej
republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku
vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo
dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na
zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku
29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä

v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba
žebytobolovrozporesozáujmamidieťaťa“asúvisiacomčlánku18bod1.,ktorýpriznávaobomrodičom
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkostitoho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť
záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na

vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie
je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať

svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť
dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo
výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa
nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná
proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod

tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t.j. 1/2 voľného času
dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol
k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu
stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby
bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.

23. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebná ingerencia súdu
vo forme úpravy styku otca s mal. B. S., pretože rodičia nie sú schopní dohodnúť sa o rozsahu styku
otca s maloletým, preto je potrebné, aby o styku rozhodol autoritatívne súd s prihliadnutím na prioritný
záujem maloletého, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňujúc jeho vek, zdravotný

stav, školskú prípravu, vzdialenosť bydlísk rodičov tak, aby aj z týchto všetkých aspektov bol určený
styk úspešne realizovateľný. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil
existujúce pomery rodičov a vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt
s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi
udržiaval a prehlboval a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým počas

bežného roka, t.j. každý párny víkend od piatku 19:00 hod. do nedele 17:00 hod.. Z obsahu spisu
vyplýva, že rodičia si v priebehu konania vyskúšali viacero foriem úpravy styku, pričom od júna 2017 sa
praktizoval tento model úpravy, ktorý je pre maloletého prospešný a bezproblémovo ho znášal. Odvolací
súd neakceptoval odvolací návrh matky, aby sa styk realizoval od piatku už od 16:00 hod., pretože je
zrejmé, že takáto úprava by bola vzhľadom na vzdialenosť bydlísk otca a maloletého nevykonateľná. S

prihliadnutím na skutočnosť, že matka v podanom odvolaní tento návrh bližšie neodôvodnila, odvolací
súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal vyhovieť uvedenej námietke matky a posunúť začiatok styku, resp.
čas odovzdania maloletého otcovi každý párny piatok z 19:00 hod. na 16:00 hod. a v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

24. V prejednávanej veci je dieťa zverené len do výlučnej starostlivosti matky a teda druhému
rodičovi musí byť umožnené stretávať sa s dieťaťom v takej miere, aby bol tento súlad rovnakej
rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený, pokiaľ neexistujú preto preukázané objektívne prekážky. Z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že citový vzťah maloletého k otcovi je pozitívny, maloletý
má otca rád a na styk s ním sa teší, na druhej strane je dieťa výrazne emočne fixované na matku,

ktorá pre neho predstavuje primárnu vzťahovú osobu a dlhšie fyzické odlúčenie od nej znáša veľmi
ťažko. Tieto závery vyplývajú z vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie
ako aj svedeckej výpovede Mgr. B. B., ošetrujúcej psychologičky maloletého. Samotná skutočnosť,
že výpoveď psychologičky nebola v súlade s predstavami otca nie je dôvodom, aby odvolací súd
na jej výpoveď neprihliadol, najmä za situácie, keď jej závery nie sú v zjavnom rozpore s ďalšími

vykonanými dôkazmi, naopak v rozhodných bodoch korešpondujú so závermi znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s
rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej
veci, predovšetkým potrieb a citových väzieb maloletého dieťaťa, preto odvolací súd musel pri úprave
styku počas letných prázdnin prihliadnuť na objektívnu, relevantnú skutočnosť, že dieťa je po dlhodobej

absencii matky plačlivé a rozrušené. Ako už bolo vyššie uvedené, konanie vo veci sa začalo 3.3.2015 a
v priebehu celého konania sa zdôrazňovalo postupné nadväzovanie kontaktu otca s maloletým tak, aby
dieťa nebolo vystavované záťažovým situáciám z dôvodu pre neho nadlimitného odlúčenia od matky. Za
uvedené obdobie, podľa názoru odvolacieho súdu, prešla dostatočne dlhá doba, aby sa takýto kontaktnadviazal a uvedený stav podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné ďalej predlžovať, preto odvolací
súd akceptoval viacdňovú úpravu styku počas letných prázdnin, t.j. osem dní v mesiaci júl a osem
dní v mesiaci august, ktorú bude maloletý v kontinuálnej starostlivosti otca. Podľa názoru odvolacieho

súdu ide o dobu, ktorá nebude pre maloletého záťažou, nakoľko tento čas strávi s otcom, prežijú chvíle
prázdninového režimu a zážitkov, nielen bežnej rutiny školského roka, čo je pre zdravý vývoj vzájomného
vzťahu otca a dieťaťa nevyhnutné. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s napadnutou časťou
výroku, podľa ktorej bude styk otca s maloletým prebiehať po dvanástich mesiacoch od právoplatnosti
rozsudku štrnásť dní po sebe v mesiaci júl a štrnásť dní po sebe v mesiaci august, t.j. od 15.7. do 29.7

a od 12.8. do 26.8., ktorý výrok v tejto časti konajúci súd ani bližšie neodôvodnil. Pokiaľ bolo úmyslom
konajúcehosúdudeterminovaťadaptačnéobdobie(12mesiacovodprávoplatnostirozsudku),poktorom
bude maloletý podľa jeho názoru schopný zotrvať v kontinuálnej starostlivosti otca bez prítomnosti
matky dané časové obdobie, odvolací súd zdôrazňuje, že meritórne rozhodnutie súdu o úprave styku
nemôže vychádzať z úvahy predostretej niektorým z účastníkov (v tomto prípade požiadavky otca) alebo
z hypotetických úvah súdu, či dokonca jeho svojvôle, ale pre rozsudok je v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a najmä individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. Vďaka
tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre ten ktorý prípad a
dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem
maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Dodáva, že v prípade
zmeny pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane dieťaťa môže v budúcnosti dôjsť k zmene tohto

rozsudku, v ktoromkoľvek výroku, v súlade s ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a zároveň v súlade s ust. § 121 CMP, podľa ktorého
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo

zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Na základe uvedeného odvolací súd nariadené ,,adaptačné
obdobie“ vypustil a ponechal styk počas letných prázdnin každý rok od 15.7. do 22.7. a od 12.8. do 19.8..

25. Pokiaľ ide o úpravu styku počas vianočných sviatkov, v tomto prípade považoval odvolací súd, so
zreteľom na vykonané dokazovanie, za dôvodnú námietku matky a je toho názoru, že dieťa vo veku

maloletého B. S. má tráviť Štedrý večer v prostredí, v ktorom celoročne žije a je naň zvyknuté, t.j.
u matky, ktorej je zverené do výlučnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ však otec má záujem o syna aj
počas Vianočného sviatku a to 24. decembra a matka s tým bude súhlasiť, je na oboch rodičoch ako
si vzájomne styk upravia a dohodnú. Na druhej strane je z hľadiska záujmu maloletého vhodné, že
pokiaľ bude každý rok tráviť Štedrý večer s matkou, tak ďalšie sviatočné dni v párnom roku a Nový rok

v nepárnom roku bude s otcom, ktorému bude poskytnutý priestor, aby sa mohol podieľať na prežívaní
spoločnej sviatočnej atmosféry so synom, pričom vo všetkých prípadoch styku nič nebráni otcovi, aby
vzal maloletého k sebe domov. Na základe obdobných kritérií a v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou, odvolací súd upravil styk otca aj počas veľkonočných sviatkov, t.j. každý nepárny rok od piatku
do pondelka od 10.00 hod prvého dňa styku do 19:00 posledného dňa styku. Dodáva, že obaja rodičia si

musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú
výchovu ich syna. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité, pričom
nemožno zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle
chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov.
Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.01.2005). Na záver odvolací

súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a
teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa
neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku.

26. Vedený týmito úvahami odvolací súd zmenil podľa ust. § 388 CSP rozsudok v napadnutom výroku o

úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. B. S. každý párny víkend v mesiaci od piatku
19.00 hod. do nedele 17.00 hod., cez letné prázdniny každý rok od 15.7. do 22.7. a od 12.8. do 19.8.,
cez Vianoce každý párny rok od 25.12. do 30.12. a každý nepárny rok od 30.12. do 4.1. nasledujúceho
roku a cez Veľkú noc každý nepárny rok od piatku do pondelka vždy od 10.00 hod. prvého dňa styku do
19.00 hod. posledného dňa styku s tým, že otec prevezme maloletého na začiatku styku od matky na

adrese jej bydliska, kde maloletého v určený čas matke odovzdá.

27. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.