Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Bordovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010672
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618010672.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovanej Ing. V. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
Ing. V. W., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom K. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n ú , ž e
ako zamestnankyňa spol. B. B. s.r.o. najneskôr dňa 04.12.2017 vytvorila Faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu vo výške 12.360,- € označenú ako objednávka č. XXX/XXXX, na ktorej ako odberateľ figuruje
spol. B. B. s.r.o. a ako dodávateľ figuruje spol. S. F. s.r.o., a na ktorej ako číslo účtu dodávateľa
figuruje osobný účet obvinenej, následne dňa 04.12.2017 v čase o 15.04 h. zadala v mene spol. B. B.
s.r.o. prostredníctvom internetbankingu v systéme V. (v systéme, ktorý na realizáciu platby vyžaduje

dodatočné autorizovanie, tzv. dopodpísanie ďalšou osobou) príkaz na uvedenú platbu na svoj osobný
účet IBAN: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na základe čoho došlo dňa 05.12.2017 v čase o 09.16
h. k dopodpísaniu, a teda k uskutočneniu, predmetného príkazu Ing. V. K., čím spôsobila poškodenej
spol. B. B. s.r.o. škodu vo výške 12.360,- €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l a
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa jej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať vedenie účtovníctva
na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obž. ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti B. B., s.r.o., so
sídlom W. XX, XXX XX V., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 159,07,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodená spoločnosť B. B., s.r.o., so sídlom W. XX,
XXX XX V., IČO: XXXXXXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 23.11.2018 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 531/17/1106-43 na obžalovanú Ing. V. W. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná Ing. V. W. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c),

d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaná odpovedala:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná
odpovedala:

Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
na čo obžalovaná odpovedala :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe

kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §

333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu a uplatnenom nároku na náhradu škody.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovanú, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovanú a listinnými dôkazmi k uplatnenému nároku na náhradu škody.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými

činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto

skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej Ing. V. W. súd zistil, že nie je z miesta
trvalého bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ

súdne trestaná. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa v rokoch 2015 a 2016 sa dopustila dvoch, menej
závažných priestupkov, spáchaných na úseku dopravy.

Obžalovaná uviedla, že k spáchaniu skutku úprimne ľutuje.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur a škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a trestný
čin úprimne oľutovala ( § 36 písm. l) Trestného zákona ) a taktiež, že v zmysle ustanovenia § 36 písm.
j) Trestného zákona - pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Priťažujúca okolnosť zistená

nebola. U obžalovanej prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3
Trestného zákona súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom
na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. t.j. z 5 rokov na 3 roky a 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 1 rok až 3
roky a 8 mesiacov. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery

trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel
trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného
trestu odňatia slobody, nakoľko trest odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo
neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu samotného trestu. Z uvedených
dôvodov súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, čo je na spodnej hranici

trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň
dospel súd k záveru, že je na mieste aj uloženie trestu zákazu činnosti, pretože obžalovaná sa dopustila
trestnej činnosti práve v súvislosti s výkonom svojho povolania na pozícii účtovníčky. Z uvedeného
dôvodu jej súd uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia účtovníctva po dobu 2 rokov,
tedamiernenaddolnouhranicouzákonnomstanovenejsadzby,podľaktorejjemožnéuložiťtrestzákazu

činnosti na jeden až desať rokov. Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest
je právnym následkom trestného činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a

prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie
obžalovanej (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jej
morálne odsúdenie spoločnosťou.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodenej spoločnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Poškodená spoločnosť B. B., s.r.o., si v adhéznom konaní riadne uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 12.360,- Eur, pričom na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zaistené
finančné prostriedky vo výške 12.200,93,- Eur, boli z účtu obžalovanej vrátené na účet poškodenej
spoločnosti. Preto súd zaviazal obžalovanú k náhrade škody v zostávajúcej výške 159,07,- Eur a so

zvyškom nároku odkázal poškodenú spoločnosť na civilný proces.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.