Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315204466
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4315204466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ P. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2./ Y. Z., nar.
XX.XX.XXXX, obidvaja bytom Y., Y. P. XXXX, proti žalovanému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.
XX, L., o zaplatenie 583,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 21. augusta 2017, č. k. 15C/212/2015-108, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1./ a 2./ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.08.2017, č. k. 15C/212/2015-108,
pri právnom posúdení podľa § 580, § 663, § 664, § 667 ods. 1, § 673, § 675, § 676 ods. 1 a
§ 679 ods. 1 Obč. zák., uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1./ a žalobcovi 2./ spoločne a
nerozdielne sumu 468,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 468,96
eura od 10.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

2. Žalobcom v 1./ a 2./ rade priznal formou spoločnou a nerozdielnou proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 50,96 %, vychádzajúc pritom z obsahu ust. § 255 ods. 2 CSP.
Žalobcovia mali v konaní úspech v rozsahu 75,48 % a žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 24,52
%. Celkový úspech žalobcov v konaní potom predstavuje 50,96 % (75,48 % - 24,52 %).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu
došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol rodinný dom. Táto zmluva bola

uzavretá na dobu určitú. Pre nezaplatenie platby žalobcov elektrárňam, došlo v čase od 15.12. do
23.12.2014 k prerušeniu dodávky elektrickej energie do prenajatého rodinného domu. Pre porušenie
dodávky elektrickej energie nebolo možné v predmetnom rodinnom dome kúriť. V konaní nebolo sporné,
že žalovaný za december 2014 nezaplatil dohodnuté nájomné vo výške 583,93 eura, ktorá dlžná suma
pozostávala z nájomného vo výške 396 eur, platby za plyn 117 eur, platby za elektrickú energiu vo výške
54,23 eura a platby za internet vo výške 16,70 eura.

4. Žalobcovia ako prenajímatelia porušili svoje povinnosti tým spôsobom, že na svoje náklady
neudržiavali predmet nájmu (rodinný dom) v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Žalovaný v zimnom
období od 15.12. do 23.12.2014 nemohol riadnym spôsobom užívať predmet nájmu. Podľa § 673 Obč.
zák., potom nebol povinný platiť nájomné, pričom výška nájomného za obdobie od 15.12.2014 do23.12.2014 predstavuje sumu 114,97 eura (396 eur výška mesačného nájomného za jeden mesiac :
31 dní = 12,77 eura nájomné za 1 deň x 9 dní, počas ktorých žalovaný nemohol užívať predmet
nájmu). Žalovaný si svoje právo na odpustenie nájomného uplatnil v prekluzívnej lehote 6 mesiacov

(list žalovaného zo dňa 16.01.2015 zaslaný žalobcom dňa 17.012015). Súd preto uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 468,96 eura, nakoľko títo predloženými listinnými dôkazmi preukázali
dôvodnosť svojho nároku v tomto rozsahu. Táto suma v súčte predstavuje alikvotnú časť nezaplateného
nájomného v sume 281,03 eura + nezaplatené platby za služby v sume 187,93 eura (54,23 eura
elektrická energia + 117 eur plyn + 16,70 eura internet), ktoré mal platiť žalovaný.

5.Pokiaľideoobranužalovaného,taksúdnajehoodstúpenieodzmluvy zodňa17.12.2014neprihliadal,
pretože v spore nebolo preukázané doručenie tohto jednostranného prejavu žalovaného už v decembri
2014 žalobcom. Nájomný vzťah medzi stranami sporu preto trval aj v decembri 2014, nakoľko v spore
nebolo preukázané jeho ukončenie formou odstúpenia od zmluvy, resp. iným spôsobom. Samotná
skutočnosť, že žalovaný prestal užívať predmetný rodinný dom, ešte neznamená zánik nájomného

vzťahu.
Takisto obrana žalovaného spočívala aj v započítaní jeho pohľadávky voči žalobcom, ktorá mala
vzniknúť tým spôsobom, že žalobcovia mu napriek zmluvnému dojednaniu nevyplatili preplatok za
plyn, hoci takýto nárok žalovanému vznikol. Žalobkyni 2./ bol spoločnosťou V. vyúčtovaný preplatok za
dodávku zemného plynu vo fakturačnom období od 19.09.2013 do 18.09.2014 v sume 261,72 eura s

tým, že zmluvný vzťah vznikol medzi stranami sporu od 01.05.2014, pričom podľa bodu 3.4 nájomnej
zmluvy boli žalobcovia povinní uhradiť žalovanému, ako nájomcovi preplatok za plyn v prípade ak
výška preddavkov prekračuje výšku skutočných prevádzkových nákladov. Žalobcovia postupovali v
súlade s týmto článkom (3.4), keď žalovanému zohľadnili tento preplatok tak, že žalovaný nemusel v
mesiaci september 2014 zaplatiť úhradu platby za plyn. Podiel žalovaného na tomto preplatku za dobu

trvania nájmu predstavoval sumu 101,05 eura, avšak žalobcovia po dohode so žalovaným mu započítali
podiel na tomto preplatku až vo výške 147 eur. Súd následne započítavací prejav žalovaného ohľadne
pohľadávky v sume 261,72 eura považoval za nedôvodný. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne existencie pohľadávky v sume 150 eur, ktorá mu mala vzniknúť z titulu platby v
prospech žalobcu 1./, nakoľko s ním mal ako s predávajúcim uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

mala byť zváračka. Na takúto procesnú obranu práve pre neunesenie dôkazného bremena žalovaným,
prihliadnuté byť nemohlo. Súd zamietol žalobu v rozsahu sumy 114,97 eura, pretože žalovaný v čase
od 15.12.2014 do 23.12.2014 nebol povinný platiť nájomné (§ 673 Obč. zák., z dôvodu pozastavenia
dodávky elektrickej energie do rodinného domu v trvaní 7 dní.

6. Úrok z omeškania priznal súd žalobcom od 10.01.2015 až do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 468,96 eura, pretože bol viazaný žalobou a to podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., a Nar. vlády SR
č. 87/1995 Z. z.

7. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 468,96 eura s úrokom

z omeškania podal včas odvolanie žalovaný uvádzajúc, že ak krajský súd jeho odvolanie zamietne, tak
prosí tento súd, aby mohol dlžnú čiastku splácať v mesačných splátkach, pretože je živiteľ rodiny a má
brutto mesačný príjem iba 650 eur. Žalobcovia upomienku za elektrickú energiu dostali skôr a vedeli,
že ak sa spotreba neuhradí, tak dôjde k porušeniu dodávky elektrickej energie. Takisto nesúhlasí ani
s tým, že mu nebol zohľadnený celý preplatok plynu. Je pravda, že v dome býval 7 mesiacov, avšak

preplatky platil aj mimo vykurovacej sezóny, takže má nárok na celé vyúčtovanie plynu a aj za preplatok
150 eur, ktoré boli v máji 2014. V dome od 16.12.2014 prestal bývať kvôli odpojeniu elektriky. Je pravda,
že dodávka elektriky sa obnovila 23.12.2014. On si bol z domu odsťahovať iba svoje osobné veci, na
čo mal nárok a o čom aj informoval žalobcov. Žiada KS v Nitre o prešetrenie súdneho rozhodnutia,
zohľadnenie celej čiastky preplatku za plyn, ako aj preplatok 150 eur z mája 2014. Sú to žalobcovia,

ktorí porušili nájomnú zmluvu a tým obmedzili aj užívanie domu.

8. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

9.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievodvolaním

žalovaného napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, zvoliac
pritomprocesnýpostuppodľa§378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§385ods.1acontrario).Následneodvolacísúddospelktomuzáveru,žepodanéodvolaniežalovaného
zo dňa 23.10.2017 smerujúce proti rozsudku OS Levice zo dňa 21.08.2017, č. k. 15C/212/2015-108 vjeho vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o trovách konania nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe žalobcov 1./ a 2./ týkajúcej sa zaplatenia
sumy 583,93 eura s príslušenstvom voči žalovanému v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý
následne aj správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 580, §
663, § 664, § 667 ods. 1, § 673, § 675 a § 676 ods. 1 Obč. zák.) dodržiac pritom myšlienkový postup
hodnotenia vykonaných dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní žalovaného napadnutom
vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým aj obsah
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, resp. jeho zamietajúcej časti výroku sa súd prvej
inštancie presvedčivo vysporiadal s tým, že žalobcom z dôvodu ich subjektívneho pochybenia, ktoré sa
prejavilo v odpojení od dodávky elektrickej energie do predmetu nájmu (rodinného domu) za obdobie
od 15.12. do 23.12.2014, t. j. 9 dní s poukazom na ust. § 673 Obč. zák., nepatrí nájom vo finančnom
vyjadrení v sume 114,97 eura, nakoľko žalovaný spolu s rodinou nemohol rodinný dom riadne užívať. V

tejto sume (114,97 eura) bola žaloba žalobcov 1./ a 2.ú následne aj zamietnutá. V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že súhlasí aj s právnym posúdením prvoinštančného súdu, pokiaľ ide o doručenie
odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktoré žalovaný v tomto spore nepreukázal.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne aj v tom smere, že v prospech žalovaného nezapočítal

pohľadávku voči žalobcom, ktorá mala vzniknúť titulom preplatkov za spotrebu plynu uhradených
žalovaným za fakturačné obdobie od 19.09.2013 do 18.09.2014 v celkovej sume 261,72 eura. Za
obdobie trvania nájmu medzi stranami tohto sporu, t. j. od 01.05.2014 do 18.09.2014 podiel žalovaného
na tomto preplatku vo finančnom vyjadrení predstavoval sumu 101,05 eura, avšak po vzájomnej dohode
žalobcovia žalovanému na preplatok zohľadnili sumu 147 eur zodpovedajúcu mesačnej platbe za plyn,

ktorú žalovaný nakoniec nemusel zaplatiť.

14. Takisto aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania svojej pohľadávky v sume 150 eur voči žalobcovi 1./, ktorá mala vzniknúť na základe ústnej
kúpnej zmluvy medzi žalobcom 1./ a žalovaným ohľadne kúpy zváracieho prístroja (zváračky). Žalobca

1./ úhrady vykonané žalovaným považoval za odplatu za užívanie zváračky, pričom žalovaný užívanie
tejto zváračky počas určitej doby v rámci sporu potvrdil.15. Odvolací súd nevzhliadol za opodstatnený návrh žalovaného ohľadne povolenia mesačných splátok
pokiaľ ide o priznanú istinu žalobcom 1./ a 2./ v sume 468,96 eura s príslušenstvom v prípade neúspechu
ním podaného odvolania, pretože žalovaný nepredložil žiadne listinný dôkazy ohľadne výšky ním

uvádzaného brutto príjmu 650 eur mesačne a vôbec ani neuviedol výšku navrhovanej mesačnej splátky.

16. Ako vecne správny, odvolací súd potvrdil napadnutý prvoinštančný rozsudok aj v časti priznaného
príslušenstva a náhrady trov konania pre žalobcov 1./ a 2./

17. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP s tým, že úspešným žalobcom 1./ a 2./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im
žiadne odvolacie trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).