Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219770
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116219770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne:
S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX N., zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039 proti žalovanému:
D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený: JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou
so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
12Pc/12/2016-97 zo dňa 06.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom vyporiadal rozvodom zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí, ktoré nadobudli strany sporu do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva - 1) osobné motorové vozidlo Alfa Romeo 147 v
hodnote 700,- Eur, 2) motorka v hodnote 30,- Eur, 3) televízor v hodnote 200,- Eur, 4) stôl pod televízor
v hodnote 30,- Eur, 5) sedačka kožená v hodnote 300,- Eur, 6) svietidlo v obývacej izbe v hodnote 30,-

Eur, 7) lampa v obývacej izbe v hodnote 5,- Eur, 8) koberec zelený v obývacej izbe v hodnote 10,- Eur,
9) dekoratívny svietnik v hodnote 5,- Eur, 10) obraz v obývacej izbe v hodnote 10,- Eur, 11) satelitný
prijímač v hodnote 10,- Eur, 12) router v hodnote 10,- Eur, 13) šatníková izba v hodnote 200,- Eur, 14)
komoda v hodnote 30,- Eur, 15) matrac v hodnote 5,- Eur, 16) posteľ v hodnote 200,- Eur, 17) nočná
lampa v hodnote 0,- Eur, 18) stropné svietidlo v spálni v hodnote 5,- Eur, 19) koberec malý v hodnote
10,- Eur, 20) koberec dlhý v hodnote 10,- Eur, 21) trezor v hodnote 30,- Eur, 22) elektrický ohrievač v
hodnote 5,- Eur, 23) posteľné prádlo v hodnote 10,- Eur, 24) stacionárny bicykel v hodnote 30,- Eur, 25)

sporák Mora v hodnote 10,- Eur, 26) chladnička v hodnote 50,- Eur, 27) poháre v hodnote 5,- Eur, 28)
elektrický ohrievač v hodnote 5,- Eur, 29) zrkadlo v hodnote 10,- Eur, 30) vázy a obrazy v hodnote 10,-
Eur,31)strelnázbraň-pištoľvhodnote90,-Eur,32)zbíjačkavhodnote20,-Eur,33)benzínovákolesová
kosačka v hodnote 10,- Eur, 34) motorová píla v hodnote 50,- Eur, 35) kompresor v hodnote 10,- Eur, 36)
vysokotlakový čistič wapka v hodnote 10,- Eur, 37) elektrické náradie v hodnote 30,- Eur, 38) rybárska
udica v hodnote 10,- Eur, 39) rybárska stolička v hodnote 10,- Eur, 40) nafukovací čln v hodnote 20,-
Eur, 41) ostatné rybárske náčinie v hodnote 10,- Eur, 42) pohľadávka, predstavujúca finančné náklady

stavebných prác, vykonaných na rodinnom dome v G., S. ul. XX v hodnote 6.362,72 Eur, (položka 1)
až 42) - prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľnú vec pod číslom 1) v celkovej hodnote
700,- Eur, polovicu pohľadávky pod číslom 42) - 3.181,36 Eur - v celkovej hodnote spolu 3.881,36 eur,
do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci, uvedené pod číslom 2) až 41) v celkovejhodnote 1.535,- Eur, polovicu pohľadávky pod číslom 42) (3.181,36 Eur), v celkovej hodnote spolu
4.716,36Eur(prvývýrok);žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkynizdôvoduširšiehovyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 1.053,77 Eur v lehote do 90 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 128,75 Eur v lehote
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 128,75 Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vypriadania zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov k hnuteľným a nehnuteľným veciam, nadobudnutým za
trvania manželstva medzi ňou a žalovaným z dôvodu, že po zániku manželstva nedošlo medzi nimi
k vyporiadaniu dohodou. Označila okruh majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spolu s jeho ohodnotením a navrhla jeho prerozdelenie medzi strany sporu.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 31P/273/2014 a z listín predložených
stranami sporu súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v N.,

počnúc dňom uzavretia manželstva vzniklo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo k majetku,
ktorý spoločne nadobudli počas manželstva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/273/2014-110 zo dňa 09.12.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.01.2016; uvedeným dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva majetok. Hnuteľné

veci, uvedené pod číslom 1) až 41) a pohľadávku uvedenú pod číslom 42), predstavujúcu finančné
náklady stavebných prác, vykonaných na rodinnom dome v G., S. ul. XX, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve žalovaného o veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu X/X. Pohľadávka vznikla počas
manželstva strán sporu uhrádzaním nákladov na stavebné práce v rodinnom dome, v ktorom bývali.
Náklady boli uhrádzané zo spoločných peňažných prostriedkov.

Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia §143, § 144, §148 ods. 1, §149 ods. 1, ods. 3, §150
Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a článok 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“) konštatoval, že pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vychádzal z toho, že podiely strán sporu sú rovnaké (§150 prvá veta
Občianskeho zákonníka). Výnimku z tejto zásady vo veci nezistil. Podľa žalobkyňou predloženého

znaleckého posudku číslo 145/2017 zo dňa 17.10.2017, vypracovaného V.. V. Q., znalcom v odbore
Stavebníctvo bola celková hodnota materiálu a montáže ohodnotená na sumu 13.135,95 Eur. Celková
suma finančných prostriedkov, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vynaložená
na opravy a zhodnotenie nehnuteľnosti, a to: rodinný dom so súpisným číslom XXX v katastrálnom
území G., postavený na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXXX/XX - Zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXXmX, predstavuje podľa zhodných tvrdení strán sporu sumu 7.635,26
Eur. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v X/X, preto celková peňažná suma, o
ktorú bol zhodnotený majetok patriaci výlučne len jednému z manželov predstavuje sumu 1.272,54
Eur. Z dôvodu, že podiely oboch manželov sú rovnaké, hodnota pohľadávky, ktorú si uplatňuje
žalobkyňa voči žalovanému z dôvodu, že prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov boli vynaložené na majetok, patriaci len jednému z manželov, predstavujú sumu 636,27
Eur. Vo zvyšnej časti použité finančné prostriedky vo výške 6.362,72 Eur, patriace do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na stavebné práce, vykonané na rodinnom dome v G., S. ul.
XX predstavujúce právne pohľadávku manželov voči ostatným podielovým spoluvlastníkom, vyporiadal
podľa zásad pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že každému z manželov

prikázal do vlastníctva polovicu pohľadávky.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase jeho zániku patrili hnuteľné veci (číslo 1)
až 41) a pohľadávka uvedená pod číslom 42) výrokovej časti rozhodnutia v celkovej hodnote
vyporiadavaného zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov 8.597,72 Eur. Súd prvej
inštancie pri rozdelení vecí vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, a preto vyporiadal zaniknuté

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu tak, že hnuteľnú vec uvedenú pod číslom 1) a
polovicupohľadávkyuvedenúpodčíslom42),vcelkovejhodnotespolu3.881,36Eur(700,00+3.181,36)
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni a hnuteľné veci uvedené pod číslom 2) až 41) a polovicu
pohľadávky uvedenú pod číslom 42), v celkovej hodnote spolu 4.716,36 Eur (1.535,00 + 3.181,36 Eur)
prikázal žalovanému.

Súd prvej inštancie prikázal žalobkyni majetok v hodnote 3.881,36 Eura a žalovanému v hodnote
4.716,36 Eur. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni
417,50 Eur (((3 881,36 Eur + 4 716,36 Eur) : 2) - 4 716,36 Eur). K uvedenej sume pripočítal 636,27
Eur, ktoré predstavujú peňažné prostriedky, patriace do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctvamanželov, ktoré boli vynaložené na majetok, patriaci výlučne žalovanému (hodnota stavebných prác
na rodinnom dome v spoluvlastníckom podiely X/X patriacemu žalovanému). Z uvedených dôvodov
zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni z dôvodu širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sumu 1.053,77 Eur (417,50 Eur + 636,27 Eur) a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.
O náhrade trov konania strán súd prvej inštancie rozhodol podľa §255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo; úspech v konaní účastníkov bol rovnaký, pričom
obaja zapríčinili vznik sporu, keď medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov dohodou.
Súdny poplatok predstavuje sumu 257,50 Eur (3% zo sumy 8.597,- Eur). Vzhľadom na povahu konania,
kedy nie je možné priznať trovy konania podľa pomeru úspechu, súd prvej inštancie uzavrel, že každý z
účastníkov bude znášať trovy konania pomerne, preto zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy žalobkyňu
aj žalovaného (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov) v jednej polovici z vyrubenej sumy, t.j. po 128,75 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Proti prvému a druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie podľa §365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) C.s.p. žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Prvý výrok rozsudku

je nevykonateľný. Pohľadávka nie je vec v zmysle §119 Občianskeho zákonníka, a preto nie je
správne ju zaradiť do zoznamu vecí, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva. Pohľadávka je
majetkové právo, ktoré má byť vyporiadané samostatne. Prvý výrok nie je možné voči žalobkyni a ani
voči žalovanému vykonať k určitému dátumu. Prvý výrok, prikazujúci do jej vlastníctva pohľadávku,
neobsahuje voči komu táto pohľadávka smeruje, v dôsledku čoho je tento výrok nejasný a neurčitý. Aj

v prípade, ak by okresný súd uviedol, voči komu pohľadávka, ktorú jej prikázal smeruje, tento výrok
by bol iba formálny a nebol by voči tejto osobe vykonateľný. Medzi stranami sporu síce existovala
zhoda o výške pohľadávky, avšak nie zhoda o tom, ako má súd túto pohľadávku vyporiadať. Pokiaľ
súd prvej inštancie postupoval podľa zásad pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
tak, že každému z manželov prikázal do vlastníctva polovicu pohľadávky, postupoval nesprávne, a

to z dôvodu, že nezohľadnil osobitosti vzniku tejto pohľadávky. Poukázala na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS537/2012 zo dňa 13.03.2013. Súd prvej inštancie mal zohľadniť povahu
pohľadávky, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a predstavuje pohľadávku za
stavebné práce na rodinnom dome v G., S. ul. XX, voči ostatným spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Osobitosť tejto pohľadávky, ktorá mala byť zohľadnená ako hľadisko pre modifikáciu veľkosti podielov

manželov, je tá, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a túto nehnuteľnosť aj po
rozvode užíva. Z uvedeného dôvodu považovala za správne, aby bola táto pohľadávka v celku priznaná
žalovanému a tento bol zároveň zaviazaný zaplatiť žalobkyni finančnú sumu, rovnajúcu sa polovici tejto
pohľadávky. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššie ho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/1054/2004 zo dňa 27.05.2004.

Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že počas súdneho konania pred súdom
prvej inštancie sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na vyporiadaní hnuteľných vecí po zániku manželstva

uvedených pod číslom 1) až 41), zároveň sa dohodli na hodnote vstavaných vecí do rodinného domu
v G.. Dohodli sa na tom, že všetky práce vykonal žalovaný a že v rámci sporu bude riešená len
hodnotamateriálovpoodpočítaníurčitýchpoložiek.Kurčeniuvýškyvstavanýchmateriálovdorodinného
domu vo výške 6.362,72 Eur došli právni zástupcovia žalobkyne a žalovaného vzájomnou dohodou na
pojednávaní dňa 16.01.2018. Žalovaný nesúhlasil s uvedením výšky pohľadávky voči tretím osobám do

rozsudku z dôvodu, že tieto neboli účastníkmi súdneho konania a nemohli sa brániť a uplatňovať v ňom
svoje práva. Poukázal na §366 C.s.p.. Žalobkyňa v rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie
nikdy nežiadala, aby súd prvej inštancie nerozhodol o spoločnej pohľadávke v zmysle zásady, že podiely
oboch manželov súd rovnaké, preto túto požiadavku považoval za prostriedok procesného útoku, t.j.
novotu v odvolacom konaní, ktorú žalobkyňa mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Žalobkyňa do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie takýto prostriedok procesného útoku
neuplatnila.Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovanému
(žalovaný mal zrejme na mysli: žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pozn. odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že medzi stranami sporu síce existovala
zhoda o výške uvedenej pohľadávky, ale nie zhoda o tom, ako má súd túto pohľadávku vyporiadať.
Zdôraznila,ženapojednávanídňa06.02.2018bolozostranyjejprávnehozástupcuopätovnenavrhnuté,
aby celá vyššie uvedená pohľadávka (predstavujúca finančné náklady stavebných prác vykonaných

na rodinnom dome v G., S. ul. 16) bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti mal za to, že tvrdenia žalovaného, ktorými poukazoval na „novoty v odvolacom
konaní“ neprijal a tieto výslovne poprel.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadril.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
v prvom, druhom a treťom výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce
konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
na základe ktorých súd prvej inštancie vyporiadal rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov v zmysle zásady, že podiely strán sporu sú rovnaké (§150 prvá veta Občianskeho zákonníka).
Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Občiansky zákonník v §143 konštatuje, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Vyjadrením rovnakého právneho postavenia manželov po hospodárskej stránke je inštitút
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Miera účasti manželov na právach a povinnostiach,
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, nie je vyjadrená podielmi. Bezpodielovosť je teda

pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva, ktoré sa vzťahuje na všetky veci, ktoré môžu byť
predmetom vlastníctva a ktoré niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva akýmkoľvek
oprávneným spôsobom, s výnimkou vecí nadobudnutých dedičstvom alebo darom, resp. výmenou
za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Ak však na zadováženie novej
veci bola použitá čo i len časť spoločných prostriedkov, patrí takto získaná vec do bezpodielového

spoluvlastníctva.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba zahrnúť aj pohľadávky a dlhy; vyporiadanie
pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vykonávané pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, sa týka len vzťahu medzi manželmi a nezasahuje nijako
do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.
Podľa §148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov; ak
zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad, uvedených v §150 (§149
ods. 1 OZ). Podľa §149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykonáho na návrh niektorého z manželov súd; pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké; každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok; prihliadne sa predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§150 OZ).
Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo
spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne

ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase
jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vyporiadavanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy, vzniknuté za trvania manželstva
strán a ich spoločného hospodárenia. Ak pri vyporiadaní vznikne rozdiel medzi hodnotami, prikázané

bývalým manželom, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní,
prípadne keď nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia o vyporiadaní alebo o schválení zmieru,
alebo márnym uplynutím trojročnej lehoty, na základe čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, spôsobom uvedeným v ustanovení §149 ods. 4

Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd musí predovšetkým zdôrazniť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú strany sporu tak procesné postavenie žalobcu,
ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým,

že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj
rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Zároveň ide o konanie, v
ktorom z právnej úpravy vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi jeho stranami v zmysle §216
ods. 2 C.s.p. (rozsudok NS ČR z 28.05.2009 sp.zn. 22 Cdo 410/2008, alebo Zhodnotenie praxe súdov
pri výklade a aplikácii ustanovení novely Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 49/1973 Sb. ), schválené uznesením pléna NS ČSSR
zo 16.12.1974 sp.zn. Plsf 2/74, uverejnené pod č. 1/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
Vzhľadom na to nemôže rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudnúť samostatne právoplatnosť podľa
§367 ods. 2 C.s.p. iba ohľadom niektorých vyporiadavaných položiek (rozsudok NS ČR z 05.02.2008
sp.zn. 22 Cdo 3307/2006); odvolací súd potom podľa §379 písm. c) C.s.p. nie je viazaný rozsahom, v

ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.

11. Odvolanie nie je dôvodné.
Námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za
nedôvodnú; súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s §220 ods. 2 C.s.p.

uviedol skutočnosti, ktorými podoprel svoje rozhodnutie, keď vyporiadal zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov strán sporu; je z neho zrejmé, že hnuteľnú vec pod bodom 1) a polovicu
pohľadávky, uvedenú pod číslom 42), v celkovej hodnote 3.881,36 Eur (700,00 + 3.181,36) prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyni a hnuteľné veci, uvedené pod číslom 2) až 41) a polovicu pohľadávky,
uvedenú pod číslom 42), v celkovej hodnote spolu 4.716,36 Eur (1.535,00 + 3.181,36 Eur) prikázal

žalovanému. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom
jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky skutkové okolnosti, zistené
vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na prijaté právne závery.

12. Celková suma finančných prostriedkov, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vynaložená na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výške 7.635,26 Eur, v konaní sporná nebola. Sporná
nebola ani skutočnosť, že všetky práce ohľadom rekonštrukcie vykonal svojpomocne žalovaný.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne pohľadávku vo výške 6.362,72 Eur (5/6 zo sumy

7.635,26 Eur) zaradil do zoznamu vecí, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva a vyporiadal
podľa zásad pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že každému z manželov
prikázal do vlastníctva polovicu tejto pohľadávky. Možno uzavrieť, že na rekonštrukcii nehnuteľnosti sa
podieľali obaja manželia rovnakým dielom.Pokiaľ bývalý manžel je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej zhodnoteniu malo dôjsť,
vo vzťahu k jeho spoluvlastníckemu podielu je potrebné ustáliť, či a v akej výške došlo k vynaloženiu
spoločných prostriedkov, patriacich do BSM, na jeho výlučný majetok, alebo v časti došlo k zániku

záväzku splynutím, čo v danom prípade neprichádza do úvahy.

13. Námietku žalobkyne o tom, že prvý výrok napadnutého rozsudku nie je možné voči sporovým
stranám vykonať k určitému dátumu, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Právne účinky
vyporiadania nastávajú dňom právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

14. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne o tom, že v prvom výroku napadnutého rozsudku nie je
uvedené, voči komu pohľadávka pod číslom 42) smeruje. Podrobný popis pohľadávky pod číslom 42)
je uvedený v bode 16. a 18. rozsudku.

15. Žalobkyňa v odvolaní nespochybnila hodnotu vynaložených peňažných prostriedkov, patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetok patriaci výlučne jednému z manželov v sume
7.635,26 Eur. V odvolaní namietla, že pohľadávka pod číslom 42) mala byť vcelku priznaná žalovanému
a aby jej bol žalovaný povinný zaplatiť sumu, rovnajúcu sa polovici tejto pohľadávky; s uvedenou
námietkou sa odvolací súd vyporiadal v odôvodnení rozsudku vyššie (body 9.-12.).

Okrem toho, žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že na pojednávaní dňa 06.02.2018 bolo zo strany
jej právneho zástupcu opätovne navrhnuté, aby celá pohľadávka (predstavujúca finančné náklady
stavebných prác vykonaných na rodinnom dome v G., S. ul. XX) bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovaného, z nahrávky z pojednávania zo dňa 06.02.2018 nevyplýva.

16. Keďže odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobkyne za spôsobilé zvrátiť záver
rozhodnutia okresného súdu a privodiť zmenu rozhodnutia okresného súdu (§388 C.s.p.), prípadne jeho
zrušenie (§389 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie nielen v napadnutej časti (prvý a druhý výrok),
ale v celom rozsahu (vzhľadom na vzájomnú závislosť výrokov rozsudku - §367 ods.2 C.s.p.), ako aj
vo výroku o trovách konania (tretí výrok), osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim,

podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p. - v prejednávanom spore o vyporiadanie BSM nebola plne úspešná žiadna zo strán
(žalobkyňa ani žalovaný); hoci aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania - ide o vec prejednávanú v zmysle
princípu iudicium duplex, t.j. rozhodnutie svedčí v prospech obidvoch strán sporu - v súlade s §255 ods.2
C.s.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Na záver krajský súd dodáva, že v spore o vyporiadanie BSM nemožno konštatovať, že plný úspech v
konaní má ten, kto podal žalobu; úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, a

v tomto smere nezáleží na návrhu, lebo súd postupuje ex offo; preto si spravidla, pri dodržaní základnej
parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť (bližšie
in Bičovský, J. Bezpodílové spoluvlastnictví manželů. Praha: Linde Praha a. s. - Právnické a ekonomické
nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka, 1994, 230 s., str. 225).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).