Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/138/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115228648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115228648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: TBK SERVICES s.r.o., Rooseveltova
č. 6, Košice, IČO: 47 225 122, zast. Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom,
advokátom, Krmanova č. 1, Košice, o zaplatenie 441,03 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/243/2015-289 z 26.7.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
334,77 eur s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 26.6.2015 až do zaplatenia a sumu 11,20
eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie v prevyšujúcej časti zastavil (výrok II.);
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (výrok III.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením (výrok IV.).

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť mu 441,03 eur s prísl. titulom nevyplatenia poistného plnenia.
Uviedol, že dňa 23.4.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle Seat Leon, EČV: KE XXX HG, rok výroby: 2010, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo
poškodenému B.. S. M.. Uvedenú škodovú udalosť poškodený žalovanému riadne ohlásil a žalovaný
ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8012383412. Následne dal poškodený svoje motorové vozidlo

opraviť v servise TBK SERVICES s.r.o. Košice (t.j. u žalobcu), pričom náklady na opravu predstavovali
sumu1.452,67eur.Tátosumabolaužalovanéhouplatnenáfaktúrouč.130101115.Listom-Oznámením
opoistnomplneníz11.6.2015bolopoistenémuoznámené,že10.6.2015boloukončenéšetreniepoistnej
udalosti č. 8012383412 a že žalovaný neuznal faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v
plnej výške. Poistné plnenie krátil a priznal, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur, iba sumu
vo výške 845,67 eur.
Na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky z 29.6.2015 vlastník motorového vozidla Seat Leon,

EČV: KE XXXHG (ako poistený) postúpil na žalobcu žalovaným neuznanú sumu 441,03 eur.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 29Cb/243/2015-24 z 10.12.2015 uviedol, že poistné
plnenie bolo krátené z dôvodu navýšenia ceny za lakovací materiál oproti priemerným cenám v danomregióne v čase vzniku škody, účtovania neprimeranej výšky lakovacej konštanty, ako aj z dôvodu
nepriznania plnej ceny alternatívnych náhradných dielov a nákladov na cenu práce pre neautorizovaný
servis.

Poukazujúc na ust. § 806 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že v zmysle Všeobecných poistných
podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, pre poistenie motorových vozidiel platia
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok, pokiaľ nie je v
poistnej zmluve dohodnuté inak. Poistné podmienky a zmluvné dojednania sú súčasťou poistnej zmluvy,
tvoria neoddeliteľný právny celok a poistený podpisom poistnej zmluvy potvrdzuje ich prevzatie.

Žalovaný si už v zmluvných dojednaniach vyhradil právo, že primeranú cenu opravy určí svojim
kalkulačným programom, čo bolo poistenému jasné už pri uzatváraní poistenia, a teda už pred začatím
opravy poistený vedel, aká bude cena opravy podľa kalkulačného programu.
Zo zmluvných dojednaní (čl. IX ods. 2) vyplýva, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná
hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla, pričom poškodený je
pred začatím opravy povinný uskutočniť obhliadku vozidla spoločnosťou Slovexperta s.r.o., ktorá vyčísli

predpokladané náklady pri oprave. To znamená, že poistený už v čase pred začatím opravy vedel, aká
bude cena opravy podľa kalkulačného programu. V čl. 12 ods. 7 si zase poisťovňa vyhradila právo určiť
opravovňu a ak s tým poistený nesúhlasil, mohol si dať vozidlo poistiť v inej poisťovni, ktorá takéto
ustanovenie nemá. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že pri zmluvných servisoch je zaručená kvalita
vykonanej opravy, v opačnom prípade sa ukončí zmluvný vzťah a tým, že bola žalobcovi určená skupina

preverených servisov, prispelo sa k ochrane jeho oprávnených záujmov.
Žalovaný považuje výpočet nákladov na opravu, ktorý sám vypracoval za správny. Zo strany žalobcu
mu nebol predložený dôkaz, na základe ktorého považuje žalobca poskytnuté poistné plnenie za
neoprávnene krátené, a preto je nárok žalobcu nepreukázaný.
Podľa žalovaného, opravca fakturoval vyššiu sumu ako náklady na opravu vozidla v porovnaní s

kalkuláciou žalovaného, ako aj v porovnaní s kalkuláciou porovnateľných servisov pre motorové vozidlá
daného typu, a preto žalovaný navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré určí aká je výška
primeraných nákladov na opravu tohto vozidla a či servis fakturoval niektoré položky neoprávnene. Ako
otázku pre znalca žalovaný navrhol aj určenie, aké mali byť primerané náklady na lakovací materiál a
aká mala byť výška lakovacej konštanty v %.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal žalovaný za to, že vyplatil poistné plnenie v súlade s
Občianskym zákonníkom, VPP a Zmluvnými dojednaniami, keďže mu nebola preukázaná cena ani
originalita náhradných dielov.
Ak teda zmluvné ako aj veľká skupina nezmluvných servisov, predkladajú likvidátorovi (aj bez
požiadania) nadobúdacie doklady k nákupu náhradných dielov, žalovanému nie je zrejmé, prečo práve

žalobca (servis, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla) nepredložil tieto doklady
a či konanie servisu v konečnom dôsledku nie je v neprospech poisteného/spotrebiteľa a či sa to
neodzrkadlilo na kvalite vykonanej opravy, keďže je všeobecne známe, že alternatívne diely majú
podstatne nižšiu životnosť. Poistený sa samozrejme môže rozhodnúť, či si chce dať vozidlo opraviť
pomocou alternatívnych dielov, potom poisťovňa nemá problém tieto diely preplatiť, ak vo faktúre

uvedené diely zodpovedajú cenám alternatívnych dielov. Poistený ako klient autoservisu je v zmluvnom
vzťahu so servisom, s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo, a preto má nárok vedieť, ako bola oprava jeho
vozidla vykonaná, či táto bola vykonaná účelne a správne, má nárok na predloženie nadobúdacích
dokladov, ktorými servis preukáže cenu a originalitu náhradných dielov. Žalovaný nie je povinný hradiť
náklady na opravu, ktoré presahujú skutočné náklady opravy, ktoré spočívajú v nákladoch na prácu

a použité náhradné diely. V prípade, ak boli servisom účtované ceny originálnych náhradných dielov,
pričom v skutočnosti boli použité neoriginálne, poisťovňa nie je povinná uhrádzať rozdiel v cene opravy
takto vzniknutý.
K tvrdeniu žalobcu, že preukázal nadobúdacie doklady k náhradným dielom, žalovaný uviedol, že
žalobcom predložené doklady mali vyčiernené údaje a tým pádom nemohli preukazovať cenu ani

originalitu dielov.
Podľa žalovaného nie je významné to, že poistený si dal vozidlo opraviť v neautorizovanom servise,
ale to, že poistený bol vopred upozornený, aká bude výška poistného plnenia v prípade opravy vozidla
v zmluvnom servise a aká v prípade opravy v inom servise. Napriek tomu sa poškodený rozhodol dať
si vozidlo opraviť v inej opravovni.

Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodnutie sp.zn. 1Cz 82/88 a opätovne zdôraznil, že
povinnosť predkladať doklady o originalite vyplýva z čl. VI ods. 16 Zmluvných dojednaní, a preto navrhol,
aby súd vyzval opravovňu na predloženie týchto dokladov.
Na základe uvedených skutočností žalovaný nárok žalobcu neuznal v plnom rozsahu.4. Po vydaní platobného rozkazu vzal žalobca žalobu sčasti späť a trval na zaplatení sumy 334,77 eur
s 5,05% - ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 26.6.2015 až do zaplatenia, sumy 11,20 eur. V

prevyšujúcej časti navrhol konanie zastaviť, a preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 145 ods.
2 CSP konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a citujúc ust. § 788 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 797 ods. 1,
2, 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) konštatoval, že kalkulačný
program žalovaného, nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy. Kalkulácia má slúžiť
len ako pomôcka, nemá byť určujúcim a rozhodujúcim podkladom pre výpočet poistného plnenia.
Kalkuláciou žalovaného je určená potenciálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný
program nie je schopný premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy vozidla.
Podľa názoru súdu je taktiež bezpredmetné, za akú cenu žalovaný našiel náhradné diely. Servis

vystupujeakopodnikateľskýsubjektaceny,zaktorénadobudnenáhradnédiely,sanemusiastotožňovať
s cenou uvedenou vo faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo
je v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať. Preto
ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov
a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode poškodeného.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť servisu (žalobcu) vydať poškodenému nadobúdacie
doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4Cob/29/2013 zo 17.12.2013). Vzťah autoservisu a jeho dodávateľa náhradných dielov je obchodným
vzťahom a vzájomné obchody podliehajú obchodnému tajomstvu, a to vrátane ceny. Ak by sa prijalo
stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej

žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné
zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Takýto právny názor by viedol k absurdnému výkladu
právnejpovinnostiatakútopovinnosťžalovanéhobynebolomožnésplniť.Zuvedeného tedavyplýva,že
žalovaný reálne nepreukázal súdu dôvod krátenia náhrady škody žalobcovi, ale len konštatoval, že cena
prác, ktorú vyúčtovala opravovňa nebola obvyklá na trhu, nešlo o cenu všeobecnú, s čím sa súd prvej

inštancie neuspokojil. Navyše žalovaný neuviedol zákonný predpis, či dohodu, resp. zmluvu, z ktorých
by mala vyplývať povinnosť žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu predložiť nadobúdacie doklady
k náhradným dielom, neuviedol ani dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre
neautorizovaný servis za jednu normohodinu 20,00 eur bez DHP.

6. Z faktúry č. 20151559 (od spoločnosti ASKOF s.r.o.) predloženej žalobcom súd prvej inštancie mal za
preukázané, že cena náhradného dielu - PP dvere (1P0831056A) predstavovala výšku 487,21 eur. Tento
diel žalobca fakturoval žalovanému vo výške 537,60 eur, čo predstavuje stále nižšiu alebo porovnateľnú
cenu náhradného dielu u iných subjektov. Podľa súdu prvej inštancie ani prípadné zľavy dané žalobcovi
pri nákupe náhradných dielov, resp. nižšia nadobúdacia cena náhradných dielov, nemá žiaden vplyv na

výšku poistného plnenia v zmysle poistných podmienok. Žalobca ako podnikateľský subjekt má nárok
na príslušnú maržu, a tú, ak nie je privysoká, musí poisťovňa akceptovať. Žalobca predložil dôkazy,
z ktorých je zrejmé, že sa jedná o originálny náhradný diel ako aj cenu, za akú je možné predmetný
diel nadobudnúť u iných dodávateľov. Čísla náhradných dielov uvedených v predloženom dodacom liste
zodpovedajú číselníku používanom výrobcom vozidla - Seat. Náhradný diel pod č. 1P0831056A, ako je

uvedené aj v dodacom liste, označuje predné pravé dvere. Teda bez ohľadu na to, aký by bol použitý
náhradný diel pri oprave, žalobca má nárok na poistné plnenie za nový originálny náhradný diel, keďže
predmetné motorové vozidlo bolo poistené do výšky nového auta s originálnymi náhradnými dielmi.

7. V súvislosti s kalkulačným programom Audatex, na ktorý sa žalovaný odvoláva, súd prvej inštancie

uviedol, že poistné podmienky neobsahujú špecifikáciu kalkulačného programu, ktorý sa má na výpočet
nákladovnaopravupoužiť,atedavzmyslevýkladovýchpravidieljetovneprospechžalovaného.Totižna
trhu existuje viacero kalkulačných programov na výpočet nákladov na opravu (napr. SilverDat, Audapad,
Abacus, atď.), preto neuvedenie konkrétneho programu v poistných podmienkach a použitie iného pri
výpočte nákladov na opravu a fakturácii, nemôže byť v neprospech poisteného. Z judikatúry súdov

vyplýva, že ak nie je uvedené, o aký kalkulačný program, s akými vstupnými údajmi sa jedná, je takéto
dojednanie neurčité a v tejto časti neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9C/212/2014 z
29.7.2015, rozhodnutie Ústavného súdu SR z 19.6.2008 sp.zn. I. ÚS 243/07-25, rozhodnutie ÚS ČRz 30.11.2001 sp.zn. IV. ÚS 182/01 a má za to, že poisťovateľ (teda žalovaný) ako silnejšia strana s
odborným aparátom, by mal byť motivovaný k čo najväčšej obozretnosti a poskytnúť čo možno najviac
detailov o jednotlivých povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný nemusí definovať všetky termíny

použité v zmluve, ale v prípade vzniknutých nejasností alebo rozporov musí znášať následky, t.j. výklad
sporného pojmu v neprospech žalovaného.

8. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že z podania žalovaného z 10.8.2017 vyplýva, že žalovaný
vykonal dopyt na neautorizované servisy v košickom regióne, ktoré vykonávajú opravu motorového

vozidla zn. Seat Leon a následne prehodnotil likvidáciu poistnej udalosti, vykonal dolikvidáciu poistnej
udalosti a uhradil žalobcovi sumu 106,26 eur s DPH. Zároveň z predloženého podania je zrejmé, že
cena prác v danom čase (v roku 2015) na motorovom vozidle Seat Leon sa pohybovala v rozmedzí od
16,60 eur/NH bez DPH do 28,00 eur/NH bez DPH a lakovacia konštanta od 110%-130%, a nie 100%
ako priznal pôvodne žalovaný. Teda zo samotných dôkazov predložených žalovaným jednoznačne
vyplýva, že normohodina je nepomerne vyššia ako pôvodne priznal, dokonca vyššia ako priznal po

prehodnotení poistného plnenia a doplatení sumy 106,26 eur. Preto podľa súdu prvej inštancie postup
žalovaného, kedy na základe vykonaného dopytu mu vyplynula priemerná cena prác v danom čase vo
výške 21,73 eur bez DPH (t.j. skutočnosť, že žalovaný určil cenu prác na základe aritmetického priemeru
normohodín), nie je možné považovať za správny. Vo VPP žalovaného je uvedené, že „v nákladoch
na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v

opravovniach SR“, preto by mal akceptovať cenu jednotlivých servisov, ak výrazne neprevyšuje ceny
v iných servisoch. Žalovaný nepoužil vo svojich poistných podmienkach pojem „priemerná hodinová
sadzba v regióne“ ale iba uviedol, že „sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne“, čo evokuje
určité rozpätie súm od najnižšej hodinovej sadzby po najvyššiu, nie aritmetický priemer cien normohodín
vregióneaobdobneajprilakovacejkonštante.Vtejtosúvislostipoukázalsúdprvejinštancienaustálenú

judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak zmluva obsahuje neurčité pojmy a formulácie, ktoré možno vykladať
rozdielne, je potrebné ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil (I. ÚS 243/07, IV. ÚS
182/01 a II. ÚS 148/06).

9. Aj tvrdenie žalovaného, že „Suma 56,31 eur preukazuje nepriznané náklady na lakovací materiál,

pretože po obhliadke vozidla po oprave bolo preukázané, že pravý zadný hliníkový disk nebol
nalakovaný.“ považoval súd prvej inštancie za bezpredmetné, nakoľko lakovanie pravého zadného
hliníkového disku nie je žalobcom účtované a nie je ani v žalovaným predloženej kalkulácii. Poistený bol
s opravou spokojný a nemal žiadne pripomienky, námietky mal až žalovaný.

10. K tvrdeniu žalovaného, že „Suma 42,02 eur predstavuje nepriznané 1,59 normohodiny práce a že
normohodina práce je určená v zmysle rozsahu poškodení uvedených v obhliadke motorového vozidla“
súd uviedol, že časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či
dané zákonom, ale závisia aj od konkrétneho prípadu a stavu vozidla. Žalovaný do kalkulácie, ktorá bola
podkladom pre výpočet poistného plnenia žalovaného zasahoval, a teda možno konštatovať, že rozsah

prác uvedený v kalkulácii žalovaného nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku
a typ motorového vozidla, ale závisí od svojvôle likvidátora, ktorý v daných prípadoch mohol dať viac či
menej normohodín. Súd prvej inštancie opätovne poukázal na skutočnosť, že kalkulačný program nie je
v poistných podmienkach žalovaného nijako bližšie špecifikovaný a poistený si nevie tieto skutočnosti
a ich správnosť nijakým spôsobom overiť.

11. Čo sa týka lakovacej konštanty a s tým súvisiace tvrdenia žalovaného, že „Z dopytu na servisy
predloženého žalovaným vyplýva, že zvýšené hodnoty lakovacej konštanty vo výške 120%, resp. 130%
sú určené pre motorové vozidlá zn. Seat Leon, r.v. 2010, ktoré majú metalický lak“, ako aj že „podľa
osvedčenia o evidencii motorového vozidla č. X. pre motorové vozidlo Seat Leon, EČV: KE XXX HG.,

predmetné motorové vozidlo má žltú farbu, a skutočnosť, že by sa malo jednať o metalický lak z tohto
dokladu nevyplýva, t.j. tomuto vozidlu nemožno priznať zvýšenú hodnotu lakovacej konštanty“, k tomu
súd uviedol, že zo samotných dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že lakovacia
konštanta (aj priamo pre obyčajný lak - UNI) je vyššia ako žalovaným určená a priznaná - 100%, a
preto postup žalovaného, a teda krátenie, nebol správny. Navyše žalovaný nepredložil žiaden dôkaz,

z ktorého by vyplývalo, že poškodené vozidlo má obyčajný lak a nie metalický. Lakovaciu konštantu
vo výške 100% teda považoval súd prvej inštancie za nedostatočnú a neprimeranú, nakoľko táto v
sebe dostatočne nezahŕňa pomocné materiály, ktoré sú na lakovanie motorového vozidla nevyhnutné
(šmirgeľ, riedidlá, pigmenty atď.). Servis postupoval pri lakovaní podľa postupu výrobcu v súlade spresným odtieňom motorového vozidla, ktorý je určený špecifickým číslom kódom farby, nachádzajúcim
na na motorovom vozidla. Lakovacia konštanta zohľadňuje skutočnosť, aký konkrétny lakovací materiál,
resp. lak bol použitý, napr. aj z hľadiska kvality či značky. Z judikatúry v obdobných veciach vyplýva, že

žalovaný musí preukázať správnosť svojho postupu (rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
11C/64/2013).

12. Za irelevantné považoval súd prvej inštancie aj námietky žalovaného uvedené v oznámení z
11.6.2015 a to, že „Obhliadka vozidla po oprave preukázala, že PZ Alu disk nebol nalakovaný“ a vo

vyjadrení z 22.3.2018, v ktorom uviedol, že „Z predloženej faktúry č. 130101115 rovnako žiadnym
spôsobom nie je možné vyvodiť záver žalobcu o tom, že lakovanie pravého zadného hliníkového
disku ani nemalo byť účtované. Z faktúry č. 130101115 však vyplýva, že sa práce vykonali aj na
zadnom nárazníku (v+z zad.nar. v počte 0,4 NH)“. Žalovaný nijako nepreukázal ako došiel k záveru o
nenalakovaní zadného hliníkového disku a nepredložil žiadne dôkazy a navyše spája nesúvisiace práce
a diely, keď na jednej strane namieta hliníkový disk a následne hovorí o zadnom nárazníku.

13. Taktiež tvrdenie žalovaného o nejednoznačnosti faktúry po 3 rokoch od poistnej udalosti. považoval
súd prvej inštancie za účelové a šikanózne. Ak žalovaný považoval faktúru č. 130101115 za nejasnú,
hneď po jej predložení mal dopytovať poisteného alebo servis o vysvetlenie.

14. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že „Časové normy na servisné úkony sú udávané výrobcom...
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vykonanie zásahu kalkulácie zo strany likvidátora.“ súd prvej
inštancie konštatoval, že časové normy na servisné úkony sú výrobcom iba odporúčané, ale nie sú
záväzné či dané zákonom, ale závisia aj od konkrétneho prípadu a stavu vozidla. Opätovne poukázal
na to, že žalovaný do kalkulácie, ktorá bola podkladom pre výpočet poistného plnenia zasahoval, keď

pri viacerých prácach uvedených v predmetnej kalkulácii je v časti časové jednotky (ČJ) znak * (napr.
na strane 3 v časti „dvere Z P opraviť“ - 3 /TR/ - 4* /ČJ/) t.j. rozsah prác uvedený v kalkulácii žalovaného
nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, ale závisí
od svojvôle likvidátora, ktorý v daných prípadoch mohol dať viac či menej normohodín, avšak bez
nadväznosti na skutočne potrebný čas opravy.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že akékoľvek dokazovanie k
lakovaniu alebo časovým jednotkám je bezpredmetné, nakoľko žalovaný je oprávnený krátiť poistné
plnenie iba v zmysle § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v danom prípade takáto situácia nenastala.

16.Knámietkeaktívnejvecnejlegitimáciežalobcusúdprvejinštancieuviedol,žepostúpeniepohľadávky
je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo
záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z
hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V danej veci postupca/
poškodený Mgr. S. M. (t.j. veriteľ) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t.j. sumu vo výške 441,03

eur, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na náhradu škody ako poistného plnenia z poistnej
udalosti č. 8012383412, na postupníka (žalobcu), aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradené
pohľadávky od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný.
Predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky z 29.6.2015 obsahuje riadnu špecifikáciu pohľadávky, je z
nej zrejmé čo sa postupuje a zároveň postupca v danej dobe nemal iné pohľadávky voči žalovanému,

ktoré by bolo možné postúpiť. Postúpeniu pohľadávky nebráni ani jej prípadná spornosť, ani popieranie
jej existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V čase cesie má postúpená pohľadávka
existovať alebo má byť pravdepodobný jej vznik v budúcnosti. Budúcu pohľadávku, resp. pohľadávku,
ktorá má vzniknúť v budúcnosti, nevylučuje právny poriadok z okruhu postupiteľných práv. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/132/2007, nález ÚS SR, sp.zn.

I. ÚS 242/07, nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 243/07, uznesenie NS ČR sp.zn. 20Cdo/2529/2007, rozsudok
NS SR sp.zn. 1MObdoV/6/2006, uznesenie NS ČR sp.zn. 33Cdo/4155/2011.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že Zmluva o postúpení
pohľadávky je platná, má zákonom stanovené náležitosti a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na uplatnenie práva proti žalovanému.

17. K námietke žalovaného ohľadne úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si
uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, ktorý bol poistený
u žalovaného, a preto je na jednotlivé vzťahy potrebné aplikovať Občiansky zákonník a aj lex specialiszákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Základom pre úpravu úroku z omeškania je tak v danom prípade § 517 a §
797 Občianskeho zákonníka, ktoré sú zároveň s určitými odchýlkami a precizovaním prenesené aj do

ustanovení zák.č. 381/2001 Z.z. (§ 11 ods. 6, 7, 8).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

19. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

20. Proti tomuto rozsudku (výroku I. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; ust. § 365 ods. 1

písm.f/ CSP t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;ust.§365ods.1písm.e/CSPt.j.žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP t.j. že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V plnom rozsahu zotrval na všetkých svojich
tvrdeniach a argumentáciách predložených súdu prvej inštancie, odkázal na ne a žiada, aby odvolací
súd pri rozhodovaní bral na tieto zreteľ.

21. Zdôraznil, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo všetkej zabezpečenej dokumentácie a

postupoval plne v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami a
zmluvnými dojednaniami, a preto považuje žalobou uplatňovaný nárok v celom rozsahu za nedôvodný.

22. Má za to, že poistné plnenie poskytol v zmysle poistnej zmluvy a v súlade so všetkými zákonnými
predpismi a že v celom rozsahu uhradil primerané náklady na opravu motorového vozidla v zmysle

čl. IX ods. 2 Zmluvných dojednaní. Totiž pri likvidácii poistnej udalosti sa nenahrádzajú akékoľvek
náklady, ale len primerané náklady na náhradné diely, cenu práce a lakovanie. V každom jednotlivom
prípade pri poistných udalostiach sú priznané iba primerané náklady na opravu motorového vozidla,
pričom primeranými nákladmi podľa čl. IX ods. 2 písm.c/ Zmluvných dojednaní sú „také (náklady), ktoré
nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ

vozidla.“ Už pred opravou motorového vozidla poskytol žalovaný poškodenému predbežné stanovenie
výšky poistného plnenia, teda právnemu predchodcovi žalobcu bol už pred začiatkom vykonania opravy
zrejmý rozsah nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný má za to, že nevyplatil
len nadmerne, neúčelne a neoprávnene požadovaný rozdiel medzi žalobcom nedôvodne určenou
výškou ceny opravy a certifikovaným výpočtom žalovaného podľa programu AUDATEX.

23. Zotrval na dôvodoch nepriznania poistného plnenia v sume 334,77 eur pozostávajúcich z
nepriznaných nákladov na prácu v sume 42,02 eur, nákladov na lakovací materiál v sume 56,31 eur
a nákladov na náhradný diel v sume 236,44 eur, pričom sumu 42,02 eur za 1,59 NH práce žalovaný
nepriznal žalobcovi z dôvodu, že oprava trvala dlhšie ako by mala. Totiž je povinnosťou žalobcu

vykonávať opravu s odbornou starostlivosťou t.j. v primeranom čase a kvalite.

25. Podľa žalovaného spornou v konaní bola aj lakovacia konštanta priznaná žalovaným v hodnote
100%. Žalovaný priznal poškodenému poistné plnenie za lakovací materiál vo výške 266,74 eur, pričom
ide o primerané náklady priznané za opravu pre daný typ motorového vozidla. Žalobca preukázal

dôvodnosť ním požadovanej úhrady za lakovanie len faktúrou, ktorú však sám vystavil, a preto takýto
jednostranný právny úkon nemôže byť bez ďalšieho podkladom na to, aby súd aj v tejto časti žalobe
vyhovel. Žalovaný je povinný hradiť len primerané náklady na opravu motorového vozidla. Vzhľadom
na to, že poškodené vozidlo nemalo metalický lak, tak lakovacia konštanta bola priznaná vo výške
100%. Lakovacia konštanta 100% v sebe zahŕňa všetky štandardne oprávnené náklady spojené s

lakovaním, čo vyplýva aj z jej pojmového vymedzenia (100%). Je teda na žalobcovi, aby preukázal
opodstatnenosť použitia vyššej lakovacej konštanty, pričom žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia k
tejto skutočnosti a už vôbec nie dôkazné bremeno. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal dokázať, že nešlo
o metalický lak je nesprávne. Ak si žalobca uplatnil nárok lakovacej konštanty vyšší ako je tomu obvyklé,je dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti na žalobcovi. Snaha o prenos dôkazného
bremena,tedanemáoporuvplatnejprávnejúprave.Žalovanýpripriznanílakovacejkonštantyvychádzal
z technického preukazu poškodeného motorového vozidla. Podľa osvedčenia o evidencii motorového

vozidla č. X., predmetné poškodené motorové vozidlo má žltú farbu, a nie metalický lak. Z uvedeného
dôvodu tomuto vozidlu nemožno priznať zvýšenú hodnotu lakovacej konštanty. Ak si teda žalobca
uplatnil nárok, je dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam na ňom a nemôže
ho svojvoľne prenášať na žalovaného (viď. bod 79 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej
inštancie však túto argumentáciu žalobcu zobral za svoju, a to bez toho, aby vysvetlil, čím mal dané

tvrdenia žalobcu za preukázané. Aj keď iné poisťovne priznávajú lakovaciu konštantu až do výšky 140%,
takéto tvrdenia sú všeobecné a neboli žiadnym spôsobom pred súdom preukázané. Navyše, lakovacia
konštanta je obvykle vyššia, ak sa použije metalický lak, prípadne sú iné okolnosti, ktoré majú vplyv
na výšku lakovacej konštanty. Žalobca však v tomto prípade nič z toho netvrdil a samozrejme ani
nepreukázal.

26. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nepredložil opakovane žiadaný
doklad preukazujúci pôvod zakúpeného náhradného dielu - pravé predné dvere. Doklad predložený
žalobcom bol podľa žalovaného bez právneho významu, keďže odberateľom tohto náhradného dielu
bola iná spoločnosť ako žalobca, konkrétne spoločnosť TBK s.r.o., IČO: 36 676 829 zatiaľ čo servisom,
ktorý opravu vykonal a vystavil faktúry č. 130101115 je servis TBK SERVICES s.r.o. IČO: 47 225 122.

Následne spoločnosť TBK s.r.o. bola vymazaná/zanikla k 8.11.2016 z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou
IDPointSlovakias.r.o.Navyševpredloženomdokladebolakúpnacenavyčiernená. Vtejtosúvislostidal
žalovanýdopozornostiodvolaciemusúduobdobnúvec (sp.zn.32Cb/106/2016vedenúmedzižalobcom
a žalovaným), v ktorej boli predložené dodacie listy a faktúry, na základe čoho žalovaný pristúpil bez
zbytočného odkladu k dolikvidácii poistnej udalosti. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj

na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Cob/15/2017 a má za to, že žalobca resp. poškodený
mal povinnosť predložiť nadobúdacie doklady preukazujúce kúpu použitých náhradných dielov, ale tieto
doklady predložené neboli.

27. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie vyhodnotil nepodložené tvrdenia

žalobcu uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie za pravdivé, keď v celom konaní žalobca
spochybňoval kalkuláciu žalovaného vykonanú v systéme Audatex, neuviedol na základe čoho tento
systém a kalkuláciu spochybňuje a ani aký systém sám používa na kalkuláciu ceny náhradných dielov.

28. Taktiež tvrdenia žalobcu, že likvidátor sám určuje cenu náhradných dielov sú podľa žalovaného

nepravdivé a účelové.

29. Preto považuje žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie za zmätočný, nelogický, riadne
neodôvodnený, keď došlo k nekritickému prevzatiu argumentácie žalobcu, ktorú súd prezentoval ako
svoju. Teda podľa žalovaného je rozhodnutie arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pričom

poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP.

30. Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku - body 40. až 46. žalovaný uviedol, že
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, na ktoré
poukázal súd prvej inštancie nemajú žiadny súvis s prejednávanou vecou, keďže ide o nárok zo zmluvy

o havarijnom poistení motorového vozidla. K bodu 50. napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že
povinnosťžalobcupredkladaťpoisťovninadobúdaciedokladyknáhradnýmdielomvyplývazuzatvorenej
poistnej zmluvy a ak súd prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia rozsudku skúma cenu normohodiny
práce a jej nepriznanie v celom rozsahu, k tomu žalovaný uviedol, že po prehodnotení likvidácie poistnej
udalosti už cena práce sporná nebola, keďže žalovaný po prehodnotení likvidácie poistnej udalosti

priznal žalobcovi poistné plnenie, v ktorom v celom rozsahu priznal a vyplatil žalobcom požadovanú
cenu za normohodinu práce a žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Teda nebol daný žiaden dôvod, aby
súd v časti odôvodnenia rozsudku riešiacom dôvody vyhovenia žalobe, sa ďalej zaoberal primeranosťou
žalobcom fakturovanej ceny za normohodinu.

31. K tvrdeniu súdu, že žalovaný neuviedol, na základe akého právneho predpisu alebo zmluvy
má žalobca, resp. jeho právny predchodca povinnosť predložiť nadobúdacie doklady k náhradným
dielom, žalovaný opakovane poukázal na čl. IX ods. 2 písm.a/ Zmluvných dojednaní, kde je táto
povinnosť uložená poistenému. Totiž pokiaľ žalovaný nedisponuje požadovanými dokladmi, nie jemožné pristúpiť k likvidácii v zmysle požiadaviek žalobcu. Predmetné dokumenty potrebuje žalovaný za
účelom poskytnutia poistného plnenia v správnej výške, a preto je v záujme žalobcu, aby takéto doklady
boli žalovanému v dispozícii.

32. Ani tvrdenie súdu v bode 60. odôvodnenia rozsudku t.j., že bez ohľadu na to, aký bol použitý diel pri
opravemotorovéhovozidla,mápoškodenýnároknapoistnéplneniezanovýoriginálnydiel,nemážiadny
právny podklad. Žalovaný v rámci poistného plnenia uhrádza v prípade vykonanej opravy dôvodne a
účelne vynaložené skutočné náklady na opravu, t.j. ak bol použitý alternatívny náhradný diel, tak sa

nahrádza cena tohto dielu a nie originálneho.

33. V bode 104. odôvodnenia súd citoval uznesenie NS ČR sp.zn. 33Cdo/4155/2011, ktoré sa týka
odplatnej cesie pohľadávky, avšak podľa žalovaného v konaní nebolo preukázané, že by sa v tomto
prípade jednalo o odplatné postúpenie pohľadávky, a preto uvedené uznesenie nemôže mať žiaden
vplyv na právne posúdenie prejednávanej veci a súd prvej inštancie ani len neozrejmil dôvod, prečo toto

rozhodnutie citoval v odôvodnení rozsudku.

34. V bodoch 107. a 108. odôvodnenia súd opäť aplikuje pre právne posúdenie veci ustanovenie zákona
č. 281/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a opätovne dôvodní náhradou škody z povinného
zmluvného poistenia, avšak žalovaný v odvolaní opätovne zdôraznil, že predmetom sporu je havarijné

poistenie a nejedná sa o náhradu škody. Vzťah medzi poisťovňou a poistníkom je vzťahom zmluvným,
preto nie je na mieste používať ako právny základ pri rozhodovaní sporu právne normy zák.č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

35. Žalovanému nie je zrejmá ani suma 11,20 eur, ktorú súd prvej inštancie uviedol v bode 111.

odôvodnenia rozsudku, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlil na základe čoho sa k nej dopracoval.

36. Zo strany žalovaného bola namietaná aj aktívna vecná legitimácia žalobcu z dôvodu absolútnej
neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky z 29.6.2016 z dôvodu jej neurčitosti, neúplnosti, ako
aj z dôvodu neexistencie časti postupovanej pohľadávky. Totiž podľa žalovaného časť pohľadávky

tak ako bola vymedzená v uvedenej Zmluve o postúpení časti pohľadávky neexistovala a vzhľadom
na termín podania žaloby, príslušenstvo pohľadávky predstavujúce súdny poplatok a trovy konania
v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky taktiež nemohlo existovať. Argumentácia, že súdny
poplatok a trovy konania majú predstavovať budúcu pohľadávku nemá žiadnu oporu v texte zmluvy a
je len účelovým tvrdením. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky si zmluvné strany dohodli odplatu za

postúpenie pohľadávky, pričom odplata mala byť dohodnutá v osobitnej dohode. Ak si zmluvné strany
dohodli odplatné postúpenie pohľadávky, určenie výšky odplaty je podstatnou obsahovou náležitosťou
Zmluvy o postúpení pohľadávky. Z obsahu dojednania, že odplata je obsiahnutá v osobitnej dohode,
nemožno dôvodiť výšku odplaty ani spôsob, akým bude určená, len skutočnosť, že určená mala byť.
Súd sa ani s týmito námietkami žalovaného riadne nezaoberal.

37. V závere odvolania žalovaný poukazujúc na odpor uviedol, že navrhol ako možný dôkaz vykonanie
znaleckého dokazovania, ktoré malo určiť aká je výška priemerných nákladov na opravu poškodeného
motorového vozidla, či servis fakturoval jednotlivé položky oprávnene, aké sú primerané náklady na
lakovací materiál, aká mala byť výška lakovacej konštanty, avšak nevykonanie znaleckého dokazovania

ponechal súd bez odôvodnenia.

38. Žalovaný nemôže súhlasiť ani s rozhodnutím o trovách konania, keďže súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom neodôvodnil a ani nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania tú skutočnosť, že žalobca
zavinil zastavenie konania v tej časti, v ktorej vzal svoju žalobu späť a teda žaloba bola v tomto

rozsahu podaná nedôvodne. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/60/2017.

39. Žalobca vo vyjadrení tvrdí, že žalovaný nepreukázal, že poistenému, ako právnemu predchodcovi
žalobcu bol už pred začiatkom vykonania opravy zrejmý rozsah nákladov na opravu poškodeného

motorovéhovozidla.Poistenémumoholbyťjedinezrejmýrozsahpoškodenia,avšaknierozsahnákladov
na opravu. Rozsah nákladov na opravu mu mohol byť zrejmý až po vykonaní opravy, nakoľko počas
opravy sa mohli vyskytnúť ďalšie poškodenia, ktoré neboli zrejmé hneď a taktiež mohla vzniknúť potreba
doobhliadky. Poistné podmienky žalovaného neobsahujú špecifikáciu kalkulačného programu, ktorýsa má na výpočet nákladov na opravu použiť, čo v zmysle výkladových pravidiel je v neprospech
žalovaného. Na trhu existuje viacero kalkulačných programov na výpočet nákladov na opravu, preto
neuvedenie konkrétneho programu v poistných podmienkach a použitie iného pri výpočte nákladov

na opravu a fakturácii, nemôže byť v neprospech poisteného. Ak zmluva obsahuje neurčité pojmy a
formulácie, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné ich vykladať v neprospech toho, kto ich do
zmluvy vložil.

40. Z Oznámenia o poistnom plnení z 11.6.2015 vyplýva, že poistné plnenie bolo krátené z dôvodu, že

opravu vykonal neautorizovaný servis a z dôvodu, že nadobúdací doklad o nákupe náhradných dielov
od spoločnosti ASKOF s.r.o. údajne nepreukazuje originalitu zakúpeného dielu. Čiže v konaní bola
sporná skutočnosť, či žalovaný mohol krátiť poistné plnenie z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný
servis a z dôvodu, že poisteným predložený doklad údajne preukazoval originalitu náhradného dielu,
resp. či je potrebné predkladať akékoľvek ďalšie doklady. Počas konania žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 106,26 eur, a teda predmetom konania zostala suma 334,77 eur s prísl. Žalovaný v podanom

odvolaní zotrval na dôvodoch nepriznania poistného plnenia v celej tejto sume, pričom sumu 42,02 eur
nepriznal žalobcovi z dôvodu neprimeranej doby/dĺžky výkonu opravy, teda oprava trvala dlhšie ako
by mala. Túto skutočnosť (rozsah prác) však žalovaný namietal až takmer po 2 rokoch od podania
žaloby. Neprimeraná doba/dĺžka opravy nebola v Oznámení o poistnom plnení z 11.6.2015 namietaná,
namietaná bola iba cena práce. Podľa žalobcu žalovaný nemôže dodatočne meniť dôvody krátenia,

takýto postup je nezákonný, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/125/2017. Navyše žalovaný počas celého konania nepreukázal, ako došiel
k záveru, že bola účtovaná neprimeraná doba/dĺžka opravy, resp. ktorá konkrétna práca trvala dlhšie.
Žalovaný zasahoval aj do kalkulácie, ktorá bola podkladom pre výpočet poistného plnenia žalovaného,
a teda rozsah prác uvedený v predmetnej kalkulácii nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre

príslušnú značku a typ motorového vozidla, ale závisí od svojvôle likvidátora, ktorý v daných prípadoch
mohol dať viac či menej normohodín, avšak bez nadväznosti na skutočne potrebný čas opravy. Keďže
kalkulačný program nie je v poistných podmienkach žalovaného nijako bližšie špecifikovaný, poistený
si nevie tieto skutočnosti a ich správnosť nijakým spôsobom overiť, žalobca má za to, že žalovaným
predložená kalkulácia nijako nepreukazuje, že žalobcom bola účtovaná neprimeraná doba/dĺžka výkonu

opravy.

41.Knepriznaniunákladovnalakovacímateriálvsume56,31euržalobcauviedol,žetakzpredloženého
dopytu servisu, ako aj odborného vyjadrenia v obdobnej veci a navyše aj z dôkazov predložených
samotným žalovaným jednoznačne vyplynula vyššia lakovacia konštanta (aj pre obyčajný lak - UNI),

ako žalovaným určená a priznaná - 100%. Ani výrobca neuvádza pojem „lakovacia konštanta“ a výrobca
ani neurčuje „primeranú lakovaciu konštantu“ a ani zmluvné dojednania vzťahujúce sa na poistný vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neuvádzajú konkrétnu výšku lakovacej konštanty, a
preto nemožno hovoriť o neprimeranosti lakovacej konštanty použitej autoservisom.

42. Čo sa týka námietky žalovaného, že „žalobca nepredložil žalovaným opakovane žiadaný doklad
preukazujúci pôvod zakúpeného náhradného dielu - pravé predné dvere...“, pričom žalovaný tvrdí, že
táto povinnosť vyplýva z uzatvorenej poistnej zmluvy (čl. IX ods. 2 písm.a/) žalobca uviedol, že z dikcie
ust. čl. VI bod 16 zmluvných dojednaní vyplýva, že poistený je povinný doložiť hodnoverné doklady o
oprave, a to buď hodnoverné doklady o oprave, resp. doklady o pôvode náhradných dielov. Poistený

(žalobca) teda nemal povinnosť doložiť doklad o oprave (faktúru) a zároveň aj doklad o pôvode použitých
náhradných dielov. V poistných podmienkach žalovaného pre havarijné poistenie motorových vozidiel
nie je uvedené, aké hodnoverné doklady o oprave vozidla by mal poistený predložiť. Ak by žalobca
pripustil argumentáciu poisťovne, pripustil by výklad výlučne v jej prospech, v danom prípade silnejšej
strany, ktorá na rozdiel od žalobcu resp. poisteného disponuje rozsiahlym technickým aj právnym

aparátom a to by bolo v rozpore s princípom „contra proferentem“. Zároveň žalobca poznamenal, že
žalovaný o potrebe doloženia nadobúdacích daňových dokladov o nákupe originálnych náhradných
dielov servisom informoval až v čase, keď bolo šetrenie ukončené, nie v čase jeho výkonu. Žalovaný
má zistiť rozsah povinností plniť v čase šetrenia, t.j. v čase šetrenia je povinný si zabezpečiť všetky
relevantné podklady, a nie ukončiť šetrenie a následne dožadovať ďalšie podklady. Je irelevantné, ak

žalovaný žiada akékoľvek doklady, ktoré by mali byť podkladom pre šetrenie potom, ako výslovne ukončí
šetrenie poistnej udalosti.43. Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/124/2014 z 26.3.2014, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/14/2017 z 30.1.2018 ako aj na ďalšiu judikatúru, na ktorú žalobca
poukázal v prvostupňovom konaní, má žalobca za to, že žalovaný nemôže založiť krátenie poistného

plnenia len na základe svojho subjektívneho názoru o tom, ktorý doklad o nákupe náhradných dielov
bude považovať za hodnoverný a ktorý už nie, resp. z dôvodu nepredloženia dokladu o originalite
náhradných dielov. Podľa žalobcu sa súdy už vo svojej judikatúre dostatočne vysporiadali s nesplnením
povinnosti poisteného predložiť hodnoverné doklady o oprave a následným znížením poistného plnenia,
resp. s povinnosťou poisteného predkladať doklady potvrdzujúce originalitu dielov, a vplyv týchto

skutočností na krátenie poistného plnenia.

44. Žalovaný žiadal preukázať originalitu dielu dodávateľom dielu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil,
že originalita dielu sa nepreukazuje cenou a dodávateľom náhradného dielu, ale každý náhradný diel
má svoj kód, podľa ktorého je možné jednoznačne určiť o aký náhradný diel sa jedná, pričom žalovaný
má prístup k jednotlivým číselníkom náhradných dielov. Z dokumentov predložených žalovaným je jasné

číslo náhradného dielu, a teda aj skutočnosť, že sa jedná o originálny náhradný diel. Zároveň žalobca
predložil aj ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú, že ním účtovaná cena je obvyklá a v súlade s poctivým
obchodným stykom. Žalovaný zmätočne raz žiadal doklady o originalite náhradného dielu inokedy o
pôvode dielu, pričom podľa žalobcu sa jedná o odlišné požiadavky, nakoľko nemožno v danom prípade
pojem „pôvod“ a „originalita“ považovať za to isté, resp. za synonymá. Pôvod možno chápať ako určitú

časovú alebo miestnu veličinu, t.j. miesto, odkiaľ náhradný diel pochádza, a originalita náhradného dielu
je vlastnosť dielu, ktorá sa vyznačuje určitými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi špecifikami a preukazuje
sa určitým kódom. Originalita dielu však nepreukazuje jeho pôvod, t.j. dodávateľa náhradného dielu
či krajinu pôvodu a opačne pôvod dielu, t.j. dodávateľ, nepreukazuje originalitu dielu. Vzhľadom na
vyššie uvedené sa teda jedná o rozdielne vlastnosti a požiadavky žalovaného, ktoré nie sú obsiahnuté

v poistných podmienkach.

45. K námietke žalovaného, že odberateľom náhradných dielov v predmetnom prípade mala byť
spoločnosť TBK s.r.o. ale servisom, ktorý opravu vykonával a vystavil faktúru je servis TBK SERVICES
s.r.o. žalobca opätovne zdôraznil, že konateľom oboch spoločností bol v danej dobe Ing. T. I. pričom

spoločnosť TBK s.r.o. bola platcom DPH a spoločnosť TBK SERVICES s.r.po. nie je a nebola platcom
DPH. Náhradné diely od dodávateľov, ktorí boli platcami DPH odoberala spoločnosť TBK s.r.o. a
následnebolipreúčtovanénaspoločnosťTBKSERVICESs.r.o. Nakoľkovšakdodávateľomnáhradných
dielov nebola spoločnosť TBK s.r.o. ale v danom prípade spoločnosť ASKOF s.r.o. tak žalobca predložil
dodací list na spoločnosť TBK s.r.o., a to aby sa vyhol danej námietke. V danom prípade bol preukázaný

aj pôvod náhradných dielov - od spoločnosti ASKOF s.r.o. ako aj originalita daného dielu (podľa kódu
dielu), t.j. všetko, aj nad rámec poistných podmienok žalovaného, napriek tomu žalovaný naďalej zotrval
na dôvodoch krátenia a vyžadoval ďalšie doklady, ktoré neboli potrebné, čo možno považovať za
šikanózny postup voči spotrebiteľovi.

46. K nevykonaniu žalovaným navrhovaného dôkazu - znaleckého dokazovania žalobca s poukazom
na ust. § 207 ods. 1 CSP uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania predstavuje krátené
poistné plnenie zo strany žalovaného, na ktoré má žalobca resp. žalobcom právny predchodca nárok a
to z titulu havarijného poistenia, pričom spornosť vo výške uplatnenej pohľadávky vznikla v časti ceny
práce a lakovacieho koeficientu a cene náhradných dielov, nakoľko boli práve toto dôvody krátenia

nárokužalobcu,resp.jehoprávnehopredchodcuatedaspornýmiskutočnosťamisúvýškacenypráceza
normohodinualakovacíkoeficientsodkazomnarozlišovanieservisovnaautorizovanéaneautorizované
a cena dielo. Pri náhradných dielov, resp. ich cene, je však sporný výklad poistných podmienok
žalovaného, t.j. v právnom posúdení a v tom, či poistený mal alebo nemal nejaké povinnosti, či ich
vedome porušil alebo nie, a či krátenie bolo alebo nebolo dôvodné a v zmysle poistných podmienok,

resp. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prípadne či žalovaný vôbec mohol vyžadovať v zmysle
poistných podmienok doklady, ktoré vyžadoval.

47. V ďalšom žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 188/06) a má za to, že iba
skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového súdu.

48. Námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca považuje za bezpredmetnú a nedôvodnú. Totiž
postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie,ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje
predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V
predmetnom prípade poistený mal pohľadávku voči žalovanému vo výške faktúry vystavenej žalobcom,

žalovaný uhradil časť faktúry, pričom určitá časť, vo výške špecifikovanej v zmluve o postúpení
pohľadávky ostala zo strany žalovaného neuhradená a tá časť, vyjadrená číselne a aj slovne, bola
následne postúpená na žalobcu. Podľa dikcie ust. § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa
dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak a) postupník sa
nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, b) dlžník splnil postupcovi

záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi a c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla
započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi. Postúpenie pohľadávky môže byť dohodnuté
za úhradu (odplatu) alebo bez úhrady (bezodplatne). Toto rozlišovanie má potom význam pri určení
zodpovednosti pôvodného veriteľa (postupcu) voči novému veriteľovi (postupníkovi) za právnu kvalitu
postúpenej pohľadávky. Zodpovednosť postupcu nevzniká, pravda, ak ide o bezodplatné postúpenie
pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávky za odplatu však žiadne ustanovenie Občianskeho

zákonníka nezakotvuje povinnosť zmluvných strán uviesť v zmluve o postúpení pohľadávky aj výšku
odplaty, nepochybne postačuje, ak strany dohodnú, že výška odplaty bude uvedená v osobitnej dohode
strán pretože podstatná je dohoda strán v zmluve o tom, že pohľadávka sa postupuje za odplatu, z čoho
následne vyplýva zodpovednosť postupcu (viď. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo/1092/2009, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/60/2017 z 25.10.2017). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca

poukázal aj na § 524 ods. 2 OZ a má za to, že postupca s postupníkom v predmetnej Zmluve o postúpení
pohľadávky jasne uviedli, že s postúpením pohľadávky prechádza na postupníka aj príslušenstvo
danej pohľadávky, ktoré predstavuje aj súdny poplatok a trovy konania a teda definovali príslušenstvo
pohľadávky a vymedzili všetky práva spojené s pohľadávkou za účelom ich nadobudnutia postupníkom v
rámci cesie. Budúcu pohľadávku, resp. pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, nevylučuje právny

poriadok z okruhu postupiteľných práv. V praxi sú týmto spôsobom bežne postupované napr. aj úroky
z omeškania a ďalšie príslušenstvo. Podľa názoru žalobcu, aj keby postupovaná pohľadávka alebo jej
časť neexistovala v dobe uzavretia predmetnej zmluvy o postúpení časti pohľadávky, táto skutočnosť
nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, ale iba zodpovednosť postupcu t.j. právneho predchodcu
žalobcuvočipostupníkovi,t.j.vočižalobcovi. Napodporusvojichtvrdenížalobcapoukázalnauznesenie

NS ČR sp.zn. 33Cdo/4155/2011 a na prax odvolacieho súdu - rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 4Cob/31/2018 z 28.6.2018. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie
platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne
právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s
úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej

možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný
(uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/132/2007, nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 242/07-29 a sp.zn. I. ÚS 243/07-27,
uznesenie NS ČR sp.zn. 20Cdo/2529/2007, sp.zn. 20Cdo/185/2007, sp.zn. 28Cdo/1092/2009 atď.).

49. V súvislosti s nesúhlasom žalovaného s rozhodnutím o trovách konania, žalobca dal do pozornosti

odvolaciemu súdu uznesenie NS SR sp.zn. 2MCdo/13/2014, nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 2904/16 a má
za to, že rozhodujúci je úspech v uplatnenej istine, a to bez príslušenstva. Aj žalobca pri vyčísľovaní trov
konania v podanej žalobe vychádzal iba z istiny, nie aj z príslušenstva a aj súdny poplatok je vyrubovaný
z istiny a nie príslušenstva. Zároveň úrok z omeškania je v žalobnom návrhu zadefinovaný iba v neurčitej
výške „do zaplatenia“, nakoľko žalobca nikdy nevie odhadnúť, kedy dôjde k zaplateniu pohľadávky. V

zmysle uvedeného, ako aj v súlade so spravodlivým procesom a dobrými mravmi, úspech vo veci je
potrebné posudzovať podľa objektívnych skutočností a podľa istiny, nie však príslušenstva. V danom
prípade primárne posúdenie spočíva v tom, či bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá, pričom jej
výška je už iba sekundárna. Každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy, nemôže
byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech vo veci, takéto nazeranie by

bolo v rozpore so spravodlivosťou, dobrými mravmi ako aj s princípmi, na ktorých je postavené plnenie z
povinného zmluvného poistenia. Úspech vo veci má súd skúmať do čo objektívneho právneho základu
veci vo vzťahu k predmetu sporu.

50. V závere žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný (poisťovňa KOMUNÁLNA poisťovňa a.s.) ako

silnejšia strana opakovane a početne vystupuje na strane žalovaného, pretože neoprávnene zamietne
či kráti poistné plnenie. Len na Okresnom súde Košice I a II je vedených voči tomuto žalovanému viac
ako 60 aktívnych sporov.51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

52. Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené (výrok II.), nebol napadnutý
odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 26.7.2018, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 334,77 eur s 5,05%-ným úrokom z

omeškania ročne odo dňa 26.6.2015 až do zaplatenia a sumu 11,20 eur, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.) a výroky o trovách konania ako výroky súvisiace (výrok III. a IV.).

53. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

54. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, a h/

CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

55. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces)je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane

znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní
rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra

ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej
procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj
možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť
sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

56. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP k tomuto odvolaciemu
dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod
ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod.
Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel)
prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

57. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.58. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak
sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

59. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

60. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k
záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s

ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

61. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387

ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

62. Súd prvej inštancie sa v konečnom dôsledku vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní žalovaného.

63. Týka sa to tak postúpenia pohľadávky, ako aj zaplatenia za lakovanie, náhrady za pravé predné
dvere, ako aj vykonanie opravy neautorizovaným servisom.

64. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v plnom súlade so zákonom a aj s ustálenou súdnou praxou.

65. Aj navrhované znalecké dokazovanie podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na vykonané
dokazovanie nehospodárne a neprinieslo by iné rozhodnutie vo veci.

66. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,

ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).