Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPv/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114230679.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Advokátska kancelária
JURIKA&KELTOŠ,s.r.o.,Mickiewiczova2,Bratislava,IČO:35951087,protižalovanémuMEDITERAN,
s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 21, Bratislava, IČO: 35 940 018, práv. zast. Advokátska kancelária
Mišík, s.r.o., Bajkalská 21/A, Bratislava, IČO: 36 862 746, o ochranu práv z ochrannej známky a o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31CbPv/5/2014-182 zo dňa 26.6.2018,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31CbPv/5/2014-182 zo dňa
26.6.2018 vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievovýrokuI.včasti,abysúd žalovanémuzakázal
bez súhlasu žalobcu používanie výrazu „KOGO“ v akejkoľvek súvislosti so službami a tovarmi, pre ktoré
je tento výraz zapísaný ako ochranná známka žalobcu pod číslom 204243 v registri ochranných známok,
a to najmä v súvislosti s prevádzkovaním baru, reštaurácie a kaviarne zastavil, vo výroku II. žalobu
zamietol a vo výroku III. žalovanému priznal právo na náhradu trov konania súdu vo výške 100 % voči
žalobcovi.

2. V odôvodnení súd uviedol, že vo výroku I. rozhodol o návrhu žalobcu v podaní doručenom dňa
2.1.2018, ktorým vzal späť žalobu v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd žalovanému zakázal bez súhlasu
žalobcu používanie výrazu „KOGO“ v akejkoľvek súvislosti so službami a tovarmi, pre ktoré je tento výraz
zapísaný ako ochranná známka žalobcu pod číslom 204243 v registri ochranných známok, a to najmä v
súvislosti s prevádzkovaním baru, reštaurácie a kaviarne. Vzhľadom na zmenu hmotnoprávneho stavu,

ku ktorej došlo po podaní žaloby, keďže bola ochranná známka, ktorej ochrany sa žalobca domáhal,
zrušená a zároveň bol ako majiteľ slovnej známky „Kogo“ zapísaný žalovaný, zanikla dôvodnosť žaloby
v predmetnej časti. Súd konanie v predmetnej časti preto zastavil. Žalobca predmetné podanie síce
označil ako upresnenie petitu, avšak súd posúdil predmetné podanie v zmysle jeho obsahu v súlade s
§ 145 ods. 2 C.s.p. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 nebol súhlas žalovaného potrebný, keďže došlo k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo pojednávanie. Vo vzťahu k výroku II. (teda už po zastavení konania

v časti) súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

3. Žalobca právne kvalifikoval ako nárok na primerané zadosťučinenie za neoprávnený zásah do práv
žalobcu k ochrannej známke, ktorým mu bola spôsobená majetková ujma vo výške 10.000,- EUR.
V tejto súvislosti uviedol, že žalobcu kontaktoval záujemca o kúpu ochrannej známky „KOGO“, ktorý

mal záujem pod týmto označením prevádzkovať gastronomické zariadenie - reštauráciu, pričom kúpna
cena za ochrannú známku bola stanovená na 10.000,- EUR, avšak keď sa záujemca dozvedel, žepod názvom „KOGO“ už prevádzkuje reštauráciu žalovaný, stratil záujem o kúpu ochrannej známky,
čím žalobca utrpel vážnu a ťažko napraviteľnú majetkovú, ale aj nemajetkovú ujmu, keďže bol
záujemcom o kúpu označený za nepoctivého obchodného partnera. Rozhodnutím Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky z 18.1.2016, sp. zn. POZ 1763-2003/OZ 204243/I-1-2016 v spojení
s rozhodnutím predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky z 24.3.2016, sp. zn.
POZ 1763-2003 II/25-2016 bola na návrh žalovaného zrušená slovná ochranná známka „KOGO“ č.
204243 majiteľa-žalobcu. Právne účinky zrušenia ochrannej známky nastali ku dňu 31.12.2014, pričom
dôvodom pre jej zrušenie bolo nepoužívanie ochrannej známky zo strany majiteľa. Ochranná známka

„KOGO“ č. 204243 bola následne z registra ochranných známok vymazaná. Na základe prihlášky
ochrannej známky žalovaného z 25.1.2016 Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal
do registra ochranných známok slovnú ochrannú známku v znení „Kogo“, č. 243362. Známka sa
vzťahuje na služby pod č. 35 a 43 kategorizovaného zoznamu (zhodne ako pôvodná ochranná známka).
Majiteľom ochrannej známky je spoločnosť MEDITERAN, s.r.o., teda žalovaný v tomto konaní. Uvedené
skutočnosti neboli sporné. Spornou sa stala samotná majetková ujma, ktorá podľa názoru žalovaného

nebola preukázaná, ako aj jej výška. Žalovaný v súvislosti s osobou záujemcu namietal personálne
prepojeniespredchádzajúcimmajiteľomochrannejznámkyč.204243,BARGroup,s.r.o.Samotnýnárok
označil žalovaný za šikanózny a parazitujúci na povesti žalobcu. Zároveň spornou sa stala aj aktívna
vecná legitimácia žalobcu. Prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere a táto nemala byť
podľa názoru žalobcu nikdy ani zapísaná, pričom žalobca nebol nikdy vecným majiteľom.

4. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkou vecnej aktívnej legitimácie. V tejto súvislosti súd
vychádzal z legálnej definície majiteľa ochrannej známky uvedenej v § 7a zák. č. 506/2009 Z.z. Za
majiteľa ochrannej známky sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v
registri, ak súd nerozhodne inak. Podľa § 8a ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. majiteľ ochrannej známky má

právo domáhať sa majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy aj v dôsledku zásahu podľa § 8a odseku 1,
ktorý sa uskutočnil po zverejnení prihlášky; uplatnenie týchto práv je však možné až odo dňa, od ktorého
nastávajúúčinkyzápisuochrannejznámky.Zuvedenéhovyplývalo,žeažregistráciouochrannejznámky
získava majiteľ ochrannej známky najvyššiu ochranu v podobe výhradného práva na jej používanie.
Majiteľ registrovanej ochrannej známky sa v takomto prípade tiež môže domáhať náhrady škody a

primeraného zadosťučinenia v peňažnej podobe. V tomto smere bolo preto potrebné zdôrazniť, že
žalobca bol platným majiteľom slovnej ochrannej známky „KOGO“ v čase od 2.4.2014 do 31.12.2014.
K posúdeniu vecnej aktívnej legitimácie má význam rozlišovať medzi účinkami prehlásenia ochrannej
známky za neplatnú a ochrannej známky, ktorá bola zapísaná platne, ale zanikla, resp. bola zrušená
s účinnosťou od určitého dňa zapísaného v registri (pozri § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009

Z.z.). Účinky prehlásenia ochrannej známky za neplatnú nastávajú ex tunc, t.j. na ochrannú známku
sa hľadí, ako keby nebola ani zapísaná a žiadne práva z nej ani nevznikli. Naproti tomu, majiteľ
ochrannej známky, ktorá zanikla sa môže domáhať svojich práv v zmysle vyššie citovaných ustanovení
za dobu, pokiaľ bola ochranná známka platne zapísaná v registri. Za danej situácie, keď žalovaný
dlhodobým užívaním, rozvíjaním a marketingom v oblasti pre daný typ tovarov a služieb zabezpečil

predmetnej slovnej ochrannej známke v Slovenskej republike dobrú povesť a všeobecnú známosť, zatiaľ
čo zápis ochrannej známky žalobcu s ohľadom na jej nepoužívanie (dôvod zrušenia zápisu ochrannej
známky) považuje súd za špekulatívny, nie je možné poskytnúť právnu ochranu výkonu práva, ktorý
je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Nad rámec uvedených okolností, ktoré samy o
sebe odôvodňujú zamietnutie žaloby, súd na záver upozornil aj na neunesenie dôkazného bremena

ohľadom tvrdených skutočností žalobcom. Žalobca predložením jediného listinného dôkazu na podporu
svojho tvrdenia o údajnej kúpe, resp. poskytnutí licencie na používanie ochrannej známky spoločnosťou
HRAMESA, s.r.o., čestného prehlásenia konateľa O. X., neuniesol dôkazné bremeno. Nárok žalobcu
tak súd nepovažoval za preukázaný, čo do dôvodu a výšky. V tomto smere sa javí súdu zavádzajúce
tvrdenie uvedené v žalobe, že „kúpna cena za ochrannú známku bola stanovená na 10.000,- EUR,

avšak keď sa záujemca dozvedel, že pod názvom "KOGO" už prevádzkuje reštauráciu žalovaný, stratil
záujem o kúpu ochrannej známky, čím žalobca utrpel vážnu a ťažko napraviteľnú majetkovú ujmu vo
výške10.000,-EUR,pričomboloznačenýzanepoctivéhoobchodnéhopartnera“.Súdmalzvykonaného
dokazovania jednoznačne zistené, že konateľ spoločnosti, ktorá mala záujem o kúpu ochrannej známky
(pán O. X.) bol zároveň aj spoločníkom a konateľom predchádzajúceho majiteľa ochrannej známky BAR

Group, s.r.o., z čoho je zrejmé, že predmetná spoločnosť prostredníctvom tejto osoby mala vedomosť
o existencii predmetnej ochrannej známky. Navyše sídlo záujemcu o kúpu/licenciu ochrannej známky
sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí 16, Bratislava v tesnej blízkosti žalovaného, ktorý používal
slovné označenie „Kogo“ v názve reštaurácie nachádzajúcej sa na Hviezdoslavovom námestí 21,Bratislava. Predmetné tvrdenia žalobcu o údajnej kúpe/poskytnutí licencie sú preto výslovne účelové a
špekulatívne.

5. Proti rozsudku v časti II. a III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že skutkové zistenia v bode 43 a 44 odôvodnenia nie sú správne, keďže ochranná známka KOGO
bola na relevantnom trhu SR registrovaná pod č. 204243 už 10.11.2003 právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou BAR Group, s.r.o., tak ako to vyplýva z registra vedeného Úradom priemyselného

vlastníctva SR. V čase registrácie ochrannej známky KOGO pod č. 204243 dňa 10.11.2003 žalovaný
spoločnosť MEDITERAN, s.r.o., na relevantnom trhu SR neexistovala, nakoľko táto vznikla až dňa
10.6.2005, tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra. Spoločnosť Stefano SA, s.r.o., (od práv
ktorej žalovaný odvodzoval svoje domnelé práva) je majiteľom ochrannej známky KOGO výhradne
na relevantnom trhu ČR, a to až od 19.8.2009, pričom na relevantnom trhu SR nikdy ochrannú
známku KOGO registrovanú nemala a žalovaný je prevádzkovateľom reštaurácie pod názvom CAFFÉ

RISTORANTE KOGO až od roku 2006. Teda je nepochybné a s poukazom na verejne dostupné registre
aj nesporné, že právny predchodca žalobcu v roku 2003 preukázateľne neregistroval (a ani nemohol
registrovať) ochrannú známku KOGO s cieľom využiť opomenutie iného subjektu, nakoľko takéto
označenie na relevantnom trhu v SR žiaden iný subjekt vôbec nepoužíval. Preto registrácia ochrannej
známky KOGO v roku 2003, ktorú až následne nadobudol do svojho vlastníctva žalobca, skutkovo vôbec

nenapĺňa súdom citované znaky špekulatívnej ochrannej známky a vzhľadom na miestne (relevantný
trh) a časové (v roku 2003 nikým nepoužívané označenie) okolnosti uvedenej registrácie nemôže ísť ani
o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Žalobca k bodu 47 rozsudku uviedol, že nie je zrejmé,
ako je skutočnosť, že osoba ktorá bola do roku 2009 spoločníkom a konateľom právneho predchodcu
žalobcu, a ktorá následne v roku 2014 bola konateľom záujemcu - spoločnosti HRAMESA, s.r.o., mala

vedomosť o existencii ochrannej známky KOGO, ako je táto skutočnosť spôsobilá spochybniť tvrdenie
žalobcu preukázané listinným dôkazom - čestným vyhlásením, že spoločnosť HRAMESA, s.r.o. v roku
2014 (s časovým odstupom 5 rokov) prejavila záujem o nadobudnutie predmetnej ochrannej známky,
resp.tvrdeniežalobcuoneznalostikonateľaspoločnostiHRAMESA,s.r.o.(pričasovomodstupe5rokov)
aktuálneho právneho stavu (stave vysporiadania práv) k predmetnej ochrannej známke v roku 2014.

Žalobca má za to že uvedené skutočnosti nie sú v rozpore so žalobcom preukázaným tvrdením o záujme
spoločnosti HRAMESA, s.r.o. v roku 2014 nadobudnúť od registrovaného vlastníka užívacie práva k
ochrannej známke KOGO za vopred dohodnutých cenových podmienok. Na základe uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a žalobe vyhovieť.

6. Dňa 16.8.2018 žalobca doplnil svoje odvolanie a uviedol, že súd vyhodnotil žalobcom predložený
jediný dôkaz - čestné vyhlásenie za nedostatočný. Na pojednávaní sa žalovaný priamo k predloženému
listinnému dôkazu vôbec nevyjadril, pričom ak by žalovaný relevantným spôsobom (dôkazom
preukazujúcim opak, resp. konkrétnym a vecným zdôvodnením) spochybnil predložený listinný dôkaz a
tvrdenia žalobcu, žalobca by mal dôvod navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu jeho tvrdení

(napr. výsluch pána X., prípadne ďalších svedkov). Žalobca mal za to, že súd sa s argumentáciou
žalobcu dostatočne nevyrovnal. Žalobca doplnil, že procesná obrana žalovaného počas celého konania
smerovala k spochybneniu existencie žalobcovho práva k ochrannej známke. Naopak k porušeniu
práva žalobcu z ochrannej známky a k výške tým žalobcovi spôsobenej škody sa žalovaný vyjadroval
len okrajovo a všeobecne. Z týchto dôvodov žalobca považoval výšku vzniknutej škody predložením

listinného dôkazu za dostatočne preukázanú a nespornú. Vzhľadom na uvedené, procesnú aktivitu
žalobca rovnako ako žalovaný sústredil na preukázanie existencie práva z ochrannej známky.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a považuje ho
za vecne správny. Žalovaný v konaní preukázal (už v odvolaní proti predbežnému opatreniu, ako aj vo

svojom vyjadrení vo veci samej), že v podmienkach Slovenskej republiky so súhlasom prevádzkovateľa
siete reštaurácii RISTORANTE KOGO v Českej republike, priviedol a úspešne sprevádzkoval koncept
reštauračného zariadenia mediteránskeho typu, a to po predchádzajúcom súhlase s využitím know-how
jeho pôvodcu, spoločnosti Stefano SA, spol. s r.o., ktorá je aj majiteľom v Českej republike registrovanej
ochrannej známky „Kogo“, e. č. 463750 a spoločníci tejto spoločnosti, páni L. P. a X. P. sú spoluatormi

celého konceptu reštaurácií Kogo, ako aj slovného znenia ich názvu. Sieť reštaurácii RISTORANTE
KOGO je v Českej republike prevádzkovaná od roku 1999. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie
je preňho prekvapivé, nijakým spôsobom jeho prekvapivosť nekonkretizoval. Argumentáciu ohľadom
majetkového a personálneho prepojenia predchádzajúceho majiteľa ochrannej známky s tvrdenýmzáujemcom predniesol žalovaný v priebehu konania, ako aj na pojednávaní (žalobca o nej musel vedieť
aj z konania na Úrade priemyselného vlastníctva SR, v ktorom bola jeho ochranná známka zrušená)
a žalobca sa k nemu mohol vyjadriť. Zohľadnenie argumentácie prednesenej stranou sporu nemôže

založiť tzv. prekvapivosť rozhodnutia. Naviac, nie je potrebné osobitne spochybniť výšku nemajetkovej
ujmy, pokiaľ je spochybnený jej základ, resp. opodstatnenie.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a na margo tvrdení žalovaného uviedol, že prvým,
kto prevádzkoval reštauráciu s označením KOGO, na území Slovenskej republiky bol predchodca

žalobcu - spoločnosť BAR GROUP, s.r.o.. Tento subjekt mal od roku 2003 zaregistrovanú ochrannú
známku s týmto označením. Žalovaný prevádzkuje reštauráciu s rovnomenným označením až od
roku 2006. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej odvodzuje svoje právo na prevádzkovanie
reštaurácie s rovnomenným názvom od subjektu, ktorý túto reštauráciu prevádzkoval na území
Českej republiky v právnom poriadku Slovenskej republiky neobstojí. Nakoľko ide o dva relevantné
trhy je na účely tohto konania absolútne bezpredmetné kedy spoločnosť Stefano SA, spol. s.r.o.

začala prevádzkovať reštauráciu s označením KOGO v Českej republike. Taktiež je na účely tohto
konania bezpredmetné tvrdenie žalovaného, podľa ktorého previedol a úspešne sprevádzkoval koncept
reštauračného zariadenia mediteránskeho typu, a to po predchádzajúcom súhlase s využitím know-how
jeho pôvodcu, spoločnosti Stefano SA, spol. Ak žalovaný chcel prevádzkovať reštauračné zariadenie s
označením KOGO na území Slovenskej republiky, mal sa pokúsiť získať súhlas na použitie predmetného

označenia od spoločnosti BAR GROUP, s.r.o., ktorá na území Slovenskej republiky mala od roku
2003 platne registrovanú ochrannú známku s predmetným označením a ktorá reštauráciu s týmto
názvom prevádzkovala na území SR ako prvá. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalovaného,
dal do pozornosti súdu, že ide o skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní uviedol už niekoľko krát a zo
strany žalobcu boli vždy tieto tvrdenia účinne popreté. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa vo svojom

vyjadrení z väčšej časti nevyjadruje k odvolaniu, ale len opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal počas
konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej tvrdil, že „Pokiaľ žalobca namieta, že rozhodnutie je preňho
prekvapivé, nijakým spôsobom jeho prekvapivosť nekonkretizoval.“ Toto tvrdenie žalovaného považoval
zazavádzajúce,vzhľadomktomužežalobcavdoplneníodvolaniadostatočnouajasnouargumentáciou,
opretou o judikatúru v predmetnej veci, nepochybne preukázal, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie a

taktiež dostatočne konkretizoval v čom spočíva prekvapivosť predmetného rozhodnutia.

9. Na vyjadrenie žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že žalobca v odvolaní vytýkal súdu,
že vec rozsúdil v rozpore s vykonaným dokazovaním, argumentujúc, že žalovaný začal prevádzkovať
reštauráciu až po zaregistrovaní ochrannej známky zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca

ďalej namietal, že touto spoločnosťou registrovaná ochranná známka nemohla mať parazitujúcu a
zneužívajúcu povahu, nakoľko ani spoločnosť STEFANO SA, s.r.o. nemala ochrannú známku KOGO
registrovanú skôr ako právny predchodca žalobcu. Práve táto argumentáciu, odhliadnuť od toho, že
nie je pravdivá, je novotou v odvolacom konaní, pričom sa nejedná o prípustnú výnimku v zmysle
§ 366 C.s.p. Žalobca tieto tvrdenia v konaní nikdy neuplatnil, hoci žalovaný jednoznačne v priebehu

konania tvrdil a dokazoval, že jeho právnym predchodcom registrovaná ochranná známka zneužívajúcu
a parazitujúcu povahu má.

10. Dňa 5.3.2019 žalobca doplnil vyjadrenie a uviedol, že súd je povinný posudzovať (§ 8a ods. 2 zák.
o ochranných známkach) a prihliadať na rozsah a závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, čo v tomto

súdnom konaní súd vôbec neurobil, pričom v rozsudku len stroho konštatoval: „Žalobca predložením
jediného listinného dôkazu na podporu svojho tvrdenia o údajnej kúpe, resp. poskytnutí licencie na
používanie ochrannej známky spoločnosťou HRAMESA, s.r.o., čestného prehlásenia konateľa O. X.,
neuniesol dôkazné bremeno. Nárok žalobcu tak súd nepovažoval za preukázaný, čo do dôvodu a
výšky.“ Posúdenie rozsahu a závažnosti vedomého a úmyselného neoprávneného zásahu do práv

žalobcu k ochrannej známke zo strany žalovaného neznamená potrebu dokazovania o výške žalobcom
uplatňovaného primeraného zadosťučinenia ako súd nesprávne v rozsudku uvádza. Požiadavka súdu
preukázať dôvodnosť výšky primeraného zadosťučinenia je v danom prípade preto nedôvodná a
neopodstatnená, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. S odvolaním sa na
vyššie uvedené skutkové okolnosti žalobca uviedol, že v konaní boli preukázané a súdu známe všetky

skutočnosti, na základe ktorých súd mohol dostatočne posúdiť rozsah a závažnosť úmyselného a
vedomého neoprávneného zásahu do práv žalobcu k ochrannej známke zo strany žalovaného, čo však
neurobil.11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi

odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku
je dôvodné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a tiež z nesprávne vyhodnoteného už zisteného skutkového

stavu, v dôsledku čoho súd vec i nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v
konaní jednoznačne preukázal, že v rozhodnom čase bol vlastníkom ochrannej známky a tiež preukázal,
že žalovaný vedome a úmyselne neoprávnene zasahoval do práv žalobcu k ochrannej známke tým,
že bol prevádzkovateľom reštaurácie s názvom KOGO. Žalobca súčasne preukázal, že žalovaného
vyzval na ukončenie jeho protiprávneho konania. Odvolací súd dodáva, že súhlasí s názorom žalobcu,
že pokiaľ žalovaný nenamietal dôkaz žalobcu o vlastníctve ochrannej známky, súd nebol oprávnený

tento dôkaz bez ďalšieho spochybniť. Preto bude v ďalšom konaní povinnosťou súdu prvej inštancie
opätovne vec prejednať s tým, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že v rozhodnom
čase bol vlastníkom ochrannej známky a žalovaný vedome zasahoval do práv žalobcu. Následne sa
bude súd prvej inštancie v tomto zmysle zaoberať nárokom žalobcu o výške primeraného finančného
zadosťučinenia a to podľa ustálenej judikatúry.

13. Sozreteľomnauvedené,odvolacísúdsprihliadnutímnauvedenévadykonanianapadnutýrozsudok
podľa § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, C.s.p. na
ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu v zmysle § 391 ods. 2, C.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách

odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3, C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.