Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/308/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119231759
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119231759.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Česká podnikatelská pojišťovna, a.s.,
Vienna Insurance Group, se sídlem Pobřežní 665/23, 18 600 Praha 8, Česká republika, IČO: 639 98
530 v konaní zast.: JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom Fazuľová 1/1, 811 07
Bratislava - Staré Mesto proti povinnému: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX S.,
o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2.774,- CZK s príslušenstvom a trov exekučného konania,

o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/308/2019 zo
dňa 13. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 24Ek/308/2019 zo dňa 13. 3. 2019 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/308/2019 zo dňa 13. 3. 2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.3.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 24Ek/308/2019, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.774,- CZK od 4.1.2011 do zaplatenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. g), ods. 4 veta druhá zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie doručeným súdu dňa 15.02.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške
2.774,- CZK s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp.

zn. 5C/117/2008 zo dňa 28.10.2010, ktorý sa stal vykonateľným dňa 3.1.2011. Spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu
v listinnej podobe, výpis z obchodného registra ČR, plnú moc právneho zástupcu ako elektronický
dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis zo
zoznamu advokátov, ktorý je vedený Slovenskou advokátskou komorou, osvedčenie o registrácii DPH

právneho zástupcu, poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu spolu s prílohami a tiež predexekučnú
výzvu spolu s potvrdením o nedoručení z dôvodu, že adresát je neznámy. Ďalej uviedla, že po
preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami zistila, že oprávnený si v súlade s
exekučným titulom uplatnil okrem istiny vo výške 2.774 CZK aj úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 2.774,- CZK od 2.11.2005 do zaplatenia, pričom od vykonateľnosti exekučného titulu, t.j.
3.1.2011 do podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. 15.2.2019 uplynuli viac ako tri roky. Rovnako

uviedla, že oprávnený síce v súlade s § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku priložil k návrhu na
vykonanie exekúcie predexekučnú výzvu zo dňa 28.1.2019, ktorou vyzval povinného na splnenie nárokuvyplývajúceho z predmetného exekučného titulu, avšak táto zásielka sa mu vrátila z dôvodu, že adresát
je neznámy. V súvislosti s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku uviedla,
že v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu bolo zámerom zákonodarcu zamedziť nárastu

úrokov, ktorý vzniká cieleným vyčkávaním oprávneného s podaním návrhu na vykonanie exekúcie
zavedením osobitnej civilnoprávnej sankcie v podobe nemožnosti začať exekúciu na opakujúce sa
príslušenstvo pohľadávky, ktoré vzniklo po vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedená zákonná úprava
má oprávneného motivovať k tomu, aby návrh na vykonanie exekúcie podal najneskôr do troch rokov
od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aby povinného neprekvapoval po uplynutí

relatívne dlhšej doby podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázala na to, že podmienka
vyzvania povinného v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na
zaplatenie dlžnej sumy je splnená len v tom prípade, ak sa uvedená výzva dostane do dispozičnej sféry
povinného, pretože len tak môže byť naplnený jej vyššie uvedený zmysel. Pričom v predmetnej veci
mala za preukázané, že predmetná zásielka podaná na poštovú prepravu pod číslom UC268663520SK
sa vrátila oprávnenému s výsledkom doručenia: adresát je neznámy. A preto uvedená skutočnosť

zakladá v danom exekučnom konaní fakt, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, že postupoval v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože je jeho povinnosťou preukázať, že povinný bol
skutočne vyzvaný na splnenie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, a teda mu bola predmetný
výzva aj reálne doručená. Ďalej uviedla, že súd je toho názoru, že nemožno akceptovať situáciu, keď
povinný zašle výzvu na splnenie pohľadávky na adresu, na ktorej sa povinný už nezdržiava, a ten sa s jej

obsahom v dôsledku toho nemá možnosť oboznámiť. Na záver dodala, že oprávnenému nič nebránilo v
tom, aby podal návrh na vykonanie exekúcie už skôr, teda do troch rokov od vykonateľnosti exekučného
titulu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu

sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté
uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 2.774 CZK od 4.1.2011 do zaplatenia. Svoju sťažnosť odôvodnil predovšetkým tým, že sa
nestotožňuje so závermi súdu, nakoľko má za to, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku
si svoju povinnosť splnil zaslaním výzvy. Podľa názoru povinného z uvedeného ustanovenia ani iného

zákonného predpisu nevyplýva povinnosť doručiť do dispozičnej sféry povinného výzvu na zaplatenie.
V prípade tvrdení súdu o splnení podmienky len v prípade, ak sa uvedená výzva dostane do dispozičnej
sféry povinného, by podľa názoru oprávneného zakladala na nerovnom postavení Oprávneného a
Povinného kedy by sa povinný mohol úspešne vyhýbať exekučnému konaniu zmenou a nenahlásením
zmeny trvalého pobytu, prípadne opakovaným nevyzdvihnutím oznámenej zásielky. Exekučný titul

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda musel byť Povinnému doručený, rovnako mu bola v
zmysle odôvodnenia exekučného titulu doručená aj žaloba, Povinný si teda bol vedomý svojho dlhu voči
Oprávnenému a napriek tomu do dnešného dňa svoj záväzok nesplnil. Oprávnený preto využil svoje
dispozičné právo a domáhal sa svojho práva priznaného exekučným titulom prostredníctvom súdneho
exekútora. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie Oprávnený vyzval Povinného na úhradu dlžnej

sumy zaslaním výzvy na adresu trvalého pobytu uvedenú v exekučnom titule, čím si svoju povinnosť
splnil. Oprávnený má za to, že nie je možné od Oprávneného spravodlivo požadovať, aby pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie lustroval pobyt povinného a teda vynaložil ďalšie náklady za stavu, kedy
už nesie riziko úhrady trov exekúcie v prípade, že exekučné konanie proti povinnému nebude úspešné.
Navyše možnosti zisťovania aktuálneho pobytu Oprávneným sú výrazne obmedzené (na rozdiel od

možností súdneho exekútora, v prípade ktorého je súčinnosťou napr. na Sociálnu poisťovňu, políciu a
pod. vyššia pravdepodobnosť zistenia aktuálnej adresy Povinného, resp. adresy, kde si preberá poštu,
je tu aj možnosť doručovania prostredníctvom zamestnávateľa atď.) a v prípade rešpektovania postupu
uvedeného v napadnutom uznesením by Oprávnenému „nepomohlo“, ani keby využil svoje nepatrné
možnostiapriložilbyknávrhunavykonanieexekúciespolusvrátenouzásielkouajdokladoprevereníp?

4. Zároveň si oprávnený dovolil poukázať aj na skutočnosť, že uvedený postup by sa javil ako
neprimerane tvrdý aj v prípade, ak by sa zaslaná výzva vrátila z dôvodu: „neprevzatá v odbernej lehote“,
kedy by sa rovnako výzva nedostala do dispozície dlžníka - Povinného a predlžovaním doručenia by
došlo k zmareniu nároku Veriteľa - Oprávneného na príslušenstvo, resp. by ho donútil podať návrh bez

neho. Ďalej uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú účinky právoplatného súdneho
rozhodnutia upravené jednak v procesných normách, jednak v hmotnoprávnych normách. Ustanovenie
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že ak bolo právo priznané rozhodnutím
súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, kedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. Toto ustanovenietak posilňuje nárok veriteľa priznaný právoplatným rozhodnutím a dáva mu istotu, že počas 10 rokov
sa jeho nárok neoslabí. Tieto účinky sa týkajú celého nároku v tom rozsahu, v akom bol priznaný
rozhodnutím, teda aj nároku na príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania a náklady, § 121 ods. 3 Obč.

zák.). Nesprávnym aplikovaním ustanovenia 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku by tak podľa
názoruoprávnenéhodošlokzákazuvykonaťexekúciunavymoženiepríslušenstva,atonapriektomu,že
práve takýto nárok je posilnený účinkami § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Rovnako oprávnený uviedol,
ževeriteľ,ktorémuboljehonárokpriznanýprávoplatnýmrozhodnutímaktorýsatakspoliehanauvedené
účinky, by bol podľa názoru súdu normami exekučného práva zbavený možnosti reálne tieto posilnené

účinky využiť. Závery súdu v napadnutom Uznesení tak podľa názoru oprávneného oslabujú reálnu
uplatniteľnosť a regulačnú účinnosť právnych noriem a taktiež právnu istotu ako atribút právneho štátu.
Vyššie uvedené ustanovenie exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 01.04.2017. Predmetnej
úprave predchádzala úprava uvedená v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ktorá Oprávnenému
odnímala možnosť domáhať sa vymoženia príslušenstva pohľadávky rovnako v lehote 3 rokov, avšak
navyše neobsahovala možnosť zmariť uvedený postup v prípade vyzvania Povinného na úhradu dlhu

a súčasného podania návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 3 mesiacov od vyzvania. Predmetná
úprava mala byť použitá na exekučné konania začaté po 31. máji 2014. Z uvedeného vyplýva, že až do
31.05.2014veriteľexekučnéhotitulunemalžiadendôvodponáhľaťsasnávrhomnavykonanieexekúcie,
keďže mohol vychádzať zo všeobecných premlčacích lehôt a účinkov právoplatného rozhodnutia v
zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák., a teda nebolo nič čo by veriteľa „nútilo ponáhľať sa“ s iniciovaním

exekúcie.

5. V predmetnom prípade uplynuli veriteľovi relevantné 3 roky na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie už pred prijatím predchádzajúcej právnej úpravy a za súčasnej neznalosti aktuálneho pobytu
Povinného teda úplne stratil možnosť domáhať sa úhrady časti príslušenstva priznaného právoplatným

a vykonateľným rozhodnutím súdu. V prípade vymáhania pohľadávky formou exekúcie Oprávnený
znáša riziko, že pri neúspešnej exekúcii bude zaviazaný na úhradu trov súdneho exekútora. Okamžité
nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie teda nemá za účel nárast príslušenstva (a teda celkovej
sumy, ktorú bude musieť Povinný uhradiť), ale je výrazom racionálneho postoja veriteľa, ktorý zvažuje
riziko a až pri hrozbe straty práva je ochotný toto riziko podstúpiť. Primárnym dôvodom vymáhania

nie je žiadna špekulácia veriteľa, aby sa dlžná suma navýšila, ale to, že dlžník nesplnil svoj záväzok
voči veriteľovi. V takom prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie pokojne aj po deviatich a pol
roku nie je podľa názoru oprávneného účelovým konaním veriteľa, ale naopak, výrazom jeho ústavne
chráneného vlastníckeho práva v podobe judikovaného nároku. Dlžník predsa kedykoľvek môže odvrátiť
exekúciu tým, že bude konať podľa práva, teda že svoj záväzok splní. Výkladom súdu ustanovenia

53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku by tak podľa názoru oprávneného došlo k zbaveniu veriteľov
ich právoplatne judikovaných pohľadávok, teda zbavenia ochrany ich vlastníckeho práva a navyše
potvrdeného právoplatným súdnym rozhodnutím.

6. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.12. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa
15. 02. 2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.774,- CZK s príslušenstvom na
základeexekučnéhotitulu-rozsudkuOkresnéhosúduBardejov,sp.zn.5C/117/2008zodňa28.10.2010,
ktorý sa stal vykonateľným dňa 3.1.2011. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu

aj predmetný exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti ako elektronický
dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis z
obchodného registra ČR, plnú moc právneho zástupcu ako elektronický dokument, ktorý vznikol
zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, výpis zo zoznamu advokátov, ktorý je
vedený Slovenskou advokátskou komorou, osvedčenie o registrácii DPH právneho zástupcu, poistnú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu spolu s prílohami a tiež predexekučnú výzvu spolu s potvrdením

o nedoručení z dôvodu, že adresát je neznámy. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté
uznesenie.

14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá

poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak

sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch
rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

16. Podľa § 53 ods. 4 veta druhá Exekučného poriadku, z dôvodu podľa odsek 3 písm. g) zamietne
návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

18. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila

aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na zdôraznenie ešte uvádza, že v prípade ak
oprávnený chcel v exekúcii vymôcť aj úroky z omeškania, ako opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky,
musel súdu preukázať, že povinného vyzval na splnenie pohľadávky. Oprávnený síce tvrdí, že si
svoju povinnosť splnil, keď povinnému zaslal na adresu uvedenú v exekučnom titule výzvu zo dňa

28.01.2019, hoci na uvedenej adrese bol adresát neznámy, pretože nemá povinnosť skúmať, či je
adresa v exekučnom titule aktuálna. Výzva sa tak do dispozície povinného nedostala a povinný sa o nej
ani nedozvedel. Súd nevyvracia názor oprávneného, že tento nie je povinný zisťovať skutočnú adresu
povinného. Overovanie adresy oprávneným pri včas začatej exekúcii (do 3 rokov od vykonateľnosti
exekučného titulu) nemá pre konanie zásadný význam. Avšak v prípadoch, keď je návrh podaný po 3

rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu a oprávnený žiada vymôcť aj opakujúce sa príslušenstvo
pohľadávky, je namieste, aby si túto adresu vo vlastnom záujme zistil a doručil na ňu povinnému
výzvu. Aby výzva, ako jednostranný hmotnoprávny úkon oprávneného smerujúci k splneniu zákonom
stanovenej povinnosti podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku vyvolala účinky, musí byť
povinnému aj doručená. Za doručenú sa považuje až vtedy, ak mal (povinný) objektívnu možnosť

zoznámiť sa s jej obsahom. V posudzovanej veci povinný takú možnosť nemal, pretože bol na adrese
uvedenej v exekučnom titule v čase doručovania výzvy neznámy. Oprávnenému preto možno pričítať,
že v dôsledku jeho konania (podania návrhu na vykonanie exekúcie po vyše 8 rokoch od vykonateľnosti
exekučného titulu) už nebola adresa povinného podľa exekučného titulu aktuálna, čo malo za následoknesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku ako podmienky
na vymoženie pohľadávky aj s opakujúcim sa príslušenstvom po 3 rokoch od vykonateľnosti exekučného
titulu. Neobstojí tiež jeho tvrdenie, že nemal vedomosť o aktuálnej adrese povinného, keď vychádzal z

údajov na exekučnom titule a nepodstatná bola aj jeho námietka, že mu povinný mal aktuálnu adresu
oznámiť. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie po vyše 8 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu
v sebe nesie riziko, že povinný zmení adresu, prípade stratí právnu subjektivitu, alebo bude na jeho
majetok vedený konkurz a pod.. Oprávnenému muselo byť zrejmé, že pokiaľ mu dobrovoľne povinný
pohľadávku neuhradil ani niekoľko rokov od právoplatnosti rozhodnutia, bolo nereálne očakávať, že

mu oznámi zmenu adresy. Ak oprávnený tvrdil, že dlžník si má byť vedomý svojho dlhu a má vyvíjať
maximálne možné úsilie, aby vyrovnal pohľadávku svojho veriteľa, vrátane poskytovania súčinnosti,
na druhej strane treba uviesť, že veriteľ sa má aktívne starať o svoje pohľadávky, čo v tomto prípade
znamenalo skôr sa domáhať jej splnenia núteným spôsobom (exekúciou).

19. Sudca ešte v tejto súvislosti podotýka, že ustanovenie o nepriznaní opakujúceho sa plnenia v

takýchto prípadoch platilo už aj za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017), čo znamená, že nejde o novú právnu úpravu. Predchádzajúca
úprava bola dokonca prísnejšia, pretože veriteľ mohol zvrátiť následky oneskorene podaného návrhu na
vykonanie exekúcie len uzavretím dohody o postupnom splnení pohľadávky, ktorú priznáva exekučný
titul (podľa súčasnej právnej úpravy existuje aj druhý dôvod - vyzvanie povinného na splnenie). Už vtedy

zákonodarca zakotvením uvedeného ustanovenia uviedol, že má predchádzať tomu, aby exekučný titul
slúžil veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odležať, pokiaľ v neprospech dlžníka
narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie, a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd

sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že

konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v
uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.