Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419201085
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419201085.1

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa: D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, E. J.,
proti odporcovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, S.A., so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž
750 09, Francúzska republika, č. 542 097 90, konajúci prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258
713, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo 7.5.2019 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by

súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy ako aj uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.

2. V dôvodoch podania uviedol, že s odporcom uzatvoril 18.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a

zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytnutí
platobných služieb č. 263139819661396, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý viazaný
spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy sú ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
podľa ustanovenia § 552 Občianskeho zákonníka na základe ktorej navrhovateľ v okamihu podpisu
zmluvy vyjadril súhlas, aby mu v prípade omeškania so splácaním úveru boli za týmto ustanovením
zmluvy určených podmienok vykonané zrážky zo mzdy.

3. Úverová zmluva obsahuje viaceré vady - absencia správne určenej RPMN a celkovej sumy k
zaplateniu, absencia vymedzenia, koľko zo splátky sa započítava na istinu, úrok, poplatky. Zahrnutie
dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, zhoršuje postavenie spotrebiteľa a umožňuje veriteľovi využiť
takúto dohodu na získanie plnenia, ktoré môže byť v rozpore s právnym poriadkom a ktoré by mu v

súdnom konaní nebolo priznané.

4. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona, súčasťou formulárovej zmluvy je aj vopred pripravené znenie
Dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Zamestnávateľom navrhovateľa je spoločnosť Tatravagónka, a.s., so sídlom Štefánikova 887/53,
Poprad.6. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor
s medzinárodnou zmluvou, a preto je neplatný. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú

postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť.
Moc nad jeho majetkom je v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky nepotrebuje
súdne rozhodnutie a postihnutie majetku môže vyplývať zo zmluvy vrátane neprijateľných zmluvných
podmienok.

7. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia súdneho dvora, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôraznil v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkon spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo
ochrany.

8.Odporcaužvyzvalzamestnávateľanavrhovateľa,abyvykonávalzrážkyzomzdyatenichajvykonáva.
Obava, že odporca naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení bez

toho, aby bol známy výklad únijného práva, as reálne naplnila.

9. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.

10. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je o. i. i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem.

14. Právny záujem na zabezpečovacom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností,
ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 CSP.

15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť
neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné,
napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického
stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

16. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento
predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

17. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy
uvedenej v § 343 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, je
potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej

súdom v základnom sporovom konaní.

18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho
záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu
právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 CSP a súčasne či

navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť úpravy pomerov odporcu.

19.Vprvomradeskúmal,činavrhovateľneodkladnéhoopatreniatvrdilaosvedčil,žesútuprávnevzťahy
medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. V tejto súvislostije potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na úpravu iných, než právnych
vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani
netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný
predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.

20. Z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v
právnom postavení dlžníka zo zmlúv označených v bode 2. tohto odôvodnenia. Túto skutkovú okolnosť

považoval súd za osvedčenú listinným dôkazom (č.l. 12 a nasl.).

21. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu
vzťahu medzi ním a odporcom upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej
podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

22. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa §
127, ako aj všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP.

23. Popri všeobecných náležitostiach musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať i

osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 326 ods. 1 CSP.

24. Povinnosťou navrhovateľa je opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má v konaní poskytnúť ochrana. Nemožno ukladať povinnosti, alebo obmedzenia, ak základ nároku
nie je minimálne osvedčený.

25.Prekontradiktórnekonanieovládanédispozičnýmprincípomjecharakteristickázodpovednosťstrany
za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet
konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd
nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany.

26. Posudzované podanie navrhovateľa označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nemá charakter podania vo veci samej, keďže naň má podľa navrhovateľa nadväzovať konanie o merite
veci. Na odstraňovanie jeho prípadných vád tak nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 CSP, pretože je
to priamo vylúčené doslovným znením zákona.

27. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver v tejto otázke
znemožňuje súdu návrh odmietnuť a musí byť o ňom za daných okolností rozhodnuté zamietajúcim
alebo vyhovujúcim výrokom súdneho rozhodnutia.

28. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. Ide
predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
326 v nadväznosti na § 132 a 127 CSP.

29. Prípadné nedostatky osobitných náležitostí spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní
nespôsobujú. Vadou návrhu v zmysle jeho neurčitosti nie je to, že mu nemožno vyhovieť z hľadiska
splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností súd návrh
zamietne. O tento prípad ide i v prejednávanej právnej veci.

30. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa síce daný, avšak nie je dostatočný
na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje
sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní
návrhu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1110).

31. V návrhu zo 7.5.2019 jeho navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu k odporcovi
vyplývajúceho z uzatvorených zmlúv o úvere, resp. ďalších zmlúv označených v bode 2. tohto
odôvodnenia.32. Nariadenie neodkladného opatrenia žiadal pre uloženie povinnosti zdržania sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy odporcom a povinnosťou zdržania sa vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom

navrhovateľa avšak bez toho, aby dostatočne označil dohodu o zrážkach zo mzdy ako i zamestnávateľa
navrhovateľa. Návrh, najmä v časti petitu, teda toho, čoho sa navrhovateľ domáha, je návrhom neurčitým
v zmysle ust. § 128 CSP.

33. Na základe uvedeného tak podanie bolo vyhodnotené ako podanie neurčité, obsahujúce

nepresné a neúplné údaje, nakoľko aj napriek tomu, že žalobný petit vychádza z opísaných
rozhodujúcich skutočností a v návrhu uvedených okolností, avšak v jeho navrhovanom znení je petitom
nevykonateľným a nemožno určiť, čoho konkrétne sa navrhovateľ domáha. Žalobný petit musí byť
presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí úplne a presne vedieť, o čom má
konať a rozhodnúť, pretože nemôže sporovej strane, resp. v tomto prípade ďalšiemu subjektu v návrhu
označenému len ako „zamestnávateľ navrhovateľa“ priznať iné práva a uložiť mu iné povinnosti ako

tie, ktoré sú navrhované. Podmienka, aby bol petit určitý, nie je len formálnou požiadavkou na splnenie
určitých procesných podmienok, ale je nevyhnutná pre výsledok konania, t. j. aby mohli nastať účinky
zamýšľané navrhovateľom neodkladného opatrenia.

34. Uvedené platí o to viac, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

má uložiť povinnosť a zasiahnuť tak do súkromnej sféry odporcu i bližšie neoznačeného zamestnávateľa
navrhovateľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Odporca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, a preto mu podľa
ust. §255 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže si v konaní žiadne trovy

neuplatnil a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti
II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.