Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12P/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118210298
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118210298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: B. T., nar. XX. XX. XXXX, a X. T., nar. XX. XX. XXXX, E. W. J. P., obe zastúpené procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka G..
P. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., F. XXXX/XX, t. č. bytom Š. XXX, zastúpená: NIKU & partners,
s. r. o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec G.. P. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., P.. W. XX,

zastúpený: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, Štúrova 13, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté B. Y. X. T. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej B. sumou 165 Eur mesačne a na výživu
maloletej X. sumou 165 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k

rukám matky, s účinnosťou od 18. 12. 2018.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18. 12. 2018 do 31. 05. 2019 na maloletú B. v sume
75 Eur a na maloletú X. v sume 75 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 5 Eur
mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku stým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 18. 12. 2018, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 21. 12. 2018, sa matka
domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to zverenia maloletých
detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú

oprávnení obidvaja rodiča, zaviazania otca výživným na maloletú Ester v sume 475 Eur mesačne a na
maloletúX.vsume475Eurmesačne,sosplatnosťoudo15.dňavmesiacivopred,počnúcdňompodania
návrhu. Zročné výživné žiadala matka uhradiť v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozsudku. Súčasne
matka navrhla upraviť styk otca s maloletými, a to každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od
16.30 hod. nepretržite do nedele do 19.00 hod.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Zoznámili sa v roku 1998, z ich vzťahu sa narodili dve dcéry - dvojčatá B. Y. X.. Vzťah s otcom po
vzájomnej dohode ukončili v marci 2018. S otcom nikdy neviedli spoločnú domácnosť, nakoľko otec bola doposiaľ je ženatý. Starostlivosť o maloleté deti od narodenia matka zabezpečovala sama, pričom
dcéry sa so svojím otcom od rozchodu stretávajú približne raz za mesiac, kedy navštevujú otca v jeho
domácnosti. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, nakoľko deti pochádzajúce z jeho manželstva sú

už toho času plnoleté a zaopatrené. Po ukončení vzťahu v marci 2018 sa s otcom predbežne dohodla,
že na výživu maloletých detí bude prispievať sumou 400 Eur spolu na obe deti. Dodala, že táto suma
nepokrýva ani polovicu odôvodnených výdavkov maloletých detí. Obe dievčatá vo veku takmer 15 rokov
sú už vyspelé (s výškou 170 cm a 172 cm, 55 kg a 70 kg), stravujú sa ako dospelý človek a ich oblečenie
a obuv rovnako nakupuje už v konfekcii pre dospelých. Na výdavkoch spojených s zabezpečovaním

starostlivosti o dcéry ako aj domácnosti, sa vo veľkej miere podieľajú aj rodičia matky, nakoľko matka
by tieto zo svojho príjmu nedokázala uhrádzať. Napriek predbežnej dohode jej otec prispel na výživu
maloletých detí sumou 400 Eur len v mesiaci apríl 2018 a následne jednostranne znížil výživné na
sumu 300 Eur mesačne. V mesiaci august 2018 dokonca na výživu detí prispel iba sumou 150 Eur.
Matka otcovi v styku s deťmi nebráni, naopak v prípade záujmu (ktorý však otec prejaví len ojedinele)
mu matka vychádza v ústrety. Maloleté deti sú s otcom aj v pravidelnom telefonickom kontakte. Otec

príležitostne brával dcéry na výlety, či dovolenky, no od marca 2018 už tak neurobil. V súčasnosti obe
maloleté dcéry navštevujú 8. ročník Základnej školy s materskou školou, Q. XX, S.. Zdravotný stav
maloletých detí je dobrý, primeraný ich veku. Obe maloleté deti pravidelne každý mesiac absolvujú
doučovanie zo slovenského jazyka, anglického jazyka, nemeckého jazyka a matematiky, s čím majú
zvýšené ich mesačné výdavky. Odôvodnené mesačné výdavky maloletej B. predstavujú sumu približne

vo výške 912,43 Eur, rovnako tak u maloletej X.. Matka v súčasnej dobe pracuje na Ú. S. X.Á. O. Q. S.
na pozícii odborný referent. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje 660 Eur netto. Súčasne poberá
výsluhový dôchodok vo výške 531,64 Eur mesačne. Otec pracuje v spoločnosti P., s. r. o., Q. O., jeho
priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 1.000 Eur netto, súčasne poberá výsluhový dôchodok
vo výške 700 Eur mesačne. Keďže s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa na

starostlivosti o maloleté deti podieľa iba minimálne a absenciu jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti
nevynahrádza ani primeraným finančným (výživné), či iným plnením, matka má za to, že vznikla potreba
upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnutím súdu.

3. Na pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2019 matka upravila svoj návrh v časti určenia výživného tak,

abyotcovibolauloženápovinnosťprispievaťnavýživumaloletýchdetíniedňompodanianávrhu,aleodo
dňa 01. 04. 2018, ktorý návrh odôvodnila tým, že čakala, že otec výživné doplatí podľa výšky výživného,
na ktorom sa v tom čase spolu dohodli, čo bola suma 400 Eur na obe deti.

4. Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním zo dňa 08. 04. 2019, doručeným súdu dňa 11. 04.

2019, pričom uviedol, že je nesporné, že matka a otec maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti
a nie sú ani manželmi. Má však výhrady a zásadne nesúhlasí s tvrdením matky, že s otcom
maloletých detí nikdy neviedli spoločnú domácnosť. Skutočnosť, že sa nerozviedol, nevylučuje to, že
žil v spoločnej domácnosti s matkou a spoločne vychovávali ich maloleté deti. Trvalo začali spolu
žiť od roku 2002, najskôr u rodičov matky maloletých detí v S., potom sa spoločne presťahovali do

spoločne vybudovaného rodinného domu. Spoločne trvalo žili, hospodárili, viedli spoločnú domácnosť,
vychovávali spolu svoje dve spoločné deti, a to až do aprílu roku 2018, teda po dobu 18 rokov. Počas
spolužitia hradili spoločne náklady na spoločný život, vedenie spoločnej domácnosti, stavbu domu,
výchovu deti... Matka maloletých detí bola dokonca disponentom na osobnom účte otca a k finančným
prostriedkom otca mala voľný a neobmedzený prístup. Po rozchode sa matka venovala svojmu novému

priateľovi, kamarátom a deti odovzdávala svojej matke v S., ktorá suplovala jej výchovu. Otec súhlasí
so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Tiež súhlasí s návrhom, že obaja rodičia
majú právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. S navrhovanom výškou výživného v sume
475 Eur na každé dieťa otec nesúhlasí, navrhované výživné považuje z hľadiska odôvodnených potrieb
maloletých detí za neprimerané a nadhodnotené a z hľadiska schopností a možností rodiča zaviazaného

na plnenie takejto vyživovacej povinnosti za nemožné, a to z hľadiska jeho zárobkových možností a
schopností, ako aj z hľadiska zabezpečenia si aj vlastných potrieb otca ako rodiča maloletých detí. V
apríli 2018, kedy rodičia ukončili svoje spolužitie, sa dohodli na výživnom vo výške 300 Eur mesačne
na obe deti, teda na každé maloleté dieťa vo výške 150 Eur mesačne. Pôvodne matka otcovi vyčíslila
náklady na obe deti vo výške 150 Eur a otec sa jej sám ponúkol, že bude platiť na obe deti sumu 300 Eur,

s čím matka súhlasila. Dokonca prvý mesiac apríl 2018 otec poslal deťom až 400 Eur. Nie je pravdivé
tvrdenie matky, že ich dohoda znela na 400 Eur na obe deti. Dohoda rodičov znela na 300 Eur mesačne
na obe deti a matka takéto plnenie výživného až do mesiaca december 2018 ani nikdy nenamietala. Od
mája 2018 otec platí výživné pravidelne, a to spolu 300 Eur mesačne, jedine v auguste 2018 otec zaplatilna výživnom sumu 150 Eur z dôvodu, že polovicu augusta 2018 deti strávili u otca. Matka zrazu bez
akejkoľvek podstaty zmeny okolností o pol roka po dohode s otcom na výživnom, teda v decembri 2018,
podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré zrazu navýšila o sumu 325 Eur na každé dieťa, teda na sumu

475 Eur na jedno dieťa. Otec tento návrh pripisuje tomu, že matka sa mstí otcovi za to, že podal žalobu
na súd o určenie spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorý postavili spoločne a v ktorom aj spoločne
bývali. Má za to, že výživné vo výške 300 Eur, ktoré platí v súčasnosti na maloleté deti je postačujúce,
a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rovnakou mierou sa musí na výžive detí podieľať aj matka, len táto
forma výživy sa zabezpečuje a je kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou o deti. Maloleté navštevujú

základnú školu. Zárobky a príjmy oboch rodičov sú približne rovnaké. Matka je vlastníčkou rodinného
domu, o ktorom tvrdí, že je jej výlučným vlastníctvom, teda sa jedná o veľkú majetkovú hodnotu. Otec
mimo platenia bežného výživného príkladmo uviedol ďalšie výdavky na deti - 11. 05. 2018 vreckové v
sume 20 Eur, 29. 05. 2018 vreckové v sume 40 Eur, kredit na telefón v sume 14 Eur, sandále v sume 32
Eur, 20. 06. 2018 pamäťová karta do mobilu v sume 15,99 Eur, 20. 06. 2018 vreckové v sume 20 Eur,
25. 06. 2018 kredit v sume 14 Eur, 29. 06. 2018 krátke nohavice v sume 18 Eur, 29. 06. 2018 vreckové v

sume 20 Eur. V čase od 28. 07. 2018 do 09. 08. 2018 boli maloleté deti u otca, kedy im zabezpečoval aj
plnú výživu - kúpalisko 8x, výlet do Tatralandie, 09. 08. 2018 vreckové v sume 40 Eur, 08. 08. 2018 kredit
2 x 7 Eur, 08. 08. 2018 tenisky 29,98 Eur, 31. 07. 2018 tepláky X. v sume 6,99 Eur, 29. 07. 2018 tričko B.
+ X. 13,98 Eur, 29. 07. 2018 krátke nohavice v sume 19,90 Eur. V čase od 16. 08. 2018 do 20. 08. 2018
boli deti opäť u otca - kúpalisko 2x, 04. 09. 2018 - ŠEVT nákup pomôcok do školy, 07. - 08. 09. 2018

vreckové v sume 40 Eur (deti boli u otca), 11. 09. 2018 - kredit 2 x 7 Eur, X. nohavice, B. tepláky, vreckové
2 x 10 Eur, 12. - 15. 10. 2018 deti boli u otca, 06. 12. 2018 vreckové 2 x 20 Eur, 14. - 16. 12. 2018 výlet
Tatralandia, 30. - 2. 12. 2018 deti boli u otca, 20. 01. 2019 nákup BA, TT - tričko, nohavice, rifle, X. -
meniny, 10. - 15. 02. 2019 lyžovačka - Zuberec 700 Eur, 06. 04. 2019 tričko 2 x a mikina 34,97 Eur,
06. 04. 2019 2 x tenisky 104,90 Eur. Okrem uvedeného otec platí pravidelne mesačne deťom prenosný

internet v sume 18,98 Eur. Teda okrem výživného otec prispieva aj iným plnením. Otec je zamestnaný
v spoločnosti P., s. r. o., kde dňa 21. 01. 2015 uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa
01. 02. 2015 na pozícii ekonóm - účtovník a zároveň obchodný zástupca. Jeho mzda predstavovala
sumu 1.380 Eur v hrubom. Dňa 01. 04. 2017 bol uzatvorené dodatok k pracovnej zmluve č. 1, kde
bola otcovi rozšírená náplň práce o vedúceho dopravy, avšak bez úpravy mzdy. Dňa 01. 01. 2019 bol

uzatvorený s otcom ako zamestnancom ďalší dodatok k pracovnej zmluve č. 2, na základe ktorého sa
zmenila náplň práce - pracovné zaradenie tak, že otec prestal vykonávať funkciu obchodného zástupcu
a v nadväznosti na to mu zamestnávateľ aj znížil mzdu na sumu 860 Eur v hrubom, čo predstavuje cca
620 Eur v čistom. Otec namieta tvrdenia právnej zástupkyne matky, že by sa jednalo o účelové konanie.
Obchodná spoločnosť, v ktorej je otec zamestnaný, v rámci racionalizačných opatrení zrušila pozíciu

obchodného zástupcu, ktorú vykonával otec, čím mu znížila aj mzdu. Rovnako sa ohradzuje aj voči ničím
nepodloženým tvrdeniam matky o tom, že by mu zamestnávateľ vyplácal akési peniaze - odmeny mimo
mzdy. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 697,82 Eur mesačne. Mesačné výdavky
otca predstavujú 1.106,82 Eur (Orange 140 Eur - syn U. otcovi prepláca sumu 53 Eur, v tejto platbe
je ďalej telefón, internet a zabezpečovačka v dome Š., kde býva matka s deťmi; garáž 45 Eur, internet

14,40 Eur, splátka úveru 189,67 Eur, splátka hypotéky 200 Eur, výživné 300 Eur, nájom 143,76 Eur,
elektrika 36,50 Eur, plyn 4 Eurá, UPC 33,49 Eur). Príjmy otca spolu mesačne predstavujú 1.370 Eur,
otcovi reálne zostáva na živobytie približne 263 Eur mesačne. Otec je spoluvlastníkom 4-izbového bytu,
nachádzajúceho sa v M., ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. Otec nesúhlasí s
navrhovanou úpravou styku s maloletými deťmi. Deti sa stretávajú s otcom pravidelne, podľa ich dohody,

trávia spolu aj niekoľko dní, majú k otcovi pekný vzťah, ako aj otec k deťom. Otec je rovnocenným
rodičom ako aj matka a na výchove a starostlivosti o deti sa podieľal od ich narodenia doposiaľ. Otec
navrhol širšiu úpravu styku s maloletými deťmi.

5. K návrhu matky na určenie výživného odo dňa 01. 04. 2018, teda spätne otec uviedol, že matka

nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Otec aj po rozchode rodičov nad rámec plnenia
vyživovacej povinnosti poskytoval deťom jednorazové plnenia, a to aj vo väčšom rozsahu (napríklad
lyžovačka v Zuberci 700 Eur). Matke nič nebránilo, ak mala za to, že výživné je nepostačujúce, podať
návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom už bezprostredne
po rozchode rodičov. Naopak, urobila tak zámerne až po tom, čo sa začal otec domáhať svojich

nárokov z titulu vysporiadania rodinného domu, ktorý spoločne postavili a kde matka odmieta akúkoľvek
vyrovnanie.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise, najmä rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o návšteve školy, rozpisom výdavkov matky
a maloletých detí, dohodou o zmene pracovnej zmluvy matky, rozhodnutiami Ministerstva vnútra SR

zo dňa 01. 07. 2018, potvrdeniami o príjme matky, výplatnými lístkami matky, potvrdením o poberaní
prídavku na dieťa, lustráciami matky a otca v bankách, potvrdením o výške príjmu U. I., potvrdením o
výške príjmu P. I., potvrdením o výške príjmu P.. P. I., oznámením spoločnosti P., s. r. o., zo dňa 19.
02. 2019 a zo dňa 20. 05. 2019, potvrdeniami o príjme otca, oznámením Ministerstva vnútra SR zo
dňa 18. 03. 2019, dohodou o platbách nájomného k zmluve č. D., návrhom na uzatvorenie poistnej

zmluvy, faktúrou č. XXXXXXXXXX, inštrukciou pre zákazníka k zmluve, osvedčením o evidencii vozidla
matky, fotokópiami dokladov preukazujúcich výdavky otca, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, lustráciami v sociálnej poisťovni, fotodokumentáciou, pracovnou zmluvou otca, dodatkom č.
1 k pracovnej zmluve, dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve, kúpno-predajnou zmluvou na motorové
vozidlo, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 11. 2018, potvrdením z registra tunajšieho súdu o
doručení návrhu matky, platobným príkazom Tatra banky, rozpisom nákladov na birmovku a fotokópiou

pokladničných dokladov k nim, výsluchom matky a otca, vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov
konania, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Maloleté deti sa narodili z partnerského vzťahu matky a otca, ktorí v marci 2018 ukončili vzťah a
od tejto doby nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloleté deti zostali v starostlivosti matky. Otec

sa s deťmi stretáva podľa dohody, sú v dennom kontakte, matka mu v styku s deťmi nebráni. Otec si
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní dobrovoľne, v mesiaci apríl 2018 v sume 400 Eur na obe
deti, každý ďalší mesiac v sume 300 Eur na obe deti, s výnimkou mesiaca august 2018, kedy otec zaplatil
výživné v sume 150 Eur na obe deti. Obe deti majú 15 rokov, sú dvojčatá, navštevujú 8. ročník základnej
školy. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý. Matka je poberateľom výsluhového dôchodku, od 01. 06.

2016 je zamestnaná na Ú. S. X. O., S.. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku, od 01. 02. 2015 je
zamestnancom spoločnosti P., s. r. o., Q. O.. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

8. Z rozpisu mesačných výdavkov matky na maloletú B. vyplýva, že tieto predstavujú sumu 912,43 Eur -
pomerná časť nákladov na bývanie 94 Eur, strava doma 300 Eur, strava v škole 27 Eur, poplatok v škole

(ZRPŠ, pomôcky) 25 Eur, oblečenie, obuv 100 Eur, drogéria - hygiena 106 Eur, lieky, vitamíny 10 Eur,
doprava 33 Eur, doučovanie (AJ, SJ, NJ, M) 160 Eur, vreckové 20 Eur, mobil 20 Eur, poistenie 17,43
Eur. Rovnako tak matka vyčíslila výdavky i na maloletú Sáru v celkovej výške 912,43 Eur.

9. Z rozpisu nákladov na birmovku dňa 09. 06. 2019 a fotokópií pokladničných dokladov k nim vyplýva,

že matka spolu vynaložila výdavky v sume 346 Eur (kabelky 30 Eur, šaty 48 Eur, opasok 18 Eur, topánky
90 Eur, pohostenie 100 Eur, poplatky za birmovku 40 Eur, benzín 20 Eur = 316 Eur + 30 Eur).

10. Z rozpisu mesačných výdavkov matky na domácnosť vyplýva, že tieto predstavujú sumu 664,43 Eur
- úver 93,04 Eur, mesačné platby (daň + OLO + údržba) 56 Eur, elektrina 54,59 Eur, plyn 104,50 Eur,

voda 35 Eur, TV, internet 27,23 Eur, RTVS 4,64 Eur, leasing auta 289,43 Eur.

11. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 31. 07. 2018 vyplýva, že s účinnosťou od 01.
08. 2018 bola medzi zamestnávateľom a zamestnancom (matkou) dohodnutá zmena pracovnej zmluvy
zo dňa 02. 05. 2016 a ďalších dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy tak, že sa mení bod 4, a to

stupeň náročnosti práce: 4, základná mzda vo výške: 877 Eur.

12. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia, zo dňa 01. 07. 2018, je
zrejmé, že od 01. 07. 2018 došlo k zvýšeniu výsluhového dôchodku matky zo sumy 520,84 Eur mesačne
na sumu 531,64 Eur mesačne.

13. Z potvrdenia zamestnávateľa ako aj z výplatných lístkov matky vyplýva, že čistý príjem matky za
mesiac december 2017 bol 938,32 Eur. Jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2018 činil 838,36 Eur,
priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január 2019 až apríl 2019 činil 747,60 Eur.

14. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 25. 01. 2019 vyplýva, že matka
bola v roku 2018 poberateľkou prídavku na dieťa, a to v sume 47,36 Eur mesačne na obe deti.15. Z dohody o platbách nájomného k zmluve č. D. zo dňa 17. 05. 2017 vyplýva, že matka je povinná
spoločnosti Č. D., a. s., Bratislava, uhrádzať nájomné na základe leasingovej zmluvy, a to dve splátky
vo výške 2.920,82 Eur ročne/splátka a tretiu splátku vo výške 2.921,67 Eur.

16. Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 17. 05. 2017 vyplýva, že matka je povinná platiť
poisťovateľovi Y. - X. F., a. s., Bratislava, mesačné poistné vo výške 46,10 Eur (povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 11,59 Eur +
poistenie KASKO vo výške 25,60 Eur + pripoistenie finančnej straty vo výške 8,91 Eur).

17. Z faktúry dodávateľa P.-I. S., s. r. o., Trnava, č. 1XXXXXXXXX, vystavenej dňa 17. 05. 2017, vyplýva,
že odberateľovi Č. D., a. s., Bratislava (konečný príjemca - matka), bolo fakturované dodanie vozidla zn.
KIA RIO 1,2 CVVT GOLD 62kW/84k M5 za cenu 11.500 Eur s DPH (9.583,33 Eur bez DPH).

18. Z osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla zn. KIA RIO, VIN: O., EČ: S. XXXGU, rok

výroby: 2017, vyplýva, že držiteľom osvedčenia je matka, vlastníkom vozidla je spoločnosť Č. D., a. s.,
Bratislava.

19. Z lustrácie v bankách súd zistil, že matka má ku dňu 23. 04. 2019 vedený účet v Tatra banke, a. s.,
so zostatkom vo výške 3.544,19 Eur.

20. Z platobného príkazu Tatra banky vyplýva, že matka dňa 14. 05. 2019 splatila ďalšiu leasingovú
splátku za osobné motorové vozidlo v sume 2.920,82 Eur mesačne.

21. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 29. 11. 2018 vyplýva, že rodičia matky sú

poberateľmi starobného dôchodku, a to G. T. vo výške 662,90 Eur mesačne a Y. T. vo výške 530 Eur
mesačne.

22. Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že čistý príjem otca za mesiac december 2017 bol
1.026,16 Eur. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2018 činil 912,56 Eur, priemerný čistý

mesačný príjem za obdobie január 2019 až apríl 2019 činil 626,60 Eur.

23. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia, zo dňa 01. 07. 2018, je
zrejmé, že od 01. 07. 2018 došlo k zvýšeniu výsluhového dôchodku otca zo sumy 686,42 Eur mesačne
na sumu 697,82 Eur mesačne.

24. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom P., s. r. o., Q. O., a otcom dňa 21. 01. 2015
vyplýva, že pracovný pomer vznikol dňom 01. 02. 2015 a dohodnutý bol druh práce: ekonóm - účtovník,
obchodný zástupca. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so mzdou vo výške 1.380 Eur/
brutto/mesiac so splatnosťou do 12. dňa kalendárneho mesiaca.

25. Z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. 04. 2017 vyplýva, že s účinnosťou od 01. 04. 2017
došlo k rozšíreniu druhu práce u otca o vedúceho dopravy, na základe dodatku č. 2 k pracovnej zmluve
zo dňa 02. 01. 2019 otec prestal vykonávať prácu obchodného zástupcu a súčasne došlo k úprave mzdy
na sumu 860 Eur/brutto/mesiac s účinnosťou od 01. 01. 2019.

26. Z oznámenia spoločnosti P., s. r. o., Q. O. (zamestnávateľa otca) zo dňa 19. 02. 2019 vyplýva, že
otec nepoberá žiadne benefity, v zmysle zákona sú mu na základe odpracovaných hodín poskytované
stravné lístky. Dňa 01. 01. 2019 bola otcovi prehodnotená pracovná náplň a následne prišlo k úprave
mzdy na 860 Eur/brutto s účinnosťou od 01. 01. 2019.

27. Spoločnosť P., s. r. o., Q. O., podaním zo dňa 20. 05. 2019 súdu oznámila, že k úprave mzdy
otca došlo na základe dodatku č. 2 zo dňa 01. 01. 2019 k pracovnej zmluve zo dňa 21. 01. 2015 na
sumu 860 Eur brutto mesačne. K zmene (zúženiu) obsahu pracovnej náplne došlo v spojitosti s tým,
že zamestnanec na základe rozhodnutia spoločnosti prestal s účinnosťou od 01. 01. 2019 vykonávať

funkciu obchodného zástupcu, v nadväznosti na čo mu bola aj znížená mzda.

28. Z lustrácie v bankách súd zistil, že otec má ku dňu 07. 02. 2019 vedený účet v Tatra banke, a. s.,
so zostatkom vo výške 7.880,08 Eur.29. Z dokladov preukazujúcich výdavky otca vyplýva, že záloha otca za plyn je 12 Eur/štvrťrok, poplatok
za RTVS 4,64 Eur/mesiac, elektrika 36,50 Eur/mesiac, UPC 33,49 Eur/mesiac, internet 14,40 Eur,

faktúra spoločnosti Orange Slovensko, a. s., splatná k 28. 03. 2019, vystavená na sumu 141,74 Eur,
splátka hypotekárneho úveru 191,22 Eur, mesačná zálohová úhrada za užívanie bytu 89,53 Eur, fond
opráv 54,23 Eur, daň z nehnuteľnosti 22,25 Eur/rok, miestny poplatok za komunálne odpady 115,34 Eur/
rok/4 osoby.

30. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo
dňa 31. 07. 2018 vyplýva, že Tatra banka, a. s., Bratislava, poskytla otcovi bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 13.000 Eur, prvá splátka bola dohodnutá k 15. 08. 2018, dátum poslednej splátky 15. 07.
2025, v počte splátok 84 a výškou mesačnej splátky 189,80 Eur.

31. Z kúpno-predajnej zmluvy na motorové vozidlo uzavretej medzi otcom (ako predávajúcim) a P. I.

(ako kupujúcim) dňa 05. 09. 2018 vyplýva, že predmetom zmluvy je osobné motorové vozidlo zn. Toyota
RAV 4, VIN: U., rok výroky 2007, EČ: M., ktorého výlučným vlastníkom bol otec. Kupujúci sa zaviazal
zaplatiť otcovi za predmetné motorové vozidlo kúpnu cenu vo výške 6.000 Eur. Zmluvné strany sa
dohodli, že kupujúci neuhradí kúpnu cenu, keď kúpna cena vozidla slúži ako protihodnota pohľadávky
predávajúceho (otca) voči kupujúcemu, ktorá vznikla v roku 2015 so splatnosťou 31. 08. 2018. Zmluvné

strany sa dohodli, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu prechádza z predávajúceho (otca) na
kupujúceho podpísaním zmluvy a prepis vozidla v evidencii motorových vozidiel je oprávnený vykonať
aj kupujúci, na čo ho predávajúci (otec) výslovne splnomocňuje.

32. Z potvrdenia zamestnávateľa N. X., a. s., S., zo dňa 13. 02. 2019 vyplýva, že čistý príjem U. I. (syna

otca z manželstva) za mesiac december 2017 činil 837,76 Eur. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za
rok 2018 činil 1.010,30 Eur, v mesiaci január 2019 mal čistý príjem vo výške 1.024,22 Eur.

33. Zo mzdového listu zamestnávateľa X. F., a. s., M., vyplýva, že čistý príjem P. I. (manželky otca) za
mesiac december 2017 činil 684,84 Eur. Jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2018 činil 757,36

Eur, v mesiaci január 2019 mala čistý príjem vo výške 867,52 Eur.

34. Z potvrdenia Základnej školy s materskou školou Č. zo dňa 15. 02. 2019 vyplýva, že priemerný
čistý mesačný príjem P.. P. I. (dcéry otca z manželstva) za obdobie august 2018 až december 2018 činil
498,92 Eur, v mesiaci január 2019 mala čistý príjem vo výške 491,25 Eur.

35. Právna zástupkyňa matky v rámci prednesu návrhu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
podaného návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom T. zo dňa 18. 12. 2018 z dôvodu, že
rodičia od apríla 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a otec napriek tomu, že si vyživovaciu povinnosť
plní dobrovoľne v sume 300 Eur na obe deti, táto vzhľadom na príjem matky, odôvodnené potreby

maloletých detí a príjem otca, jeho možnosti a schopnosti ako aj majetkové pomery, nie je postačujúce.
Matkamápodstatnenižšípríjemakootec.Detisúdvojčatá,ktorouokolnosťousareálnezvyšujúvýdavky
na maloleté deti, ktoré nemôžu po sebe nosiť obuv, šatstvo. Dievčatá sú vyspelé, majú viac ako 170
cm a číslo topánky 39, je potrebné im nakupovať už v dámskej konfekcii, kde sú ceny prirodzene
vyššie. Okrem príspevku na výživu sa otec nepodieľa na ich výžive alebo výchove, stretáva sa s nimi

sporadicky. Počas vianočných sviatkov (16 dní prázdnin) s nimi strávil 4 dni. Otec je ženatý, žije v
spoločnej domácnosti so svojou manželkou, iné vyživovacie povinnosti na nezaopatrené deti nemá.
Jeho deti z manželstva sú zárobkovo činné. Výdavky vyčíslené matkou sú reálne, vyčíslené zo skutočne
vynakladaných nákladov uhradených na potreby detí. S úhradou výdavkov matke na deti pomáhajú jej
rodičia, otec sa na týchto nepodieľa primerane. Deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako to bolo

v čase, kedy rodičia žili spoločne a spoločne sa aj na týchto výdavkoch podieľali. Odchodom otca zo
spoločnej domácnosti deti utrpeli na dovtedajšej životnej úrovni a táto sa im znížila, čo je v rozpore
s ich najlepším záujmom. Otec voči matke na tunajšom súde uplatnil samostatnou žalobou nárok na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú matka nadobudla dedením, resp. si uplatňuje finančnú
protihodnotu v sume min. 60.000 Eur.

36. Matka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrení právnej zástupkyne.
Otec má s deťmi len telefonický denný kontakt, v priemere raz za mesiac sa s deťmi stretne a zoberie
ich do spoločnej domácnosti k manželke, osobne sa nezúčastňuje na starostlivosti o deti, neprispievaani na štúdium. Hradí doučovanie anglického, nemeckého a slovenského jazyka, príležitostne aj z
matematiky. Deti vozí do/zo školy autom, pričom vozidlo potrebuje na uspokojovanie týchto potrieb
a platí zaň leasing. Úver na rodinný dom spláca vo výške 93,04 Eur. Výdavky na deti sú vyčíslené

reálne, ide o dievčatá v pubertálnom veku, majú problematickú pleť, dlhé vlasy, menštruačné cykly,
čo zvyšuje náklady na drogériu a čistiace prostriedky. Mesačné náklady na drogériu sú na hygienické
vložky, sprchové gély, šampóny, kondicionéry, balzamy na vlasy, čistiace vody na pleť, špeciálne krémy
na tvár, špeciálna kozmetika k ošetreniu tváre, krém na strie, nakoľko veľmi rýchlo vyrástli, zubné kefky,
pasty, hygienické vreckovky, toaletný papier, balzam na pery, gél na intímnu hygienu, antiperspirant,

dekoratívna kozmetika, krém na telo, ústna voda, toaletné vody, pracie prášky, čistiace potreby na
domácnosť. Od narodenia im platí poistenie, ktoré bude vyplatené v ich 18. rokoch a žiadna položka
uvedená v rozpise výdavkov na maloleté nie je nadhodnotená ani nadštandardná. Náklady, ktoré nie
je schopná pokryť zo svojich finančných prostriedkov, jej pomáhajú pokrývať rodičia. Pokiaľ ide o
náklady na domácnosť, a to položku daň + OLO + údržba vo výške 56 Eur, v tejto je zahrnutá daň z
nehnuteľnosti + odpad 79,44 Eur/rok, poistka domu 21 Eur/mesiac, údržba domu a domácnosti 50 Eur/

mesiac (žiarovky, revízia kotla a komína, celoročné opravy, opravy v domácnosti). Pokiaľ ide o stravu
vo výške 300 Eur/dieťa, obe deti sú vo veku 15 rokov, sú vyššieho vzrastu, považuje ich za dospelé
a vychádzala zo stravnej jednotky zo zákona o stravnom, čo je 10,91 Eur/deň. V tabuľke nákladov
nie sú uvedené žiadne náklady, ktoré by vyžadovali zvýšenú finančnú záťaž na stravovanie. Má za to,
že strava nie je nadsadená. Otec detí s ňou nekomunikuje a ani nevie jeho názor na podaný návrh.

Ak si otec deti zobral, bol s nimi v Tatralandii na víkend, v McDonalde, na kúpalisku, ale väčšinou sa
zdržiavajú v domácnosti otca. Pracuje na Ú. S. X. O. ako odborný referent a jej priemerný čistý mesačný
príjem je 520,09 Eur. Od 01. 08. 2018 došlo k zvýšeniu mzdy na 877 Eur brutto, na dohode o zmene
pracovnej zmluvy nie je jej podpis, lebo je to len kópia a podstatný je podpis zamestnávateľa. Žije v
spoločnej domácnosti iba s deťmi. Deti navštevujú 8. ročník ZŠ, okrem doučovaní nenavštevujú žiadne

krúžky a nemajú ani žiadne voľnočasové aktivity. Zdravotný stav detí je dobrý, majú len bežné choroby,
s ich vekom súvisí aj problematická pleť, s čím sú zvýšené výdavky, kupuje im lieky a vitamíny. Vlastní
nehnuteľnosť - rodinný dom, v ktorom býva, v Š.. Spláca leasing auta zn. Kia Rio, ročník 2017, zaplatila
akontáciu vo výške 2.875 Eur a spláca ho ročne vo výške 2.920 Eur + 46,10 Eur mesačne poistka
(mesačne je to leasing vo výške 289,43 Eur), hodnota auta bez DPH predstavovala 9.583 Eur. Okrem

príjmu zo zamestnania poberá tiež rodinné prídavky. Rodičia, ktorí jej pomáhajú s výdavkami a s deťmi,
sú na starobnom dôchodku a nevie, aký je ich príjem. Napriek tomu, že žijú len z dôchodku, sú schopní
jej pomáhať. Rodičia majú pravdepodobne len dôchodok, nemá vedomosť o tom, že by boli zamestnaný.
V apríli 2018 otec zaplatil 400 Eur na obe deti, máj, jún a júl po 300 Eur na obe deti, august 150 Eur
na obe deti a od septembra 2018 každý mesiac otec platí 300 Eur na obe deti. K zmene mzdy u otca

matka uviedla, že to považuje za účelové zníženie, nakoľko má vedomosť o tom, že neprišlo k reálnej
zmene náplne práce, ani nebola prijatá do firmy, v ktorej je zamestnaný, žiadna iná osoba, ktorá by
mohla alternatívne prevziať časť jeho náplne práce, na základe čoho by mohlo prísť k zníženiu mzdy.
Má znalosť o tom, aj keď to nevie reálne dokázať, že mesačne mu prispieva majiteľ spoločnosti sumou
200 Eur a taktiež odmeny, ktoré sú mu vyplácané v priebehu roka, sú tiež vyplácané mimo oficiálneho

príjmu. Nevie uviesť, v akej výške tieto odmeny alebo príjmy mimo oficiálneho príjmu dostával, bolo
to asi 500 - 1500 Eur niekedy raz, ale niekedy častejšie za rok, podľa situácie. Počiatočná orientačná
dohoda o výživnom bola 400 Eur. Časom zistila, že náklady sú spojené aj s inými výdavkami ako uviedla
v tabuľke výdavkov v návrhu. Ďalšia dohoda neexistovala, lebo sa nedalo komunikovať. Prvý mesiac
bolo zaplatených 400 Eur, druhý a tretí mesiac po 300 Eur, kedy stále čakala, že sa tá suma doplatí, to

znamenávletnýchmesiacoch,kedyosobnekonzultovalasprávnouzástupkyňouvecurčeniavýživného,
kde sa dohodli na potrebnej dokumentácii k predloženiu návrhu so zreteľom na to, že bolo dovolenkové
obdobie s tým, že návrh bude podaný v septembri, no nakoľko prišiel v septembri list o mimosúdne
konanie vo veci určenia spoluvlastníctva k rodinnému domu, v ktorom žije s deťmi, začala sa zaoberať
konaním o určenie spoluvlastníctva, kde bolo potrebné zabezpečiť množstvo dokladov v krátkom čase.

Následne sa začala venovať dokladom k výživnému, návrh na určenie výživného nebol podaný hneď,
ale až za 4 mesiace po podaní žaloby. Nebola to žiadna pomsta. Netuší, akú má hodnotu dom, v ktorom
teraz býva a ktorý je jej. Má účet vedený v Tatra banke, a. s., je to sporiaci účet k bežnému účtu a je tam
3.000 Eur, ktoré v máji vyplatí ako leasingovú splátku. K birmovke matka uviedla, že deti jej spomínali,
že im otec dal 60 Eur, ale všetky výdavky spojené s birmovkou zaplatila ona.

37. Otec v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa
08. 04. 2019 a zároveň uviedol, že matka od mája 2015 sa vôbec nevenovala svojim maloletým deťom,
maloleté vychovával on. Varil im, upratoval, pripravoval ich do školy, navštevoval s nimi lekárov. Návrhna úpravu rodičovských práv a povinností nepodal, lebo bol hlúpy a staral sa o deti. Neskôr sa dozvedel,
že matka sa venovala svojmu novému priateľovi a svojim kamarátom. Po dvoch rokoch toho bolo dosť,
matka sa ho pýtala, kedy sa mieni odsťahovať, prišlo k dohode, že na deti bude platiť 300 Eur mesačne.

S deťmi udržuje pravidelný kontakt. Dcéry mu každý deň volajú, keď idú do školy, keď idú zo školy a ešte
aj večer. Snaží sa im zabezpečiť všetko, čo potrebujú. Matka mala možnosť odsťahovať sa zo spoločnej
domácnosti, navrhol jej to, aby mu nechala deti a výživné od nej na deti nechce. S tým matka nesúhlasila,
preto sa odsťahoval z domácnosti on. Vrátil sa do bytu, kde býva aj jeho manželka, tam len býva. Matka
mu styk s deťmi umožňuje, nemajú problém sa dohodnúť. Výživné navrhnuté matkou považujem za

pomstu za to, že od nej žiada podiel na nehnuteľnosti. Aj pri jednaní týkajúcom sa nehnuteľnosti sa
matka vyjadrila, že „toto ešte oľutuješ“ a po podaní žaloby bol podaný návrh na určenie výživného.
Poberá výsluhový dôchodok v sume 697,82 Eur a tiež pracuje u zamestnávateľa P., s. r. o. Od 01. 01.
2019 došlo u neho k zníženiu mzdy z dôvodu, že mu bola zrušená funkcia obchodného zástupcu, ktorú
funkciu vykonáva niekto iný. Žije s manželkou a dvomi deťmi pochádzajúcimi z manželstva, spoločne
nehospodária. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní auto zn. Volkswagen Passat, rok výroby 2005,

je tiež držiteľom, ale auto využíva syn a aj ho spláca, auto je písané na neho, aby mal syn menšiu
poistku. Je spoluvlastníkom 4-izbového bytu v M., v ktorom býva. Byt je zaťažený hypotekárnym úverom
so zostatkom k 01. 01. 2019 vo výške 14.467 Eur. Pokiaľ ide o zostatok na účte vo výške 7.880,08
Eur podľa lustrácie z banky, je to sporiaci účet a spotrebiteľský úver, ktorý si zobral v auguste 2018 vo
výške 13.000 Eur na prerobenie bytu, v ktorom býva a ktorý spláca v sume 189,67 Eur mesačne. Tento

záväzok nebol vylúčený z BSM. Nájom platí sám a manželka prispieva na stravu, inak má len bežné
výdavky spojené so stravou a hygienou a bežným životom. Keď sú deti u neho, prispieva im nad rámec
výživného formou vreckového, oblečenia, telefónu, v letnom období s nimi chodil na kúpalisko, s čím
boli tiež spojené výdavky. Zvyknú chodiť na nákupy do Bratislavy, alebo sú väčšinou u neho doma alebo
sa idú prejsť, idú na návštevu k jeho bratovi. Deti berie na dovolenky, naposledy boli na lyžovačke v

Zuberci, ide ubytovanie stálo 360 Eur s polpenziou/4 osoby (otec, manželka, B. a X.). Manželka sa na
dovolenke finančne nepodieľala. Deti lyžovali len jeden deň, lebo boli choré. Rovnako na dovolenke v
Zuberci boli aj minulý rok - 499,80 Eur s polpenziou/4 osoby (otec, syn, B. Y. X.). Ďalšie výdavky sú
spojené s vlekmi, so stravou mimo polpenzie. Boli tiež v Tatralandii, keď deti neboli choré. Deti mali
narodeniny, chceli ísť do laser arény a B. dal 70 Eur, aby si pozvala kamarátov. Dohodu s matkou o

výživnom v sume 300 Eur nemá písomne, bola to len ústna dohoda. Osobný automobil zn. Toyota RAV 4
predal bratovi P. I. v septembri 2018 za cenu 6.000 alebo 7.000 Eur, majú spísanú aj kúpnu zmluvu, bolo
to vlastne vyplatenie pôžičky, ktorý mu poskytol bral asi v roku 2016 - 2017. Pôžička mu bola poskytnutá
hotovostne. Manželka neprispieva na nič, nevedú spoločnú domácnosť, nestravujú sa spolu, ani si spolu
nevaria. Deti mu prispievajú na bývanie vo výške 50 Eur mesačne. Matky sa nespýtal, či je 300 Eur ako

výživné dostatočné, ale v prípade, že by deti potrebovali, dá im všetko, kúpi im všetko, čo potrebujú a
výživné si spláca podľa dohody bez meškania. Keď deti povedia, že chcú tenisky alebo iné oblečenie,
tak im to kúpi. Výživné v sume 300 Eur považuje za dostatočné, preto nechce platiť vyššie výživné do
rúk matky. K výdavkom k birmovke otec uviedol, že detí sa pýtal, že nech si kúpia šaty, že im ich zaplatí.
A keď sa pýtal, koľko za šaty chcú, povedali, že po 30 Eur, tak im dal 60 Eur do ruky. Potom mu deti

povedali, že mama im šaty kúpila a ony si zato kúpili topánky. Jazdí na vozidle Toyota RAV 4, ktoré je
majetkom jeho brata, ktorý ho predáva a on ho zatiaľ užíva bezodplatne.

38. K výpovedi otca matka uviedla, že prvotná dohoda s otcom bola na výživnom v sume 400 Eur
mesačne, o čom predložila fotodokumentáciu, a to rozpis výdavkov, ktoré sú iba základné a ktoré písal

sám otec a na to nadväzuje prvá splátka výživného 400 Eur, potom si otec výživné svojvoľne zníži.
Pokiaľ ide o sumu 45.000 Eur ako podiel za vyplatenie domu podľa vyjadrenia otca, túto informáciu
matka rozporuje, nie je pravdivá.

39. Právna zástupkyňa matky navrhla doplniť dokazovanie o zistenie príjmu členov spoločnej

domácnosti otca, ktorými sú jeho manželka a plnoleté deti, a to za obdobie od 01. 01. 2018. Tiež navrhla
vypočuť manželku otca k otázke hospodárenia a jej podielu na nákladoch na užívaní spoločnej veci a
vedení domácnosti. Dala na úvahu súdu, aby si vyžiadal oznámenie z Tatra banky, a. s., z akého príjmu
banka vychádzala pri poskytovaní úveru otcovi, resp. či posudzovala aj spolubývajúce osoby. Tiež na
pojednávaní dňa 17. 04. 2019 navrhla, aby súd od príslušného dopravného inšpektorátu zistil majiteľa

vozidla zn. Toyota RAV 4, ale spätne, na akého majiteľa, resp. držiteľa vozidla je toto vozidlo čiernej
farby, VIN: U. s pôvodným EČ: M., vedené a pokiaľ je vedené na meno P. I., kedy bolo vozidlo na tohto
majiteľa prepísané. Požiadala, aby súd vyzval otca na predloženie výpisov z účtu otca za každý mesiac
za obdobie od apríla 2018, a aby otec doložil doklad o prijatí pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá údajnezo strany jeho brata, keďže na pojednávaní dňa 17. 04. 2019 uviedol, že pôžičku prijal v roku 2016/2017
a z kúpnej zmluvy o prevode motorového vozidla, v ktorej je cena započítaná na pôžičku, vyplýva, že
pôžička mala byť otcovi zo strany brata poskytnutá v roku 2015.

40.Právnazástupkyňaotcanavrhladoplniťdokazovanielustrácioumatkyvbanke.Uviedla,ženesúhlasí
s vykonaním výsluchu manželky otca, nakoľko otázku skutkovú, akým pomerom prípadne súd rozdelí
náklady na bývanie si vie súd ustáliť sám, nakoľko má zistené základné skutočnosti. K návrhom právnej
zástupkyne matky na doplnenie dokazovania prednesených na pojednávaní dňa 17. 04. 2019 uviedla,

že ich považuje za zbytočné prieťahy vyvolávané v tomto konaní, zrejmé aj vo väzbe na predbežný
názor súdu, nakoľko tento dôkaz mohla matka navrhnúť už aj na začiatku. Ak bude súd trvať na výpisoch
z účtu otca, budú požadovať vyžiadanie výpisov z účtov od matky za rovnaké obdobie, ale z pohľadu
majetkových pomerov oboch rodičov to považuje za irelevantné z dôvodu, že v konaní bolo ustálené, že
príjmy obidvoch rodičov sú približne rovnaké a majetkové pomery matky s ohľadom na vlastniaci rodinný
dom, ktorý má hodnotu cca 200.000 Eur, sú nepomerne lepšie ako u otca. Matka sa snaží tvrdiť, že dom

jevjejvýlučnomvlastníctveaotecsamusídomáhaťsvojichnárokovsúdnoucestouanijakýmspôsobom
majetkovo neprofituje na tejto nehnuteľnosti, dokonca niektoré platby za túto nehnuteľnosť platí on.
Navrhlazvážiťnutnosťvykonaniatohtodôkazu.Pokiaľideomotorovévozidlo,súdubolazaloženákúpna
zmluvaopredajimotorovéhovozidla,nazákladetejtozmluvyjeajevidovanýnadopravnominšpektoráte
v evidencii vozidiel ako držiteľ aj majiteľ P. I.. Tento dôkaz považuje za irelevantný preto, že zápis vozidla

v evidencii vozidiel nie je dôkazom o vlastníctve vozidla, ale samotným dôkazom je kúpna zmluva, ktorú
súd má. Navrhla dňa 17. 04. 2019 právnou zástupkyňou matky navrhnuté dôkazy zamietnuť a žiadala
vo veci rozhodnúť. Pokiaľ súd návrhy zamietne, nemá návrhy na doplnenie dokazovania. K sume na
účte otca uviedla, že je to len zostatok nevyčerpaného spotrebiteľského úveru, ktorá zmluva je v spise
a k čomu sa vyjadrili na predchádzajúcom pojednávaní.

41. Procesný opatrovník maloletých detí v konaní uviedol, že odporúča zveriť maloleté deti matke a
otcovi určiť výživné podľa jeho schopností, možností a odôvodnených potrieb detí.

42. Právna zástupkyňa matky v rámci záverečnej reči uviedla, že matka trvá na svojom návrhu na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z dôkazov, ktoré boli súdu predložené,
resp. činnosťou súdu zadovážené, vyplýva, že rodičia spolu nežijú. Suma 300 Eur, ktorú otec platí
bez dohody s matkou, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých, ani majetkovým pomerom
otca, jeho možnostiam a schopnostiam. Právna zástupkyňa matky poukázala na pracovný pomer otca
v spoločnosti P., s. r. o., keď otec vykonával kumulovaný druh práce ekonóm - účtovník a obchodný

zástupca pri mzde 1.380 Eur mesačne, dňa 01. 04. 2017 prišlo k rozšíreniu náplne práce o vedúceho
dopravy bez zvýšenia mzdy, teda otec vykonával prácu vo väčšom rozsahu za tú istú mzdu od 01.
04. 2017 do 02. 01. 2019. Po podaní návrhu bol uzavretý dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, keď otec
prestal od 02. 01. 2019 vykonávať prácu obchodného zástupcu. Z toho vyplýva, že otcovi odpadla iba
jedna z troch kumulovaných náplní práce a pracovných pozícií. Napriek tomu, že pri pribudnutí práce

mu zvýšená mzda v roku 2017 nebola, pri znížení rozsahu práce mu zamestnávateľ znížil odmenu
takmer o 1, o 40 %. Uvedená okolnosť nastala až po tom, ako sa otec dozvedel o podanom návrhu, o
ktorom mu matka povedala, ale súčasne po tom, ako medzičasom podal žalobu na určenie vlastníckeho
práva. Má za to, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho príjmu a je v jeho možnostiach a
schopnostiach vzhľadom na uvedené okolnosti a prechádzajúce príjmy dosahovať aj v súčasnosti vyšší

príjem. Podľa informácie matky je otec jediným administratívnym zamestnancom spoločnosti, matka
sa domnieva, že príjem otca je iba účelový a dohodnutý so zamestnávateľom a skutočný príjem otca
je vyšší, ktorý mu je v časti vyplácaný zamestnávateľom v hotovosti ako to bolo aj do apríla 2018.
Navrhla, aby súd vychádzal z pôvodného príjmu otca. Otec je spoluvlastníkom bytu v M., na ktorý
čerpal so svojou manželkou hypotekárny úver, ktorý však spláca výlučne iba otec, bez prijateľného

vysvetlenia. V roku 2018 otec čerpal bez účasti manželky spotrebný úver, ktorý mal byť použitý na
rekonštrukciu spoločného bytu a ktorý spláca opäť sám. Otec tvrdí, že v roku 2015, 2016 alebo 2017,
čo nebolo preukázané, čerpal pôžičku od brata v sume 15.000 Eur, ktorú údajne prijal v hotovosti,
čím porušil zákon o obmedzení bezhotovostného styku. Otec sa neprimeraným spôsobom zaťažuje
záväzkami a túto okolnosť je povinný súd zvážiť vo svojom rozhodnutí na ťarchu otca a tieto výdavky

nezohľadniť ako výdavky dôvodné. Otec má v majetku osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat,
ktoré nevyužíva, využíva však motorové vozidlo zn. Toyota RAV 4, ktoré užíval ešte v roku 2018 a
ktoré účelovo predal svojmu bratovi, aby znížil rozsah svojich majetkových pomerov pre účely tohto
konania.Dôkazomtohoje,žeotecvozidloužíva,bratovineboloodovzdané.Súhlasí,žedôkazomzmenyvlastníctva je kúpna zmluva, ak by ale táto neodporovala § 39 Občianskeho zákonníka a považuje ju za
neplatnú podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Navrhla zohľadniť toto osobné motorové vozidlo v rámci
majetkových pomerov otca, v opačnom prípade, aby protihodnota práva užívať vozidlo bola zohľadnená

v majetkových pomeroch otca ako nemajetkový príjem. Ďalej poukázala na to, že otec žije v spoločnej
domácnosti s manželkou a deťmi, všetci sú zárobkovo činní a otec nepreukázal, že sa podieľajú
primerane na nákladoch domácnosti. Otec nepreukázal, že deťom na vreckové skutočne prispieva,
v akej výške, akým spôsobom a tie plnenia, ktoré poukázal, nie sú dostatočné. Opätovne zdôraznila
potrebu zvýšených výdavkov spojených nielen s ošatením, obuvou, vývinom, rastom a vzdelanostných

potrieb, ale aj zvýšením ceny potravín o takmer 20 %. Otec sa podľa nej na starostlivosti o deti podieľa
lenvminimálnejmiere.Predbežnevyslovenýprávnynázorsúdupredpojednávanímovýškevyživovacej
povinnosti v sume 165 Eur na každé z detí považuje nielen za zaujatý, ale aj odporujúci najlepšiemu
záujmu maloletých detí. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

43. Právna zástupkyňa otca v rámci záverečnej reči uviedla, že ak právna zástupkyňa matky mala
pochybnosti o zaujatosti súdu, mala možnosť procesných prostriedkov. Uviedla, že súd je oprávnený a
dokonca povinný viesť účastníkov mimosporového konania k uzatvoreniu dohody a za tým účelom bol
súd oprávnený vyjadriť svoj predbežný právny názor, ktorý vychádzal z vykonaného dokazovania. Otec
súhlasil od začiatku so zverením detí matke, súhlasil s oprávnením zastupovať deti obidvomi rodičmi.

Otec nechcel upravovať styk s deťmi, nakoľko je s nimi pravidelnom dennom kontakte a protinávrh na
úpravu styku uviedol len z dôvodu návrhu matky na úpravu styku, v tomto smere sa však zhodli, že aj
pre maloleté bude vhodnejšie styk neupravovať. K výške výživného uviedla, že zárobkové možnosti a
schopnosti otca nie sú nadštandardné, obaja účastníci majú približne identické zárobkové schopnosti.
Ak sa podľa právnej zástupkyne matky mal otec dobrovoľne vzdať výhodnejšieho platu, uviedla, že toto

je len obyčajná fiktívna domnienka matky, keďže o tomto nezávisle od otca rozhodol jeho zamestnávateľ,
ktorý práve aj v čase, keď mu rozšíril pracovnú náplň, nebol schopný zvýšiť plat a z dôvodu, že sa jedná
o malú firmu, zamestnávateľ si už nemohol dovoliť pozíciu obchodného zástupcu, túto odňal otcovi a
na margo toho mu znížil plat. Otec by išiel sám proti sebe, ak by dokázal ovplyvniť výšku platu, aby
dovolil, aby sa mu tento znížil. Otec je síce nespokojný so svojím platom, ale vzhľadom na vek 50 rokov

nemá možnosť a nie je jednoduché zohnať si inú prácu. Poberaný plat je zodpovedajúci vykonávanej
práci. Nie je pravda, že zamestnávateľ plní otcovi nejaké iné benefity. Otec je vlastníkom motorového
vozidla zn. Volkswagen Passat a je irelevantné, či užíva Volkswagen Passat alebo užíva auto, ktoré
predal svojmu bratovi, nakoľko vlastníctvo auta a jeho užívanie je bežným životným štandardom rodičov.
Rovnako je vlastníčkou auta matka, nie je to nadštandardný benefit. Právna zástupkyňa matky vyriešila

aj otázku neplatnosti zmluvy o predaji motorového vozidla, ktoré bolo aj riadne prepísané na dopravnom
inšpektoráte. Deti prispievajú otcovi na bývanie po 50 Eur mesačne. Otec po 18 - 19 rokoch spolužitia s
matkou detí, kedy spoločne vychovali dve dcéry, sa musel odsťahovať do spoločného bytu s manželkou,
aby mal kde bývať. Súdna prax a judikatúra rozlišuje medzi spoločnou domácnosťou a spoločným
bývaním. Navrhovaná výška výživného je nadmerne nadhodnotená vzhľadom na odôvodnené potreby

detí. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že rodičia sa dohodli na výživnom, keď otec odchádzal
zo spoločnej domácnosti, čo matka nepoprela, sporná bola len otázka, či to bolo 300 alebo 400 Eur,
čo už nie je podstatné, a matka bez akejkoľvek zmeny pomerov, hoci si otec vyživovaciu povinnosť
plnil, podala návrh na určenie výživného, čo sa stalo po podaní žaloby o ich vyporiadaní k spoločnému
domu. Tvrdenie, že k zníženiu mzdy malo dôjsť po tom, čo sa otec dozvedel o podaní tohto návrhu, sa

nezakladá na pravde, nakoľko o podanom návrhu na súd otec nevedel, mal za to, že platí ich dohoda,
riadne platil výživné a o súdnom konaní sa dozvedel, až keď mu bol návrh doručený poštou, nakoľko
prvý návrh mu bol doručený elektronicky a otec sa o tom nedozvedel. V tom čase mal otec už 5 mesiacov
znížený plat. Matka v konaní ničím nepreukázala výdavky na doučovanie, ktoré by mali byť vo výške
320 Eur mesačne na obe deti. Pokiaľ ide o ostatné výdavky, tieto vie súd vzhľadom na bežnú súdnu

prax posúdiť, či sú alebo nie sú nadhodnotené. Tvrdí, že sú nadhodnotené. Spotrebiteľský úver je
použitý na rekonštrukciu bytu, ktorý má otec v BSM so svojou manželkou. Nie je pravda, že sa otec
o deti nestará, alebo že sa stará o ne iba v minimálnej miere. Otec uviedol, čo deťom platí aj mimo
plnenia výživného, preukázali, že im kupuje oblečenie. Znovu poukázala na súdnu prax v tom zmysle,
že výživné u povinného rodiča, ktoré sa platí k rukám matky, má byť nastavené aj s ohľadom na to,

aby bola ponechaná povinnému rodičovi možnosť a schopnosť z jeho zárobkov podieľať sa na výchove
svojich detí spôsobom, že ich bude obdarúvať, brať na výlety, dovolenky, nakoľko je rovnocenným
rodičom a takéto otázky sú súčasťou samotnej výchovy a budovania si vzťahu s deťmi. Výživné vo
výške 300 Eur, ktoré otec plní, resp. výživné predbežne ustálené súdom, na ktorom bol otec ochotnýsa dohodnúť, zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré sú na základnej škole a kde výška príjmu
otca neumožní plniť vyššie výživné. Otec sa nezaťažuje zbytočnými platbami, nejde o neodôvodnené
výdavky alebo náklady, nakoľko rekonštrukcia starého bytu, na ktorý si otec zobral spotrebiteľský úver,

je bežným štandardným nákladom na zabezpečenie slušného bývania zvlášť za situácie, kedy matka
býva v rodinnom dome, ktorý spoločne budovala s otcom, do ktorého otec dával všetky svoje príjmy
v čase, keď spolu s matkou žili, a len pre formálnosť, že stavebné povolenie bolo na matku a dom
bol skolaudovaný na matku, resp. na jej sestru, bolo to oveľa viac prešpekulované, teraz by malo
byť na ujmu otca postavené to, že si zobral úver na prerábku bytu. Myslí si, že výživné vo výške

vyslovenom v predbežnom právnom názore súdu zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, nakoľko
si treba uvedomiť, že hypoteticky v tejto hodnote si treba prirátať akoby plnenie vyživovacej povinnosti
matky, ktorá to kompenzuje osobnou starostlivosťou o deti. Navrhla, aby súd otcovi priznal náhradu trov
konania, keď matka mala dôvod na podanie takéhoto návrhu, keďže s otcom bola na všetkom dohodnutá
a všetko sa aj realizovalo. Túto otázku však ponechala na úvahe súdu.

44. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

45. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

46. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

47. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.

48. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

49. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

50. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

51.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

52. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.53. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

54. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

55. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

56. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

57.Podľa§2ods.1Zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

58. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

59. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2019 predniesla návrh matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom navrhla zaviazať otca k
vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 18. 12. 2018. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
17. 04. 2019 zmenu návrhu matky vo výroku I. nepripustil, keď mal za to, že podľa potvrdenia (č. l. 8)
bol návrh na začatie konania prijatý na tunajšom súde dňa 21. 12. 2018. Právna zástupkyňa matky však

navrhla prehodnotiť záver súdu vo výroku I. tohto uznesenia a súčasne predložila súdu doručenku z
portálu ÚPVS o tom, že návrh bol doručený tunajšiemu súdu dňa 18. 12. 2018 o 12.26 hod. a nie 21.
12. 2018, ako to vyplýva z potvrdenia súdu o prijatí návrhu na začatie konania. Súčasne v podaní zo
dňa 17. 05. 2019 poukázala právna zástupkyňa matky na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5Cdo 12/2018 zo dňa 25. 04. 2018, v ktorom okrem iného uviedol, že „pre zachovanie lehoty na podanie

odvolania bude v danom prípade rozhodný okamih odoslania elektronického podania podľa poslednej
vety § 25 ods. 1 Zákona o e-Governmente, bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného
doručenia podania z tohto istého systému na určený súd. ... Strane sporu (účastníkovi konania) totiž
nemôže byť na ťarchu následný prenos dát z portálu na určený súd, nakoľko nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť túto fázu doručovania.“ Keďže rovnako z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že návrh matky

na začatie konania bol doručený do elektronickej podateľne Ministerstva spravodlivosti SR dňa 18. 12.
2018 (do podateľne Okresného súdu Trnava až dňa 21. 12. 2018), súd následne uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 12. 06. 2019 zrušil uznesenie vyhlásené na pojednávaní dňa 17. 04. 2019 vo výroku
I. Súd má tak za ustálené, že dňom podania návrhu na začatie konania je deň 18. 12. 2018.

60. Po rozhodnutí o návrhu matky prednesenom na pojednávaní dňa 04. 02. 2019 o určenie výživného
na maloleté deti s účinnosťou od 01. 04. 2018, keď súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.
04. 2019 vo výroku II. zmenu návrhu matky nepripustil pre nepreukázanie dôvodov hodných osobitného
zreteľa a po rozhodnutí o pripustení zmenu návrhu matky v časti týkajúcej sa styku otca s maloletými
deťmi vo výroku III. uznesenia tak, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje, keď otec s takýmto

návrhom vyslovil súhlas, súd ustálil predmet tohto konania.

61. Predmetom konania bolo teda rozhodovanie o návrhu matky na zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky, o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku oboma rodičmi, o uložení
povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej B. v sume 475 Eur mesačne a maloletej Sáre v sume 475

Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 18. 12. 2018, o povinnosti
uhradiť zročné výživné k rukám matky v lehote 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku s tým, že styk
otca s maloletými deťmi sa neupravuje.62. Rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím
rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť

obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletých detí
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou ich zastupovania a spravovania majetku. Ďalej
je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na deti prispievať rodič, ktorému nebudú
rozhodnutím zverené a stretávania sa detí s rodičom, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti.
Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov

je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, ktoré kultivovaným správaním rodičov
získavajú pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje deti od
rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostnia. Zároveň je potrebné rešpektovať právo detí na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo detí na udržanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak
sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym

rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.

63. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských páv a povinností k maloletým
deťom nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom vždy prihliadne

na záujem maloletých detí, najmä na ich citovú väzbu, k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu,
ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho
výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové
vlastnosti, atď.

64. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť
o maloleté deti v prevažnej miere zabezpečuje riadne matka. Pre starostlivosť o maloleté má vytvorené
podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného
prostredia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a maloleté deti B. a X. zveril
do osobnej starostlivosti matky, pričom právo (aj povinnosť) ich zastupovať a spravovať ich majetok

ponechal obom rodičom. Napokon aj samotný otec so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky súhlasil, rovnako tak aj so zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku.

65. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto

pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou

o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a
telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú
odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj

vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

66. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s
princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa

bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti

je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa
schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného
alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií,za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v
podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva,
dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane

výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania

výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,
cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah
do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o
posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou
tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek,

náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska
potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových
pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil,
povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

67. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia
súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávnených detí. Deti majú právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj deti majú zákonné

právo podieľať sa na nej. Výživou detí sa rozume uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby detí sú v
každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a
možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,

zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové
pomeryrodičapritomsúdmáposudzovaťnielenpodľavykazovanéhopríjmu,ktorýbývaniekedyneúplný
alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie
nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových
potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v
akej miere sa o dieťa osobne stará.

68. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom k schopnostiam a
možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej B. a maloletej X. zodpovedá určenie výživného
sume 165 Eur mesačne na každé dieťa.

69. Maloletá B. a maloletá X. sú 15-ročné dievčatá - dvojčatá, ktoré navštevujú 8. ročník základnej
školy. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnený výdavok maloletých detí súd považoval, avšak
v odlišnej výške ako boli matkou maloletých vyčíslené, výdavky na stravu v sume 127 Eur mesačne
na každé dieťa (100 Eur strava doma + 27 Eur strava v škole), nakoľko maloleté sú zdravé, nemajú
špeciálne požiadavky na stravu (nemajú zdravotné obmedzenia alebo diétne požiadavky). Ďalej za

odôvodnené súd považoval výdavky na oblečenie a obuv vo výške 30 Eur mesačne na každé dieťa,
drogéria vo výške 10 Eur mesačne na každé dieťa, poplatky v škole (ZRPŠ, pomôcky) v sume 10
Eur mesačne na každé dieťa, lieky a vitamíny vo výške 5 Eur mesačne na každé dieťa, doprava vo
výške 10 Eur mesačne na každé dieťa, vreckové vo výške 10 Eur mesačne na každé dieťa, telefón vo
výške 10 Eur mesačne na každé dieťa. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, ktoré boli matkou vyčíslené

na sumu v pomernej časti 94 Eur na každé dieťa, súd za odôvodnený výdavok na bývanie považuje
sumu 83,37 Eur, a to za vodu v sume 11,68 Eur (35 Eur/3 osoby), plyn v sume 34,83 Eur (104,50 Eur/3
osoby), elektrina v sume 18,20 Eur (54,59 Eur/3 osoby) a mesačné platby v sume 18,67 Eur (56 Eur/3
osoby), keď výdavky za TV a internet v sume 27,23 Eur mesačne a RTVS v sume 4,64 Eur mesačneby matka platila za domácnosť bez ohľadu na počet osôb v domácnosti. Výdavky vyčíslené matkou na
maloleté deti vo všetkých jednotlivých položkách súd považoval za nadhodnotené, súdom zohľadnená
suma bežné mesačné výdavky na tieto kategórie pokrýva. Položku za doučovanie vo výške 160 Eur

mesačne na každé dieťa a poistenie vo výške 17,43 Eur mesačne na každé dieťa súd nepovažoval
za dôvodný oprávnený výdavok maloletých detí, ale za nadštandardný, prekračujúci rámec bežných
výdavkov maloletých detí. Pokiaľ ide o výdavky maloletých detí na birmovku, ide o príležitostné výdavky,
ktoré súd nepovažoval za uznateľné, keďže tieto sa hradia jednorazovo a nemožno ich považovať za
pravidelne mesačne sa opakované výdavky. Výšku odôvodnených mesačných výdavkov maloletých detí

tak súd ustálil na sumu 295,37 Eur na každé dieťa, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného v sume
165 Eur na každé dieťa bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka
starostlivosť o deti riadne nezabezpečovala.

70. Súd k výdavkom na maloleté deti poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením,
je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné, pričom výdavky na doučovanie pre deti matka ani

nepreukázala. Ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto
preukazovať, nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe.

71. V prípade B. a X., ktoré majú v čase rozhodovania súdu 15 rokov, nie je možné hovoriť o osobnej
starostlivosti matky, na ktorú vzhľadom na vek nie sú maloleté odkázané. Matka síce poskytuje deťom

bývanie a s ním spojené výhody, na druhej strane si matka uplatnila v pomernej časti náklady na
domácnosť do výdavkov na maloleté.

72. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka býva s maloletými deťmi v
rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. Mesačné náklady na domácnosť matka vyčíslila na sumu 664,43

Eur, a to úver v sume 93,04 Eur, mesačné platby (daň + OLO + údržba) v sume 56 Eur, elektrina v
sume 54,59 Eur, plyn v sume 104,50 Eur, voda v sume 35 Eur, TV a internet v sume 27,23 Eur, RTVS
v sume 4,64 Eur + leasing auta v sume 289,43 Eur. Matka je poberateľkou výsluhového dôchodku vo
výške 531,64 Eur mesačne a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január až apríl 2019 činil
747,60 Eur. Matka je zároveň poberateľkou rodinných prídavkov v sume 48,68 Eur mesačne na obe

deti, keď je všeobecne známe, že výška rodinných prídavkov poskytovaná v roku 2019 predstavuje
24,34 Eur mesačne na nezaopatrené dieťa. Teda priemerný mesačný príjem matky súd ustálil na sumu
1.327,92Eur(531,64Eur+747,60Eur+48,68Eur).Matkajenazákladeuzatvorenejleasingovejzmluvy
držiteľkou osobného motorového vozidla zn. Kia Rio, EČ: S., ktoré vozidlo matka používa pre potreby
svoje (cesta do práce) a potreby svojich detí (cesta do/z školy). Otec dobrovoľne prispieva k rukám

matky výživné v sume 300 Eur na obe deti.

73. Súd poznamenáva, že matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloleté deti (2 x 912,43 Eur =
1.824,86 Eur) a na domácnosť (664,43 Eur) v celkovej sume 2.489,29 Eur (1.824,86 Eur + 664,43
Eur) prevyšujú jej mesačný príjem v sume 1.627,92 Eur (531,64 Eur výsluhový dôchodok + 747,60 Eur

príjem zo zamestnania + 48,68 Eur prídavky na deti + 300 Eur otcom poskytované výživné), pričom
je nepravdepodobné, že s úhradou výdavkov, ktoré nie sú kryté príjmom matky, jej pomáhajú rodičia v
sume 861,37 Eur (2.489,29 Eur - 1.627,92 Eur), keď rodičia matky sú poberateľmi starobného dôchodku
spolu v sume 1.192,90 Eur (662,90 Eur + 530 Eur).

74. Otec býva v 4-izbovom byte (ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou) s manželkou
a dvomi dospelými deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva, na ktorého rekonštrukciu si otec zobral
spotrebiteľský úver v sume 13.000 Eur. Mesačné náklady otec vyčíslil na sumu 1.106,82 Eur, a to
Orange v sume 140 Eur, garáž v sume 45 Eur, internet v sume 14,40 Eur, splátka úveru v sume 189,67
Eur, splátka hypotéky v sume 200 Eur, výživné na deti v sume 300 Eur, nájom v sume 143,76 Eur,

elektrika v sume 36,50 Eur, plyn v sume 4 Eurá, UPC v sume 33,49 Eur. Na bývanie mu prispievajú
deti z manželstva po 50 Eur mesačne. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 697,82
Eur mesačne a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január až apríl 2019 činil 626,60 Eur
mesačne. Teda priemerný mesačný príjem otca súd ustálil na sumu 1.324,42 Eur (697,82 Eur + 626,60
Eur). Otec je vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, avšak auto

využíva jeho syn, ktorý ho aj spláca, a to z dôvodu nižšej poistky. Otec však bezodplatne využíva osobné
motorové vozidlo zn. Toyota Rav 4, ktorého vlastníkom a držiteľom z titulu kúpnej zmluvy je brat otca
(P. I.).75. Pokiaľ matka uvádzala, že má vedomosť o tom, že majiteľ spoločnosti prispieva otcovi sumou 200
Eur mesačne a taktiež mu poskytuje odmeny v sume 500 - 1.500 Eur raz za rok alebo podľa situácie
aj častejšie, túto skutočnosť matka (ako sama uviedla) nevie reálne preukázať a navyše zamestnávateľ

otca sám potvrdil, že otcovi nie sú poskytované žiadne benefity, na základe odpracovaných hodín sú
mu poskytované v zmysle zákona stravné lístky.

76. Čo sa týka tvrdenia matky, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho príjmu, keď na
základe dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, uzatvoreného dňa 02. 01. 2019, došlo k zníženiu mzdy

otca na sumu 860 Eur mesačne brutto, súd uvádza, že k úprave mzdy otca neprišlo z dôvodov na
strane otca (zamestnanca), ale z dôvodov na strane spoločnosti (zamestnávateľa), kedy bola otcovi
prehodnotená pracovná náplň a prestal vykonávať funkciu obchodného zástupcu. Z uvedeného dôvodu
súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nemohol vychádzať z pôvodného príjmu otca (pred
úpravou mzdy).

77. Súdu sa javí rovnako nepravdepodobné i tvrdenie matky, že zníženie príjmu otca je len účelové
a dohodnuté so zamestnávateľom, keď k zníženiu mzdy malo dôjsť po tom, ako sa otec dozvedel o
podanom návrhu na začatie konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom. Súd sa naopak stotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne otca, podľa ktorej sa otec o podanom
návrhu dozvedel až po úprave mzdy, ku ktorej došlo dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve a ktorý bol

uzatvorený dňa 02. 01. 2019, pričom otcovi bol návrh elektronicky doručený až dňom 23. 01. 2019. Tiež
je pravdou, že otec na návrh na začatie konania ako aj na výzvy súdu začal reagovať až po tom, ako
mu boli tieto doručené z dôvodu opatrnosti poštou, teda 16. 03. 2019, pričom rovnako z lustrácie otca v
Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že k zníženiu mzdy otca došlo od januára 2019. Súd tak nemal
preukázané, že k zníženiu mzdy u otca došlo spätne a účelovo. Ak právna zástupkyňa matky uvádza,

že otec sa o podanom návrhu dozvedel od matky, matka sa na pojednávaní sama vyjadrila, že s otcom
detí nekomunikuje a ani nevie jeho názor na podaný návrh.

78. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v
Trnave (nie podľa šablóny, ako uviedla právna zástupkyňa matky k predbežnému právnemu názoru

vyslovenému súdom), podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 30 % z príjmu osoby
povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť
výživné, ich veku a odôvodnených potrieb. Nakoľko má otec dve vyživovacie povinnosti, pričom ide o
dvojčatá, je potrebné sa pohybovať skôr v strede uvedeného rozpätia. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý
ustálil na sumu 1.324,42 Eur mesačne. Z uvedenej sumy bolo možné určiť výživné v rozmedzí od 264,88

Eur do 397,33 Eur, ktorá suma je určená pre všetky vyživovacie povinnosti otca. V tomto rozpätí súd určil
výživné otca na maloletú Ester v sume 165 Eur mesačne a na maloletú Sáru v sume 165 Eur mesačne
od 18. 12. 2018, čo predstavuje 25 % z príjmu otca vo výške 1.324,42 Eur (331,11 Eur na obe deti). Súd
vzal do úvahy, že obe maloleté deti majú 15 rokov, sú dvojčatá a ich priemerné mesačné odôvodnené
výdavky sú vo výške 295,37 Eur mesačne/obe deti. Na druhej strane súd pri takto určenom výživnom

ponechal priestor pre prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď maloleté ešte len pôjdu na strednú
školu, a rovnako aj vzhľadom na vzdelanie oboch rodičov možno u nich dôvodne predpokladať, že budú
pokračovať v príprave na budúce povolanie i štúdiom na vysokej škole. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, zo zisteného príjmu vo výške 1.324,42 Eur po odpočítaní výživného v sume 330 Eur na obe
deti mu zostane suma 994,42 Eur, z ktorej otec môže uhrádzať všetky svoje ostatné výdavky.

79. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že súdom určené výživné je primerané odôvodneným
potrebámmaloletýchdetí,spravodlivéazodpovedáschopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomerom
otca. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby
dosahoval príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí. Teda pokiaľ ide o náklady na deti, ktoré nebudú

pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka,
avšakzdôvoduposkytovaniastarostlivostiodetivnefinančnejformezabezpečovanímbývaniaaďalšími
činnosťami spojenými s bývaným (pranie, žehlenie, varenie...) sa má na nákladoch na dieťa podieľať
v nižšej miere ako otec.

80. K právu detí na rovnakú životnú úroveň svojich rodičov súd uvádza, že zákonnému právu
detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov nezodpovedá povinnosť otca maloletých detí zachovať
štandard, na aký boli zvyknuté, nakoľko rovnaká životná úroveň nespočíva v matematickom finančnom
zabezpečení detí a rodiča, teda že rodič a deti musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančnýchprostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v produktívnom veku (rodič) nákladnejšie
ako potreby detí, a najmä tiež odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na
porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O

rovnakú životnú úroveň pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby detí dostupné rovnakou mierou.

81. Z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal súd ďalšie dokazovanie navrhované matkou, a to
výsluch manželky otca k otázke hospodárenia a jej podielu na nákladoch na užívaní spoločnej veci a
vedenídomácnosti,keďtietonákladysiviesúdustáliťanavyšepriurčovanívýškyvyživovacejpovinnosti

súd výdavky otca na domácnosť nezapočítal (hoci na ne prihliadal), nakoľko výživné má prednosť pred
ostatnýmivýdavkamiotca.PokiaľbolodanénaúvahusúduvyžiadanieoznámeniazTatrabanky,zakého
príjmu vychádzala banka pri poskytovaní úveru otcovi, resp. či posudzovala aj spolubývajúce osoby, súd
takýto dôkaz nevykonal, keď na jednej strane mal príjem otca ako i osôb, ktoré s ním bývajú, dostatočne
preukázaný a na druhej strane oznámenie banky nie je potvrdením o príjme otca, príp. spolubývajúcich
osôb, a nie je ani zárukou, že prípadné odlišné uvedenie príjmu otca a jeho spolubývajúcich osôb sa

zakladá na pravde. Preto vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nadbytočné.

82. Čo sa týka návrhov matky na doplnenie dokazovania prednesených na pojednávaní konanom
dňa 12. 06. 2019, a to vyžiadanie informácie od príslušného dopravného inšpektorátu za účelom
zistenia majiteľa, resp. držiteľa vozidla Toyota Rav 4 a dňa prepisu, predloženie výpisov z účtu otca za

každý mesiac za obdobie od apríla 2018 doposiaľ a predloženie dokladu o prijatí pôžičky poskytnutej
otcovi zo strany brata, tieto súd nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, keď matka mohla tieto
návrhy predložiť súdu už skôr, čím by nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu tohto konania.
Navyše požadované oznámenie z dopravného inšpektorátu je právne irelevantné, nakoľko dôkazom
o vlastníctve vozidla je kúpna zmluva, ktorá bola súdu predložená, a nie zápis vozidla v evidencii

vozidiel. Ak ide o predloženie výpisov z účtu otca za obdobie od mesiaca apríl 2018, súd vykonal už
lustráciu otca v bankách, pričom zistil, že otec má vedený účet v Tatra banke, a. s., so zostatkom
ku dňu vyhovenia lustrácie 07. 02. 2019 vo výške 7.880,08 Eur. Otec uviedol, že ide o nevyčerpaný
spotrebiteľský úver na rekonštrukciu bytu, ktorú skutočnosť matka v priebehu konania nerozporovala.
Tiež je nepravdepodobné, že by na účte otca boli evidované iné príjmy ako výsluhový dôchodok či príjem

od zamestnávateľa P., s. r. o., podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme, teda iný ako oficiálny príjem,
keďzamestnávateľsúdupotvrdil,žeotcoviniesúposkytovanézostranyzamestnávateľažiadnebenefity
s výnimkou stravných lístkov. K vyžiadaniu dokladu o prijatí pôžičky otca súd tiež uvádza, že vykonanie
tohtodôkazujenadbytočné.ZčlánkuIIIpredloženejzmluvyoprevodeosobnéhomotorovéhovozidlazn.
Toyota Rav 4 je zrejmé, že dohodnutú kúpnu cenu kupujúci (brat otca) predávajúcemu (otcovi) neuhradí,

keď kúpna cena vozidla slúži ako protihodnota pohľadávky, ktorá vznikla v roku 2015. Ak by aj súd odročil
pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania vyžiadaním dokladu od otca o poskytnutí pôžičky zo
strany jeho brata, predložený doklad nie je právne relevantný pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
otca, navyše je bez významu, aby dokladom o prijatí pôžičky disponoval otec, keď primárne doklad o
poskytnutí pôžičky by mal mať k dispozícii skôr brat otca ako poskytovateľ pôžičky.

83. Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý otcom, a to výsluch svedkov U.. H. W., M. I. a G.. U. P. k
otázke spoločného vedenia domácnosti a spoločného hospodárenia rodičov maloletých detí, a to jednak
s poukazom na hospodárnosť konania a na druhej strane z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že rodičia pred ukončením svojho vzťahu žili v spoločnej domácnosti a spoločne

hospodárili.

84. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na určenie výživného na maloletú B.
a maloletú X. vo výroku II. tohto rozsudku vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo
výške výživného 165 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, keď súd považuje takto určené výživné

za spravodlivé a primerané. Súd nemal pochybnosti o tom, že i otec sa v určitej miere podieľa na
starostlivosti o maloleté, a to nielen dobrovoľným plnením výživného v sume 300 Eur, ale i plnením
nad tento rámec tým, že s deťmi sa stretáva, kupuje im oblečenie, prípadne im prispieva na výdavky,
absolvujú s otcom výlety, či len s nimi trávi čas vo svojej domácnosti, s čím sú rovnako spojené výdavky
otca na starostlivosť o maloleté, a ktoré skutočnosti potvrdila i matka. Súd určil výživné odo dňa podania

návrhu, t. j. 18. 12. 2018, tak, ako si matka uplatnila vo svojom návrhu, pretože už v čase podania návrhu
bolo určenie výživného dôvodné.85. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o
rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.

To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku
ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

86. Deň splatnosti výživného určil súd na 15. deň v mesiaci, nakoľko takto bol matkou navrhnutý a otec
ho nenamietal.

87. K otázke prípadnej zaujatosti súd uvádza, že pokiaľ sa právna zástupkyňa matky v rámci
záverečných rečí vyjadrila, že predbežne vyslovený právny názor súdu považuje nielen za zaujatý,
ale aj odporujúci najlepšiemu záujmu maloletých detí, súd toto vyjadrenie podľa obsahu neposúdil
ako námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, ale len ako vyslovenie nesúhlasu s predbežným právnym
názorom súdu predneseným pred otvorením pojednávania, ku ktorému súd dospel vykonaným

dokazovaním, a na základe ktorého sa súd pokúsil v súlade so zákonom o uzatvorenie rodičovskej
dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s ktorou však matka
vyjadrila nesúhlas.

88.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,

urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

89. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

90. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18. 12. 2018 do 31. 05. 2019 na maloletú B.
v sume 75 Eur a na maloletú X. v sume 75 Eur vo výroku III. tohto rozsudku súd povolil otcovi
zaplatiť v splátkach po 5 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku. V mesiacoch december 2018 až máj 2019 otec platil riadne výživné v sume
300 Eur mesačne na obe deti, pričom po zvýšení výživného za mesiac január 2019 až máj 2019 bol otec

povinný platiť výživné v sume 330 Eur mesačne. Teda rozdiel medzi zaplateným výživným za obdobie
január 2019 až máj 2019 vo výške 1.500 Eur na obe deti a výživným, ktoré mal otec uhradiť po zvýšení
za mesiac január 2019 až máj 2019 vo výške 1.650 Eur na obe deti, predstavuje sumu 150 Eur na obe
deti, t. j. 75 Eur na maloletú B. a 75 Eur na maloletú X.. Za mesiac december 2018 otcovi nedoplatok
na zročnom výživnom nevznikol, keď otec uhradil na výživnom sumu 300 Eur na obe deti, pričom za

obdobie od 18. 12. 2018 do 31. 12. 2018 bol otec povinný zaplatiť na výživnom sumu 149,10 Eur na obe
deti (330 Eur : 31 dní = 10,65 Eur/deň; 10,65 Eur/deň x 14 dní = 149,10 Eur).

91.Súdpovolilotcovinedoplatoknazročnomvýživnomsplatiťvsplátkachstým,ževprípadeomeškania
sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby

nedoplatok zo strany otca bol uhradený v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od
právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde
k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný
príjem výživného na B. a X. po určitý čas, čo je viac na prospech ako jednorazovo vyplatená suma.
Súd nevidel dôvod na odchýlenie sa od bežnej rozhodovacej praxe a uloženiu povinnosti otcovi zaplatiť

nedoplatok na zročnom výživnom v lehote od vykonateľnosti rozsudku podľa návrhu matky.

92. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým so
záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že otec je s maloletými deťmi
v dennom telefonickom kontakte, s maloletými sa stretáva podľa dohody, trávia spolu aj niekoľko dní,

matka mu styk s maloletými deťmi umožňuje, nemá problém sa s deťmi a s matkou na styku dohodnúť.

93. Keďže matka uviedla, že netrvá na úprave styku a otec k uvedenému vyslovil súhlas, súd o styku
otca s maloletými deťmi vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že tento neupravuje.94. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletých detí nad
svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletým. Podľa názoru súdu v prípade

maloletej B. a maloletej X., ktoré v čase rozhodovania majú 15 rokov, je vhodnejšie styk otca s deťmi
neupraviť, keď rodičia by mali prihliadnuť aj na názor maloletých detí v tomto smere, do ničoho ich
nenútiť a ich názor rešpektovať.

95. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

96. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

97. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

98. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

99. O trovách konania rozhodol súd vo výroku V. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani
zásada úspechu, ani zásada zavinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.