Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201113
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201113.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobkyne: A. F.č, W.. F.č, R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, XXX XX
D. - A. Q., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Ivan Savčák, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti
žalovanému: K. S. O., R.. XX.XX.XXXX, D.T. D. R. XXXX, Z., Š.č, Š. V.č X.R. X. W., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 03.06.2019
domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému bolo zakázané priblížiť sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s tým, že tento zákaz by sa nevzťahoval na prípad, kedy

by boli žalobkyňa a žalovaný spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, orgánov činných v trestnom
konaní alebo iných orgánov verejnej moci a to po dobu vykonávania týchto procesných úkonov v nimi
určených priestoroch, pričom neodkladné opatrenie žiada nariadiť bez jeho časového obmedzenia.

2. Žalobkyňa svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že pociťuje ohrozenie
svojej telesnej integrity zo strany žalovaného s ktorým sa pred cca dvoma rokmi spoznala vo Š.čI.J.

kde pracovala a s ktorým si z dôvodu harmonických vzťahov založili spoločnú domácnosť, s tým, že po
pár mesiacoch spolužitia žalobkyňa otehotnela, pričom so žalovaným má syna, maloletého O. O., R..
XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“). Podľa žalovanej sa žalovaného správanie voči nej postupne menilo
k horšiemu, fyzicky ju napádal, psychicky vydieral, zakazoval jej pracovať avšak nedával jej finančné
prostriedky na úhradu potrieb domácnosti; zakazoval jej chodiť mimo bydliska samej, takže von mohla
chodiť len v jeho spoločnosti alebo v spoločnosti maloletého alebo jeho dvoch sestier s ktorými nemala

žalobkyňa vybudovaný žiadny vzťah; nesmela kontaktovať ani stýkať sa s rodinnými príslušníkmi ani
s priateľmi. Žalobkyňa tieto ataky zo strany žalovaného znášala z dôvodu obavy o maloletého, keďže
žalovaný sa jej mal vyhrážať, že keď ho opustí, vezme jej maloletého a viac ho neuvidí. Z dôvodu
obáv o maloletého sa žalobkyňa s uvedeným nikomu nezdôverila a ani nevyhľadala lekársku pomoc
po fyzických útokoch žalovaného. Po tom, ako matka žalovanej, ktorá žalobkyňu vo C. navštívila a
ktorá sa dopytovala žalovaného, prečo neumožní žalobkyni, aby spolu s maloletým navštívila rodinu na

Slovensku a po tomto nasledujúcej agresívnej slovnej reakcii žalovaného, ktorý mal uviesť, že si nepraje,
aby ich matka žalobkyne navštevovala, že svojho vnuka uvidí len na fotografii a že cit.: „...prisahá na
Alaha, že pozabíja celú rodinu navrhovateľky.“, následne žalovaný odišiel a poslal žalobkyni sms správu,
v ktorej jej oznámil, že buď pôjde z bytu ona alebo on, že maloletý môže ostať so žalobkyňou, pretože
pre neho je to koniec s tým, že nech mu oznámi kto v byte ostane, následne žalobkyňa s maloletým hneď
na ďalší deň odišla na I.. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že cca štyri hodiny po jej príchode na I. prišiel za

ňou do miesta bydliska jej matky u ktorej sa s maloletým zdržiavala, žalovaný, ktorý sa pokrikovaním
a vyklopávaním domáhal návratu žalobkyne do C., pričom v dome prítomná žalobkyňa, maloletý, jejmatka s manželom vzhľadom na skoršie správanie sa žalovaného a jeho vyhrážky zo strachu privolali
policajnú hliadku, po príchode ktorej táto so žalovaným komunikovala a žalovaný odišiel. Následne mal
žalovaný odísť k domu starej mamy žalobkyne a potom čo ho táto poslala preč s vrátil k domu matky

žalobkyne, kde mal bližšie nepopísaným spôsobom opäť vyvolať v prítomných obavu o svoj život, preto
bola opätovne privolaná policajná hliadka, avšak ešte pred jej príchodom žalovaný odišiel preč, pričom
pred vchodovými dverami nechal autosedačku, ktorú si predtým odfotil, ktorú skutočnosť žalobkyňa
vníma ako nepochopiteľnú, pretože ona nevlastní motorové vozidlo. Od tej doby žalovaný na I. neprišiel,
avšak mal žalobkyňu citovo vydierať skrz sms správy a to napr. tým, že jej zaslal fotografiu cudzieho

havarovaného vozidla s ktorým žalovaný nejazdil s tým, aby sa vrátila do C. alebo jej zaslal fotografiu ako
si reže ruku s tým, že sa zabije ak sa ona s maloletým nevrátia. Žalobkyňa uviedla, že od predmetného
incidentu k ničomu obdobnému nedošlo, avšak má zo žalovaného strach, že sa tento vráti a ublíži jej
alebo že unesie maloletého.

3. Žalobkyňa v žalobe okrem iného tiež uviedla cit.: „Navrhovateľka týmto dáva do pozornosti, že OR

PZ D. predmetnú vec odovzdala na prejednanie iba ako priestupok, nakoľko navrhovateľka po odchode
odporcu zo I. cítila, že situácia sa upokojila a na pokračovaní v trestnom konaní netrvala. Avšak prístup
odporcu,jehovyhrážkyprípadnenávratnaI.môžuspôsobiť,ženavrhovateľkabudevovážnomohrození
života.
Týmto návrhom sa však navrhovateľka domáha ochrany iba svojej osoby, nakoľko ochranu mal. syna

bude riešiť podaním samostatného návrhu, ... Toho času sa predmetný návrh pripravuje a bude podaný
v najbližších dňoch.“

4. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa proklamuje akútnu potrebu úpravy jej vzťahov so žalovaným,
pretože vzhľadom na jeho popudlivú povahu nemá istotu, ako by sa mohol prejaviť a prípadne ohroziť

ju alebo členov jej rodiny.

5. K návrhu na vydanie neodkladného opatrenia boli priložené: fotografia zachytávajúca reznú ranku
na predramení anonymnej ruky; fotografiu neurčitého havarovaného motorového vozidla; potvrdenie
OR PZ v D. ČVS: ORP-195/BJ-BJ-2019 zo 17.04.2019, o tom, že žalobkyňa podala trestné oznámenie

vo veci podozrenia za spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania zo strany žalovaného;
uznesenie ČVS: ORP-195/BJ-BJ-2019 z 15.05.2019 o postúpení veci týkajúcej sa trestného oznámenia
žalobkyne na ďalšie konanie Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Bardejove na
prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože nie je dôvod na začatie trestného
stíhania; záznam sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným.

6. V uznesení ČVS: ORP-195/BJ-BJ-2019 z XX.XX.XXXX je mimo iného uvedené:
„Dňa XX.XX.XXXX bola na Obvodnom oddelení PZ v Bardejove spísaná zápisnica o trestnom oznámení
A. F.č (...).
Túto vec sa rozhodla vyriešiť po svojom a včera pricestovala spolu so synom k jej starým rodičom do

miesta jej trvalého bydliska. A tu sa vlastne začal problém. Ešte včera napísala sms správu K., že odišla
preč a že nech ju nehľadá, že potrebuje čas na to aby, porozmýšľala ako to bude s nimi ďalej. Od tohto
okamihu jej K. začal vyvolávať, kde mu nedvíhala, aby ju nezmanipuloval, lebo on to vie. Nepovedala mu
kde je, ale on ich dnes našiel resp. pricestoval zo Š.č, kde prišiel k jej mame (...) kde začal vykrikovať A.,
A., potom kričal, že ju miluje. Oni t.j. ona, jej mama a jej manžel mu neotvárali dvere rodinného domu. K.

vedel, kde býva jej mama, lebo tam boli spolu na návšteve zo Š.č, ešte keď spolu dobre vychádzali. (...)
Dňa XX.XX.XXXX A. F.č doplnila svoje trestné oznámenie, kde k veci okrem iného uviedla, že dňa
XX.XX.XXXX podala trestné oznámenie na K. S. O., (...) Dnes chce k svojej výpovedi dodať, že trestné
oznámenie podala z toho dôvodu, že bola vtedy, keď sa to všetko stalo rozrušená, lebo nečakala, že jej
priateľ K., resp. otec ich spoločného syna príde za ňou na I. do D.. Tiež uviedla, čo jej povedal K. do

telefónu v znení, že prisahá na O., že keď nebude mať ich syna začne všetkých z jej rodiny zabíjať a
začne jej mamou. Dnes ale túto jeho vyhrážku považuje z jeho strany skôr za nejaký spôsob donútenia,
aby sa so synom vrátila k nemu do Š.č. Beriem to skôr ako také citové vydieranie z jeho strany. Nemá
obavu o svoj život alebo zdravie a ani o svoju rodinu. Ako uviedla v ten deň, ako to oznamovala, bola
veľmi rozrušená a to z toho dôvodu, že vôbec nečakala, že K. príde za ňou do D.. Z jeho strany okrem

uvedeného v ten deň nepadli žiadne iné vyhrážky alebo nadávky. Potom, čo jej dňa XX.XX.XXXX napísal
sms správu z N., už za ňou neprišiel a odišiel naspäť do Š.č. Od vtedy jej volal a posielal sms správy v
tom znení, že si niečo urobí, čo považuje z jeho strany taktiež len za citové vydieranie. Asi pred troma
dňami jej poslal hlasovú správu, že už sa upokojil, že už sa má rozhodnúť ako chce, že on sa s týmvyrovná, že už im nebude robiť problémy, že bude aj platiť výživné na syna, že on to nerieši na žiadnych
úradoch v Š.č a ani na polícii, že skrátka keď bude chcieť, že sa má vrátiť so synom k nemu do Š.č. K. jej
ešte v telefonickom rozhovore povedal, že on by jej syna aj tak nezobral a že to všetko nechá na ňu. (...)

Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa niekto vyhráža. Pri
posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadať na
všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na povahu vyhrážky, na fyzické a charakterové vlastnosti
páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, na ich vzájomný vzťah,
ako sa páchateľ pri vyhrážaní správal, či mal v rukách nejaký predmet alebo zbraň a pod. Ďalej treba

starostlivo zhodnotiť závažnosť vyhrážky a teda odlišovať nebezpečné vyhrážanie od iných hrubých,
arogantných, agresívnych, či vulgárnych prejavov, ktoré nie sú prečinom ale iba priestupkom. (...),“

7. Z sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá nie je dátumovo identifikovateľná, vyplýva,
že sa jedná o bežný rozhovor (hádku) medzi druhom a družkou, kde sa žalobkyňa na jednej strane
vyznáva zo svojich citov k žalovanému a na strane druhej mu vyčíta, že ju obmedzuje a neváži si ju a

žalovaný z dôvodu nereagovania žalobkyne na jeho telefonické hovory ju podozrieva z nevery.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

9. Podľa § 324 ods. 2 CSP „Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.“

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.“

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenia, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“

15. Podľa § 328 ods. 2 CSP „O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.“

16. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.“

18. Podľa § 329 ods. 3 CSP „Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.“

19. Podľa § 331 ods. 1 CSP „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenieodmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.“

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.“

21. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, ktorá
sa domáha jeho vydania, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku

žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,

mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i
to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia

ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné
bezodkladne upraviť dané pomery.

22. Inými slovami povedané, esenciálnymi predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle zákonnej požiadavky vyjadrenej v cit. § 325 ods. 1 CSP, je jednako požiadavka urgentnej,

naliehavej, resp. neodkladnej, t.j. neznesúcej odklad (z toho názov „neodkladné opatrenie“) potreby
regulovať naštrbené vzťahy medzi stranami a jednako požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto
vzťahov v čase vydania neodkladného opatrenia, keďže v zmysle cit. § 329 ods. 2 CSP, je pre jeho
vydanie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie.

23. Z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že ku konaniu žalovaného, ktorým
žalobkyňa odôvodňuje potrebu urgentnej (naliehavej) úpravy jej vzťahov so žalovaným, a to návrhom
podaným XX.XX.XXXX malo dôjsť XX.XX.XXXX, t.j. pred mesiacom a pol, pričom žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, že konanie žalovaného, ktoré by ju ohrozovalo na telesnej alebo duševnej
integrite pretrvávalo aj v čase podania tohto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom okresný

súd opakovane poznamenáva, že pre rozhodnutie o vydaní neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav
v čase jeho vydania. Uvedené nenasvedčuje ani zákonnej požiadavke „naliehavosti“ úpravy vzťahov
ani zákonnej požiadavke „aktuálneho trvania“ naručenia týchto vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným.
Potrebe urgentnej úpravy vzťahov nenasvedčuje nie len toto časové hľadisko, keď sa žalobkyňa domáha
akútnej ochrany svojej integrity až po uplynutí značného časového intervalu od kedy malo zo strany

žalovaného dôjsť ku konaniu ohrozujúcemu túto jej integritu, z hľadiska ktorého sa tak táto potreba nejaví
byť naliehavou, ale tejto potrebe nenasvedčuje ani aktuálny stav. Práve naopak, tak ako to vyplýva z
citovaného uznesenia ČVS: ORP-195/BJ-BJ-2019 z 15.05.2019, žalobkyňa sa konaním žalovaného už
necíti byť ohrozená na živote a cit.: „Nemá obavu o svoj život alebo zdravie a ani o svoju rodinu.“ s tým,
že v čase kedy voči žalovanému podávala trestné oznámenie bola rozrušená a zo strany žalovaného

vníma jeho konanie iba ako citové vydieranie. Z uvedeného teda vyplýva, a žalobkyňa to uviedla aj v
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, že žalobkyňa už z dôvodu konania žalovaného netrvala na
pokračovaní trestného konania, aj keď sa už nachádzala v pre ňu bezpečnom prostredí a so žalovaným
už nezdieľala spoločnú domácnosť a dokonca sama pri svojom vyjadrení podanom 15.05.2019 na polícii
uviedla,žesaužnecítibyťžalovanýmohrozená.Vzhľadomnauvedenétakmožnokonštatovať,žesama

žalobkyňa už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepovažovala konanie žalovaného
za tak nebezpečné, resp. stupeň jeho nebezpečnosti nebol takej intenzity, žeby tu vyvstala potreba
okamžite (akútne), bez odkladu upraviť pomery medzi ňou a žalovaným.24. Pokiaľ ide o žalobkyňou predložené dôkazy, je nutné podotknúť, že tak z fotografie anonymného
predlaktia ruky; ako ani z prepisu sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným nemožno usúdiť,
žeby žalovaný usiloval o život alebo zdravie žalobkyne, ktorá sa sama svojim prístupom pripravila o

možnosť poskytnutia jej ochrany zo strany orgánov činných v trestnom konaní pred prípadným takýmto
nežiaducim konaním. Okrem toho súd uvádza, že žalobkyňa si odporuje vo svojich tvrdeniach, kým
v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že na Slovensko pricestovala deň po hádke
medzi žalovaným a jej matkou, ktorá sa mal odohrať XX.XX.XXXX, t.j. pricestovať mala XX.XX.XXXX
s tým, že žalovaný ju mal už v tento deň XX.XX.XXXX vyhľadať na I. cca štyri hodiny po jej príchode,

ktorou skutočnosťou žalobkyňa vykreslila agresívnu jazdu žalovaného, ktorý ju za tak krátku dobu po
jej odchode zo Š.č dostihol, tak na strane druhej o tej istej udalosti na polícii, kde XX.XX.XXXX podala
trestné oznámenie uviedla, že na I. pricestovala cit.: „...včera...“, t.j. pricestovať mala XX.XX.XXXX, s
tým, že ešte v tento deň XX.XX.XXXX najsamprv ona sama telefonicky kontaktovala žalovaného, ktorý
ju napokon po telefonickej výmene názorov vyhľadal na I. XX.XX.XXXX (viď uznesenie ČVS: ORP-195/
BJ-BJ-2019 z 15.05.2019, pozn.).

25. Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že žalobkyňa hodnoverne a bez akýchkoľvek
pochybností neosvedčila aktuálnu (pretrvávajúcu) spornosť vzťahov medzi ňou a žalovaným, ktorá by si
urgentne vyžadovala ich úpravu ingerenciou súdu, preto okresný súd návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia nevyhovel a tento zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. Súčasne

okresný súd podotýka, že v zmysle cit. § 329 ods. 3 CSP, ak nastane zmena skutkových okolností,
žalobkyňa má stále možnosť domáhať sa svojej ochrany novým návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia po splnení predpokladov podľa cit. § 325 ods. 1 CSP.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Keďže
žalobkyňa nebola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, mala by náhrada

trov konania patriť v konaní úspešnému žalovanému, avšak keďže žalovanému v konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli okresný súd mu nárok na ich náhradu nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku
II. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.