Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207210600
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2207210600.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) MVDr. I. K., bytom P. XXX/XX, B., 2)
Z. F., bytom U. č. XX, 3) Ing. L. K., bytom U. č. X, žalobcovia 1. až 3. zastúpení: Právne centrum, s.r.o.,
so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: L. K., bytom U. č. XX, zastúpený
advokátom: JUDr. Ernest Csonga, so sídlom Jesenského č. 5026/13A, Dunajská Streda o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 10C/333/2007-924 zo dňa 26. marca 2018, v spojení s opravným uznesením č.
k.10C/133/2007-949 zo dňa 7. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1) až 3) s a voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným. na LV č. XXX v k. ú. E. parcely
registra C, parc. č. 143/34 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 876 m2, parc. č. 152/1 zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 23076 m2, parc. č. 152/7 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 961
m2, parc. č. 152/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 787 m2, parc. č. 152/14 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 418 m2, parc. č. 152/31 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2,
parc. č. 152/63 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 670 m2, parc. č. 152/65 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 593 m2 a parc. č. 152/66 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 106 m2
tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1) až 3) prikázal nehnuteľnosti v k. ú. E., vedené
na LV č. XXX, parc. reg. C evidované na katastrálnej mape a to pozemok parc. č. 152/1 zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 9.046 m2, parc. č. 152/7 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 961
m2, parc. č. 152/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 394 m2, parc. č. 152/63 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 670 m2, parc. č. 152/65 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 376 m2, parc.
č. 152/31 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2, parc. č. 152/66 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 104 m2, parc. č. 143/34 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 876 m2, novovytvorený
pozemok parc. č. 152/113 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 16 m2, novovytvorený pozemok
parc. č. 152/114 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1602 m2, novovytvorený pozemok parc. č.

152/115 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 7621 m2, podľa zmien vykonaných geometrickým
plánom č. 35/2017 vypracovaným dňa 27.04.2017 autorizovaným geodetom a kartografom Ing. E. P.,
a úradne overeným dňa 01.06.2017 Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom pod č.
1058/2017 a to žalobcovi 1) do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7260/21781,žalobcovi 2) do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4501/21781 a žalobcovi 3)
do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 10020/21781. Výrokom II. súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti k. ú. E. vedené. na LV č. XXX, parcela reg. C a to

pozemok parc. č. 152/14 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 418 m2, novovytvorený pozemok
parc. č. 152/109 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 393 m2, novovytvorený pozemok parc. č.
152/110 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3760 m2, novovytvorený pozemok parc. č. 152/111
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 201 m2, novovytvorený pozemok parc. č. 152/112 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1.049 m2, podľa zmien vykonaných geometrickým plánom č. 35/2017

vypracovaným dňa 27.04.2017 autorizovaným geodetom a kartografom Ing. E. P., a úradne overeným
dňa 01.06.2017 Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom pod č. 1058/2017. Podľa
výroku III. sa geometrický plán č. 35/2017 zo dňa 27.04.2017 autorizovaného geodeta a kartografa Ing.
E. P. stal súčasťou tohto rozsudku. Výrokom IV. a V. súd priznal žalobcom 1) až 3) náhradu trov konania
v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1 a 2, §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vecne rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami
sporu nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi bližšie špecifikovaných nehnuteľností v petite
rozsudku, ktorých rozdelenia sa domáhali súdnou cestou; žalobca 1) v podiele 7260/27602, žalobkyňa

2) v podiele 4501/27602, žalobca 3) v podiele 10020/27602 a žalovaný v podiele 5821/27602. Na
nehnuteľnostiach patriacich žalobcom a žalovanému sa nachádza stavba na parc. č. 152/14, vedená
na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v celosti a stavba na parc. č. 152/31 vedená na LV
č. XXX je vo vlastníctve SR Slovenský pozemkový fond Bratislava v celosti. Zo znaleckého posudku
znalca Ing. Bindera č. 1/2009 zo dňa 23.01.2009 súd zistil, že znalec v bode III svojho posudku

uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom rozdelenia, je možné rozdeliť podľa spoluvlastníckych
podielov, pričom spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje výmeru 5.825 m2, žalobcu 1) 7.260
m2, žalobkyne 2) výmeru 4.501 m2 a žalobcu 3) výmeru 10.020 m2. Uvedená výmera žalobcov
1) až 3) zostane v ich spoluvlastníctve (spolu 21.781 m2). Znalec navrhol v znaleckom posudku
tri alternatívy rozdelenia spoločných nehnuteľností a vo vyjadrení na pojednávaní odôvodnil výhody,

resp. nevýhody uvádzaných alternatívnych delení pozemkov. Podľa znalca jeho návrh na rozdelenie
spoločných nehnuteľností reálnou deľbou podľa alternatívy 3 zohľadňuje skutočnosť, že po rozdelení
nehnuteľností budú vlastniť všetci spoluvlastníci pozemky v rovnakej kvalite s prístupom z verejnej
cesty a s možnosťou účelného využívania. Znalec vypracoval dodatok k znaleckému posudku č. 3/2013
zo dňa 04.05.2012 obsahujúci rozpracovanie tretej alternatívy rozdelenia spoločných nehnuteľností

a pripojil k nemu geometrický plán, potrebný k rozhodnutiu vo veci a zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou, z odboru geodézia a kartografia, ktorá dňa 02.11.2010 doručila
súdu znalecký posudok s iným spôsobom rozdelenia spoločných nehnuteľností. Pri vypracovávaní
znaleckého posudku vychádzala z tvaru a polohy nehnuteľností, dbala na to, aby žalobcovia a aj

žalovaný mali priamy vstup na nehnuteľnosti z cesty (z parc. č. 151/1), aby žalovaný nemal stavbu
na parcele žalobcov, prihliadla aj na možnosť napr. parcelácie nehnuteľností na stavebné pozemky,
náklady na vyčistenie pozemkov, možnosť zbúrania alebo odkúpenia stavieb a pod. Rozdelenie
nehnuteľností vykonala podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu v pomere k rozdeľovanej
výmere pozemkov.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Žalobcovia
predložili súdu dňa 09.06.2017 zmenu petitu žaloby spolu s alternatívnym petitom, pričom súčasťou
tohto podania bol geometrický plán Ing. E. P. zo dňa 27.04.2017. Už v pôvodnom rozsudku súd
zrušil spoluvlastníctvo strán sporu tak, ako to uviedol v petite svojho rozsudku zo dňa 20.06.2013 na

čl. 506 spisu, že žalovaný je vlastníkom novovytvorenej parc. č. 152/107 s poukazom na znalecký
posudok znalca Ing. Vojtecha Bindera 3/2012 ako aj na dodatok k znaleckému posudku 1/2009 zo
dňa 04.05.2012. V priebehu konania sa súd pokúsil uzavrieť zmier medzi stranami sporu. Podľa
názoru súdu rozdelenie nehnuteľností podľa geometrického plánu Ing. E. P. zo dňa 27.04.2017 pod č.
35/2017 (overený príslušným katastrálnym úradom) je v prospech oboch strán sporu. Je to v súlade s

grafickým návrhom žalobcov zo dňa 25.01.2017 na rozdelenie spoločných pozemkov ktorý bol doručený
v rámci mimosúdnych rokovaní žalovanému. Tento návrh žalobcov zohľadňuje všetky zákonné kritériá
a podmienky a tiež záujmy strán sporu, ktoré prezentovali na súdnych pojednávaniach, ako aj v rámci
mimosúdnych rokovaní a aj v písomných podaniach.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). V danom prípade súd rozhodol v súlade s návrhom žalobcov, preto im priznal náhradu trov

konania v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje za nezákonný a
nespravodlivý a to napriek tomu, že súd v podstate vykonal všetky dôkazy, vrátane tých, ktoré pôvodne

odmietol vykonať, čo je zrejmé z prvého rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 20.07.2013, z ktorého
odôvodnenia je zrejmé, že v tom čase vychádzal súd z úplne iných skutkových záverov než o aké závery
opierasvojedruhé,týmtoodvolanímnapadnutérozhodnutie.Žalobcoviaod podaniažaloby,sadomáhali
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spôsobom, ktorý
evidentne odporoval všetkým zákonným zásadám vyporiadania, pretože úplne sa ignorovala zásada
účelnostivyužitia.Zakaždýmsatotižžalobcoviasnažilioto,abyžalovanémubolipridelenévyporiadaním

parcely podľa prílohy č. 1 znaleckého posudku 1/2009 zo dňa 23.01.2009, spracovaného súdnym
znalcom p. Ing. Vojtechom Binderom. Žalobcovia v priebehu konania viackrát menili svoj petit a snažili
sa o to, aby prípadné ďalšie znalecké posudky boli následne prispôsobené nimi predloženému petitu.
Dôkazom je aj skutočnosť, že menovanému znalcovi bola opätovne zadaná úloha spracovať dodatok
k vyššie uvedenému znaleckému posudku, ktorý dodatok znalec aj spracoval pod č. 3/2012 zo dňa

04.05.2012. Zo samotného zadania na spracovanie predmetného posudku je zrejmé, že posudok resp.
predmetný dodatok č. 3/2012 k posudku evidentne len kopírovala nový petit žalobcov. Geometrický plán,
priložený k predmetnému znaleckému posudku č. p. 14/2012, overený dňom 07.05.2012 jasne deklaruje
skutočnosť, že žalobcovia sa snažili o to, aby žalovanému bol jeho spoluvlastnícky podiel vyčlenený
tak, že jeho prístup k takto vyčlenenému pozemku by bol realizovaný z pohľadu verejnej komunikácie

len cez úzky pás pozemku, ktorý by bol vlastne takýmto vyčlenením takmer znehodnotený z hľadiska
prípadnej účelnosti. Ide o pás pozemku s parc. č. 143/34.

6. Z predmetného rozsudku je totiž zrejmé, že prvostupňový súd už bral do úvahy zásadné argumenty
žalovaného a to jednak, že vvporiadaním má žalovaný právo získať pozemok o šírke aspoň cca 25

m, rešpektujúc tým veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k podielom žalobcov, od verejnej
komunikácie a taktiež je potrebné zohľadniť aj ekonomickú hodnotu vyporiadaných nehnuteľností. Tieto
argumenty žalovaný akcentuje jednak z dôvodu, že prvostupňový súd ich dlhodobo ignoroval a jednak z
dôvodu, že aj žalobcovia si po uplynutí 9 rokov od podania žaloby si zrejme uvedomili, že ich dovtedajší
meravý postoj a teda pôvodné návrhy a petity skutočne nezohľadňovali zákonné kritéria na vyporiadanie

nehnuteľnosti reálnou deľbou. Dôkazom toho je ich posledný návrh na zmenu petitu žaloby zo dňa
5.6.2017, ktorý je označený aj ako alternatívny (obsahuje 2 petity) a práve druhý tento alternatívny
petit už zohľadňuje žalovaným vytýkané nedostatky a nezákonnosť pôvodného návrhu a následne
menených petitov, keďže v konečnom dôsledku prvostupňový súd si osvojil posledný alternatívny petit
žalobcov, ktorý sa opiera o geometrický plán číslo 35/2017, spracovaný Ing. E. P., autorizovaným

geodetom a kartografom a ktorý plán tvorí aj súčasť výroku napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu. Z uvedených skutočností je v konečnom dôsledku zrejmé, že súd si osvojil argumentáciu a
návrhy na doplnenie dokazovania žalovaného aj v podobe zadania vyhotovenia znaleckého posudku č.
050/2015 zo dňa 17.05.2015, spracovaného Ing. Annou Juhos, znalkyňou v odbore o. i. odhad hodnoty
nehnuteľností.

7. I keď geometrický plán Ing. E. P. sa blíži k návrhu žalovaného na vyporiadanie predmetných
nehnuteľností reálnou deľbou, má podľa žalovaného jeden závažný skutkový nedostatok, spočívajúci v
tom, že novoutvorená parcela č. 152/110 prikázaná napadnutým rozsudkom do vlastníctva žalovaného
je z hľadiska účelného využitia narušená tým, že takmer v celej svojej šírke je jej využitie značne

sťaženéstavbou,ktorejveľkáčasťzasahujedouvedenejparc.č.152/110,ktoráčasťstavbysanachádza
na novou tvorenej parc. č. 152/109. Ak totiž žalovaný porovná veľkosť zastavaných plôch v podobe
všetkých stavieb na vyporiadaných nehnuteľnostiach, potom je evidentné, že najväčšie obmedzenie
predmetnými stavbami a ostatnými betónovými plochami zaťažuje práve žalovaného. Žalovaný na mysli
teda stavbu na parc. č. 152/7, stavbu na parc. č. 152/8 a novoutvorenej parc. č. 152/109, stavbu na parc.

č. 152/14 ako aj ostatné betónové plochy na novoutvorených parc. č. 152/111 a parc. č. 152/113, parc.
č. 152/65 a parc. č. 152/31. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam žalovaný naďalej zastáva názor, že
pri vyporiadaní reálnou deľbou je potrebné vziať do úvahy pomernú časť plošnej veľkosti zastavaných
pozemkov k veľkosti nezastavaných pozemkov spoluvlastníckeho podielu tak u žalovaného ako aj užalobcov. Ak by súd aj toto kritérium bral do úvahy, tak potom by parcela č. 152/109, na ktorej sa
nachádza stará budova, ktorá nie je predmetom vyporiadania, by v konečnom dôsledku nezasahovala
do parcely reálne vyčlenenej a prikázanej do vlastníctva žalovaného. Inak povedané, najspravodlivejším

riešením by sa javilo vyporiadanie na základe geometrického plánu, ktorý objednal žalovaný a bol
vypracovanýznalcom,geodetomIng.ImrichomKovácsompodč.p.33472602-202/17,ktorýplánboltiež
doložený žalovaným do spisu. Takýmto vyporiadaním, teda reálnou deľbou, by žalobcovia aj žalovaný
získali pozemky primeranej veľkosti, zodpovedajúce rovnakému pomeru aj pokiaľ ide o nezastavané
aj zastavané časti nehnuteľností. Na podporu týchto tvrdení žalovaný urobil matematický prepočet

vychádzajúci z toho, že v akom pomere získali žalobcovia aj žalovaný pozemky nezastavané vo vzťahu
k pozemkom zastavaným, teda takým, ktoré považuje za obmedzujúce z hľadiska účelného využitia
nehnuteľností, sporovými stranami. Z uvedeného prepočtu je zrejmé, že kým u žalovaného činí pomer
zastavaného pozemku k nezastavanému v percentuálnom vyjadrení 17,38 % ku 82,62 %, v prípade
žalobcov je tento pomer násobne priaznivejší, pretože zastavané pozemky k nezastavaným pozemkom,
ktoré im súd prikázal do vlastníctva napadnutým rozsudkom, činí 8,47 % ku 91,5%. Vychádzajúc z

uvedeného porovnania, je úplne zrejmé a evidentné, že napadnutým vyporiadaním boli jednoznačne
zvýhodnení žalobcovia oproti žalovanému. Preto v tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôrazňuje, že súd
rozhodol nezákonne a nespravodlivo v neprospech žalovaného, pretože súd mohol a aj mal postupovať
tak, aby reálna deľba bola spravodlivá voči obom sporovým stranám aj čo do žalovaným uvádzaného
kritéria pomeru nezastavaného a zastavaného pozemku (toto kritérium je evidentne subkritériom

účelnosti).

8. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku v časti bodu IV., ktorým súd priznal žalobcom trovy
konania v celom rozsahu, aj tento výrok súdu vzhľadom na charakter sporu považuje žalovaný za
nezákonný. Je toho názoru, že v sporových konaniach, predmetom ktorých je vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, nie je možné zakaždým bezvýhradne uplatňovať výlučne a bez ďalšieho, zásadu
úspešnosti niektorej zo sporových strán tak, ako to poňal prvostupňový súd napadnutým rozsudkom,
zjednodušene aplikujúc § 255 CMP. Vo všeobecnosti síce platí, že strana, ktorá má v spore plný úspech,
súd jej priznáva aj trovy konania v plnej výške, však v predmetnom spore žalobca plný úspech nemal.
Žalobcovia sa síce pokúšali ešte pred podaním žaloby riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

vzájomnýmrokovanímatedamimosúdnoucestou,avšaktútosnahusúdnemôžeuprieťanižalovanému,
lebo aj on ešte pred podaním žaloby predložil viaceré návrhy na vyporiadanie nehnuteľností, tvoriacich
predmet sporu. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané. Rozhodujúce je však z hľadiska trov konania
resp. ich priznania skutočnosť, aké návrhy navzájom sporové strany predkladali ešte pred podaním
žaloby a ešte relevantnejší je fakt, či súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s pôvodným návrhom

žalobcov. Takéto vnímanie veci z hľadiska priznania trov konania vyplýva jednak zo samotných dikcií
zákona, § 251 a § 255 CMP ako aj z ustálenej súdnej praxe a existujúcich judikátov. Súd pri skúmaní
podmienok odôvodňujúci priznanie trov konania úspešnej strane sa nemôže opierať v predmetnom
prípade len o skutočnosť, že vyhovel návrhu žalobcov, ale musí podrobne a dôsledne skúmať aj to, či
rozhodol v súlade s pôvodným návrhom, teda či žalobcami požadovaný spôsob vyporiadania bol daný

od počiatku sporu, alebo bol v priebehu konania menený. V predmetnom spore žalobcovia od počiatku
podania žaloby sa snažili o vyporiadanie spôsobom, ktorý evidentne nekorešponduje a nemá ani nič
spoločné s ich návrhom na zmenu petitu, ktorý podali až 05.06.2017, označený ako zmena petitu žaloby
(alternatívny petit žaloby), ktorú zmenu súd pripustil tak, ako aj predchádzajúce návrhy na zmenu petitu.
Ak by teda súd v napadnutom rozsudku zohľadnil skutočnosti namietané žalovaným, musel by dospieť

ku skutkovému záveru, že žalovaný sa úspešne bránil a teda úspešne uplatňoval po celý čas súdneho
konania svoju procesnú obranu a že teda tým je vlastne daná aj zákonná výnimka z hľadiska priznania
trov strane, ktorá mala úspech v spore tak, ako to má na zreteli § 257 CMP. V tejto súvislosti príkladne
žalovaný poukazuje na dva judikáty z mnohých a to na judikát R 54/1973 a na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011. Prihliadajúc teda na ustálenú súdnu prax a na uvedené judikáty je

zrejmé, že v predmetnom konaní je pomer úspechu a neúspechu skôr v prospech žalovaného ako
žalobcov a preto aj žalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti vo svojom záverečnom návrhu navrhoval,
aby súd rozhodol o trovách konania tak, že na tieto nemá nárok žiadna zo sporových strán. Žalovaný
je toho názoru, že bez ohľadu na to, či odvolací súd predmetný rozsudok prvostupňového súdu vo veci
samej potvrdí alebo zruší, nemôže mať takáto skutočnosť zásadný vplyv na priznanie alebo nepriznanie

trov konania, a to najmä z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby
druhostupňový súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že uviedli, že
rozsudok považujú za správny a odvolanie žalovaného má zásadné vady a právne nedostatky,
neobsahuje náležitosti podľa § 363 CSP a žalovaný výslovne nešpecifikuje žiaden z odvolacích

dôvodov podľa § 365ods. 1 CSP. Obrana žalovaného v spore a tiež jeho odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie neobstoja aj z dôvodov, že rozdelenie parciel v petite žaloby žalobcov vychádza z
geometrického plánu autorizovaného geodeta a kartografa Ing. P. a zohľadňuje všetky zákonné kritéria
pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam; žalovaný
výslovne konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy; rozsudok súdu prvej

inštancie vychádza z platnej zákonnej úpravy, pričom súd prvej inštancie uplatnil prvý zákonom
určený spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam
podľa § 142 ods. 1 OZ; súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zohľadnil zákonné kritéria, veľkosť
spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, strán sporu a účelné využitie veci;
s ohľadom na súdom aplikovaný prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(v zmysle petitu žaloby žalobcov), nebolo dokazovanie a oceňovanie spoločných nehnuteľností vôbec

nutné a potrebné. Súd prvej inštancie toto dokazovanie však napriek tomu vykonal na návrh žalovaného;
súd prvej inštancie sa v konaní a v napadnutom rozsudku vysporiadal s námietkami žalovaného; pri
rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP. U žalobcov ide o plný
úspech vo veci, nakoľko výrok meritórneho rozhodnutia sa zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej (alternatívny petit žaloby žalobcov podľa ich písomného podania zo

dňa 05.06.2017, t. j. žalobe súd vyhovel v celom rozsahu.

10. Žalovaný bol povinný všetky prostriedky procesnej obrany, prípadne všetky prostriedky procesného
útoku uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žiadne z tvrdení obsiahnutých v odvolaní
žalovaného nie sú skutočnosťami, ktoré žalovaný ako odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť už v

konanípredsúdomprvejinštancie.Tvrdeniažalovanéhoopriaznivejšompomerezastavanéhopozemku
k nezastavanému pozemku na strane žalobcov nie sú podložené žiadnym relevantným výpočtom
(prepočtom), ani odborným vyjadrením znalca (ako odborne spôsobilej osoby), ani súkromným
znaleckým posudkom objednaným žalovaným, navyše ich žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom
prvej inštancie.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm.
d) CSP odmietol odvolanie žalovaného, alternatívne navrhol aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1
CSP v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie a aby žalobcom 1) až
3) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcov prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
odvolanie žalovaného je kvalifikované, spĺňa všetky zákonné kritériá a riadne vymedzuje dôvody
skutkové aj právne tak, ako to má na zreteli § 363 CSP. Gramatickým a logickým výkladom odvolania
možno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že dôvody odvolania sa opierajú o § 365 ods. 1

písm. f) a teda že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalovaný jasne zadefinoval, že súd sa neriadil dôsledne pri vyporiadaní jednou zo zákonných
kritériíatoúčelnosťouvyužitiavyporiadanýchnehnuteľností.Žalovanýjasnepomenovalajprečonapáda
výrok čo do trov konania, ide o dôvody, ktoré nepochybne spĺňajú zákonné kritériá podľa § 363 v kontexte
s § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahupotrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. K veci je potrebné v súvislosti s odvolacími dôvodmi uviesť
nasledovné.

15. Žalobcovia 1) až 3) sa žalobou vo veci samej domáhali vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam podľa § 142 ods. 1 OZ ich reálnou deľbou tak, že žalobcovia 1) až 3)
ostanú spoluvlastníkmi rozdelených nehnuteľností a žalovaný nadobudne vyčlenené parcely podľa
vypracovaného geometrického plánu, ktorý bude súčasťou rozsudku a následne bude slúžiť ako podklad

pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra. Počas konania nebolo sporným, ktoré konkrétne
nehnuteľnosti, pozemky o výmere 27602 m2 vlastnia žalobcovia 1) až 3) spolu so žalovaným, nebola
spornáveľkosťspoluvlastníckychpodielovnanehnuteľnostiach,nebolospornýmženapozemkochparc.
č.152/7aparc.č.152/8súpostavenéstavby,výkrmne,vovlastníctvetretejosoby(spoločnostisručením
obmedzeným, s ktorou sa nadá skontaktovať), na pozemku parc. č. 152/31 sa nachádza stavba, silážna
jama vo vlastníctve SR, Slovenský pozemkový fond a na parc. č. 152/14 sa nachádza stavba, sklad vo

vlastníctve žalovaného.

16. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.12.2008 č. k. 10C/333/2007-97 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Vojtechom Binderom z odboru geodézia a kartografia, ktorého úlohou
bolo rozdeliť nehnuteľnosti medzi žalobcov 1) až 3) a žalovaného. Dňa 27.01.2009 (č.l. 109) znalec

doručil súdu znalecký posudok, v ktorom navrhol tri varianty možného rozdelenia nehnuteľností, ktoré
mali byť predmetom rozdelenia s tým, že následne po oznámení súdu vypracuje geometrický plán
tej varianty, ktorá bude akceptovaná. Na pojednávaní 18.06.2009 (č.l. 155) bol znalec vypočutý,
žalobcovia považovali alternatívy rozdelenia nehnuteľností znalcom za neprijateľné, pojednávanie bolo
odročené na neurčito z dôvodu, že súd na návrh žalobcov nariadil kontrolné znalecké dokazovanie

znalkyňou z odboru geodézia a kartografia Ing. Yvetou Strhanovou. Znalkyňa dňa 02.11.2010 (č.l.
223) podľa požiadavky súdu doručila súdu znalecký posudok s geometrickým plánom rozdelenia
spoločných nehnuteľností a vyjadrením k znaleckému posudku Ing. Vojtecha Bindera. Znalkyňa
rozdelenie pozemkov realizovala tak, aby žalobcovia a aj žalovaný mali priamy vstup na pozemky,
aby boli ucelené ich nehnuteľnosti, aby žalovaný nemal stavbu na parcele žalobcov. Rozdelenie

bolo vykonané na podklade spoluvlastníckych podielov strán sporu vzhľadom k rozdeľovanej výmere
pozemkov. S rozdelením pozemkov podľa znaleckého posudku Ing. Yvetou Strhanovou nesúhlasili
žalobcovia z dôvodu, že žalobcovia nenadobudnú rovnocenné pozemky ako žalovaný. Žalovaný by sa
stal vlastníkom výlučne pozemkov, na ktorých nie sú postavené stavby tretích osôb, tieto pozemky so
stavbami by nadobudli len žalobcovia. Dňa 07.05.2012 znalec Ing. Vojtech Binder doručil súdu dodatok

č. 3/2012 k znaleckému posudku č. 1/2009 obsahujúci geometrický plán s možnosťou reálnej deľby
nehnuteľností podľa návrhu navrhovateľov po pripustení zmeny návrhu. S vypracovaným geometrickým
plánom nesúhlasil žalovaný z dôvodu, že žalobcovia by na základe takto vykonaného znaleckého
dokazovania nadobudli hodnotnejšie pozemky a na jeho návrh súd vo veci nariadil uznesením zo
dňa 13.01.2015 znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností Ing. Izabelou Tokoviscovou. Znalkyňa v znaleckom posudku doručenom súdu 22.05.2015
(č.l. 646) ohodnotila nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania a po výsluchu na pojednávaní dňa
15.02.2016 (č.l. 714) vypracovala dodatok k znaleckému posudku (č.l. 753). Po takto vykonanom
dokazovaní žalobca navrhol pozemky rozdeliť podľa geometrického plánu vypracovanom znalcom Ing.
Vojtechom Binderom v dodatku č. 3/2012 zo dňa 04.05.2012 k znaleckému posudku č. 1/2009, alebo

podľa novo vypracovaného geometrického plánu Ing. E. P. zo dňa 27.04.2017, ktorý zohľadňoval
čiastočne aj požiadavky žalovaného vyslovené počas mimosúdnych rokovaní v tom smere, aby mali
parcely, ktorých vlastníkom sa stane žalovaný ním požadovanú šírku a tvar a žalobca súčasne navrhol
pripustiť zmenu návrhu alternatívne, v súlade s doručeným geometrickým plánom. Súd prvej inštancie
následne po zohľadnení argumentov žalovaného k novo vypracovanému geometrickému plánu Ing.

E. P. (ale aj po zohľadnení vypracovaného geometrického plánu predlženého žalovaným Ing. C. M.
zo dňa 12.09.2017 (č.l. 906) vyhovel návrhu žalobcov zrušil podielov spoluvlastníctvo strán sporu
a nehnuteľnosti rozdelil podľa geometrického plánu Ing. E. P. s odôvodnením, že takéto rozdelenie
pozemkov najviac zohľadňuje požiadavky strán sporu prezentované počas konania.

17. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správaniepodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Citované ustanovenie taxatívnym spôsobom stanovuje možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a) reálnym rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov. Zákon v druhej
vete ustanovenia § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že
súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a účelnému využitiu veci. Z ustanovenia § 142

ods. 1 vety tretej a contrario vyplýva, že tento spôsob vyporiadania (rozdelenie veci) sa dá naplniť
v prípade, ak ide o rozdelenie „dobre možné“. Podľa aktuálnej súdnej praxe v konaní o zrušení a
vyporiadní podielového spoluvlastníctva sa reálnym rozdelením rozumie reálne rozdelenie jednej, určitej
nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického
plánu, ktorý sa následne stáva súčasťou rozsudku ako podkladu nového zápisu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností.

19. Predmetom sporu bolo v prejednávanej veci zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľností, pozemkov,
jednotlivých parciel, z časti zastavaných stavbami tretích osôb (neboli účastníkmi konania), ktorých
spoluvlastníkmiboližalobcovia1)až3)ažalovanýaichreálnerozdelenie,podľacitovanéhoustanovenia
§ 142 ods. 1 OZ. V danom prípade sa žalobcovia domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva

práve možnosťou reálneho rozdelenia nehnuteľností, od začiatku konania nebolo sporné, že reálne
rozdelenie pozemkov je dobre možné a postačuje k nemu vypracovanie oddeľovacieho geometrického
plánu. Žalovaný s reálnym rozdelením nehnuteľností súhlasil, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia k žalobe
doručeného súdu 24.04.2008 (č.l. 48), ktorého prílohou sú aj 3 návrhy spôsobov rozdelenia spoločných
nehnuteľností. Jedným zo spôsobov rozdelenia bol návrh 3 (č.l. 51), podľa ktorého súd v konečnom

dôsledku aj rozhodol. Pri tomto návrhu rozdelenia spoločných nehnuteľností si žalovaný vo vyjadrení k
žalobe (č.l. 48) stanovil podmienku, že na takýto návrh pristúpi, ak by stavba (vo vlastníctve tretej osoby)
postavená na časti parcely č. 152/8 bola na náklady žalobcov 1) až 3) odstránená. Je nevyhnutné
konštatovať, že táto požiadavka žalovaného, súvisiaca aj s namietanou skutočnosťou v odvolaní (že
žalovaný sa stal vlastníkom parcely s neprimeranou ťarchou) však bola bez akéhokoľvek zákonného

podkladu. Súdna prax pripúšťa tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, ale
je tomu tak v iných prípadoch, akým tento nie je (napríklad zrušenie spoluvlastníctva prikázaním
veci za primeranú úhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, nie je len poskytnutie primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými
spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom k tomu sa toto

vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada napríklad
aj k tomu, či a to akej miery niektorý z predchádzajúcich spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú
veci investíciami a podobne). V danom prípade je potrebné si uvedomiť, že na pozemkoch vo vlastníctve
strán sporu sú stavby tretích osôb a po rozdelení pozemkov vzniknú medzi vlastníkmi pozemkov
a vlastníkmi stavieb nové právne vzťahy (stavby na cudzom pozemku), ktoré budú musieť vlastníci

pozemkov v budúcnosti riešiť, ale tieto vzťahy nemôžu byť predmetom tohto konania (pre žalovaného by
časť stavby nemusela byť len nevýhodou ak namieta, že je na jeho pozemku v neprimerane veľkej časti,
ale aj výhodou, ak by došlo k situácii, že vlastník budovy by platil vlastníkovi pozemku napr. nájomné).

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam došlo spôsobom, ktorý odporoval všetkým zákonným zásadám vyporiadania, pretože
úplne sa ignorovala zásada účelnosti využitia. Podľa názoru odvolacieho súdu je právny názor
žalovaného mylný, pretože v danom prípade žiadna zo strán sporu počas konania sa nezmieňovala
vôbec o tom, ako strany sporu pozemky užívajú, resp. ako ich mienia užívať, preto nemožno hovoriť
o ignorovaní zásady účelnosti využitia. Z obsahu spisu je zrejmé, že ide o zastavené územie obce

E., lokalitu hospodárskeho dvora bývalého Štátneho majetku Kvetoslavov (č.l. 30), využívateľnosť
nehnuteľností, pozemkov je určená územným plánom obce s prevládajúcou funkciou pozemkov na
poľnohospodársku výrobu (č.l. 762), časť parcely č. 152/1 je zarastená burinami, kroviskami, materiálom
z búranísk a smetím (č.l. 111), z fotodokumentácie na č.l. 126 až 135 je evidentné, že nehnuteľnosti
sú zarastené burinou, vyzerajú tak, že sa nikto o pozemky nestará a žiadna zo strán ich ani žiadnym

spôsobom nevyužíva (opak tvrdený nebol súd na pojednávaniach otázky k spôsobu užívania, či už
aktuálnemu alebo budúcemu nekládol). O charaktere pozemkov sa zmieňuje znalkyňa Ing. Anna Juhos
v znaleckom posudku zo 17.05.2015 (č.l. 646), na pojednávaní dňa 15.02.2016 a v dodatku č. 1 k
znaleckému posudku z 30.07.2016 (č.l 753), v ktorých stanovila hodnotu pozemkov. Z obsahu spisuje tiež zrejmé, že v prípade, ak by došlo k zmene územného plánu obce by sa mohli nehnuteľnosti
prekvalifikovať ako stavebné pozemky, k čomu sa ale tiež žalovaný žiadnym spôsobom počas konania
nevyjadroval (ani žalobcovia). Z uvedeného dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že by rozdelením

nehnuteľností došlo k porušeniu zásady účelnosti využitia nehnuteľností.

21. Podmienku vyporiadania rozdelením veci je možné naplniť v prípade faktickej možnosti, technickej
vykonateľnosti rozdelenia spoločnej veci a tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Podľa
názoru odvolacieho súdu pre zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenie nehnuteľností bolo v prejednávanej

veci podstatné rozdelenie z hľadiska uvedených kritérií tak, aby sa pri vopred stanovených podmienkach
jednotlivé parcely rozdelili proporcionálne, t.j. aby každá zo strán sporu v konečnom dôsledku nadobudla
takú časť nehnuteľností, ktorá nie je zaťažená žiadnou stavbou tretej osoby, takú časť nehnuteľností,
ktorá je zaťažená stavbou tretej osoby, samozrejme všetko v primeranom rozsahu zodpovedajúcom
spoluvlastníckemu podielu každého zo spoluvlastníkov a aby každý zo spoluvlastníkov mal vhodný
prístup na svoje pozemky, prípadne, aby rozdelené pozemky mali vhodný tvar, pri zachovaní určitej šírky

a dĺžky. Bolo tiež nevyhnutné zohľadniť fakt, že žalovaný na parc. č. 152/14 vlastní budovu, sklad a
pretoajtejtoskutočnosti(abynevznikaliďalšiespory)bolonevyhnutnéprispôsobiťdelenienehnuteľností
spôsobom, aby všetky pozemky tvorili pre žalovaného jeden celok (na tom sa zhodli aj znalci). Podľa
názoru odvolacieho súdu spôsob rozdelenia spoločných nehnuteľností súdom prvej inštancie uvedené
požiadavky spĺňa a je najvhodnejším spôsobom rozdelenia spoločných nehnuteľností pre obe strany

konania. Požiadavku žalovaného, aby nadobudol nehnuteľnosti výlučne nezaťaženými pozemkami
stavbami tretích osôb, nebolo možné považovať za akceptovateľnú, pretože takémuto rozdeleniu
nezodpovedá rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (podľa veľkosti podielov nemajú
spoluvlastníci len práva, ale aj povinnosti). V odvolaní žalovaný prepočítava, že pomer nadobudnutého
zastavaného pozemku k nezastavanému u žalovaného predstavuje v percentuálnom vyjadrení 17,38%

ku 82,62% a v prípade žalobcov je to 8,47% ku 91,5% a zároveň navrhuje prihliadnuť na ním
vypracovaný geometrický plán Ing. C. M., podľa ktorého by ale žalovaný nenadobudol žiaden pozemok
na ktorom je cudzia stavba. Počas konania žalovaný nenavrhol vykonať také dokazovanie, z ktorého by
zásada proporcionality, ktorú požaduje v prípade žalobcov sa vzťahovala aj na žalovaného. Rozdelenie
pozemkov podľa geometrického plánu Ing. E. P. (prevzatým do rozsudku súdu prvej inštancie) je

rozdelením najproporcionálnejším, v súlade aj s návrhom žalovaného vyjadrenom na č.l. 48 a 51. Právne
vzťahy k stavbám na pozemkoch strán sporu ako vzťahy medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi
stavieb nemôžu byť predmetom širšieho vyporiadania a tým ani predmetom tohto konania a nárok
žalovaného na akúkoľvek finančnú náhradu nemal oporu v zákone.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností,

ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných
dôkazov z hľadísk uvedených v § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie
súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov

logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191 až 194 CSP, § 205
CSP. Odvolací súd však nezistil žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, potom ani nemohol
dospieť k záveru, že je naplnený odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

23. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že žalobcovia 1) až 3) podaním doručeným súdu 09.06.2017
(č.l. 833) podali podľa obsahu návrh na zmenu petitu žaloby a alternatívne sa domáhali zrušenia
podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností dvoma spôsobmi. Podľa názoru odvolacieho
súdu o tomto návrhu nebolo potrebné rozhodovať (čo súd prvej inštancie ani neurobil), pretože súd nie
je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v žiadnom prípade nešlo o

alternatívny petit aj keď ho tak žalobcovia nazvali (podľa alternatívneho petitu návrhu, ktorý sa preberie
dosúdnehorozhodnutiamážalovanýmožnosťvýberu,aképlneniežalobcoviposkytne),išlolenomožný
žalobcami deklarovaný a akceptovaný spôsob rozhodnutia súdom prvej inštancie. Zmenený návrh bol
žalovanému riadne doručený, žalovaný sa k nemu vyjadril v záverečnom návrhu (č.l. 903), nesprávnyprocesný postup v odvolaní nenamietal. Aj keby ale namietal, nešlo o nesprávnosť postupu, ktorá b y
mala mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

24.Odvolacísúdpovažujeajrozhodnutieonáhradetrovkonaniazavecnesprávne.Niesúaplikovateľné
pre prejednávanú vec rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní. Žalobcovia pred podaním
žaloby navrhli žalovanému rozdelenie pozemkov takým spôsobom, ktorým napokon navrhli pozemky
rozdeliť súdnou cestou, čo vyplýva z návrhu žalobcov na mimosúdne riešenie žalobcov na č.l.
42 s pripojeným náčrtom rozdelenia pozemkov (č.l. 43). Je nesporné, že aj žalovaný sa pokúšal

o usporiadanie vzájomných vzťahov dohodu a predkladal žalobcom rôzne návrhy na usporiadanie
vzájomných vzťahov, ale v konečnom dôsledku k dohode neprišlo, pretože podľa názoru odvolacieho
súdu nároky žalovaného boli neprimeranými, tie princípy, ktoré požadoval dodržiavať od žalobcov, pri
samom sebe uplatňovať nedokázal. Žalobcovia sa uspokojili počas konania s usporiadaním vzájomných
vzťahov aj podľa vypracovaného znaleckého posudku Ing. Vojtecha Bindera v spojení s jeho dodatkom
č.1 zo dňa 04.05.2012, č.l. 416 (podľa ktorého rozhodol súd prvej inštancie v poradí v prvom rozsudku),

ktorý bol v podstatne zhodný s návrhom žalobcov na mimosúdne riešenie sporu. Žalovaný s rozdelením
pozemkov takýmto spôsobom nesúhlasil, podal odvolanie a rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a
v konaní sa pokračovalo vykonávaním ďalších dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu počas konania
nebolo nevyhnutným, aby sa vo veci nariaďovalo znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľností,
ktoré napokon ani nebolo podkladom pre rozhodnutia súdov. Aj keď odvolací súd v odôvodnení

rozsudku poukazuje na určité skutočnosti z tohto posudku, tieto sa dali zistiť aj z iných zdrojov. Aj keď
žalobcovia napokon navrhli aj ďalší spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou podľa
geometrického plánu Ing. E. P., išlo o jednu z možností rozdelenia pozemkov, popri možnosti rozhodnúť
ako v poradí prvým rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. nemožno súhlasiť s názorom žalovaného,
že žalobcovi nemožno priznať náhradu trov konania, pretože počas konania svoje návrhy menil a

prispôsoboval ich požiadavkám žalovaného. Ako už bolo aj vyššie konštatované, samotný žalovaný už
vo vyjadrení k žalobe pripúšťal taký spôsob rozdelenia nehnuteľností (č.l. 51) akým bolo v konečnom
dôsledku rozhodnuté súdom. K mimosúdnej dohode v podstate nedošlo len z dôvodu, že žalovaný si
kládol na tento spôsob rozdelenia neprimerané finančné nároky, takže bolo možné dospieť k záveru,
že v konaní bol neúspešný a preto musí niesť zodpovednosť za výsledok konania aj v podobe platenia

účelne vynaložených nákladov na súdne riešenie sporu.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1) až 3) vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému žalovanému,
preto odvolací súd priznal žalobcom 1) až 3) náhradu trov odvolacieho konania.

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).