Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208621
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118208621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., J. XXX/XX, proti osobe oprávnenej na výživné P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpeného
V. advokátska kancelária s.r.o. so sídlom v C., W. XXXX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o
odvolaní oprávneného na výživné proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. októbra 2018, č.
k. 12Pc/30/2018-14 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zrušení vyživovacej povinnosti
navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživu z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie

vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho synovi
(osobe oprávnenej výživným) P. W. počínajúc dňom 01.11.2018, čím sa menil rozsudok Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13.06.2011, č. k. 12C/114/2011-22 v časti výživného pre v tom čase mal. P. vo výške 120,-
eur mesačne. Konanie proti matke X. E. zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ (otec plnoletého dieťaťa) sa žalobným návrhom domáhal

zrušenia vyživovacej povinnosti vo výške 120,- eur voči svojmu synovi, určenej rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 13.06.2011 č.k. 12C/114/2011-22 počínajúc dňom 01.11.2018 z dôvodu, že od
mája 2018 je v jeho osobnej starostlivosti. Na základe vyjadrenia navrhovateľa súd konanie zastavil proti
matkedieťaťaX.E.podľa§145CSPzdôvodu,žesynnavrhovateľajeužplnoletýajehomatkaužniejev
tomto konaní jeho zákonnou zástupkyňou. Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.06.2011,
č.k. 12C/114/2011- 22 bol navrhovateľ zaviazaný platiť výživné na svojho syna v tom čase mal. P. W.,
zvereného do osobnej starostlivosti matke vo výške 120,- eur mesačne. Súd prvej inštancie uviedol, že z

vyjadrení účastníkov konania mal za preukázané, že na ich strane došlo k zmene pomerov v tom, že syn
navrhovateľaaX.E.užniejevosobnejstarostlivostisvojejmatkyX.E.,alejeuotca-navrhovateľa,ktorý
zabezpečuje všetky jeho životné potreby. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3,
§ 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine. Podľa uvedených ustanovení súd zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa-osobypovinnejvýživou-otcavočisvojmusynovidňom01.11.2018,pretožedošlokzmene
pomerov tým, že dieťa žije a býva u navrhovateľa- svojho otca, ktorý finančne zabezpečuje jeho životné
potreby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CSP (Civilného sporového poriadku).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z výživného. Uviedol, že je
pravdou, že na pojednávaní dňa 29.10.2018 prisvedčil a potvrdil tvrdenia navrhovateľa, no urobil tak
zo strachu. Navrhovateľ nezabezpečoval a nezabezpečuje všetky jeho životné potreby. Súd v konaníneskúmal dôvody, prečo býval u navrhovateľa a prečo došlo k zmene pomerov v tomto ohľade. V
júli 2017 vážne ochorel, diagnostikovali mu aneurizmu aortálneho srdcového oblúku, v dôsledku čoho
sa ocitol v život ohrozujúcom stave, dostal cievnu ischemickú mozgovú príhodu, bol hospitalizovaný

takmer mesiac. Do októbra 2017 bol celkovo hospitalizovaný v nemocniciach, učil sa odznova jesť,
rozprávať, sedieť, stáť. Bola mu zistená ďalšia aneurizma v oblasti aortálneho oblúku. Ďalej uviedol,
že následky týchto ochorení nie sú len fyzického charakteru, ale jeho zdravotný stav má vážne dopady
aj do psychickej a mentálnej oblasti. V čase keď sa rozhodol, že sa odsťahuje k otcovi už psychicky
nezvládal náročnosť denných niekoľkofázových rehabilitačných cvičení a doučovaní. Navrhovateľ od

neho nevyžadoval nič, nemusel cvičiť ani nijako pracovať na sebe a na zlepšovaní jeho zdravotného
stavu, čo bolo pre neho jednoduchšie, avšak nie lepšie, pričom toto oprávnený označil ako motiváciu sa k
otcovinasťahovať.Navrhovateľhodonútil zmeniťsitrvalébydliskoanáslednesivynucovaljehobývanie
u neho násilím. Oprávnený poprel, že by navrhovateľ zabezpečoval jeho životné potreby. Navrhovateľ
mu odmietal kupovať lieky, všetko si kupoval sám. Dokonca bola aj situácia, že bol 2 týždne bez liekov.
Momentálne žije späť u matky, ktorá sa o neho osobne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby tak,

ako tomu bolo pred jeho odchodom k otcovi. Oprávnená osoba je toho názoru, že v danom konaní súd
vykonal dokazovanie nedostatočným spôsobom, kedy nebola dostatočne zistená motivácia k zmene
pomerov na strane účastníkov konania spočívajúca v zmene jeho pobytu. Súd neskúmal, či nedošlo
k zmene pomerov na jeho strane aj v inom ohľade ako len k zmene bývania. Ak by tak súd urobil,
oprávnenýjetohonázoru,že oprotiposlednémustanoveniuvýživnéhosanajehostranevýraznezmenili

pomery, najmä s pohľadom na výrazne zhoršený zdravotný stav, a že minimálne v tomto ohľade jeho
životné potreby saturované zo strany navrhovateľa neboli a nie sú, a preto nebol dôvod na zrušenie
vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávnenej osoby na výživné uviedol, že od rozvodu
s matkou oprávneného v roku 2011 sa s oprávneným nemohol stretávať napriek súdom určenému styku.
Kontakt so synom sa obnovil počas jeho hospitalizácie v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb
v auguste 2017, kedy ho matka oprávneného požiadala, aby sa podieľal na financovaní náročnej liečby

a rehabilitácie s čím súhlasil. V marci 2018 matka oprávneného jeho pravidelný kontakt s oprávneným
ukončila a verbálne atakovala jeho osobou i súčasnú rodinu. Situácia pretrvávala do mája 2018, keď
po príchode z práce našiel oprávneného pred bránou jeho domu značne rozrušeného. Osobné veci
oprávneného boli rozhádzané po ceste. Oprávnený sa vyjadril, že ho priviezla matka, ktorá ho nechce
vo svojej domácnosti a má si vybrať medzi ústavnou starostlivosťou, alebo bývaním v jeho domácnosti.

Oprávneného navrhovateľ ubytoval vo svojej súčasnej domácnosti. Oprávnený nedisponoval osobnými
dokladmi ako občiansky preukaz, karta poistenca, či zdravotná dokumentácia. Taktiež nevedel kontakty
na lekárov. Navrhovateľ sa snažil kontaktovať matku oprávneného formou telefonátov a sms, na čo
nereagovala. Navrhovateľ nahlásil stratu občianskeho preukazu a tak došlo k zmene trvalého pobytu
oprávneného. Navrhovateľ uviedol, že súdom určené výživné posielal pravidelne v mene sestry D.

M. formou poštovej poukážky, pretože na jeho osobu bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej
podstaty mu odporučil posielať výživné cez blízku osobu. Po rozhovoroch a odporúčaniach lekárov zvolil
ako alternatívu nutnej rehabilitácie ľahkú fyzickú záťaž vo forme domácich prác v dome, či záhrade,
čo malo pozitívny vplyv na psychiku oprávneného. Vo voľnom čase volil bicyklovanie, prechádzky do
prírody, plávanie, rôzne výlety v rámci socializácie a zapájania oprávneného do aktivít bežného života v

sprievode navrhovateľa. Pokiaľ oprávnený vykonával jemu vyhovujúce aktivity bol spokojný až nadšený,
ale ak mu daná aktivita nevyhovovala, protestoval. Svoj nesúhlas vyjadroval udieraním sa päsťou do
hlavy a súčasne sa udieral do oblasti hrudníka. Počas poslednej takejto epizódy sa navrhovateľov
druhý syn rozplakal a zatvoril sa do inej miestnosti. Vzniknutú situáciu riešil okamžitým pohovorom s
oprávneným, počas ktorého zistil, že oprávnený je smutný a cnie sa mu za svojou mladšou sestrou.

Navrhovateľ oprávnenému odporučil, aby ich navštívil, na čo oprávnený reagoval, že jeho pobyt v
jeho domácnosti je jeho matkou podmienený zákazom stretávania sa s mladšou sestrou. O dva dni
oprávnený navrhovateľa verbálne napadol a rozhodol sa odsťahovať z jeho domácnosti k svojim starým
rodičom z matkinej strany. Neskôr sa presťahoval k matke a jej súčasnému priateľovi. Dňa 28.12.2018
navrhovateľa oprávnený navštívil so žiadosťou o opätovné bývanie v jeho domácnosti, čo odôvodnil tým,

že nemá kde bývať, lebo matka ho žiadala, aby sa po novom roku odsťahoval. Na otázku, prečo do
odvolania proti predmetnému rozsudku uviedol fabulácie a nepravdy reagoval, že matka mu predmetné
odvolanie nedala prečítať, ale ho požiadala, aby to podpísal, pričom tvrdil, že nevie čo tam matka
oprávneného napísala. Odmieta, že si pobyt oprávneného v domácnosti vynucoval násilím, a že synafyzicky atakoval. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 65
a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na odvolacom
pojednávaní podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o zrušení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživu podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné s účinnosťou od 01.11.2018.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že zmena pomerov pre zrušenie vyživovacej povinnosti bola
navrhovateľomodôvodňovanátým,žeoprávnenáosobanavýživuužniejevosobnejstarostlivostisvojej

matky X. E., ale je u navrhovateľa, ktorý zabezpečuje všetky jeho životné potreby. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že navrhovateľ zabezpečuje výživu o oprávneného osobnou starostlivosťou od mája
2018, pričom zmena pomerov nastala práve v skutočnosti, že oprávnený sa od svojej matky presťahoval
k navrhovateľovi v dôsledku ktorého súd prvej inštancie rozhodol o zrušení súdom určenej vyživovacej
povinnosti navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživu s účinnosťou od 01.11.2018, t.j. v zmysle návrhu

navrhovateľa.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy,
aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo
k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba

považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zrušení
vyživovacej povinnosti súd musí posúdiť, či oprávnený už nadobudol schopnosť živiť sa samostatne
ako aj na to, akým spôsobom je zabezpečovaná výživa oprávneného zo strany povinného (povinných),
t. j. napr. to, či povinný zabezpečuje výživu oprávneného osobnou starostlivosťou, resp. starostlivosťou
o domácnosť / § 62 ods. 4 Zákona o rodine/.

10. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine
na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom navrhovateľa a výsluchom
oprávnenej osoby na výživné. Oprávnený na pojednávaní uviedol, že v novembri 2018 sa odsťahoval od
navrhovateľa k svojej matke. Od odchodu z domácnosti navrhovateľa mu navrhovateľ neprispieva na

výživu a matka mu zabezpečuje všetky životné potreby. S navrhovateľom sa nestretáva. Dňa 28.05.2019
oprávnený ukončil štúdium na strednej škole a dal si prihlášku na vysokú školu. Podstupuje rehabilitačné
cvičenia v domácom prostredí. Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že si prestal plniť vyživovaciu
povinnosť k oprávnenému od novembra 2018 z dôvodu, že táto povinnosť mu bola zrušená súdnym
rozhodnutím. Uviedol, že oprávnenému poslal na účet sumu 50,- eur dňa 03.05.2019. Poprel tvrdenia

oprávneného,žesanepodieľalnahradeníjehoživotnýchnákladov.Uviedol,žejepravdou,žeoprávnený
odišiel z jeho domácnosti začiatkom novembra 2018.

11. Z vykonaného dokazovania odvolacím súdom bolo zistené, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie
došlo k zmene okolností v tom, že oprávnená osoba už nie je v starostlivosti navrhovateľa, ktorý

zabezpečoval jeho životné potreby od mája 2018 do októbra 2018, keď z výsluchu navrhovateľa a
oprávnenej osoby na výživu vyplynulo, že oprávnený sa začiatkom novembra 2018 odsťahoval od
navrhovateľa späť k svojej matke. Táto skutočnosť preto už nepredstavuje podstatnú zmenu pomerovpre zmenu rozhodnutia o výživnom z hľadiska ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine tak ako túto
skutočnosť pre zmenu pomerov vyhodnotil súd prvej inštancie.

12. Porovnaním pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné a osoby povinnej platiť výživné -
navrhovateľa, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia ktorým bola naposledy
upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenému s pomermi, ktoré sú dané v čase
rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd nezistil v danej veci také dôvody, ktoré by predstavovali
zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a odôvodňovali zrušenie vyživovacej povinnosti

navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné.

13. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, pričom táto nezaniká ani z dôvodu,
že dieťa nadobudne plnoletosť, ale je viazaná na skutočnosť, či dieťa nadobudne schopnosť sa
živiť samostatne. Ako bolo odvolacím súdom zistené, oprávnený nie je aj naďalej schopný sám si

zabezpečovať výživu a uhrádzať náklady na svoje potreby z dôvodu ktorého je odkázaný na výživu zo
strany svojich rodičov. Oprávnený síce ukončil štúdium na strednej škole dňa 28.05.2019 vykonaním
maturitnej skúšky, avšak aj naďalej mieni pokračovať v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej
škole.Nastrane navrhovateľanebolizistenéinédôvody,ktorébymohlibyťpodstatnouzmenoupomerov
od pomerov existujúcich v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,

že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí
zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP).
Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).