Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220984
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114220984.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobkyne Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.,
X. X, právne zastúpená KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11, IČO:
36 861 561, proti žalovanému R. J., J. XXX, H.: XX XXX XXX, právne zastúpený PALŠA A PARTNERI
Advokátska kancelária spol. s.r.o., IČO: 36 492 086, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o
zaplatenie 7.047,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 28C/257/2014- 314 zo dňa 7.11.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo výroku I. a III. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni bezdôvodné

obohatenie 2.760,- eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 25.7.2014 do budúcna v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II..

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 1/3-
iny, ktorých výška bude uvedená v osobitnom uznesení súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pani Q. D. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) je vlastníčkou pozemku v katastri obce J., na ktorom sa nachádza

areál futbalového ihriska (parc. D. XXX/X-ostatné plochy o výmere 1553 m2 na LV XXXX, A. XXX/X-
orná pôda o výmere 13 m2, na LV XXXX, k.ú. J.; ďalej aj ,,predmetný pozemok“). V predmetnej veci
žalobkyňa uplatnila finančnú náhradu za zaberanie jej pozemku, pretože svoje vlastnícke právo nemôže
vykonávať a jej pozemok využíva obec.

2. V minulosti matka žalobkyne, U. I., zmluvou z 19.10.2004 prenajala obci J. predmetný pozemok, vtedy
ako súčasť väčšieho celku (parc.č. XXX/X o výmere 4466m2).

3. V inom spore o vypratanie pozemku súd žalobe o vypratanie nevyhovel s odôvodnením,
že na pozemok sa vzťahuje osobitný zákon, ktorý umožňuje obci pozemok na účely športového
areálu užívať (rozsudok OS v Prešove z 28.6.2012 č.k.12C/230/2011 v spojení s rozsudkom KS v
Prešove z 27.11.2013 č.k.15Co/37/2012-162). Ide o zákon č.66/2009 Zz., o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2009

(ďalej aj ,,zákon č. 66/2009 Zz.“).

4. Žalobkyňa si náhradu uplatnila zhruba za obdobie troch rokov pred podaním žaloby (od 1.7.2011
do 30.6.2014; žaloba podaná 25.7.2014).5. Vec je typická tým, že sporný pozemok bol v minulosti predmetom nájomnej zmluvy z 19.10.2004, v
ktorej ako prenajímateľka je uvedená ešte matka žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla pozemok od svojej

matky, takzvane na dvakrát. Prvú časť o výmere 920 m2 (KN XXX/X na LV XXXX) darovacou zmluvou
z 2.3.2007, zvyšok darovacou zmluvou z 11.8.2010. Krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
66/2009 Zz., matka žalobkyne dala obci výpoveď z nájomnej zmluvy listom z 28.5.2009, doručeným
15.6.2009, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Zz.(1.7.2009) trval nájomný vzťah.

6. Okresný súd Prešov (ďalej ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom žalobe čiastočne
vyhovel a priznal žalobkyni za užívanie pozemku o rozlohe 920 m2 nájomné podľa pôvodnej zmluvy
z 19.10.2004 za tri roky pred podaním žaloby, podľa dohodnutého nájomného ešte v pôvodnej mene
1Sk/m2, spolu 91,62 eur (1Sk x 920 m2 x tri roky). Vo vzťahu k ostatnej ploche súd priznal právo
z bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci. Pri výške sa odrážal od trhovej ceny pozemku,
vychádzal zo sumy 1,50 eur za m2 a priznal právo len čiastočne, a to v rozsahu 1.938,- eur (pri

uznanej zbytkovej výmere 646 m2 za jeden rok 969,- eur, za dva roky 1.938,- eur). Nepriznal teda právo
z bezdôvodného obohatenia za celú žiadanú výmeru. Odpočítal 920 m2 s odôvodnením, že v čase,
keď matka žalobkyne dávala výpoveď z nájomnej zmluvy, táto výpoveď sa nemohla týkať výmery 920
m2, pretože v čase dania výpovede túto plochu už predchodkyňa nevlastnila (pozemok o tejto výmere
darovala zmluvou z 2.3.2007 žalobkyni).

7. Z uvedených dôvodov a tiež z dôvodu premlčania podľa §107 OZ súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Podľa súdu uplynula subjektívna premlčacia doba, a preto náhradu z dôvodu
bezdôvodného obohatenia priznal len v rozsahu dvoch rokov pred podaním žaloby.

8. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 66/2009 Zz.
v § 4 priznáva relevanciu otázke, či ku dňu účinnosti tohto zákona (1.júl 2009) neexistovalo iné právo
pozemok užívať, a ak takéto právo existovalo, či predstavovalo zákonnú prekážku vzniku vecného
bremena.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, pretože, ak právna predchodkyňa
dávala výpoveď, tak vypovedala nájomnú zmluvu ako celok a nielen jej časť, čo v tom čase nikto zo
zúčastnených strán nespochybňoval a obec tento fakt ani nerozporovala. Nesúhlasila preto s trvaním
nájomného vzťahu k pozemku o rozlohe 920 m2 a domáhala sa bezdôvodného obohatenia za trhových
podmienok aj k tejto ploche.

10. Pre zmenu žalovaná obec v odvolaní vyslovila názor, že na prípad dopadá zákon č. 66/2009 ZZ.,
ktorý ako dočasné opatrenie uzákonil vznik vecného bremena, no za ktoré sa náhrada ako jednorazové
plnenie premlčala, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že žalovanej obci
treba v súlade s osobitnou právnou úpravou v spornom období uznať právo užívať sporný pozemok z
titulu vecného bremena, no za náhradu podľa trhových podmienok, pričom právo na náhradu je sčasti
premlčané.

L.12. Spomínaný zákon č.66/2009 Zz. upravil vznik vecného bremena ako dočasné opatrenie aj k
takto zaberaným pozemkom (športový areál), no len za stavu, že niet iného práva na užívanie pozemku
(§4) cit.: ,,Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby
dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.“

13. Nemali by byť pochybnosti o tom, že na predmetný právny vzťah (športový areál, futbalové ihrisko)
dopadá zákon č. 66/2009 Zz.. Jeho primárnym zmyslom a cieľom nebolo zriadiť zákonné vecné
bremená, ale raz a navždy definitívne usporiadať vlastnícke vzťahy; okrem iného aj k pozemkom,na ktorých sú umiestnené športové areály, aby tak právny stav nahradil protiprávny stav vzniknutý
užívaním cudzieho pozemku bez právneho dôvodu (náhradné pozemky alebo vyrovnanie v konaní
o pozemkových úpravách; §2 cit. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu).

14. Ochranu v podobe zákonného vecného bremena zákonodarca upravil len ako dočasnú zákonnú
reguláciu,atolenpreprípad,ženietnastranevlastníkastavbyinéhopráva.Zákonodarcatedaevidentne

nemienil vstupovať do vzťahov, v ktorých sa napríklad ,,našla dohoda“ pri užívaní cudzieho pozemku
(arg. slová ,,ak nemá vlastník stavby...iné právo..;§ 4ods.1 ).

15. Predmetný pozemok je na trávnatej časti futbalového ihriska a len z minimálnej časti zastávaný
stavbou.Logickýmvýkladomtrebazašportovýareál naúčely§1ods.2zákonač.66/2009Zz.považovať
tak pozemok žalobkyne, ktorý je bezprostredne zastavaný stavbou, ako aj časť pozemku, na ktorej je

trávnatá časť ihriska. K areálu prirodzene patrí ihrisko a rovnako aj so športom súvisiace stavby, či
rôzne zariadenia (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov z 19.2.2015 č.k.9C/195/2014-52).

16. Na obdobie, za ktoré žalobkyňa uplatňuje náhradu (od 1.7.2011 do 30.6.2014) žiadne zmluvné
právo zo zmluvy nedopadá, a preto tento priestor neistoty vypĺňa zákonné vecné bremeno (ak nemá

vlastník stavby... dohodnuté iné právo, vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu...).

17. Môže sa zdať, že uvedený právny názor odporuje textu zákona, ktorý akoby zakladal zákonnú
podmienku viažucu sa výlučne na ,,prvú minútu“ nadobudnutia účinnosti zákona cit.: ,,Ak nemá vlastník
stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo...“. Odvolací

súd je toho názoru, že zákonné vecné bremeno predstavuje určitú náhradu pre prípad neexistencie
dohody, aby tak nastal stav právnej istoty, a to počas celej doby, až po konečné riešenie. Teda nielen
pre ,,prvú minútu“ účinnosti zákona.

18. Odvolací súd prehodnotil právny názor, že zákonné vecné bremeno nevznikne (už nikdy), ak ku

dňu účinnosti zákona existoval zmluvný vzťah, ktorého obsahom bolo právo dotknutý pozemok užívať.
Odvolací súd tak postupuje z dôvodu, že použitím všetkých výkladových metód a nielen textuálneho
(gramatického) výkladu je doslova neudržateľné lipnutie na texte zákona a niekedy vyznieva až
absurdne. Teleologický výklad (zmysel a cieľ zákona ratio legis) podporuje názor, podľa ktorého sa má
ustanovenie § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Zz. vykladať tak, že ak niet zmluvného práva užívať dotknutý

pozemok, zo zákona vzniká právo obci užívať pozemok podľa práva z vecného bremena. Zmyslom
zákona bolo pokryť obdobie právnej neistoty a chaosu, kým sa vzťahy definitívne nevyriešia buď nejakou
adekvátnou náhradou alebo pozemkovými úpravami (§1).

19. Tento názor podporuje aj logický výklad, veď predsa by bolo nelogické, ak by napríklad jeden

deň existencie nejakého zmluvného vzťahu v čase po nadobudnutí účinnosti zákona č.66/2009 Zz.
zablokoval dôležitý cieľ zákona, ktorým bolo nahradiť bezprávie stavom právnej istoty až do vykonania
definitívnych úprav, čo môže trvať celé roky. Logiku tiež má názor, že niet dôvodu zakladať vecné
bremeno ex lege, ak existuje zmluva. A contrario tam kde zmluvy niet, tam vzniká riziko neistoty, a ako
riešenie zákonodarca upravil vecné bremeno. Navyše aj samotný gramatický výklad tomuto názoru

neodporuje. Slová zákona ku dňu účinnosti len indikujú favorizovanie zmluvného vzťahu a samozrejme,
že nie zmluvného vzťahu z obdobia ,,ďaleko“ pred nadobudnutím účinnosti zákona, ale zmluvného
vzťahu existujúceho v deň (...ku dňu...) účinnosti zákona.

20. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobkyni priznal náhradu za zaberaný pozemok.

Rovnako správne postupoval, keď priznal rovnakú ochranu celému pozemku, ktorý je súčasťou
športového areálu. Nemali by byť pochybnosti, že predchodkyňa žalobkyne uzavrela nájomnú zmluvu
a že ju aj ako celok v kontinuite s vôľou žalobkyne aj čo do plochy 920m2 vypovedala. Zo strany obce
v podstate existovala akceptácia tohto postupu s návrhmi na riešenia.

21. V tomto smere žiadna zo strán sporu v čase dania výpovede nepochybovala o tom, že sa výpoveď
dáva vo vzťahu k celému predmetu nájmu. Odvolací súd je toho názoru, že ak sa dáva výpoveď z
nájmu a zo žiadnej skutočnosti nemožno vyvodiť, že sa touto výpoveďou sleduje vynechať nejaká časť
predmetu nájmu, tak sa vypovedá nájom k predmetu nájmu tak, ako bol pôvodne dohodnutý. Ak medzižalobkyňou a jej predchodkyňou je zhoda na vôli ukončiť nájomný vzťah k celému predmetu nájmu,
nemožno akceptovať žiadne vnucovanie inej predstavy a už vôbec nie zo strany nelegitimovaných osôb.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon ani od aplikačnej praxe, podľa ktorej, ak sa vypovedá nájom

a k žiadnej časti predmetu nájmu sa nesleduje osobitný režim, tak sa výpoveď týka celého predmetu
nájmu (porov. R 138/1954.). Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky na priznávanie žiadneho
nájomného, a to ani vo vzťahu k ploche 920m2.

22. Správne mal preto súd prvej inštancie po zohľadnení premlčania časti práva, priznať náhradu za

celý zaberaný pozemok žalobkyne. Z uvedených dôvodov odvolací súd čiastočne zmenil rozsudok v
zamietavom výroku a do predmetu ochrany zahrnul celý pozemok žalobkyne, vrátane časti pozemku
o výmere 920 m2. Ide o pozemok o výmere 1566m2. Náhrada 1,50 eur za m2 je aj podľa odvolacieho
súdu, s poukazom na znalecké závery o trhovej cene nehnuteľnosti a čiastku nižšiu ako je desatina
ceny predmetného pozemku, ako primeraná. Žalobkyni zo zodpovednostného vzťahu tak spravodlivo
prislúcha náhrada 4.698,- eur (pozemok 1566m2 x 1,50 x 2 roky = 4.698,- eur ). Po odpočítaní už

priznanej náhrady 1.938,- eur tak prislúcha žalobkyni náhrada 2.760,- eur. Odvolací súd sa stotožňuje
ajspríslušenstvom,ktorémuzodpovedáúrokzomeškanianajmenejod25.7.2004,kedyužideoobdobie
po výzve na plnenie.

23. Správne teda súd prvej inštancie zohľadnil trhový aspekt. Či už sú to vzťahy ohľadne

záhradkárskych osád (viď. prípad Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika) alebo veci
regulovaného nájmu nájomných bytov, Európsky súd pre ľudské práva potvrdil dominantnú rolu trhu pri
stanovovaní primeranosti náhrad za zaberanie pozemkov vlastníkov. Žalovaná obec zaberá pozemok
žalobkyne a je spravodlivé, aby jej za to poskytla spravodlivú náhradu podľa stavu ponuky a dopytu
na trhu v danom čase.

24. Odvolací súd si uvedomuje špecifickosť a novosť predmetnej veci aj z pohľadu otázky, či ide o
jednorazovú aleboopakujúcunáhradu.Zákon otejtootázke(onáhradezavecnébremeno)mlčí,apreto
je dôvodné aplikovať všeobecný predpis (OZ). Odvolaciemu súdu sa javí spravodlivé, že náhrada má
korešpondovať podmienkam na trhu v danom čase a keďže nejde o konečné riešenie (vecné bremeno

natrvalo, porov. § §23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Zz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), ale
provizórium v podobe dočasného vecného bremena, náhrada sa javí byť adekvátna, ak vychádza z
podmienok na trhu vždy v danom čase a náhrada sa poskytne len za skutočnú dobu trvania vecného
bremena. Za dôvodný per analogiam je treba považovať postup súdu prvej inštancie podľa pravidla o
bezdôvodnom obohatení, podľa ktorého sa obohacuje nielen ten koho majetok sa bezdôvodne zväčšil,

ale aj ten, koho majetok sa nezmenšil, aj keby sa zmenšil, ak by si plnil povinnosti; porov. R 25/1986.

25. Aj pre obec by malo byť samozrejmosťou zaplatiť žalobkyni náhradu za zaberanie pozemku podľa
podmienok v danom čase. Ak by išlo o vecné bremeno natrvalo, logiku by mal argument, že v nejaký
moment vecné bremeno vzniklo a v ten istý moment vzniklo aj právo uplatniť náhradu za vznik vecného

bremena a ktorá náhrada má povahu jednorazovej náhrady. Aj oceňovací predpis (porov. prílohu č.3 ,
F2/a vyhl.č.492/2004 Zz. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) predpokladá v takomto prípade pri
zistení jednorazovej hodnoty vecného bremena dvadsaťnásobok ročnej výhody . V predmetnej veci však
ťažko možno konštatovať, na aký čas bude určené predmetné vecné bremeno, keďže je len dočasným
riešením. Preto jednorazová hodnota vecného bremena podľa dvadsaťnásobku je problematická a treba

vychádzať zo skutočnej doby trvania dočasného bremena až do prijatia definitívneho riešenia. Odvolací
súdpretonepovažovalprávozapremlčanévcelomrozsahu,akniejespojenésjednorazovounáhradou.

26. Odvolací súd v tomto smere sa stotožňuje aj s premlčaním časti práva. Právo, akým je aj predmetné
právo na náhradu za zaberaný pozemok je typické tým, že nemá jednorazovú povahu, ale vzniká

postupne ažalobkynisaprávočiastočnepremlčalovrozsahunáhradyzatretírokpreduplatnenímpráva
na súde. Subjektívna dvojročná premlčacia doba vo vzťahu k tejto časti už uplynula (§107 ods.2 Oz). Aj
odvolacísúd jetohonázoru,žeideobezdôvodnéobohatenie,pretožeanizákon,anizmluvanestanovila
náhradu za vecné bremeno. Vecné bremeno síce legalizuje užívanie, no vo vzťahu k náhrade ide o stav
v rozpore s právom, ak obec žiadnu náhradu neplatí. Pritom sa na úkor žalobkyne obohacuje využívaním

jej veci.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok (§ 388 Csp) a žalobkyni priznal v režime
bezdôvodného obohatenia náhradu za celý jej pozemok so zohľadnením oslabenia práva v dôsledkupremlčania tretieho roku pred podaním žaloby vzhľadom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby (§ 107 OZ). Odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov celého konania podľa úspechu a
neúspechu (§ 255 Csp) v rozsahu tretiny berúc do úvahy premlčanú tretinu práva na plnenie (úspech

dve tretiny , neúspech tretina (premlčaná časť práva), rozdiel tretina) O konkrétnej výške rozhodne súd
prvej inštancie v osobitnom uznesení (§ 396 ods.1, 2, § 255,§ 262 ods.1, 2 Csp).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).