Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200256
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518200256.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, Bratislava, IČO:
36715352 proti žalovanej: Q. J., nar. X.XX.XXXX, B. XXX, v konaní o zaplatenie 1 426,43 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalovanej na finančné zadosťučinenie z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 23.2.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
1.426,43eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod5.5.2015dozaplateniaanahradenia
trov konania z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Žalobca uviedol, že 12.12.2013 uzatvoril
zmluvu o pôžičke so žalovanou na základe, ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 2.000,- eur. Žalovaná
sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 62,38 eur, a to až do
celkovej sumy pôžičky 3.742,80 eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 1.304,62 eur. Žalobca

elektronickým podaním dňa 20.3.2018 ešte pred doručením žaloby žalovanej učinil čiastočné späťvzatie
žaloby v časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 32,40 eur.

2. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 18.4.2018 uviedla, že spornú pohľadávku neuznáva do
dôvodu a výšky. Podľa jej názoru je nespôsobilá na vymáhanie a z opatrnosti vzniesla námietku
premlčania. Uviedla, že zmluva nemá povinné náležitostí podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 písm.
c/, písm. f/, písm. l/ a písm. y/. Má za to, že zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi,

obchádzanie zákona a žalobca nepredložil súdu celú zmluvnú dokumentáciu medzi ním a žalovanou,
nepredložil žiaden relevantný a prehľadný dôkaz o vzájomných plneniach medzi spornými stranami.
Uviedla, že medzi ňou a žalobcom nebola podpísaná zmluva ako uvádza žalobca, ale len žiadosť, ktorá
nie je označená ani číslom. Žalovaná uviedla, že žiadosť o úver je predtlačeným formulárom, a tak
preukázateľne zmluvné podmienky nie sú individuálne dojednané, čo je v rozpore so zákonom. Má za
to, že finančné nároky žalobcu sú bez právneho titulu a bezdôvodným obohacovaním v neprospech
žalovanej. Žiadala, aby súd z úradnej moci a z úradnej povinnosti podrobil spotrebiteľskú zmluvnú

dokumentáciu medzi žalobcom a ňou súdnej kontrole. Žiadala, aby súd žalobu zamietol a aby súd priznal
žalovanej finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur.3. Dňa 25.4.2018 žalobca učinil elektronické podanie a zaujal stanovisko k argumentácii žalovanej.
Uviedol, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016
vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitostí. Vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok

odkázal na aktuálne Uznesenie NS SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, kde je jednoznačne
konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Uviedol, že
termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými
podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň poukázal na
článok 6 bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok a článok 6 bod 6.4, kde je uvedené, že splátky

sú splatné do 20-tého dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka je splátka nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Vo vzťahu k uvedeniu adresy predávajúceho
žalobca poukázal, že v potvrdzujúcom liste je zreteľne uvádzaná adresa žalobcu, na ktorú mohla
žalovaná adresovať akékoľvek listiny, resp. reklamáciu. Vo vzťahu k argumentácii údajnej neplatnosti
právneho úkonu žalobca uviedol, že zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaná vypĺňala údaje v bode 4
zmluvy menovite, žiadanú výšku pôžičky 4.000,- eur a dobu splácania pôžičky 60 mesiacov. Následne

v potvrdzujúcom liste, ktorým bola pôžička schválená sú obsiahnuté okrem iného aj ďalšie náležitosti,
ktoré obsahom bodu IV. zmluvy neboli. Súčasťou vyplnenej žiadosti boli aj podmienky k zmluve o
poskytnutí pôžičky, kde v bodoch 2 a 3 súd uvádzané hodnoty výšky splátok a RPNM určované na
základe požadovanej pôžičky a zvoleného počtu mesačných splátok. Žalovaná sa tak pri vypĺňaní
žiadosti mohla s týmito podmienkami oboznámiť a na jej základe si zvoliť požadovanú výšku pôžičky.

Zmluva obsahuje všetky predpísané náležitostí, pričom návrh žalovanej, tak ako bol doručený bol zo
strany žalobcu posúdený a následne jej bola schválená pôžička vo výške 2.000,- eur so všetkými
náležitosťamiahodnotamiobsiahnutýmivzmluvnýchpodmienkach.Zdanéhodôvodužalobcupovažuje
uzatvorenú zmluvu o pôžičke za platný právny úkon. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca uviedol,
že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala

zročnosť celého dlhu. Poukázal na rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. V prejednávanom
spore nastalo zosplatnenie vo vzťahu k splátke splatnej 20.3.2015, pričom 3 ročná premlčacia doba by
uplynula až dátumom 20.3.2018 a žalobca podal žalobu na súd pred týmto dátumom, preto jeho nárok
nie je premlčaný a zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaná v replike doručenej súdu dňa 25.5.2018 zotrvala na svojej argumentácii. Obdobne i žalobca
v podaní doručenom súdu dňa 18.12.2018 zotrval na svojej argumentácii.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca a právny zástupca
žalobcu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomností.

Žalovaná sa neospravedlnila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, za preukázané podstatné skutkové
tvrdenia považuje:

6. Žalovaná dňa 12.12.2013 učinila žiadosť o poskytnutie pôžičky vo vzťahu k žalobcovi a požiadala o
poskytnutie spotrebiteľského úveru v hodnote 4.000,- eur s počtom splátok 60. Dňa 19.12.2013 žalobca
schválil žiadosť žalovanej, čím v zmysle ustanovení uvedených v žiadosti došlo k uzatvoreniu zmluvy
o poskytnutí pôžičky na základe, ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur. Ďalej
v oznámení o schválení pôžičky boli uvedené nasledovné parametre: celková suma pôžičky 3.742,80

eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.742,80 eur, splátka 62,38 eur, počet splátok 60, ročná úroková
sadzba 32 %, RPNM 32 %, priemerná hodnota RPNM 21,09 %, termín konečnej splatnosti 12/2018.
Dňa 27.2.2015 žalobca zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v ktorej uviedol, že eviduje nedoplatok
na splátkach v celkovej výške 187,14 eur. Zároveň uviedol, že ak do 5.4.2015 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 12/2014, bude oprávnený úver zospaltniť. Predmetnú predžalobnú upomienku

prevzala žalovaná dňa 12.3.2015. Následne žalobca listom zo dňa 29.4.2015 žalovanej oznámil, že
nakoľko nedošlo k úhrade dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke, stal sa dlh
z úverovej zmluvy č. 7131285 v celom rozsahu splatným. Z prehľadu úhrad a splátok predložených
žalobcom má súd preukázané, že žalovaná na predmetný úver zaplatila celkovo sumu 1.304,62 eur.
Ďalej z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k 20.3.2015 mala žalovaná zaplatiť, resp. splatiť 15 splátok,

pričom táto splatila len 11 splátok, poslednú úhradu 10 a 11 splátky zaplatila dňa 2.1.2015.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9.Podľa§53ods.9OZakideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (Ďalej len ZSÚ) Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a), b) ZSÚ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

12. Podľa 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

13. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
19. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanej úver a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver v dohodnutých splátkach
vrátiť žalobcovi. Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľský charakter zmluvy

je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári, vrátane znenia
podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie
daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka i zákona o spotrebiteľských
úveroch.

20. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania. Z dikcie ustanovenia § 103 OZ druhá veta
vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z predžalobnej
upomienky má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú dňa 27.2.2015, že ak
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2014 pristúpi k zosplatneniu úveru. V čase vyhotoveniapredžalobnej upomienky (február 2014) bola žalovaná v omeškaní so splátkou za december 2014. Z
prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná učinila poslednú splátku pred zosplatnením dňa 2.1.2015 vo
výške 124,76 eur, ktorou však došlo k úhrade splátok za mesiac október a november 2014. Teda

splátka za mesiac december 2014 nebola uhradená ani v čase zosplatnenia úveru a v dôsledku tejto
neuhradenej splátky došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Žalobca podal žalobu na súd dňa
23.2.2018 teda zjavne oneskorene, po uplynutí premlčacej doby a nárok žalobcu je teda premlčaný.

21. Pre úplnosť súd preskúmal ex offo i podmienky uzatvorenej úverovej zmluvy a zistil, že predmetná

úverová zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. písm.
f/ - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V potvrdzujúcom liste je ako termín konečnej splatnosti uvedené: 12/2018. Účelom tohto zákonného
ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný ako dlho je povinný splácať úver,
a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru,
ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky,

frekvencia, výška a počet splátok). V zmluve je konečná splatnosť určená ako 12/2018. Takéto určenie
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri
podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej

splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru

musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverovéhovzťahuzohľadniťajdĺžkujehoriadnehotrvania. Tátoskutočnosťmázanásledokspoukazom
na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, že poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje na závery rozhodnutí
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, v zmysle ktorých všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
23. Žalovaná v konaní žiadala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur opierajúci sa o ust.

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom
nezdôvodnilajednakdôvodyajednakanivýškuuplatňovanéhofinančnéhozadosťučinenia.Podmienkou
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by mal byť aj vznik ujmy v nemateriálnej
sfére spotrebiteľa, pretože iba podľa závažnosti, rozsahu a intenzity tejto ujmy je možné pritom
preskúmateľne určiť, aké finančné zadosťučinenie je primerané. Úvaha o výške, t. j. primeranosti

finančného zadosťučinenia totiž nesmie byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Vznik žiadnej ujmy žalovaná
netvrdila a je povinnosťou žalovanej takúto ujmu nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Vzhľadom na uvedené
súd žalovanej náhradu na finančné zadosťučinenie nepriznal.

O trovách konania súd rozhodol takto:

24. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Súd žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanej nepriznal primerané zadosťučinenie. S poukazom
na § 255 ods. 2 CSP súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Naviacžalovaná sama žiadala vo svojich písomných vyjadrenia, aby súd žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.