Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110229544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7110229544.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, Advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14 proti žalovaným: 1. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., E.
X, 2. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., K. XXB, 3. Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., J. Y. XX, o

zaplatenie 5.965,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 13C/15/2011-277 zo dňa 21. februára 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. III.

II. N e p r i z n á v a žalobcovi proti štátu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy dokazovania v sume 444,88
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaných domáhal zaplatenia sumy
5.965,55 eur spolu príslušenstvom titulom nesplnenia záväzku žalovaného v 1. rade vyplývajúceho
z úverovej zmluvy účtu stavebného sporenia č. 15961795/7930, na základe ktorej bol právnym
predchodcom žalobcu poskytnutý žalovanému v 1. rade medziúver vo výške 13.277,57 eur.

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Wüstenrot, stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77,
Bratislava ako veriteľ a žalovaný v 1. rade, uzavreli dňa 5.3.1999 Úverovú zmluvu k č. účtu stavebného
sporenia: XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý medziúver vo výške
13 277,57 eur (predtým 400 000 Sk) pri úrokovej sadzbe 6,90% ročne. Záväzok žalovaného v 1. rade
splatiť úver s príslušenstvom je zabezpečený ručením žalovaného v 2. rade a žalovanej v 3. rade. Títo
uskutočnili ručiteľské vyhlásenia v Ručiteľskej listine č. 1 a v Ručiteľskej listine č. 2.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObZ“), § 52, § 100 ods. 1, § 101, § 546, § 548 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade,
uzavreli úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX dňa 5.3.1999, na základe ktorej bol žalovanému
v 1. rade poskytnutý stavebný úver vo výške 400 000 Sk (t.j. v súčasnosti 13 277,57 eur). Ručiteľmi

pri tejto úverovej zmluve boli žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade na základe Ručiteľskej listiny č.1
a č. 2, podpísanej žalovanými v 2. a 3. rade dňa 8.3.1999 so žalobcom. Žalovaný v 1. rade nesplácalv dohodnutých splátkach Zmluvu o úvere, čím porušil znenie tejto úverovej zmluvy, preto ho právny
predchodca žalobcu vyzval dňa 9.9.2003 na okamžité splatenie zostatku úveru vo výške 150 871,40 Sk
(5 008,01 eur) doručením tejto výzvy. Rovnakú výzvu zaslal právny predchodca žalobcu aj žalovaným v

2. a v 3. rade. Žalovaný v 1. rade v konaní vzniesol námietku premlčania nároku uplatňovaného v žalobe.
Poukázal na to, že Zmluva o úvere bola uzavretá ešte v roku 1999, pričom na splatenie celého dlhu
boli vyzvaní v roku 2003. Žaloba bola podaná súdu dňa 2.12.2010, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty. Keďže dlžník žalovaný v 1. rade a rovnako aj žalovaná v 3. rade ako ručiteľka vzniesli námietku
premlčania nároku žalobcu, súd prihliadol k tejto námietke a žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Ďalej

dôvodil, že znaleckým posudkom ustanovenej znalkyne bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade
skutočne nepodpísal Dohodu o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára predloženú
žalobcomnapreukázanie,žepohľadávkažalobcuniejepremlčaná,pretožežalovanýmaldňa22.4.2009
uznať svoj záväzok voči žalobcovi, čím začala plynúť nová premlčacia lehota.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalovaní

boli v plnom rozsahu úspešní, avšak ani jednému z nich nevznikli trovy konania a žalobca bol v konaní
neúspešný, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

6. O povinnosti žalobcu, zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy dokazovania (trovy štátu) v
sume 444,88 eur, súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1, 2 CSP podľa ktorých, ak

sa právna vec nedá prejednať a rozhodnú na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec
sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustanovenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít. V danom prípade vznikli trovy štátu, keďže v čase nariadenia znaleckého
dokazovaniaplatilObčianskysúdnyporiadokanebolazloženázálohanatrovyznaleckéhodokazovania,
súd rozhodol na základe princípu úspechu a neúspechu v spore, že trovy štátu zaplatí neúspešný
žalobca. V čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, trovy štátu upravoval § 148 ods. 1 OSP.

7.Protirozsudkučodovýrokuonáhradetrovkonaniatrovštátu(výrokpodč.III)podalžalobcaodvolanie
z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, t.j.
konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že
žalobca nebude zaviazaný na zaplatenie trov dokazovania v sume 444,88 eur, alternatívne aby v
napadnutej časti odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. V odvolaní žalobca s poukázaním na § 253 ods. 2 a 3 CSP namietal, že žalobca nemôže byť
zaviazaný na zaplatenie trov dokazovania, nakoľko z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by znalecké
dokazovanie sám navrhol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru písmoznalectva vzhľadom na námietku žalovaného v 1. rade. Žalobca vzhľadom k
uvedenému namietal zákonnosť vykonania tohto dôkazu, kedy postupom podľa § 253 ods. 3 CSP mal
súd žalovanému v 1. rade uložiť povinnosť zložiť preddavok, a pokiaľ nebol zložený, súd tento dôkaz
nemal vykonať. Žalobca zároveň namietal, že k ustanoveniu znalca došlo za pôsobnosti OSP a v
čase pôsobnosti OSP žiadne trovy znaleckého dokazovania nevznikli, nakoľko znalec bol ustanovený

uznesením č.k. 13C/15/2011-190 zo dňa 20.12.2016. Žalobca mal taktiež za to, že napadnutý rozsudok
je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keďže súd prvej
inštancie nepostupoval v súlade s § 141 odsek 2 OSP, pričom z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo
tak nepostupoval. Zároveň z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd v čase ustanovenia znalca
PhDr. PaedDr. Erika Straková nepostupoval v súlade s § 253 odsek 2 Civilného sporového poriadku

a § 253 odsek 3 Civilného sporového poriadku, ako aj existenciu konkrétnej právnej normy, ktorá by
súdu v danom čase (postup v súlade s § 253 odsek 2 Civilného sporového poriadku a § 253 odsek 3
Civilného sporového poriadku) v súvislosti s Uznesením č. k. 13C/15/2011-190 zo dňa 20.12.2016, to
neumožňovala.9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní podmienok prípustnosti
odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre potvrdenia rozsudku v jeho
napadnutej časti výroku pod č. III.

11. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť trovy dokazovania podľa čl. 4 ods. 1, 2
CSP v spojení s princípom zásady úspechu a neúspechu v spore, s odôvodnení, že v čase nariadenia
znaleckého dokazovania platil Občiansky súdny poriadok a nebola zložená záloha na trovy znaleckého
dokazovania.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Vzhľadomnaskutočnostinamietanéžalobcomvodvolaní,odvolacísúdsodkazomnaust.§387ods.
2 CSP len dopĺňa, že v predmetnom konaní bola žalovaným v 1. rade vznesená námietka premlčania,
sa ktorú súd prvej inštancie prihliadol a žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Zároveň v konaní na základe
vykonaného znaleckého dokazovania bolo preukázané, že žalovaný Dohodu o spôsobe úhrady záväzku
formou splátkového kalendára (ďalej len „Dohoda“) nepodpísal. Nariadeniu znaleckého dokazovania

súdom prvej inštancie predchádzala námietka žalovaného v 1. rade, ktorou namietal pravosť údajného
podpisu žalovaného v 1. rade na Dohode. S nariadením znaleckého dokazovania vyjadril žalobca súhlas
písomným vyjadrením zo dňa 26.06.2015.

14. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13C/15/2011-158 zo dňa 16.07.2015 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom v odbore Písmoznalectvo, ktoré na základe vyjadrenia dotazovaného znalca
PhDr. Dušana Grajciara, zmenil uznesením č.k. 13C/15/2011-190 zo dňa 20.12.2016 uznesenie č.k.
13C/15/2011-158 zo dňa 16.07.2015, a nariadil znalecké dokazovanie znalkyni PhDr. PaedDr. Erike
Strakovej.

15. Z vyššie uvedené má preto odvolací súd za to, že námietka žalobcu, ohľadom nesprávnej aplikácie
ustanovení OSP v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním neobstojí, nakoľko o potrebe
vykonania znaleckého dokazovania rozhodol súd prvej inštancie v čase účinnosti OSP dňa 16.07.2015,
a nie CSP. Avšak v čase vydania uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zmenil ustanoveného znalca,
už platil Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ktorý v § 253 ods. 1 CSP

ponecháva na zvážení súdu, či uloží alebo neuloží povinnosť úhrady preddavku na vykonanie dôkazu.

16. Za náležité považuje odvolací súd uviesť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o trovách
dokazovania neexistovalo ustanovenie, ktoré by riešilo postup pri náhrade trov štátu - trovy dokazovania,
a preto má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom danú medzeru v zákone

vyplnil aplikáciou čl. 4 ods. 1 a 2 CSP aplikujúc na uvedený prípad zásadu úspechu a neúspechu v spore
s odkazom na ust.§ 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v spore neúspešný, nakoľko
na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nepodpísal Dohodu o
spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, čím je pohľadávka žalobcu premlčaná a z tohto
dôvodu aj žaloba žalobcu nedôvodná, pričom o nároku na náhradu trov konania od 1.7.2016 t.j. od

účinnosti CSP súd rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil rozsudok vo výroku o náhrade trov dokazovania (výrok pod č. III) ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s
odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a neúspešnému žalobcovi proti štátu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).