Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217201638
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217201638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu AutoFinance, a.s., so sídlom Okružná
18, Poprad, IČO: 36 810 894, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
v Poprade, Nám. Sv. Egídia 93, proti žalovanému O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C., V. XXXX/XX, o
zaplatenie 1.621,80 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
20.februára 2018, č.k. 21Csp/10/2017-58 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
20.2.2018 č.k. 21Csp/10/2017-58 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
223,24 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.3.2017 do zaplatenia, a to všetko do
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a vo
výroku III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorá bola doručená súdu dňa 30.1.2017, a ktorou sa domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.621,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 31. mája 2014 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe
uzatvorenej Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.3.2013, podľa ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 2.600 € za účelom financovania kúpy motorového vozidla zn. FIAT - Stilo

Multi Wagon. Kúpna cena bola stanovená na 4.000 €, z ktorej bola žalovaným uhradená vopred vo
výške 1.400 €. Výška spotrebného úveru (teda) bola 2.600 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 48
mesačných splátkach po 93,94 €. Splatnosť prvej splátky úveru nastala dňa 25.4.2013. Strany konania si
dohodli ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 34,21% a RPMN pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského
úveru bola stanovená 25,42 %.

4. Nakoľko zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý konal v rámci predmetu

svojejobchodnejčinnostiažalovanýmvpostaveníspotrebiteľa,súdposudzovalskúmanýzmluvnývzťah
ako spotrebiteľskú zmluvu. Ak teda konal žalobca v rámci svojej obchodnej, respektíve podnikateľskej
činnosti, uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka a dotohto zmluvného vzťahu sa premietol i zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách.

5. Žalovaný neplnil svoje záväzky zo zmluvy o úvere, a preto žalobca listom zo dňa 12.5.2014 oznámil
žalovanému ukončenie realizácie záložného práva. K uvedenému dňu došlo aj k predaju motorového
vozidla Fiat Stilo Multi Wagon tretej osobe, čo vyplýva z kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX. Zároveň
žalovaného vyzval na úhradu dlžných čiastok vo výške 2.044,45 €. Faktúrami č. FV140224 a č.
FV140237 žalobca preukázal náklady spojené s predajom motorového vozidla vo výške 48 € a 248,40

€. Podľa prehľadu splátok žalovaný uhradil žalobcovi sumu 373,16 €.

6. Súčasťou zmluvy o spotrebnom úvere bolo aj ustanovenie o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, podľa ktorého dlžník na zabezpečenie všetkých pohľadávok veriteľa prevádza na veriteľa
vlastnícke právo k predmetu financovania.

7. Po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 499 Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 9 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ,
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) súd
konštatoval,žestranysporusivúverovejzmluvedohodliúrokzúveru34,21%ročne. Vzhľadomnato,že
maximálnavýškaúrokovanipripeňažnýchpôžičkách,anipriúverochnieježiadnymprávnympredpisom

limitovaná, je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokovmusíbyťvsúlades§39Občianskehozákonníka,tedanesmiesapriečiťdobrýmmravom.Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd sa preto
zaoberal, či obsah takéhoto právneho úkonu, t.j. zmluvy o úvere, v ktorom je výška úrokov 34,21% ročne,

neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

8. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny podľa Národnej
banky Slovenska súd zistil, že úroková sadzba pri úveroch za obdobie marec 2013 v trvaní od
1 do 5 rokov bola 11,22 %. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške 34,21 % ročne, tieto sú

neprimerane vysoké a trojnásobne prevyšujú úroky v bankách. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje
dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné
dojednanie v celom rozsahu. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vrátenie požičanej sumy bez nároku na
úroky z úveru, ktorých dojednanie je neplatné.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
25.3.2013 uzatvorená zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému
poskytnuté finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla vo výške 2.600 €. Tie sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 93,29 € od 25.4.2013 s poslednou splátkou
25.3.2017. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca pristúpil k

realizácii zabezpečovacieho práva a k predaju motorového vozidla tretej osobe, ktorým bola dosiahnutá
kúpnacena2.300€.Vsúvislostisrealizáciouzabezpečovaciehoprávažalobcovivzniklinákladyspojené
s predpredajným servisom a s predajom motorového vozidla vo výške 296,40 €, na ktorých sa strany
konania dohodli v čl. IV ods. 9 zmluvy o spotrebnom úvere a v čl. XI ods. 4 Všeobecných zmluvných
podmienkach a ktorých samotnú výšku žalobca preukázal.

10. Ako bolo vyššie uvedené žalobcovi v dôsledku neplatnosti zmluvy o úvere v časti výšky úrokov
z úveru vznikol nárok len na vrátenie požičanej sumy vo výške 2.600,- eur a uplatnených nákladov
spojených s realizáciou zabezpečovacieho práva vo výške 296,40 eur, od ktorej súd odpočítal kúpnu
cenu vozidla z predaja predmetu financovania vo výške 2.300 eur a úhrady žalovaného 373,16 eur.

Žalobcovi preto priznal istinu vo výške 223,24 eur.

11. Žalobca tvrdil, že z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, dňa 20.2.2014 úver zosplatnil. Občiansky zákonníka v § 565
síce pripúšťa, aby veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

táto možnosť je ale v spotrebiteľskej veci v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienená
kumulatívnym splnením troch podmienok, a to: bolo to dohodnuté alebo rozhodnutím určené, spotrebiteľ
je v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace, spotrebiteľ bol dodávateľom upozornený v lehote niekratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nesplnenie jednej z nich má za následok, že predčasné
zosplatnenie spotrebiteľského úveru nie je možne považovať za platné.

12. Na základe vyššie uvedeného žalobca nepreukázal, že by si splnil povinnosť v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, súd preto vyúčtovanie predčasnej splatnosti zo dňa 12.5.2014
pre nesplnenie súčasného upozornenia považoval za neplatné, v rozpore so zákonom, čo znamená,
že nenastala splatnosť celého úveru jednorázovo a termín konečnej splatnosti nastal až splatnosťou

poslednej splátky úveru, teda ku dňu 25.3.2017.

13. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 31.5.2014 (deň po doručení
záverečného vyúčtovania), pričom vzhľadom k tomu, že žalobca v rozpore so zákonom určil predčasnú
splatnosť úveru dňom 20.2.2014, súd na toto určenie predčasnej splatnosti úveru neprihliadal. Súd
priznal úrok z omeškania z istiny počnúc dňom 26.3.2017, keďže v zmysle splátkového kalendára

posledná splátka mala byť splatná ku dňu 25.3.2017, dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal s jej
úhradou do omeškania. Výška úroku z omeškania predstavuje v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. 5 % ročný úrok z omeškania.

14. Výrok o trovách konania po citácii § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že

pri pomernom rozdelení trov konania, súd vychádzal z uplatneného práva žalobcu vo výške 1.621,80
€ a priznanej sumy 223,24 €. Žalobca bol teda neúspešný v časti 1.398,56 € (86,24 %), ktorá suma
predstavuje úspech žalovaného. Žalovaný bol teda úspešný v pomernej časti, avšak žalovanému žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

15. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá,
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok rozsudku a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

16. K namietanej výške úrokovej sadzby 34,21%, ktorá mala prevyšovať obvykle požadovanú úrokovú
sadzbu na finančnom trhu uviedol, že jediným zákonným ustanovením platným v čase podpisu zmluvy
o spotrebnom úvere limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver bolo ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka.

17. Po citácii § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. konštatoval, že
odplatou (ročnou úrokovou sadzbou) za spotrebiteľský úver sa považovali „celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom“. V danom prípade je potrebné vziať za zreteľ aj tú skutočnosť,
že spotrebiteľský úver poskytol žalobca ako nebankový subjekt nie ako banka, kde priemerné výšky
odplát (RPMN) v rozhodnom období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje

zverejnené na stránke Národnej banky Slovenska, nakoľko na stránke Národnej banky Slovenska sú
zverejnené priemerné odplaty bánk. Žalobca vyslovil názor, že by bolo v rozpore s podstatou inštitútu
dobrých mravov vyhodnotiť zmluvné dojednanie k zmluve o pôžičke o výške odplaty vo výške 34,21%,
ktorá neprevyšuje v súčasnosti stanovenú maximálnu výšku odplaty za neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko by sa negoval zámer zákonodarcu a celkový význam inštitútu dobrých mravov ako

celospoločenských uznávaných pravidiel etiky a morálky. Odvolateľ týmto chcel poukázať aj na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov v tejto otázke, pričom ani v jednom prípade nie je úroková sadzba rovnajúca
sa RPMN (odplata za poskytnutý úver) vo výške 34,21% považovaná za takú, ktorá by bola v rozpore
s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 21.12.2010 sp.zn. 8 Cob
60/2010, podľa ktorého sa za neprimeranú vysokú odplatu považuje pri obdobnom type finančného

produktu odplata nad 60%, a nie odplata vo výške 23,98% (viď rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
z 8.12.2011 sp.zn. 16 Co 71/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.12.2004
sp.zn. „21 Cdo 1484/20“).

18. Poukázal aj na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

26.4.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011, podľa ktorého „neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek“. V spomínanom prípade najvyšší súd dospel k záveru o výške úrokov dohodnutej v rozpore sdobrými mravmi (išlo o dve zmluvy o pôžičkách), pri ktorých úroky presadzovali takmer 4 až 5,5 násobok
obvyklú úrokovú mieru v bankách. K predčasnej splatnosti uviedol, že táto bola v súlade so zákonom, o
čom predložil oznámenie o určení predčasnej splatnosti spotrebného úveru zo dňa 30. januára 2014 a

oznámenie o určení predčasnej splatnosti spotrebného úveru zo dňa 20. februára 2014.

19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP
a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti

zamietnutá (výrok II.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) je vecne správny a preto
ho odvolací súd v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2019 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24.4.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP.

24. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený.

27. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvných
úrokoch je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ pre jej rozpor s dobrými mravmi, keďže podstatne prevyšuje
priemernú výšku úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery, ako odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, ktorá v čase uzavretia zmluvy,

predstavovala 11,22 %.

28. Dohodnuté zmluvné úroky v predmetnej zmluve dosahujú viac ako 3-násobok tejto priemernej výšky
úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy 25.3.2013, čo nepochybne predstavuje
dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatné podľa § 39 OZ.

29. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súddopĺňa,žetakétodojednaniejepriamovrozporesust.§53ods.6OZvzneníúčinnomdo31.5.2014,
t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

30. Keďže v prejednávanej veci odplata za úver pozostávala výlučne zo zmluvných úrokov, súd správne

posudzoval, či dojednané zmluvné úroky (odplata) zodpovedali obvyklej výške úrokov pri obdobných
úveroch a nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej výšku dojednaných úrokov
mal súd posudzovať v závislosti od výšky priemernej RPMN.31. Súdna prax je ustálená v tom, že každú zložku odplaty posudzuje z hľadiska súladu so zákonom a s
dobrými mravmi, teda osobitne je posudzované vždy dojednanie o zmluvných úrokoch z hľadiska jeho
súladu so zákonom a dobrými mravmi a osobitne je posudzovaná RPMN, vyjadrujúca celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru a RPMN predstavujú (aj) osobitné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré nie je možné navzájom
stotožňovať ani zamieňať.

33. Nepodstatnená je námietka žalobcu, že v konaní došlo k predčasnému zosplatneniu spotrebného
úveru.

34. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
neboli splnené podmienky § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

35. V tejto časti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené pod bodom 27 a 28 rozsudku súdu prvej
inštancie.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).